Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-138-2015.pdf
PDF · 127.69 KB
No categories available
24C/138/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov pred sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Š. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., o zaplatenie 13.157,30 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.532,48 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 12.532,48 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90,50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.08.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 12.801,13 Eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 9,08 Eur, úrok vo výške 344,87 Eur, úroky z omeškania vo výške 6,86 Eur, úrok vo výške 7,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 12.801,13 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 12.801,13 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 344,87 Eur od 06.02.2015 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu číslo XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Poskytnutý úver a úroky sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 25.10.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinností, a preto bol listom zo dňa 06.01.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 11.06.2015. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do dnešného dňa uhradená.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré bolo súdu doručené 25.11.2015, namietal neúplné skutkové a právne tvrdenia. Poukázal, že úver nespĺňa náležitosti požadované všeobecne záväznými právnymi predpismi, zmluva neobsahuje uvedenie štruktúry splátky na istinu, úrok a poplatky, a preto je potrebné ho považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Rovnako má za to, že žalobca zanedbal jeho povinnosť a úver poskytol bez náležitého preverenia jeho schopností úver splácať. Uviedol, že bez úmyslu poškodiť žalobcu precenil svoje schopnosti úver splácať, avšak žalobca jednoznačne zanedbal svoju náležitú starostlivosť pri uzatváraní úverového obchodu. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť.
3. Žalobca doručil súdu dňa 14.04.2016 vyjadrenie, v ktorom špecifikoval žalovanú sumu, zároveň je upresnil tak, že si v konaní uplatnil ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 01.06.2015) sumu
nezaplatenej istiny vo výške 12.801,13 Eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 9,08 Eur, úrok vo výške 342,06 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,03 Eur a odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti, t. j. od 02.06.2015 si uplatnil úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne z dlžnej istiny 12.801,13 Eur do zaplatenia. Zároveň si uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej istiny 12.801,13 Eur a úrokov v sume 342,06 Eur do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 z. z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že žiadosť žalovaného prešla posúdením bonity prostredníctvom úverového registra Slovak banking, Sociálnu poisťovňou a na základe zistených informácií bola žiadosť schválená a podpísaná úverová zmluva so žalovaným.
4. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju prítomnosť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 14.12.2016, súhlasil s rozhodnutím bez jeho prítomnosti. Riadne a včas predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov. Súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, výzvou na predčasné splatenie dlhu, prehľadom transakcií, upomienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisu z úverového účtu a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX vyplynulo, že túto uzavrel žalovaný so žalobcom dňa 28.10.2014. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 13.100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 185,35 Eur v počte anuitných splátok 96 vždy k 25. dňu v mesiaci. V zmluve bola fixná úroková sadzba dohodnutá vo výške 7,9 % ročne, RPMN 9,88%, priemerná RPMN 10,86 %, úrok z omeškania 5 %, celková čiastka 18.448,60 Eur. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.
7. Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na úverovom účte žalovaného. Žalovaný bol vyzvaný listom zo dňa 01.06.2015 na predčasné splatenie úveru vo výške 13 217,30 Eur do 11.06.2015. 8. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa čl. 15 ods. 1 C.s.p., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
9. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p., súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
10. Počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 C.s.p..
11. Podľa § 497 Obch. zák. v znení ku dňu 28.10.2014, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinnom v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k), za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
16. Podľa § 2 písm. c), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 28.10.2014, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 28.10.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
18. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
19. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX8 zo dňa 28.10.2014. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť. Záverom súd uvádza, že predmetná úverová zmluva nespĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. 20. Podľa názoru súdu v zmluve chýba údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona a to údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z gramatického výkladom tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a to bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky. Pokiaľ ide o právny názor, vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a O. W. súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto rozsudku súd uviedol len, akým spôsobom sa má vykladať európska smernica avšak vôbec sa nezaoberal otázkou výkladu slovenských právnych predpisov a to najmä zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že o veci súd rozhodol práve podľa slovenských právnych predpisov, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm., k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Požiadavka Zákona je od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský Zákon ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje Smernica je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa Smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia Zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, rozhodnutiami krajských súdov a rozhodnutiami okresných súdov SR, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd konštatuje, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nie je potrebné, aby boli kumulatívne splnené podmienky písomnosti zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §10 ods. 1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore s účelom uvedeného zákona. 21. Žalobca si splnil svoje povinnosti z predmetnej úverovej zmluvy a poskytol žalovanému úver vo výške 13.100 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal tento úver splácať formou pravidelných 96-tich mesačných splátok vo výške 185,35 Eur. Súd nemal pochybnosti o tom, že si žalovaný svoje povinnosti z tejto zmluvy nesplnil a poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 01.06.2015 oznámil žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru. Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané realizované finančné operácie na úverovom účte žalovaného. Z uvedeného účtu ako aj špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že žalovaný uhradil z poskytnutého úveru sumu 567,52 Eur.
22. Žalobca si v konaní uplatnil sumu nezaplatenej istiny vo výške 12.801,13 Eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 9,08 Eur, úrok vo výške 342,06 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,03 Eur vyčíslený
ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 01.06.2015) a odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti, t. j. od 02.06.2015 si uplatnil úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne z dlžnej istiny 12.801,13 Eur do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej istiny 12.801,13 Eur a úrokov v sume 342,06 Eur do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy.
23. Súd má za to, že žalobca v úverovej zmluve neuviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Je zrejmé, že žalovaný úver čerpal, zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) absenciu vyššie uvedených údajov (údajov podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/) sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, potom žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutým a splateným úverom. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je podaný dôvodne len sčasti. Z vyššie uvedených dôvodov uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu vo výške 12.532,48 Eur, pozostávajúcu zo zvyšku úverovej istiny ako rozdiel medzi poskytnutým a splateným úverom. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 342,06 Eur, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 5,03 Eur a poplatku v sume 9,08 Eur, súd návrh ako nedôvodný z uvedených dôvodov zamietol.
24. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu na zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,90 % ročne z nesplatenej sumy istiny úveru odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
25. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").
26. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
27. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: "V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."
28.Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli
neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
29. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12.801,13 Eur od 06.02.2015 do zaplatenia, žalobca vychádzal z obchodných podmienok pre úvery, podľa ktorých sa úver úročí denne odo dňa prvého čerpania úveru (vrátane) do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) zo sumy aktuálneho zostatku čerpaného úveru.
30. Zákonná úprava platenia úrokov z úveru je obsiahnutá v § 502 ods. 1 a § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorých od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Keďže v zmysle § 263 Obchodného zákonníka ide o dispozitívne ustanovenie, zmluvné strany sa v obchodných podmienkach pre úvery odchýlili od dispozitívneho ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, a teda dohodli si splatnosť riadnych úrokov z úveru nie splatnosťou celého úveru, ale jeho faktickým splatením. Obchodné podmienky pre úvery sa stali súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere inkorporačnou doložkou uvedenou v čl. 1 bode 1 zmluvy, podľa ktorých banka poskytuje klientovi peňažné prostriedky za podmienok uvedených v tejto zmluve, v Obchodných podmienkach pre úvery občanom a vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť.
31. Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) jednoznačne vyplýva povinnosť súdu podrobiť spotrebiteľskú zmluvu ex offo kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok upravených v zmluve.
32. Na základe uvedeného súd pristúpil k ex offo kontrole predloženej spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
33. V časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 7,90 % ročne z nezaplatenej istiny počnúc od 02.06.2015 do zaplatenia súd konštatuje, že úrok bol súčasťou každej jednej splátky úveru, ktoré boli ku dňu 01.06.2015 predčasne zosplatnené, teda priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku je duplicitným nárokom. Súd poukazuje i na to, že žalobca má nárok na zmluvný - obchodný úrok len do času účinkov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom) v sume 342,06 Eur, pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie.
34. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného - obchodného úroku, ktorý žiadal žalobca vo výške 7,90 % ročne z dlžnej istiny 12.801,13 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia, zamietol. Nepriznal mu však ani zmluvný úrok len do času zosplatnenia a to v sume 342,060 Eur vzhľadom na
bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, t. j. celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto nemôže oprávnene žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny, nakoľko po vyhlásení celkového úveru za splatný sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp z. 12C/9/2014 zo dňa 14.08.2014, obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co 85/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98).
35. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 12.532,48 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia, keď úrok z omeškania bol zo strany žalobcu uplatnený vo výške v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.v znení neskorších predpisov. Vo zvyšnej časti, pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 342,06 Eur od 02.06.2015 do zaplatenia, súd žalobu zamietol vzhľadom na bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru .
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37. V danom prípade každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010) a podľa procesného výsledku sporu v konaní bol úspešný žalobca v pomere 90,50 % a v tomto rozsahu súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania. Žalobcovi bola zo sumy 13.157,30 Eur priznaná suma 12.532,48 Eur s príslušenstvom z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 95,25 % a hrubý úspech žalovaného 4,75 %, teda konečný čistý úspech žalobcu je 90,50 % (95,25 - 4,75). V konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto pomerom percenta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.