Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-145-2016.pdf
PDF · 122.03 KB
No categories available
4Cob/145/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: U. U.B., A.. XX. X. XXXX, W. X. A. Q., U. W. X, právne zastúpený Ladislavom Strižovským, advokátom AK so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti žalovanému: Svojpomocné bytové s. r. o. so sídlom Studené 634, Most pri Bratislave, IČO: 00 594 547, o zaplatenie 3.584,94 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 8Cb/32/2012-306 zo dňa 28.6.2016 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.584,94 eur a súdny poplatok 215,- eur, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ustanoveného právneho zástupcu JUDr. Ladislava Strižovského, odkázal s nárokom na náhradu trov právneho zastúpenia na Centrum právnej pomoci Košice.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal zaplatenia 12.462,68 eur titulom neuhradených faktúr za vykonanú prácu za obdobie rokov 2001 - 2005 podľa Dohody o dielo. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 5.728,27 eur späť, preto súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 5.728,27 eur zastavil uznesením, č.k. 8Cb/6/2012-267 zo dňa 28.9.2012 a konanie o zaplatenie zvyšku pohľadávky 3. 584,94 eur vylúčil na samostatné konanie. V tomto konaní súd prvej inštancie preto rozhodoval o pohľadávke žalobcu 3.584,94 eur.
3. Súd prvej inštancie zistil, z návrhu žalobcu a z výpovede žalobcu, že na základe predmetnej Dohody o dielo vykonával u žalovaného pomocnú prácu účtovníka od roku 1997 a za túto prácu žalobca žalovanému vystavoval štvrťročne faktúry. V každej faktúre fakturoval sumu 12.000,- Sk (398,32 eur) podľa dohody. Takto za rozhodné obdobie rokov, teda od 1.1.2003 do 31. 5. 2005 vystavil pre žalovaného celkovo 9 faktúr, ktoré žalovaný vôbec neuhradil. Žalobca uviedol, že predmetnú prácu účtovníka vykonával v priestoroch žalovaného, niekedy túto prácu vykonával aj doma. Uviedol, že žalovaný mu úhradu týchto faktúr prisľúbil po odpredaní bytovej jednotky žalovaného a z výťažku z predaja tejto bytovej jednotky mala byť uspokojená predmetná pohľadávka žalobcu. Aj napriek tomu, že k predaju bytovej jednotky došlo, žalovaný žalobcovi fakturovanú sumu neuhradil.
4. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, uviedol, že je nedôvodná a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca vykonával pre žalovaného nejaké práce ako živnostník, od roku 1999 mal na starosti účtovníctvo, dohľad bytov a úhrady nájomného. Uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobcovi za túto prácu bola celkovo vyplatená suma 185.000,- Sk, aj keď žalobca nedodal žalovanému faktúry, ale bola mu táto suma vyplatená. Ďalej uviedol, že žalovaný vyzval žalobcu ako účtovníka k odovzdaniu účtovných dokladov žalovaného za obdobie rokov 1994 až 2004, avšak žalobca ju odmietol vydať a žalobca spreneveril veľkú sumu peňazí žalovaného.
5. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku podrobne cituje výpovede svedkov U.. Š. S., F. C. Y. W.. F. F.. Z výpovede svedka U.. Š. S. vyplýva, že tento svedok vykonával u žalovaného funkciu riaditeľa družstva od roku 1990 do roku 2004 a potvrdil, že žalovaný a žalobca uzatvorili Dohodu o vykonaní prác na družstve v roku 1990, na základe ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu práce ekonomického charakteru. Od roku 1997, keď odišla od žalovaného ekonómka, žalovaný podpísal so žalobcom aj ďalšiu dohodu, na základe ktorej žalobca riešil veci u žalovaného, za čo mal dostať odmenu, išlo o veci ekonomického charakteru. So žalobcom boli problémy, pretože svojvoľne vyberal nájomné od ľudí a toto nájomné neodvádzal pre žalovaného. Dokonca žalobca odmietol vydať žalovanému ekonomickú agendu a preto žalovaný sa musel domáhať vydania tejto účtovnej agendy súdnou cestou. Ďalej svedok JUDr. Štefan Tkáč uviedol, že za sporné obdobie rokov 2003 až 2005 žalobca u žalovaného nepracoval a žiadne faktúry žalovanému nepredkladal.
6. Súd prvej inštancie ďalej zistil z výpovede svedka F. C., ktorý bol predsedom predstavenstva žalovaného od roku 1993 do roku 2008, že žalobca mal u žalovaného na starosti ekonomický úsek, najprv u žalovaného pracoval za mzdu a neskôr na základe Dohody o vykonaní prác. Uviedol, že žalobca si sám vyplácal mzdu a preto je nepochopiteľné, prečo si nevyplatil aj predmetnú mzdu, ktorá je predmetom tohto konania. Taktiež potvrdil, že žalobca si svojvoľne zobral od žalovaného písomnosti, listiny týkajúce sa ekonomickej agendy a odmietol ich vydať žalovanému.
7. Z výpovede svedkyne W.. F. F., ktorá vykonáva u žalovaného prácu ekonómky vyplynulo, že túto prácu vykonáva od roku 2004, avšak od žalobcu neprevzala žiadnu agendu, pretože žalobca si účtovnú agendu žalovaného ponechal, resp. ju ukradol. Uviedla, že to, že žalobca vykonával pre žalovaného nejakú prácu vyplývalo aj z pokút, ktoré žalovaný ako družstvo dostávalo od rôznych inštitúcií - daňového úradu, sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, pretože neboli načas odovzdané mesačné výkazy, ktoré mal na starosti žalobca a ktorý si túto prácu riadne nevykonával. Uviedla, že žalobca vydieral žalovaného, že žalobca si za predchádzajúce obdobie vyplácal mzdu sám, preto by bolo nepravdepodobné, že by v rozhodnom období robil žalobca pre žalovaného zadarmo. Uviedla, že žalobca si svojvoľne ponechal pečiatku družstva, falšoval listiny a medzi žalobcom a žalovaným prebieha viacero súdnych sporov. Ďalej uviedla, že žalobca žalovanému nepredložil faktúry, na základe ktorých vymáha predmetnú pohľadávku v tomto súdnom konaní. Potvrdila taktiež, že žalobca svojvoľne zadržiava doklady žalovaného.
8. Súd prvej inštancie zistil z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C 170/2006 zo dňa 6. 5. 2010, predmetom ktorého konania bolo vydanie dokladov žalovanému žalobcom, z výpovede konateľa žalovaného P.. H. S. , že žalovaná suma z titulu výkonu prác žalobcom nemohla byť uhradená hlavne z dôvodu, že žalobca zadržiaval doklady a bez vydania predmetných dokladov nebolo možné zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu. Z odôvodnenia citovaného rozsudku tiež vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Dohoda o zabezpečení služieb súkromným podnikateľom dňa 1. 10. 1997, ktorá bola predĺžená do 31. 3. 2005 v zmysle Dohody zo dňa 31. 3. 2004. Žalobca ako súkromný podnikateľ takto vykonával zabezpečovanie ekonomickej činnosti družstva, vedenie účtovnej evidencie, pokladne, došlých a uhradených faktúr, pohľadávok, záväzkov, miezd, materiálu, DKP a podobne. Z uvedeného rozsudku o vydanie dokladov, teda jednoznačne vyplýva, že žalobca vykonával pre žalovaného práce, na základe predmetnej dohody a túto prácu vykonával do 31. 3. 2005, kedy urobil pre žalovaného aj účtovnú závierku ku dňu 31.3.2005.
9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že medzi stranami sporu boli uzatvorené tri zmluvy na vedenie účtovnej evidencie a celej ekonomiky družstva, a to Dohoda z 1. októbra 1997, Zmluva o dielo z 31.12.1992 a Dohoda uzatvorená podľa Obchodného zákonníka zo dňa 14.3.2005.
10. Súd prvej inštancie zistil z dohody uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zo dňa 14. 3. 2005, že predmetom tejto Dohody bolo spracovanie ročnej uzávierky za r. 2004, vrátane administratívnej agendy Svojpomocného bytového družstva, taktiež spracovanie daňového priznania žalobcom, ktorý bol zmluvným partnerom žalovaného, na základe Dohody zo dňa 1. 10. 1997 a Dohody zo dňa 31. 3. 2004. V bode V. Dohody zo dňa 14. 3. 2005 sa zmluvné strany dohodli, že po vykonaní ročnej uzávierky a odovzdaní spracovaných dokladov, žalovaný vyplatí žalobcovi odmenu za jeho prácu vo výške 20.000,- Sk. Ďalej súd prvej inštancie zistil z Dohody o dielo uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom zo dňa 31. 12. 1992, že predmetom dohody bolo zabezpečenie a vykonávanie vedenia účtovnej evidencie a
celej ekonomiky družstva žalobcom, podľa platných predpisov s tým, že žalobca bude odmenený za vykonanú prácu vo výške 30.000,- Sk, na základe vystavenej faktúry za dohodnutú činnosť. Zvýšenie odmeny bolo možné so súhlasom predsedu predstavenstva (v tom čase predsedom predstavenstva SVBD F. C.). Ďalej súd prvej inštancie zistil z Dohody o zabezpečení služieb súkromným podnikateľom U. U., t. j. žalobcom a Svojpomocným bytovým družstvom Spišská Nová Ves, t. j. žalovaným zo dňa 1. októbra 1997, že v zmysle predmetnej Dohody žalobca sa zaviazal zabezpečiť ekonomickú činnosť družstva, viesť evidenciu účtov, pokladňu, došlé a uhradené faktúry, pohľadávky a záväzky, mzdy, evidenciu materiálu, DKP a iné. Odmena v zmysle tejto Dohody bola dojednaná v prospech žalobcu mesačne po 4.000,- Sk s tým, že odmenu si žalobca bude fakturovať štvrťročne.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa Dohody o zabezpečení služieb súkromným podnikateľom U. U., t. j. žalobcom na jednej strane a Svojpomocným bytovým družstvom Spišská Nová Ves v zastúpení F. C. - predsedom predstavenstva na strane druhej, zo dňa 31. 3. 2004 bolo predĺženie ekonomickej činnosti žalobcu, konkrétne predchádzajúcej Dohody zo dňa 1. 10. 1997 do 31. 3.2005. Predmetom predĺženej Dohody bolo naďalej zabezpečiť ekonomickú činnosť družstva, t. j. všetku činnosť prevádzať podľa Zákona o účtovníctve tak, aby evidencia účtov, pokladňa, došlé a odoslané faktúry, pohľadávky, záväzky, mzdy, boli v súlade s účtovnou evidenciou.
12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 118 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, ktorý upravuje povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca za sporné obdobie od 1. 1. 2003 do 31. 3. 2005 vykonával u žalovaného prácu, aj keď žalovaný túto skutočnosť popiera. V konaní vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, pod sp. zn. 6C 170/2006 o vydanie dokladov bolo preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného prácu, keď disponoval so všetkými listinami, ktoré dobrovoľne nebol ochotný žalovanému vydať, v dôsledku čoho bol žalovaný nútený podať žalobu o vydanie veci. V tomto konaní o vydanie veci bola rozsudkom žalobcovi uložená povinnosť vydať žalovanému doklady aj za žalované obdobie. Z toho súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca si uplatňuje dôvodne v tomto konaní náhradu mzdy, pretože vykonával predmetnú prácu pre žalovaného a má preto nárok na odmenu, teda za mzdu za žalované obdobie, ako to vyplýva z Dohody o vykonaní prác z 1. októbra 1997, ktorá bola dohodou zo dňa 31. 3. 2004 predĺžená do 31. 3. 2005.
13. Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu po 4. 000,- Sk za kvartál. Preto vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.584,94 eur za rozhodné obdobie.
14. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zamietol návrh žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov výsluchom svedka F.. O., svedka p. T. a iných svedkov, ktorí neboli ani označení, pretože výsluch týchto svedkov nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný a hospodárny, pretože svedecké výpovede by boli nadbytočné a nemali by vplyv na rozhodnutie vo veci samej na základe predložených listinných dôkazov.
15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania 215,- eur, t.j. ktorá predstavuje časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu, z priznanej sumy 3.584,94 eur a na ich náhradu zaviazal neúspešného žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie právneho zástupcu žalobcu odkázal na náhradu trov právneho zastúpenia na Centrum právnej pomoci Košice.
16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva z toho dôvodu, že doteraz zistený stav súdom prvej inštancie neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom súdu sa žalovanému odňala možnosť konať pred súdom. Uviedol, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie vo veci na deň 26.4.2016 a žalovaný predvolanie na toto pojednávanie vyzdvihol 29.4.2016 z pošty. Na tomto pojednávaní žalovaný chcel predkladať listinné dôkazy, ktoré preto nemal možnosť predložiť. Ďalej uviedol, že v rokoch 2001 - 2005 nebola medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom uzatvorená žiadna Dohoda o dielo a žalovaný si nevie predstaviť, že by na Silvestra dňa 31.12.1992 podpisoval nejakú Zmluvu o dielo. Uviedol, že so žalobcom ako súkromným podnikateľom žalovaný uzatvoril dohodu 1.10.1997, potom 31.8.2004 a ďalšiu dohodu dňa 14.3.2005 uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žiadnu Dohodu o dielo žalovaný so žalobcom ako súkromným podnikateľom nepodpisoval, pretože takáto Zmluva o dielo sa uzatvára
medzi objednávateľom a zhotoviteľom určitého diela. Žalovaný nemá v predmete podnikania stavebnú činnosť.
17. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil podľa ustanovení Zákonníka práce a teda, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému za vykonanú prácu mzdu. Uviedol, že v tomto konaní sa rozhoduje nie spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ale spor medzi dvoma podnikateľskými subjektami. Medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené uvedené dohody. Podľa dohody zo 14.3.2005 mal žalovaný podľa článku 4 (odovzdanie dokladov) odovzdať žalobcovi všetky doklady v takom stave v akom ich od žalovaného prevzal. Žalobca žalovanému doposiaľ tieto účtovné doklady neodovzdal. Ďalej uviedol, že v konaní na súde prvej inštancie žalovaný namietal premlčanie, ktoré sa má spravovať Občianskym zákonníkom, avšak súd prvej inštancie sa s touto námietkou premlčania nevysporiadal. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca porušoval zmluvné podmienky tým, že od nájomníkov žalovaného vyberal nájomné v hotovosti a neodvádzal ich na bankový účet žalovaného, teda žalovaný nevykonával prácu podľa dohody s potrebnou odbornou zodpovednosťou. Žalovaný preto uhrádzal nemalé pokuty a penále pre rôzne inštitúcie. Za nesprávny postup súdu prvej inštancie považuje žalovaný aj to, že súd prvej inštancie si od žalobcu nevyžiadal na skontrolovanie jeho tvrdení, účtovnú dokumentáciu za sporné roky.
18. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že nepovažuje za správne, ak súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie ďalších dôkazov a to výsluchom svedka F.. O. a svedka p. T., prípadne iných svedkov. Títo svedkovia mali potvrdiť, že žalobca od nich vyberal nájomné a že toto nájomné žalobca neodovzdal na účet žalovaného. Pred samotným podpisom dohody zo dňa 31.8.2004 žalobca zobral väčšiu finančnú hotovosť od nájomníčky F.. P. M., a to vo výške 12.300,- Sk, ktorú neodviedol na bankový účet. Ďalej poukázal na to, že práca žalobcu pre žalovaného bola odvedená povrchne, pretože faktúry, ktorými fakturoval žalovanému za vykonanú prácu, neboli v súlade s uzatvorenými dohodami, navyše na týchto dohodách žalobca sfalšoval podpisy predsedu predstavenstva žalovaného. Uviedol, že vo veci bolo potrebné ustanoviť znalca, pretože sa jedná o spor vedenie účtovníctva a služby ekonomického charakteru a pre rozhodnutie vo veci sú potrebné odborné znalosti z oblasti účtovníctva. Ďalej žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádza, že so žalobcom neuzatvoril žiadnu Dohodu o dielo v rokoch 2001 až 2005, avšak v ďalšom texte uvádza, že bola uzatvorená dohoda dňa 31.8.2004 a dňa 14.3.2005, o čom žalovaný doložil kópie uvedených dohôd. Počas celého konania na súde prvej inštancie žalovaný ani raz sa nezmienil o dohodách, ktoré mali byť uzatvorené v dňoch 31.8.2004 a 14.3.2005. Preto v odvolacom konaní môže žalovaný predkladať nové dôkazy a uvádzať nové skutočnosti, len za podmienok uvedených v § 205a Občianskeho súdneho poriadku, ktoré v prejednávanej veci neboli naplnené. Ak žalovaný v odvolaní uvádza, že uplatnené pohľadávky žalobcu sú premlčané, toto svoje tvrdenie nešpecifikuje a neuvádza, za ktoré obdobie majú byť uplatnené fakturované časti pohľadávok premlčané. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca vyberal v hotovosti finančné prostriedky ako platby od nájomníkov a neodvádzal ich riadne na účet žalovanej, že toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože toto bolo preverované na základe podaného trestného oznámenia zo strany žalovanej a voči žalobcovi nebola vznesená obžaloba. Ak žalovaný tvrdí, že vo veci je potrebné ustanoviť znalca, toto nepovažuje žalobca za dôvodné, pretože v tomto konaní sa riešia výlučne len neuhradené faktúry zo strany žalovaného pre žalobcu a súdny znalec by sa k uvedeným otázkam nevedel vyjadriť, pretože nejde o otázku, ku ktorej je potrebné vyjadrenie znalca. Taktiež súd prvej inštancie postupoval správne, ak nevypočul navrhnutých svedkov, pretože títo by nemohli prispieť k objasneniu veci, títo svedkovia by sa vedeli vyjadriť len ku skutočnostiam prejednávaných v rámci trestného konania. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
20. Žalovaný podal písomné stanovisko k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného. V tomto písomnom stanovisku žalovaný uviedol, že považuje za zvláštny spôsob komunikácie, ktorú zvolil právny zástupca žalobcu, pretože „nikdy sa nestáva to, žeby jeden zo sporových strán komentoval odvolanie protistrany bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie druhostupňového súdu, veď predsa náš právny systém súdnictva používa dvojstupňovú inštanciu“. V ďalšej časti tohto písomného stanoviska žalovaného, žalovaný poukazuje na neodbornosť JUDr. Strižovského ako právneho zástupcu žalobcu a vytýka právnemu zástupcovi viaceré jeho tvrdenia v tomto konaní. Ďalej žalovaný poukazuje na
neodbornosť žalobcu, ktorý údajne „nemal ani potuchy o podvojnom účtovníctve“ a preto žalobca nesprávne viedol účtovníctvo žalovaného a preto žalovaný nemôže pre žalobcu zaplatiť za jeho „fušerinu“.
21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
22. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného dňa 17.10.2016, teda za účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd prejednal toto odvolanie podľa tohto zákona.
23. Odvolací súd zistil z obsahu žaloby, ktorú žalobca doručil na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa 14.3.2007, že žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú pohľadávku na základe písomnej „dohody o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka“ zo dňa 31.12.1992. Z obsahu tejto dohody, ktorú žalobca pripojil k žalobe vyplýva, že ju uzatvoril za žalovaného F. C. ako predseda predstavenstva a žalobca ako živnostník podľa Živnostenského listu č. XXXXXX/XXXX podnikajúci pod identifikačným číslom XXXXXXXX. Podľa tejto dohody jej predmetom bolo „zabezpečenie a vykonávanie vedenia účtovnej evidencie a celej ekonomiky družstva podľa platných predpisov“. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku za obdobie rokov 2001 - 2005. V priebehu konania žalobca predložil súdu ďalšiu dohodu. Žalovaný spolu s vyjadrením k návrhu na začatie konania zo dňa 23.9.2008 predložil súdu písomnú dohodu o zabezpečenie služieb, ktorú mal uzatvoriť so žalovaným dňa 1. októbra 1997 a ďalej dohodu z 31.8.2004 a 14.3.2005, ktorú však žalobca namieta a vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 8.11.2016 (č.l. 382 spisu)“ uvádza, že dňa 31.8.2014 a 14.3.2005 žalobca nepodpísal žiadnu dohodu so žalovaným a podpisy žalobcu na týchto dohodách sú sfalšované. Sporné v konaní teda zostalo aj to, aké dohody na vykonávanie prác ekonomickej agendy v spornom období v rokoch 2001 - 2005 boli medzi stranami sporu uzatvorené.
24. Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že predmetný vzťah žalobcu a žalovaného nevznikol z pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, ale ide o vzťah dvoch podnikateľských subjektov, žalobcu ako živnostníka a žalovaného ako družstvo. Je nesporné, že žalobca si v tomto konaní uplatnil pohľadávku z písomnej Zmluvy o dielo uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka zo dňa 31.12.1992 a predmetom tejto dohody bolo zabezpečenie a vykonávanie vedenia účtovnej evidencie a celej ekonomiky družstva podľa platných predpisov a žalobca ako „podnikateľ“ sa zaviazal, že z tejto dohody je viazaný zodpovednosťou v plnej výške.
25. Odvolací súd však považuje za nesprávne tvrdenie žalovaného v odvolaní, že medzi žalobcom a žalovaným nemohla byť uzatvorená žiadna zmluva o dielo, z toho dôvodu, že žalovaný nevykonával žiadnu stavebnú činnosť. Je treba uviesť, že podľa § 536 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje Zmluvu o dielo, že za predmet diela sa nepovažuje iba stavba, dielom podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti, to znamená, že týmto hmotným zachyteným výsledkom určitej činnosti môže byť aj zhotovenie účtovnej uzávierky. V prejednávanej veci Zmluva o dielo z 31.12.1992, ktorej obsahom bolo „zabezpečenie a vykonávanie vedenia účtovnej evidencie a celej ekonomiky družstva“, že podľa obsahu predmetu tejto zmluvy je táto zmluva nepomenovanou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá ako osobitný typ zmluvy nie je upravená v Obchodnom zákonníku, jej obsah môžu zmluvné strany dohodnúť podľa svojich potrieb a podľa samotného predmetu zmluvy.
26. Odvolací súd udáva, že je nesporné to, že na predmetný vzťah účastníkov konania je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože v konaní nebolo preukázané to, že žalobca bol u žalovaného v pracovnoprávnom vzťahu. Toto netvrdili ani samotné strany sporu v priebehu celého konania a žiadna zo strán sporu v konaní na súde prvej inštancie nepredložila pracovnú zmluvu alebo inú zmluvu uzatvorenú podľa Zákonníka práce.
27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne na prejednávanú vec aplikoval ustanovenie § 118 ods. 1, 3 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalovaný je povinný ako zamestnávateľ platiť žalobcovi ako zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Je treba uviesť, že žalobca si v konaní neuplatnil žiadny mzdový nárok, uplatnil si peňažnú pohľadávku, ktorú žalovanému fakturoval jednotlivými faktúrami. Mzdové nároky zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi fakturovať.
28. Takéto nesprávne právne posúdenie uplatnenej pohľadávky súdom prvej inštancie, viedlo k tomu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nezisťoval, či žalobca splnil vo vzťahu k žalovanému svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej dohody, prípadne z následných dohôd uzatvorených medzi stranami sporu. Až keď bude preukázané, že žalobca riadne splnil svoje povinnosti voči žalovanému z dohody, z ktorej si v žalobe uplatnil predmetnú pohľadávku, bude možné jeho žalobe vyhovieť, pretože žalovaný v konaní namietal, že žalobca si nesplnil vo vzťahu k žalovanému povinnosti, ktoré pre neho vyplývali ako pre osobu, ktorá bola poverená zabezpečením, vykonaním a vedením účtovnej evidencie a celej ekonomiky žalovaného.
29. Odvolací súd poukazuje na to, že ak žalobca mal vykonávať pre žalovaného práce spočívajúce v „zabezpečení, vykonávaní, vedeniu účtovnej evidencie a celej ekonomiky družstva podľa platných predpisov“ že žalobca mal túto činnosť vykonávať podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
30. Podľa § 35 zákona o účtovníctve podľa ods. 1 účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.
31. Podľa ods. 2 účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.
32. Z citovaného ustanovenia § 35 zákona o účtovníctve vyplýva, že žalobca, ktorý mal pre žalovaného viesť účtovnú evidenciu, bol povinný nakladať s účtovnou evidenciou podľa všeobecných predpisov o archívnictve, uchovávať účtovnú evidenciu počas zákonom stanovenej doby a zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie.
33. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalobca pri vykonávaní predmetnej činnosti pre žalovaného nepostupoval podľa citovaného ustanovenia § 35 zákona o účtovníctve, pretože žalovaný na Okresnom súde Spišská Nová Ves sa domáhal od žalobcu - U. U. , aby mu vydal účtovnú evidenciu. O tejto žalobe , o vydanie veci - účtovnej evidencie bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6C/170/06-160 zo dňa 6.5.2010 tak, že súd uložil žalovanému - U. U., aby vydal žalobcovi doklady, ktoré presne špecifikoval na štyroch stranách výroku rozsudku a to jednotlivých šanonov obsahujúcich vedenie účtovníctva ekonomickej aj personálnej agendy družstva, výročne schôdze družstva, daňové priznania družstva, pokladnične knihy, pracovné zmluvy, hlásenia, prevody bytov do osobného vlastníctva, faktúry, cestnú daň, účtovné závierky, interné doklady, správy družstva, archivačné boxy, rôzne zmluvy za obdobie rokov 1998 až 2004. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves rozhodol Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudkom sp. zn. 2Co/261/2010-204 zo dňa 26.5.2011 tak, že potvrdil tento rozsudok o povinnosti U. U. vydať žalobcovi tieto účtovné doklady.
34. Odvolací súd ďalej zistil z výpovede svedkyne W.. F. F. na pojednávaní konanom dňa 25.7.2013 v tejto veci na súde prvej inštancie, že táto svedkyňa vykonáva od roku 2004 ekonomiku pre žalovaného a že žalobca doposiaľ nevydal agendu žalovanému podľa uvedených rozsudkov o jeho povinnosti vydať žalovanému doklady.
35. Súd prvej inštancie z uvedeného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 6C 170/06-160 zo dňa 6.5.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vyvodil záver, že žalobca týmto rozsudkom preukázal, že pre žalovaného vykonával prácu za sporné obdobie od 1.1.2003 do 31.3.2005 a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za túto vykonávanú prácu uplatnenú pohľadávku 3.584,94 eur a preto súd prvej inštancie vyhovel žalobe.
36. Odvolací súd však takýto záver súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku nepovažuje za správny. Práve z citovaného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 6C 170/06-160 zo dňa 6.2.2010 vyplýva, že žalobca nesplnil riadne zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným na „zabezpečenie a vykonávanie vedenia účtovnej evidencie a celej ekonomiky družstva podľa platných predpisov“. Je treba uviesť, že riadnym vedením účtovníctva nemôže byť to, ak sa musel žalovaný pre ktorého mal žalobca viesť účtovnú evidenciu, v súdnom konaní úspešne domáhať, aby mu žalobca ako spracovávateľ účtovnej evidencie, vydal všetky účtovné doklady za obdobie, počas ktorého vykonával vedenie účtovnej evidencie. V tomto súdnom konaní o zaplatenie 3.584,94 eur je predmetom konania práve odmena žalobcu za vykonávanú prácu vedenia účtovnej evidencie za obdobie od 1.1.2003 do 31.3.2005. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav, ak dospel k záveru, že žalobca má nárok na odmenu za vedenie účtovnej evidencie žalovaného za toto obdobie, ak žalovanému nevydal účtovnú evidenciu, ktorú za predmetné obdobie mal viesť a spracovávať.
37. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového poriadku zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa Zákonníka práce nevykonal navrhované dôkazy na to, či žalobca riadne splnil predmetnú zmluvu vo vzťahu k žalovanému a takéto rozsiahle dokazovanie nie je účelné doplniť odvolacím súdom.
38. Odvolací súd preto podľa § 391 ods. 1 po zrušení rozhodnutia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o uplatnenej pohľadávke žalobcu.
39. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť, či žalobca splnil voči žalovanému predmetnú dohodu z 31.12.1992, na základe ktorej si uplatnil v tomto konaní predmetnú pohľadávku 3.584,94 eur. Taktiež zistiť, či medzi stranami sporu bola uzatvorená aj ďalšia dohoda z 1.10.1997 z 31.8.2004 a zo 14.3.2005. Potom bude potrebné zistiť, či žalobca splnil vo vzťahu k žalovanému rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 6C 170/06-160 zo dňa 6.5.2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a či vydal žalovanému účtovné doklady za roky 1998 až 2004. Iba na základe týchto dokladov môže súd posúdiť, či žalobca skutočne vykonával pre žalovaného prácu - činnosť - vedenie účtovnej evidencie riadne a či má nárok na odmenu za túto prácu. Ak žalobca nepreukáže, že tieto doklady žalovanému vydal a podľa rozsudku ich vydať mal, bude to znamenať, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní právo na základe listinných dôkazov, ktorými disponoval ako zodpovedná osoba pri vykonávaní a pri spracovávaní účtovnej evidencie žalovaného a tieto účtovné doklady následne žalovanému nevydal. Takýto výkon práva zo strany žalobcu na základe zadržiavaných dokladov by podľa článku V. Civilného sporového poriadku nepožíval právnu ochranu v súdnom konaní.
40. Ak žalobca nevydá žalovanému účtovnú agendu, znamená to, že nepreukázal to, ako si splnil vo vzťahu k žalovanému dohodu o vykonávaní účtovnej evidencie pre žalovaného.
41. Odvolací súd ešte udáva k písomnému podaniu žalovaného zo 14.12.2016, ktorým reaguje na písomné vyjadrenie žalobcu z 8.11.2016 k odvolaniu žalovaného, spísaného právnym zástupcom žalobcu JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, ak žalovaný udáva: „spôsob komunikácie, ktorú zvolil právny zástupca JUDr. Strižovský je zvláštny vzhľadom k tomu, že nikdy sa nestáva to, žeby jeden zo sporových strán komentoval odvolanie protistrany bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie druhostupňového súdu, p. JUDr. Strižovský robí z Okresného súdu v Rožňave nejakého mediátora, prepáčte za výraz, ale ba priam poštára Janka a posiela písomné odkazy prostredníctvom okresného súdu, tvrdenie právneho zástupcu JUDr. Strižovského je tvrdenie právnika, ktorý nemá skúsenosti s obchodným právom, nakoľko je už vo vyššom dôchodkovom veku. Štatutár žalovaného JUDr. Mgr. Róbert Tkáč, ktorý nedávno obhájil doktorát a skúšky z obchodného práva sa pozastavuje nad amaterizmom, priam fušerizmom pána JUDr. Strižovksého, ktorého ospravedlňuje jedine skutočnosť, že je už vo vyššom dôchodkovom veku a jeho vyjadrenie už nebudem vôbec ako právnik komentovať“, nasledovné:
42. Odvolací súd poukazuje v súvislosti s týmito výrokmi žalovaného na adresu právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ladislava Strižovského, že podľa § 102 ods. 1 písm. e/ Civilného sporového poriadku,
súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto urobí hrubo urážlivé podanie, a to až do výšky 500,- eur, pri opakovanom urážlivom podaní až do 2.000,- eur. Odvolací súd poukazuje, že žalovaný vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu ako advokátovi urobil hrubo urážlivé podanie v tomto súdnom konaní, ktoré neprispieva k včasnému a riadnemu rozhodnutiu tohto sporu. Je vysoko neodborným procesným postupom žalovaného v tomto konaní, v rozpore so základnými princípmi, ktorými sa riadi súdne konanie podľa Civilného sporového poriadku. K riadnemu rozhodnutiu vo veci by prispeli viac odborné argumenty žalovaného namiesto takýchto jeho hrubo urážlivých podaní vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Ladislavovi Strižovskému, advokátovi.
43. Ďalej je treba uviesť, že žalovaný nevedie tento spor s JUDr. Ladislavom Strižovským, ale so žalobcom - U. U.. JUDr. Ladislav Strižovský ako Centrom právnej pomoci ustanovený advokát pre žalobcu v tomto súdnom konaní, postupuje v konaní v súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003. Z.z. o advokácii. To znamená, že v tomto súdnom konaní háji práva svojho klienta, poskytuje mu právne rady, spisuje v jeho mene listiny o právnych úkonoch spracováva právne rozbory za zákonnú odmenu. Predpokladom pre výkon advokácie každého advokáta je jeho zápis do zoznamu advokátov, ktorý vedie Advokátska komora. Nie je preto dôvodné, aby druhá strana sporu hodnotila predpoklady advokáta pre zastupovanie v súdnom konaní, toto môže hodnotiť iba Advokátska komora. Je treba uviesť, že JUDr. Ladislav Strižovský v tomto konaní postupuje odborne, všetky jeho písomné podania sú v súlade s Civilným sporovým poriadkom a vo vzťahu k druhej strane sporu - žalovanému neurobil žiadne hrubo urážlivé podanie v tomto konaní.
44. Odvolací súd navyše udáva, že žalobca v zastúpení s JUDr. Ladislavom Strižovským bol povinný na výzvu súdu prvej inštancie z 26.10.2016, podať písomné stanovisko k odvolaniu žalovaného podľa § 374 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Preto žalovaný nedôvodne napáda právneho zástupcu žalobcu za podanie tohto písomného stanoviska na výzvu súdu a v súlade s § 374 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
45. Odvolací súd preto upozorňuje žalovaného, aby sa zdržal takýchto hrubo urážlivých podaní vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu v ďalšom priebehu konania na súde prvej inštancie po tom, čo odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa § 102 ods. 1 písm. e/ a ods. 3 Civilného sporového poriadku môže žalovanému uložiť poriadkovú pokutu a takúto poriadkovú pokutu mu môže uložiť aj odvolací súd.
46. Odvolací súd podľa § 391 ods. 1 C.s.p. po zrušení veci vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v ktorom je súd prvej inštancie podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
47. Podľa § 396 ods. 1, 3 C.s.p. o náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.
48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).