Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-330-2015.pdf
PDF · 91.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/330/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, v konaní právne zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XXX, Ž. Z. O. , v konaní o zaplatenie 604,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.10.2015 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 604,38 Eur s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 487,24 Eur od 17.12.2013 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaný uzavrel dňa XX.XX.XXXX so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a tiež poskytnutie povoleného prečerpania. Následne Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, pričom žalovanému tiež bola dňa 30.04.2008 poskytnutá možnosť povoleného prečerpania, t.j. úveru vo výške 5.000,- Sk. Žalovaný možnosť čerpania úveru využil, no podmienky splácania nedodržiaval. Preto sporiteľňa ku dňu 03.12.2013 úver zosplatnila. Ku dňu 16.12.2013 dlh žalovaného predstavoval sumu 604,38 Eur pozostávajúci z istiny úveru po splatnosti vo výške 487,24 a úrokov z omeškania vo výške 117,14 Eur a tento dlh (spolu s príslušenstvom) Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila potom žalobcovi zmluvou o postúpení zo dňa 16.12.2013, čo oznámila žalovanému listom zo dňa 30.12.2013.
2. Žalovaný nemá v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt F. Ž. Z. O.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 21.11.2016). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalovaným ako majiteľom účtu a Slovenskou sporiteľňou, a.s. došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte dňa 28.01.2008. Predmetom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu bankou pre žalovaného a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007. Dňa XX.XX.XXXX bola súčasne uzavretá aj zmluva o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty, ktorá bola následne nahradená zmluvou z dňa 26.02.2010.
5. I keď súdu nebol predložený jednoznačný dôkaz o tom, za akých podmienok bolo poskytnuté žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte, z tabuľkového prehľadu transakcií na účte žalovaného (č.l. 26 a nasl. spisu) je zrejmé, že takýto produkt mu banka skutočne poskytla. S dátumom 21.04.2008 je totiž v prehľade uvedená položka „schválenie kontokorentnej zmluvy“ a čiastka 5.000,- Sk a tiež záznam znejúci ako „Ú-aktivácia kontokorentnej zmluvy“.
6. Z uvedeného prehľadu transakcií tiež vyplynulo, že na účte mal žalovaný debetný stav nepretržite odo dňa 30.12.2009 až do dňa 14.12.2013, kedy je v prehľade uvedená posledná položka označená ako „odpísanie pohľadávky bankou“. Poslednú bankovú operáciu na účte žalovaný realizoval dňa 20.05.2010 kedy vložil na účet sumu 49,- Eur v dôsledku čoho debetný stav na účte predstavoval k tomu dňu mínus 123,78 Eur. Odvtedy sú na účte už evidované len debetné položky zaťažujúce účet najmä rôznymi bankovými poplatkami (za vedenie účtu, kartový poplatok, atď.) a debetnými úrokmi v dôsledku čoho potom ku dňu 14.12.2013 bol stav na účte mínus 604,38 Eur. Oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 30.12.2013 mal súd za preukázané, že táto pohľadávka aj s jej príslušenstvom bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená žalobcovi.
7. Z vykonaného dokazovania je potom podľa názoru súdu zrejmé, že sa v prípade dohody o povolenom prečerpaní, resp. v širšom zmysle aj v prípade zmluvy o samotnom vedení bankového účtu jedná o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa jeho § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Banka vystupovala ako dodávateľ, žalovaný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení účinnom od 01.01.2008). Preto bol súd toho názoru, že aj keď sa v prípade úverovej zmluvy (ako tzv. absolútneho obchodu), za ktorú možno považovať i dojednané povolené prečerpanie na bežnom účte žalovaného aplikuje na prvom mieste Obchodný zákonník (§ 497 v spojení s § 710 Obchodného zákonníka), nemožno prehliadať spotrebiteľskú občianskoprávnu úpravu.
8. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ustanovuje prednosť zákonných ustanovení týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a tiež tých, v ktorých bol účastníkom spotrebiteľ a tieto bolo potrebné použiť vždy vtedy, keď je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Zákonodarca v dôsledku aplikačných nejasností (a to aj v súdnej praxi) si uvedomil problematickosť tejto úpravy v spotrebiteľských vzťahoch pokiaľ sa týka vzťahu Obchodného a Občianskeho zákonníka ako dvoch základných právnych predpisov súkromného práva a s účinnosťou od 01.04.2015 zakotvil úpravu do druhej vety, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Z tohto je podľa názoru súdu zrejmý zámer zákonodarcu preferovať v rámci spotrebiteľskej ochrany aplikáciu spotrebiteľských predpisov bez ohľadu na prejav vôle zmluvných strán - spotrebiteľa a dodávateľa. Aj keď teda zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v § 497 Obchodného zákonníka a je tzv. absolútnym obchodom, majú sa prednostne v prípade spotrebiteľského úverového vzťahu ako klasického občianskoprávneho vzťahu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pokiaľ potom aj podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 28.01.2008 platilo, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa (pričom spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie), niet rozumného dôvodu, aby za stavu kedy Občiansky zákonník premlčanie upravuje a jeho právna úprava je pre spotrebiteľa výhodnejšia, sa v prípade spotrebiteľského úveru ako v tejto prejednávanej veci aplikovala na premlčanie obchodnoprávna úprava regulujúca vzťahy zásadne podnikateľské. Takto podanému výkladu dotknutých
ustanovení, v rámci ktorých Občiansky zákonník iba implicitne vyjadroval prednosť občianskoprávnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch nasvedčuje aj následný prístup zákonodarcu, ktorý s účinnosťou od 01.04.2015 vyjadruje tento princíp už explicitne doplnením poslednej vety do ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
10. V súčasnosti už teda niet podľa názoru súdu pochýb, že spotrebiteľský právny vzťah je primárne občianskoprávnym vzťahom, i keď podstata daného právneho vzťahu môže vychádzať z úpravy obchodného práva. Znamená to, že v každom prípade sa prioritne aplikuje úprava občianskoprávna. 11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
12. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Vo svojich dôsledkoch uvedené znamená, že potom aj premlčanie, ktoré treba z hľadiska procesnej ekonómie skúmať v konaní ako prvú otázku, treba v prejednávanej veci kvôli spotrebiteľskému charakteru daného právneho vzťahu posudzovať podľa Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka.
14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynie trojročná premlčacia doba odo dňa, kedy bolo možné z objektívneho hľadiska právo uplatniť podaním žaloby na súde (okamih tzv. actio nata). K tomu dochádza po uplynutí zročnosti dlhu.
15. V danom prípade sa Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla domáhať úhrady nezaplateného debetu predstavujúceho ku dňu 20.05.2010 sumu 123,78 Eur už v deň nasledujúci, t.j. dňa 21.05.2010, čo súd vyvodzuje z toho, že ani v predložených obchodných podmienkach ani v inom súdu predloženom listinnom dôkaze sa nenachádza dojednanie o tom, ako mal vlastne žalovaný povolené prečerpanie splácať. V bode 7.3.1 všeobecných obchodných podmienok (na ktoré zmluva odkazuje) sa len uvádza, že ak bude rozsah čerpaného kontokorentného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca (nepovolené prečerpanie), je klient povinný okamžite vyrovnať nepovolené prečerpanie minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca.
16. Z prehľadu transakcií na účte žalovaného (č.l. 26 a nasl. spisu) súčasne vyplýva, že banka v januári 2011 upomínala žalovaného ohľadne úhrady dlhu o čom svedčia účtované poplatky za upomienky (dňa 13.01.2011 a dňa 25.01.2011) z čoho súd vyvodzuje, že banka už v tom čase disponovala voči žalovanému splatnou pohľadávkou, lebo inak by žalovaného nemala dôvod upomínať. Bez toho by nebolo ani možné, aby banka postúpila svoju pohľadávku žalobcovi, lebo takýto postup by bol v rozpore s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného ku dňu 16.12.2013 (kedy bola pohľadávka postúpená žalobcovi). Preto bolo podľa súdu bez právneho základu (a teda absolútne neplatným podľa § 39 Občianskeho zákonníka) oznámenie žalobcu zo dňa 13.05.2015 o zosplatnení pohľadávky adresované žalovanému, ktoré bolo vykonané až po postúpení.
17. V prípade absencie dojednania o čase plnenia záväzku pritom platí ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. 18. To znamená, že banka v dôsledku absencie dohody o splatnosti mohla žiadať žalovaného o vyrovnanie dlhu už nasledujúci deň po poslednej úhrade vykonanej žalovaným dňa 20.05.2010. Pokiaľ by súd zohľadnil aj určitú primeranú dobu na realizáciu výzvy vo vzťahu k žalovanému, tak najneskôr táto mohla byť bankou vykonaná do konca roku 2010, t.j. do 31.12.2010. Žalobca, presnejšie predtým banka mohli z objektívneho hľadiska už bezprostredne (bez zbytočného odkladu) po vzniku debetu vo výške
123,78 Eur požadovať od žalovaného jeho vyrovnanie. Kvôli nečinnosti veriteľa totiž nemožno z hľadiska plynutia premlčacej doby túto predlžovať, keď jej plynutie sa má posudzovať z objektívneho hľadiska, čo vyplýva z dikcie, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (obdobne viď R 1/1998). V dôsledku toho premlčacia doba ohľadne uvedenej sumy uplynula najneskôr uplynutím dňa 01.01.2014, t.j. predtým ako bol podaný návrh žalobcom v tejto veci.
19. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy, v danom prípade bol úverový rámec stanovený na úrovni 5.000,- Sk, t.j. 165,97 Eur a tento debetný stav na účte bol prekročený dňa 31.10.2010 kedy vykazoval mínus 166,58 Eur a následne sa ešte zvyšoval. Tým došlo k nepovolenému prečerpaniu a toto mal žalovaný uhradiť podľa obchodných podmienok „okamžite“, čo znamená, že aj ohľadne položiek účtovaných do 30.09.2012 trojročná premlčacia doba uplynula nepochybne ešte pred podaním žalobného návrhu na súd. Okrem toho po dni 30.09.2012 až do 14.12.2013 sú na účte evidované len debetné položky ako debetný úrok a poplatok. Pokiaľ ide o položky debetný úrok - tieto súd nepriznal z dôvodu premlčania, nakoľko právo na úroky ako príslušenstvo (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) je akcesorickým vzťahom sledujúcim osud hlavnej pohľadávky a nemôžu byť priznané, ak samotná pohľadávka je premlčaná. Položky „poplatok“ súd nepriznal vzhľadom na to, že v predloženej zmluve o bežnom účte a ani v sadzobníku Slovenskej sporiteľne, a.s. sa žiadny poplatok vo výške 4,90 Eur (ani vo výške 5,90 Eur) nenachádza.
20. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Takisto zamietol žalobu aj ohľadne žalovaného nároku na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré tiež ako akcesorický vzťah sledujú osud hlavnej pohľadávky a nemôžu byť priznané v dôsledku jej premlčania.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.