Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-7Er/1152/2002

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484 ( adresa na doručovanie: Sociálna poisťovňa, pobočka Dolný Kubín, Aleja Slobody 1878, 026 01 Dolný Kubín), proti povinnému: AutoCar, spol. s r.o., so sídlom Dolný Kubín, Lucenkova 1205/10, IČO: 31629997, o vymoženie pohľadávky vo výške 398,76 eura a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., Exekútorsky úrad Ružomberok, trovy exekúcie vo výške 20,53 eura do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.09.2016 podal súdny exekútor JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom v Ružomberku, Poľná 31/23, na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie vedenej na majetok povinného postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že povinný bol v priebehu exekúcie, dňa 14.09.2010 vymazaný z obchodného registra, čím došlo k jeho zániku, v dôsledku toho nie je možné v exekúcii pokračovať.

2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 2660/L súd zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 26CbR/138/2009-36 zo dňa 16.07.2010, ktorým bola obchodná spoločnosť AutoCar, spol. s r.o., so sídlom Dolný Kubín, Lucenkova 1205/10, IČO: 31629997 zrušená bez likvidácie, bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 14.09.2010 vymazaná.

3. Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.

4. Ako je uvedené, povinný bol v tomto prípade zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemal

obchodný majetok, ktorý by postačoval aspoň na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora a následne bol vymazaný z obchodného registra. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto postup korešponduje s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 z 15.08.2012, podľa ktorého „zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).“

5. Nakoľko súd zistil, že povinný v tomto exekučnom konaní bol dňom 14.09.2010 vymazaný z obchodného registra, exekúciu vedenú voči nemu na návrh oprávneného súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., pod č. EX 369/2002 s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

6. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

7. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, súdny exekútor má právo na náhradu trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V tomto exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko v priebehu exekúcie došlo k jeho výmazu z obchodného registra potom ako bol zrušený bez likvidácie v dôsledku neexistencie majetku, ktorý by postačoval aspoň na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z uvedeného dôvodu súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a právny názor vysloveným v uznesení NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli v tomto konaní súdnemu exekútorovi, oprávnenému.

8. Čo sa týka trov exekúcie, súdny exekútor v súvislosti so zastavením exekúcie žiadal o ich náhradu vo výške 44,42 eura (č.l.9) resp. vo výške 44,42 eura (č.l. 13 spisu). Vychádzajúc zo špecifikácie (č.l. 11-13 spisu) si súdny exekútor v rámci náhrady trov vyúčtoval odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t. j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 26,56 eura (č.l. 12 spisu) s tým, že uvedenú odmenu si uplatnil vo výške 6,64 eura za každú zo štyroch hodín, ktoré mal vynaložiť na 4 úkony špecifikované ako: 1/ prijatie návrhu, založenie spisu, žiadosť o udelenie poverenia, 2/ upovedomenie o začatí exekúcie, 3/ návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie exekučného spisu a 4/ vrátenie poverenia s tým, že na každý z uvedených úkonov mal vynaložiť čas v rozsahu jednej hodiny. Paušálnu odmenu po 3,34 eura si exekútor účtoval za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie

exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) spolu vo výške 6,64 eura (č. l. 11 spisu). Náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť na poštovné si exekútor vyúčtoval v sume 3,83 eura (č. l. 13 spisu). Z odmeny a náhrad si exekútor, ako platca DPH, uplatnil jej náhradu vo výške 7,40 eura.

9. Ohľadne určenia výšky priznaných trov, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“): Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk). Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

10. Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/1152/2002 a spisu súdneho exekútora č. EX 369/2002, po preskúmaní účelnosti a hospodárnosti jednotlivých účtovaných úkonov priznal exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhlášky spolu za 1 hodinu vo výške 6,64 eura a paušálnu odmenu za 2 úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky vo výške 6,64 eura. V rámci trov exekúcie priznal súd exekútorovi náhradu výdavkov, ktoré mohol reálne a účelne vynaložiť na poštovné v ním účtovanej výške 3,83 eura. Z odmeny a náhrad priznaných spolu v sume 17,11 eura (6,64 + 6,64 + 3,83) súd priznal exekútorovi DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH bola s účinnosťou od 01.01.2011 stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 3,42 eura. Súd pri priznaní DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania o trovách exekúcie, podľa ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď dané novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu za použitia analógie postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje terajšie znenie § 196 Exekučného poriadku.

11. Čo sa týka trov exekúcie, pri ich priznaní sa súd nestotožnil v celom rozsahu so súdnym exekútorom uplatnenými trovami exekúcie, keď mu nepriznal v účtovanom rozsahu odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Ohľadne odmeny určenej podľa počtu hodín súd neakceptoval názor exekútora, ktorý si za každý úkon bez ohľadu na čas, ktorý na jeho vykonanie mohol reálne vynaložiť, uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, s ktorou je exekútor uzrozumený a podporenej rozhodnutiami odvolacích súdov a napokon aj Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 7/2006 z 28.05.2007) ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky nemožno vykladať tak, že pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6,64 eura, by mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 eura, hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti vynaložil exekútor necelú hodinu, resp. niekoľko minút. Ustanovenie o priznaní odmeny podľa počtu hodín treba vykladať tak, že je potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas na jednotlivé úkony a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie týchto úkonov v rámci exekúcie, priznať odmenu. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním

odmeny 6,64 eura za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky. Vzhľadom na uvedené súd spočítal čas, ktorý exekútor mohol reálne a hospodárne vynaložiť na ním reálne a dôvodne vykonané úkony v prospech oprávneného a podľa výslednej hodnoty (súčtu času) priznal v danom prípade odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu len za 1 hodinu vo výške 6,64 eura tak, že do súčtu času pre jej priznanie započítal čas ktorý exekútor mohol reálne, hospodárne a účelne vynaložiť v rozsahu 25 minút na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15.10.2002 a v rozsahu 15 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (bez vyúčtovania trov). Čas potrebný na vykonanie uvedených úkonov stanovil súd s prihliadnutí na ich náročnosť čo do obsahu a rozsahu spracovania s tým, že uvedený čas považoval vychádzajúc zo svojej rozhodovacej činnosti za primeraný a v súlade s konštantnou judikatúrou. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vôbec nezapočítal čas v rozsahu 1 hodiny, ktorý mal exekútor vynaložiť na úkon špecifikovaný ako „prijatie návrhu, založenie spisu, žiadosť o udelenie poverenia“ a to preto, že čas takto vynaložený nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti ale len za administratívnu činnosť vykonávanú v prospech súdneho exekútora a smerujúcu k vydaniu poverenia, za ktorý úkon však prináleží exekútorovi paušálna odmena - § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, za ktorý súd exekútorovi paušálnu odmenu v uplatnenou rozsahu 3,32 eura aj priznal. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín súd nezapočítal ani čas, ktorý vynaloží súdny exekútor v budúcnosti na úkon „vrátenie poverenia“ a to preto, že takýto úkon nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti vykonaný v prospech oprávneného ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie takéhoto úkonu nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. V dôsledku uvedeného, aj z času, ktorý mal exekútor vynaložiť v rozsahu 1 hodiny na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov súd za reálne a hospodárne vynaložený čas na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie považoval čas 15 minút, ktorý zahrnul aj do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ale čas vynaložený na vyúčtovanie trov, tak ako je vyššie uvedené, nepovažoval za úkon exekučnej činnosti vykonaný v prospech oprávneného. Napokon súd do súčtu času pre priznanie časovej odmeny súd nezapočítal ani čas, ktorý mal exekútor vynaložiť v rozsahu 1 hodiny na úkon špecifikovaný ako „vrátenie poverenia“, nakoľko v danom prípade sa jedná o „úkon“, ktorý doposiaľ vykonaný nebol a ak bude vykonaný v budúcnosti je v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie nepreskúmateľný. Okrem toho, súdu je z jeho činnosti v exekučných konaniach známe, že súdni exekútori všeobecne doručujú (osobne alebo poštou) po skončení exekúcii alebo ich zastavení poverenia súdu spolu s inými podaniami týkajúcimi sa aj ďalších, nimi vedených exekúcii, preto nie je ničím podložené, že súdny exekútor doručí práve poverenie vydané v tomto konaní ako osobitné podanie osobne na súd. Priznanie odmeny za takýto úkon sa súdu javí ako nedôvodné navyšovanie trov exekúcie.

12. V danom prípade je namieste konštatovať, že súdny exekútor napriek bohatej rozhodovacej činnosti sudov vrátane NS SR a Ústavného súdu SR, obsiahnutej v značnom počte judikátov, o ktorých by mal mať poznatok zo svojej činnosti, stále zotrváva v účtovaní trov exekúcie na spôsoboch, ktoré nekorešpondujú s príslušnými ustanoveniami vyhlášky ani s rozhodovacou činnosťou súdov, keď v konaniach za ktoré mu prináleží odmena podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 si ešte aj teraz uplatňuje odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky tak, že vo výške 6,64 eura si účtuje odmenu za každý úkon bez ohľadu na čas vynaložený na jeho vykonanie a tiež si účtuje odmenu za úkony, ktoré nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného a nemožno ich považovať za úkony exekučnej činnosti ale len za administratívnu činnosť vykávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora. Preto súd dôsledne preskúmal účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov exekútorom a následne priznal z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 44,24 eura (č.l. 9 spisu) resp. 44,42 eura (č.l. 13 spisu) ich náhradu v sume 20,53 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcii za účelné, hospodárne a dôvodné.

13. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.

14. Celkové trovy exekúcie spolu vo výške 20,53 eura (odmena 13,28 eura, hotové výdavky

- poštovné 3,83 eura, DPH - 3,42 eura), je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (§ 238 ods. 3 v spojení s § 9a Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku a § 357 písm. m) .

Proti výroku I. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .