Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/64/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej vo veci prípustnosti prevzatia I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., C. XXXX/XX, t. č. C. nemocnica R., do zdravotníckeho zariadenia, o odvolaní umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 27. októbra 2016 č. k. 2Pu/5/2016-10 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že k prevzatiu I. W., nar. XX. XX. XXXX do ústavu zdravotníckej starostlivosti - C. T. R., došlo zo zákonných dôvodov. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 253 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len , § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) a uviedol, že uznesením zo dňa 26. 10. 2016 č. k. 2Pu/5/2016-4 bez návrhu začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia I. W., nar. XX. XX. XXXX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti - PN R.. Súd prvej inštancie vypočul MUDr. Mykolu Zholoba, lekára v PN R., ktorý uviedol, že pacient bol prijatý dňa 14. 10. 2016, dovezený RZP z dôvodu intoxikácie dextrometorfánom a dekompezáciou psychotického ochorenia. Pacient dal pri privezení súhlas s liečbou. Dňa 25. 10. 2016 na vizite pacient požiadal o reverz a odchod z nemocnice, ale vzhľadom k tomu, že psychický stav pacienta sa dá hodnotiť ako stav, čo ohrozuje jeho život a okolie, nie je možné pustiť ho domov. Pacient pri výsluchu, okrem iného, uviedol, že ho odvliekli proti vlastnej vôli z bytu, pretože matka klamala, že užíva drogy, požíval iba lieky na suchý kašeľ. Vzhľadom na krátkosť času prípustného na rozhodnutie súdu o zákonnosti dôvodov prevzatia umiestneného do ústavnej starostlivosti, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie len v minimálnej zákonom stanovenej miere, a to výsluchom lekára a pacienta. Z výpovede lekára mal preukázané, že ide o pacienta, ktorý trpí psychotickým ochorením a stav pacienta sa dá hodnotiť ako stav ohrozujúci jeho život a okolie. Súd prvej inštancie, vzhľadom na tieto skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Záverom dodal, že napriek tomuto rozhodnutiu však C. R. môže pacienta z ústavnej starostlivosti prepustiť a pacient má možnosť kedykoľvek podpísať dohodu o liečbe.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený, ktorý uviedol, že je invalidný dôchodca a má aktuálne diagnózu poruchu pohlavnej identity a podľa doktorov vraj aj schizofréniu, čo sa ale u neho neprejavuje, nemá bludy, ani poruchu vnímania reality. Jeho osobný psychiater MUDr. Karol Hollý mu predpisoval od 18. 09. 2016 liek Androcur, ktorého účelom je zníženie hladiny testosterónu, ktorý mu spôsobuje abnormálne bolesti hlavy už od 12 rokov jeho života. Tento liek mu pomáha držať psychické zdravie v poriadku, lenže matka sa s jeho hormonálnym ochorením nevie vyrovnať a psychicky ho deprimuje, čo malo za následok predošlé hospitalizácie v C. nemocnici R.. Aktuálne na oddelení mu jeho osobným psychiatrom predpísaný liek nepodávajú a jemu sa vrátili abnormálne bolesti hlavy, čiže

dochádza k zanedbaniu lekárskej starostlivosti. V plnom rozsahu toto hodnotí ako vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záverom uviedol, že sa domáha prepustenia z C. nemocnice R. do domácej liečby.

3. Ďalším podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 11. 11. 2016, označeným ako „Odvolanie“, umiestnený namietal, že MUDr. Mykola neobjektívne a úmyselne uviedol, že jeho stav, zdravotný stav je ohrozujúci pre neho a okolie, čo nebola pravda, nakoľko v živote nikoho neohrozil ani nenapadol. Stopex tablety na suchý kašeľ užil 6 kusov pre prečistenie pľúc, pretože je ťažký fajčiar a z takéhoto množstva sa nemohol intoxikovať na ohrozujúci stav. Matka si myslela, že to užíva ako legálnu drogu, preto na neho zavolala RZP záchranku a podľa jej skresleného výkladu ho proti vlastnej vôli doslova odvliekla sanitka na polikliniku. Ďalej uviedol, že podľa toho, že bol psychicky liečený v psychiatrickej nemocnici, ho poslali na psychiatrické vyšetrenie, kde vyjadril svoj nesúhlas ako slušný človek, i napriek tomu ho tam odviezli. Počas prevozu nikoho neohrozil a správal sa ako človek pri zmysloch. Prijímaciu správu nepodpísal svojím podpisom, a keď to overovala zdravotná sestra, bol tam namiesto podpisu krížik, ktorý tam mohol spraviť hocikto, čiže nebol daný súhlas s liečbou. Tvrdil, že pri príjme bol plne pri vedomí a nesúhlasil s hospitalizáciou, lebo nebola nutná. Záverom dodal, že z tohto hodnotí, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam a domáhal sa prepustenia z C. nemocnice R. do domácej liečby.

4. Umiestnený doručil dňa 11. 11. 2016 ďalšie podanie označené ako „Odvolanie“, v ktorom uviedol, že RPZ sanitka nemá právo odviezť proti vlastnej vôli osobu, ktorá je plne pri vedomí, nikoho a ani seba neohrozuje. Tvrdil, že i napriek tomu ho doslova odvliekli, nehumánne s ním zaobchádzali a počas prevozu na polikliniku mu záchranár hrubo nadával. Matka podala nepravé informácie RPZ záchranárom, boli tam aj svedkovia, očiernila jeho meno, že užíva drogy, čo je lož, pretože už cez 2 roky je čistý od akýchkoľvek nelegálnych alebo legálnych drog (s výnimkou kávy a cigariet). Tvrdil, že všetko to bolo zinscenované na neho, pretože majú veľmi veľké problémy vo vzťahoch v rodine. Ďalej uviedol, že na príjme na poliklinike v W. pokojne vykonával pokyny ošetrujúcich doktorov. Počas prevozu sanitkou do psychiatrickej nemocnice bolo jeho správanie primerané, nikoho a ani seba neohrozoval. MUDr. Mykola Zholob úmyselne podal nepravé informácie počas vyšetrenia z dôvodu, že si chcú držať čo najvyšší počet pacientov, aby C. T. R. mala väčší zisk zo Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Tvrdil, že ho tam držia proti vlastnej vôli a celkovo to hodnotí ako nehumánne zaobchádzanie s invalidným dôchodcom, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Opätovne uviedol, že sa domáha prepustenia z C. nemocnice R. do domácej liečby.

5. K odvolaniu umiestneného sa písomne vyjadrilo zdravotnícke zariadenie, ktoré uviedlo, že u pacienta v súčasnosti stále trvajú dôvody, pre ktoré bol prevzatý bez súhlasu do ich starostlivosti.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie umiestneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

7. Predmetom konania je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení I. W., nar. XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie začal konanie na základe hlásenia C. nemocnice R., ktoré bolo súdu prvej inštancie zaslané elektronickým podaním dňa 25. 10. 2016. Z podania vyplýva, že dňa 14. 10. 2016 do C. nemocnice R. bol privezený pacient I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., C. XX, ktorý s hospitalizáciou súhlasil, ale dňa 25. 10. 2016 sa rozhodol, že chce podpísať reverz a odísť domov, čo vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je možné. Primár oddelenia MUDr. Ajit Das konštatoval, že menovaný pacient, vzhľadom na duševnú poruchu, ohrozuje seba aj svoje okolie, preto nemôže opustiť nemocnicu. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 2Pu/5/2016-4 zo dňa 26. 10. 2016 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., C. XXXX/XX, do ústavu zdravotníckej starostlivosti. Dňa 26. 10. 2016 bol v C. nemocnici R. vyššou súdnou úradníčkou súdu prvej inštancie vykonaný výsluch umiestneného, ktorý bol v zmysle § 258 ods. 1 poučený o jeho procesných právach a povinnostiach, ako i výsluch ošetrujúceho lekára MUDr. Mykolu Zholobu. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

8. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je upravené v ustanoveniach § 252 a nasl. CMP.

9. Podľa § 253 ods. 1 zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.

10. Podľa § 258 ods. 1 a 2 umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného.

11. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.

12. Podľa § 261 súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.

13. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody.

14. Podľa § 263 zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.

15. Podľa § 264 zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné.

16. Podľa § 265 po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení.

17. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia.

18. Podľa § 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade a) neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, b) ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, c) ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo d) ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

19. Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.

20. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný

do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Ako už vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 28. februára 2008 sp. zn. 3 Cdo 228/2007, rozlišujú sa dve štádia detenčného konania - jednak posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a jednak posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. Podľa § 253 zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená, je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia. Každé oznámenie zdravotníckeho zariadenia podľa § 253 má za následok začatie konania. Súd teda môže začať konanie aj bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia. Návrh na začatie konania môže podať len umiestnený. Účastníkmi konania sú umiestnený, zdravotnícke zariadenie a blízka osoba v prípade, ak súd vyhovie jej návrhu, aby ju pribral ako účastníka do konania.

21. Podľa § 69 súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo je nečinný. Okrem uvedených všeobecných dôvodov ustanovenia procesného opatrovníka, ustanovenie § 256 zavádza ďalšiu možnosť ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému. Podľa tohto ustanovenia bude súd postupovať, ak to bude považovať za potrebné na ochranu záujmov umiestneného, najmä ak bude mať pochybnosti o tom, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Civilný mimosporový poriadok priznáva plnoletému umiestnenému procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu, aj keď nie je plne spôsobilý na právne úkony. Cieľom tohto ustanovenia je, podobne ako v konaní o spôsobilosti na právne úkony, priznať zvýšenú právnu ochranu umiestnenému, pretože ide o vážny zásah do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 Ústavy SR. Procesná spôsobilosť sa priznáva umiestnenému bez ohľadu na to, že za neho koná procesný opatrovník alebo zákonný zástupca. Umiestnený si môže zvoliť v konaní aj svojho zástupcu. Ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi umiestneného alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, súd posúdi, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby a na tento procesný úkon bude prihliadať. Podľa novej právnej úpravy sa rozhodnutie vo veci samej doručuje nielen zákonnému zástupcovi alebo procesnému opatrovníkovi, ale bezvýnimočne aj umiestnenému. Ak táto osoba súd požiada, aby jej súd doručoval všetky písomnosti v konaní, súd je povinný doručovať jej aj ostatné písomnosti bez ohľadu na jej zastúpenie.

22. V § 258 je zakotvená manudukčná povinnosť súdu vo vzťahu k umiestnenému. Súd je povinný túto osobu poučiť o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Vzhľadom na špecifickú situáciu, keďže ide o poučenie osoby, ktorá je umiestnená v zdravotníckom zriadení, zákon ustanovuje, aby súd poučil túto osobu spôsobom, ktorý zohľadňuje jej zdravotný stav. Súd teda musí nájsť vhodný spôsob poučenia v zmysle princípu efektívneho a účinného prístupu k spravodlivosti. Súd poučí umiestneného tiež o tom, že môže požiadať, aby sa konania zúčastňoval jej dôverník, ktorý nie je jej zástupcom. Uvedené právo na účasť dôverníka vychádza z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; osobu nemožno k zastúpeniu nútiť, ale na jej žiadosť sa môže konania zúčastňovať ten, komu dôveruje, kto je jej známy, s kým sa poradí, kto pozná jej návyky. Dôverník nemá postavenie účastníka konania ani osoby na konaní zúčastnenej a jeho úlohou je len morálna intervencia a podpora umiestneného.

23. Podľa novej právnej úpravy sa v záujme čo najväčšej ochrany práv umiestneného obligatórne zavádza výsluch tejto osoby. Výsluch sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na jej zdravotný stav. Súd je povinný zisťovať názor tejto osoby a komunikácia súdu s umiestneným musí byť vždy prispôsobená zdravotnému stavu tejto osoby. Od výsluchu možno upustiť len v tom prípade, ak je to na ujmu zdravotného stavu osoby. Ak súd upustí od výsluchu osoby, má vždy povinnosť túto osobu vzhliadnuť. Inštitút vzhliadnutia slúži na reálne oboznámenie sa súdu s umiestneným v zdravotníckom zariadení. Účelom "vzhliadnutia" je bezprostredný kontakt súdu s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Výsluch sa však uskutoční vždy, ak umiestnený o to požiada. Je povinnosťou súdu oboznámiť sa i s názorom ošetrujúceho lekára, ako aj ďalších osôb, ktoré môžu

objasniť stav veci. Obligatórne sa zavádza aj povinnosť oboznámiť sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Uvedené povinnosti vyplývajú z vyšetrovacieho princípu a z povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci. Súd musí zabezpečovať účinný prístup k spravodlivosti aj osobám so zdravotným postihnutím.

24. Civilný mimosporový poriadok výslovne zavádza, že o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania. Vyplýva to z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie v tejto fáze konania, čo nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Uznesenie súd vydá do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného a doručuje sa iba umiestnenému a ústavu zdravotnej starostlivosti. Uznesenie sa umiestnenému doručí do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia jeho osobnej slobody.

25. V prvom štádiu detenčného konania nemožno od súdu spravidla požadovať vykonanie aj iných dôkazov, než sú výslovne uvedené v § 260 a 261 (výsluch umiestnenej osoby, ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb a oboznámenie sa so zdravotnou dokumentáciou). Je však vždy nevyhnutné, aby si súd sám na základe priameho kontaktu s umiestnenou osobou vytvoril úsudok nielen o možnostiach jej výsluchu, ktorý je jednou z procesných záruk určených na ochranu jej základného práva na osobnú slobodu, ale tiež o schopnosti umiestnenej osoby chápať obsah uznesenia súdu o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia. So zreteľom na potrebu ochrany práv osoby umiestnenej do ústavu zákon ukladá súdu, aby uznesenie, ktorým rozhodol, že k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov, doručil nielen zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu, ale zároveň aj priamo umiestnenému (i keď mu bol prípadne ustanovený opatrovník).

26. O prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia rozhoduje súd uznesením, v ktorom vysloví, či bolo prevzatie prípustné alebo neprípustné. Rozhodnutie súdu má deklaratórnu povahu. Ak súd rozhodne, že prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí. Ak aj bolo rozhodnuté súdom, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, zdravotnícke zariadenie môže rozhodnúť kedykoľvek o prepustení umiestneného, čo bude záležať predovšetkým od zdravotného stavu umiestneného. Proti vydanému uzneseniu je prípustné odvolanie. Po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa vyslovila prípustnosť prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia, nastáva druhá fáza konania, ktorou je konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. Uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení musí byť vydané do troch mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia.

27. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie, v ktorom súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu I. W. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, je vecne správne. Vo všeobecnosti platí, že by bolo proti lekárskej etike vykonávať lekárske úkony proti vôli ošetrovaného. Preto je pravidlom, že si lekári súhlas vyžadujú vopred. Podľa súčasného právneho stavu (§ 6 ods. 9 Zákona o zdravotnej starostlivosti) informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie alebo ambulantnej starostlivosti, či ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Aby sa dalo kontrolovať, či z akéhokoľvek dôvodu nedochádza k zneužitiu ústavnej starostlivosti, zaviedlo sa tzv. detenčné konanie. Súd sa v ňom vyjadroval o prípustnosti držania a zadržania chorého v ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu, prípadne, či je chorý v styku s vonkajším svetom obmedzený alebo vylúčený. Listina základných práv a slobôd vychádza z toho, že v takých prípadoch ide o ochranu slobody, teda základného ľudského práva. Preto požaduje, aby túto kontrolu vykonával súd. Tento ústavný zákon rozlišuje prevzatie alebo držanie v ústave zdravotníckej starostlivosti chorého bez jeho súhlasu a určuje krátku 7-dňovú lehotu na rozhodnutie, či pri zadržaní alebo držaní išlo o prípady, v ktorých sa tak môže stať bez súhlasu chorého. Podľa čl. 17 ods. 6 ústavy a § 262 ods. 2 je táto lehota dokonca 5-dňová. Je zrejmé, že v tejto lehote nemožno vykonať dôkladnejšie dokazovanie, a preto v tejto lehote možno iba rozhodnúť, či prevzatie bez súhlasu chorého sa uskutočnilo v zhode s predpisom upravujúcim, kedy možno vykonať liečebný úkon bez súhlasu pacienta. Súd pri rozhodovaní o tejto skutočnosti skúma a vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k

prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov. Za týmto účelom sa oboznámi so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočuje umiestneného (chorého) a ošetrujúceho lekára. V danej veci súd prvej inštancie dňa 26. 10. 2016 v C. nemocnici R. vypočul umiestneného, ako aj ošetrujúceho lekára MUDr. Mykolu Zholoba, ktorý popísal zdravotný stav a správanie sa umiestneného. Podľa vyjadrenia MUDr. Zholoba, pacient bol prijatý dňa 14. 10. 2016, bol dovezený RZP v UPS z dôvodu intoxikácie dextrometorfánom a dekompenzáciou psychotického ochorenia. Pacient dal pri privezení súhlas s liečbou, no dňa 25. 10. 2016 požiadal o reverz a odchod z nemocnice. Ošetrujúci lekár uviedol, že vzhľadom k tomu, že psychický stav pacienta sa dá hodnotiť ako stav, čo ohrozuje jeho život a okolie, nie je možné ho pustiť domov, preto požiadal súd o umožnenie zmeny z dobrovoľnej na nedobrovoľnú liečbu. V uvedený deň o 10.05 hod. vypočul aj umiestneného, ktorý uviedol, že ho do PN R. doviezla sanitka dňa 14. 10. 2016, odvliekla ho proti vlastnej vôli z bytu, pretože matka klamala. Tvrdil, že matka hovorila nezmysly doktorom, že je feťák a užíva drogy, no on požíval iba lieky na suchý kašeľ. To bolo legálne, nakoľko požíva len lieky a kofeín a potom nemôže spať a matka tvrdila, že vyvádzal. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s pobytom v zdravotníckom zariadení, lebo ho tam šikanovali a bili. Nevie, na akú diagnózu je liečený, nakoľko už sedemkrát mu menili diagnózu a stále mu menia diagnózu. V minulosti už bol liečený a jeho ambulantným doktorom je MUDr. Hollý (ambulantný lekár PN R.). Na záver výsluchu dodal, že trpí hormonálnou poruchou, každých šesť dní ho bolí hlava, pokiaľ nedostane Androcur. Keď nedostane tento liek, tak stratí časovú pamäť. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a následne rozhodol napadnutým uznesením.

28. Odvolací súd po prejednaní veci uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách Civilného mimosporového poriadku a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu I. W. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Rozhodol tak po výsluchu umiestneného, ošetrujúceho lekára a po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. Ošetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu umiestneného potvrdil, že psychický stav umiestneného sa dá hodnotiť ako stav, čo ohrozuje jeho život a okolie, čo aj podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodom, aby aj napriek nesúhlasu pacienta, tento bol umiestnený v zdravotníckom zariadení za účelom liečby svojho zdravotného stavu. Vyjadrenie ošetrujúceho lekára je v tomto štádiu konania dostatočným dôkazom o tom, že podmienky pre umiestnenie menovaného boli splnené a k prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .