Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/119/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpeného Advocate s. r. o., IČO: 36 865 141 , so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, zastúpenému splnomocnenou advokátkou JUDr. Elenou Matulovou, advokátska kancelária so sídlom Poltár, Železničná 7, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6285/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 298,65 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. 17Er/378/2014-73 zo dňa 29. 4. 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 12353/11 zo dňa 5. 4. 2012 zastavil. Konštatoval, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 26. 10. 2010 zmluvu o úvere a tento svoj záväzkový vzťah zabezpečili neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 26 10. 2010, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu v celom rozsahu nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný. Oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky (nachádzajúcu sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) na sumu 741,13 EUR s dátumom úročenia dňa 28. 9. 2010 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie 14. 11. 2011. Rozhodcovský súd vyhovel žalobe oprávneného a priznal plnenie na základe predloženej zmenky. Exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 26. 10. 2010 (ďalej aj „Zmluva o úvere“) ako zmluvu spotrebiteľskú pretože nebolo preukázané, že by povinný pri uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Prvostupňový súd aplikoval aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZSÚ“) a uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že zmluva nemá spotrebiteľský charakter ťaží tohto, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 4 ods. 6 zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZSÚ“), ktoré sa na prejednávaný prípad aplikuje s poukazom na § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Oprávnený však do zmenky vyplnil zmenkovú sumu vo výške odporujúcej vyššie citovanému ustanoveniu. Preto uzavrel, že nakoľko je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní, v ktorom nebolo prihliadané na obmedzenie zmenky podľa § 4 ods. 6 ZSÚ, exekučný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku zastavil.

2. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol v ňom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Tvrdil, že oprávnený uzatvoril s povinným Zmluvu o úvere, ktorá nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania. Skutočnosť, na čo bol následne poskytnutý úver použitý, veriteľ neskúma, a to jednak preto, že je to pre neho nepodstatná informácia, a jednak z dôvodu, že dlžník zo zmluvy takúto informačnú povinnosť voči veriteľovi nemá. Rozhodné teda je, na aký účel bol úver dlžníkovi poskytnutý a nie aj to, či na taký účel dlžník peňažné prostriedky použil. Povinný pred podpisom zmluvy uviedol, že peniaze si berie na účel výkonu podvolania. Preto je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa v tom, že pri uzatváraní zmluvy o úvere s povinným ako s nespotrebiteľom konal. V prípade, že by súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam považoval vzťah medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľský, oprávnený v súvislosti s aplikáciou Zákona o spotrebiteľských úveroch uviedol, že súd môže na porušenie zákonného zákazu vyhotovenia zmenky veriteľom prihliadnuť iba na námietku dlžníka, pretože porušenie zákonného zákazu vystaviť zmenku na zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy oprávňuje zmenkového dlžníka na uplatnenie nároku na náhradu škody iba voči zmenkovému veriteľovi. Rozhodcovský súd teda v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinností nepoužívať zmenku na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil. Záverom uviedol, že rozhodcovská doložka, ktorá sa v úverovej zmluve nachádza, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, preto nie je dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Navyše táto bola individuálne dojednaná, keď uzavretie úverovej zmluvy nebolo podmienené uzavretí rozhodcovskej zmluvy, čo zároveň vylučuje, že by sa mohlo jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť s odôvodnením, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským, a to tak s poukazom na označenie zmluvných strán úverovej zmluvy, ako aj s poukazom na jej formulárový a adhézny charakter. Uviedol, že rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, so spotrebiteľom nebola uzatvorená individuálne a jej faktickým dôsledkom je, že spory medzi veriteľom a dlžníkom boli riešené v rozhodcovskom konaní pred súdom, ktorý pre riešenie sporov určil veriteľ.

4. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 16. 2. 2014 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 29. 4. 2016 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec predložená dňa 6. 7. 2016. Dňom 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie 6. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené

stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (viď napr. § 50 alebo § 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vyslovený právny názor navyše zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010, kde Súdny dvor (ES) v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť (aj bez návrhu) posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice 93/13/EHS a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. 9. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie vec právne posúdil tak, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a s v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

10. Pokiaľ odvolateľ polemizuje o správnosti právneho posúdenia Zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého je zrejmé, že charakter uvedeného vzťahu ako spotrebiteľského okresný súd ustálil po preskúmaní obsahu Zmluvy o úvere s prílohami, pričom dospel k záveru, že sa jedná o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Ďalej uviedol že Zmluva o úvere má charakter formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, a tiež, že uvedená zmluva je adhézna, t. j. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. ju odmietnuť. Odvolací súd, ako už bolo uvedené vyššie, sa s uvedeným názorom okresného súdu stotožnil, keď poukazuje na znenie ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere (spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom) ako aj na legálnu definíciu dodávateľa (§ 52 ods. 3 platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere) a spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 platného v čase uzatvorenia Zmluvy o úvere). Už z preskúmania obsahu samotnej Zmluvy o úvere je totiž zrejmé, že oprávnený, v predmetnej zmluve v postavení veriteľa, sám seba označil identifikačnými údajmi charakterizujúcimi podnikateľa (IČO, údaj o zápise v Obchodnom registri a právna forma veriteľa - spoločnosť s ručením obmedzením), ktoré postavenie navyše vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka č. 23636/B (č. l. 10 spisu), kde ako jeden z predmetov činnosti oprávneného je uvedené poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Povinný, ktorý je podľa obsahu Zmluvy o úvere fyzickou osobou, je v predmetnej zmluve charakterizovaný identifikačnými znakmi, ktoré nie sú typické pre podnikateľa, t. j. menom a priezviskom, miestom trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z listinných dôkazov obsiahnutých v spise exekučného súdu a ani z tvrdení oprávneného nevyplýva, že by vykonával obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na uvedené je potom oprávnený dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 a povinný spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 . Rovnako je zrejmý aj formulárový a adhézny charakter Zmluvy o úvere, keď táto je tvorená vopred predtlačenými údajmi veriteľa, kolónkami pre vpísanie identifikačných údajov dlžníka, výšky poskytnutého úveru, odplaty a spôsobu splácania. Všetky ostatné zmluvné dojednania sú súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Obdobným spôsobom je formulovaná aj rozhodcovská zmluva. Na právnej kvalifikácii predmetnej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej pritom nemôže nič zmeniť ani poukaz oprávneného, že úver na základe tejto zmluvy bol povinnému poskytovaný na účel jeho povolania. Na tomto mieste totiž dáva odvolací súd oprávnenému do pozornosti odlišné vymedzenie

pojmu spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 a podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj „Zákon č. 129/2010 Z. z.“). Zatiaľ čo podľa posledne uvádzaného ustanovenia je spotrebiteľom na účely Zákona č. 129/2010 Z. z. fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, Občiansky zákonník v § 52 ods. 4 vymedzuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Kým teda podľa úpravy Zákona č. 129/2010 Z. z. a na účely uvedeného zákona spotrebiteľom nie je napr. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na účely výkonu jej povolania, a teda takýto úver nie je spotrebiteľským úverom podľa Zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutie úveru na účel výkonu povolania fyzickej osoby nevylučuje posúdenie predmetnej zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej. O spotrebiteľskú zmluvu by podľa § 52 totiž nešlo len v prípade, ak by dlžníkom z úveru bola právnická osoba, alebo fyzická osoba, ktorá by pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čo však v konaní (ako už bolo uvedené vyššie) preukázané nebolo. Vzhľadom k uvedenému je nutné konštatovať, že ak by aj bol správny poukaz odvolateľa, že úver bol povinnému poskytnutý na účely výkonu povolania, uvedené by nemohlo nič zmeniť na závere, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.

11. Závery okresného súdu o potrebe zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku však prioritne nie sú založené na zistení, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania, je zmluvou spotrebiteľskou (tak ako je táto definovaná ust. § 52 ods. 1 , ale na možnosti aplikácie ust. § 25 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 4 ods. 6 ZSÚ na prejednávaný prípad. Podmienkou aplikácia citovaných ustanovení však je, že predmetná zmluva o úvere spĺňa definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a/ a d/ ZSÚ, ktorými okrem iného je, že spotrebiteľský úver nebol spotrebiteľovi poskytnutý na výkon jeho povolania (k uvedenému pozri odlišnosti vo vymedzení pojmu spotrebiteľ podľa a podľa Zákona č. 129/2010 Z. z., o ktorých pojednával odvolací súd v bode 11). Okresný súd však uvedené okolnosti neskúmal, keď po tom, čo konštatoval (a riadne zdôvodnil), prečo je predmetná zmluva zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 ods. 1 OZ, pristúpil k už spomínanej aplikácii § 25 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 4 ods. 6 ZSÚ, hoci oprávnený v písomnom podaní zo dňa 18. 9. 2015 tvrdil, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon jeho povolania a povinný sa doteraz k tejto okolnosti nevyjadril. Pokiaľ teda okresný súd založil svoje rozhodnutie na aplikácii príslušných ust. Zákona č. 129/2010 Z. z. a ZSÚ len na základe zistenia, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, avšak nie na zistení, že táto je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, jeho rozhodnutie je potrebné považovať za predčasné, navyše v tejto časti nedostatočne odôvodnené.

12. Na dôvažok odvolací súd uvádza, záväzkovo-právny vzťah oprávneného a povinného, založený zmluvou o úvere a správne okresným súdom posúdený ako spotrebiteľský, bol zabezpečený neúplnou zmenkou, ktorá bola oprávneným vyplnená v zmysle dohody o vyplnení zmenky (nachádzajúcej sa vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru). Za tohto stavu bolo povinnosťou okresného súdu (bez potreby posudzovania, či zmluva o úvere spadá alebo nespadá pod Zákon č. 129/2010 Z. z.) v prvom rade skúmať, či boli splnené podmienky na to, aby oprávnený blankozmenku na základe predmetnej dohody vôbec vyplnil. Ak by totiž dohoda o vyplnení zmenky nebola platne uzatvorená, oprávnený nemohol svoje nároky do zmenky vyplniť, a pokiaľ tak urobil, tieto následne nemohli byť platne (už ako nároky zo zmenky) priznané v rozhodcovskom konaní. V zmysle § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa okrem prípadov, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V danom prípade sa dohoda o vyplnení zmenky netýkala hlavného predmetu plnenia úverovej zmluvy a ani ceny. Preto bolo potrebné pristúpiť k posúdeniu, či dohoda o vyplnení zmenky bola alebo nebola individuálne dojednaná a či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 13. Vzhľadom k uvedenému neostávalo odvolaciemu súdu nič iné len odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Po vrátení veci okresný súd znovu preskúma existenciu dôvodov na zastavenie predmetnej

exekúcie pričom svoju pozornosť zameria na okolnosti, o ktorých odvolací súd pojednával v bode 13 (prípadne aj v bode 12) odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu. 14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.