Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Medzitýmny_rozsudok_7C-23-2016.pdf
PDF · 167.92 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-7C/23/2016
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v spore žalobcu: Rabčan, obecné služby, so sídlom v Rabči, Rabčická 334, IČO: 35 996 129, práv. zast.: JUDr. Michal Brož, advokát, Ružomberok, A. Bernoláka 6, proti žalovaným: 1/ A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F. XX, 2/Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, práv. zast.: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom v Martine, Pavla Mudroňa 26, intervenient na strane žalovaného v 2/ rade: AIG Europe Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom v Bratislave, AC Diplomat, Palisády 29, IČO: 47 241 128, práv. zast.: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie Martina Benku 9, IČO: 35 886 625, o náhradu škody 209.572,81 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd určuje, že zodpovednosť žalovaných v I. a II. rade za škodu v zmysle uplatneného nároku je daná.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.04.2016 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade na zaplatenie sumy 209.572,81 eur s prísl. spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa 05.04.2016 do zaplatenia, a to tak, že plnením jedného žalovaného zaniká povinnosť plnenia druhému žalovanému. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.01.2015 došlo v obci Rabča k požiaru a následnému poškodeniu budov sup. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX. Na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom Ing. Miloslavom Ilavským celkové náklady na opravu poškodených budov predstavujú sumu 225,682,79 eur s prísl. Na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, pričom jej uzatvorenie sprostredkoval žalovaný v 1/ rade ako viazaný finančný agent, bolo klientovi po odpočítaní spoluúčasti vyplatené poistné plnenie v celkovej výške 16.109,98 eur. Žalobca sa domnieva, že žalovaný v 1/ rade ako viazaný finančný agent pri uzatváraní poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX pochybil, keď i napriek výslovnej požiadavke žalobcu poistiť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Rabča sup. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX pripravil taký návrh poistnej zmluvy, kde bola poistená výlučne nehnuteľnosť pod sup. č. XXX, pričom žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy uistil, že sú poistené všetky žalobcom žiadané nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade ako poistník v rámci poistnej zmluvy na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenej viazaným finančným agentom uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade a intervenientom na strane žalovaného v 2/ rade nahlásil škodovú udalosť, ktorá je predmetom konania dňa 16.07.2015, pričom pri hlásení poistnej udalosti uviedol, že považuje nárok na náhradu škody za primeranú a oprávnenú. Žalobca sa domnieva, že škoda vzniknutá v majetkovej sfére žalobcu spočíva v rozdiele medzi poistným plnením, ktoré bolo žalobcovi poukázané, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy a poistným plnením, ktoré by bolo klientovi poukázané v prípade, ak by viazaný finančný agent (žalovaný v 1/ rade) uzatvoril poistnú zmluvu v zmysle požiadaviek žalobcu (XXX.XXX,XX - 16.109,98 = 209.572,81). Výška poistného plnenia je stanovená na základe znaleckého posudku č. 88/2015 vyhotoveného znalcom
Ing. Miloslavom Ilavským na základe objednávky žalovaného v 2/ rade. Písomným podaním zo dňa 22.03.2016 vyzval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaných na úhradu dlžnej sumy s príslušenstvom. Žalovaní do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradili. V prejednávanom prípade žalobca, ako poistník z poistnej zmluvy, sa od zodpovednostných subjektov domáha náhrady škody spôsobenej viazaným finančným agentom pri uzatváraní poistnej zmluvy. Predmetnú poistnú zmluvu uzatvorenú dňa 07.03.2013 je potrebné považovať za spotrebiteľskú, a to z dôvodu, že vzhľadom na aspekty konkrétneho prípadu je nevyhnutné považovať žalobcu za spotrebiteľa. Sú toho názoru, že v prejednávanom prípade sa jedná o spor medzi dodávateľom (žalovaným v 1/ a 2/ rade) a spotrebiteľom (žalobcom), z dôvodu, že uzavretá poistná zmluva neslúži na vykonávanie podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca ako poistník z poistnej zmluvy je príspevková organizácia obce Rabča, ktorá bola zriadená zriaďovacou listinou ku dňu 01.01.1997. Žalobca zásadne nevykonáva podnikateľskú činnosť; žalobca vykonáva činnosť smerujúcu k správe a údržbe majetku, ktorý je vo vlastníctve obce Rabča. Z povahy uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy (poistná zmluva na poistenie nehnuteľnosti) vyplýva, že sa jedná o takú poistno-právnu ochranu majetku vo vlastníctve obce, ktorý spravuje žalobca, ktorá má slúžiť na ochranu nehnuteľnosti pred jej poškodením, resp. znehodnotením. Jedná sa teda o majetkové poistenie, ktoré je bežne dostupné ktorémukoľvek spotrebiteľovi a nie je vyhradené podnikateľským subjektom. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, tento vyplýva zo znaleckého posudku vyhotoveného žalovaným v 2/ rade, ktorý poskytol poistné plnenie práve na základe uvedeného znaleckého posudku, pričom žalovaný v 2/ rade ani intervenient na strane žalovaného v 2/ rade hodnoty stanovené v znaleckom posudku (výšku poistného plnenia, resp. výšku škody na poškodenom majetku) nikdy nenamietali, resp. nerozporovali. Žalobca si uplatňuje omeškanie s plnením peňažných záväzkov v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ.
3. Žalovanému v 1/ rade bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 18.05.2016, tento sa k žalobe v určenej lehote nijakým spôsobom nevyjadril.
4. Žalovanému v 2/ rade bola žaloba spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 12.05.2016, tento sa k žalobe vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 01.06.2016, kde uviedol, že žalovaný v 1/ rade ako viazaný finančný agent žalovaného v 2/ rade uzatvoril so žalobcom dňa 11.02.2013 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie majetku a zodpovednosti za škodu. Poistenie majetku sa riadi Všeobecnými poistnými podmienkami živelného poistenia PPZ 08, Všeobecnými poistnými podmienkami poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežou PPKL 08, Zmluvnými ustanoveniami poistenia pre prípad škôd spôsobených krádežou, vlámaním alebo lúpežou a Doložkou K 20. Predmetom poistenia sa stali budovy a stavby jednotlivo uvedené v Poistnej zmluve, so špecifikáciou miesta poistenia a sup. č. budovy. Pod číslom 8 bola poistená budova zdravotného strediska so sup. č. XXX, na ulici Q., Q.. Uvedená budova bola poistená na sumu 730.266,- eur. Žalobca dňa 12.01.2015 oznámil žalovanému 2/ škodovú udalosť zo dňa 10.01.2015, požiar budovy zdravotného strediska. Na základe prijatého oznámenia vykonal žalovaný 2/ evidenciu škodovej udalosti pod číslom XXXXXXXXXX a jej šetrenie. Obhliadkou miesta škodovej udalosti zo dňa 21.01.2015 bolo zistené poškodenie budovy zdravotného strediska č. XXX, budovy č. XXX - lekárne, budovy zdravotného strediska č. XXX, budovy č. XXXX - hasičská stanica, budovy č. XXXX - kotolne a budovy, č. XXXX
- garáže. Na základe vykonaného šetrenia poskytol žalovaný 2/ žalobcovi poistné plnenie v sume 16.109,98 eur iba za poistenú, poškodenú budovu pod sup. č. XXX. Poistné plnenie bolo poskytnuté bez uplatnenia podpoistenia, podľa preukázaného rozsahu poškodenia a platných poistných podmienok. Dňa 03.06.2016 bolo žalovanému 2/ doručené nesúhlasné stanovisko žalobcu, v ktorom namietal nesprávny postup žalovaného 1/ pri uzatváraní poistnej zmluvy, v dôsledku ktorého neboli poistené všetky budovy zdravotného strediska pod sup. č. XXX, XXX a XXX a tiež prístavby k budove č. XXX, a to spoločná kotolňa sup. č. XXXX, hasičská stanica sup. č. XXXX a garáže hasičskej stanice sup. č. XXXX, ale predmetom poistenia sa stala iba budova pod sup. č. XXX. Podľa vyjadrenia žalobcu, poistnú zmluvu uzatváral v dobrej viere, že sa poisťuje celý objekt, t.j. budovy pod sup. č. XXX, XXX a XXX na ul. Q., vrátane budov hasičskej stanice sup. č. XXXX, prístavby hasičskej stanice - garáže sup. č. XXXX a spoločnej kotolne sup. č. XXXX, t.j. v rozsahu predchádzajúcej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Žalovaný 1/ po vykonanom šetrení zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 03.06.2015, ktorým ho upozornil na zistené závažné skutočnosti týkajúce sa poistnej zmluvy. Podľa vykonaného šetrenia, poistnou zmluvou bola poistená iba poškodená budova č. XXX. Ďalšie poškodené budovy č. XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX neboli poistnou zmluvou poistené, nestali sa predmetom poistenia, nárok na poistné plnenia za poškodenia týchto budov žalobcovi nevznikol. Zdravotné stredisko, ktoré bolo požiarom poškodené, pozostáva z troch samostatných budov, ktoré sú registrované na samostatných parcelách,
pod samostatným súpisným číslom. Budovy č. XXX a XXX sú registrované na inom LV ako budova č. XXX. Budova zdravotného strediska č. XXX je registrovaná na parc. registra C XXXX/X, LV č. XXXX, budova zdravotného strediska č. XXX je registrovaná na parc. registra C XXXX/X na LV č. XXXX a budova zdravotného strediska č. XXX je registrovaná na parc. registra C XXXX/X na LV č. XXXX. Budova hasičskej stanice je registrovaná pod sup. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX a XXXX/ XX a LV č. XXXX, budova kotolne pod sup. č. XXXX je registrovaná na parc. č. XXXX/XX a LV č. XXXX a prístavba hasičskej stanice - garáže pod sup. č. XXXX, je registrovaná na parc. č. XXXX/XX a LV č. XXXX. Žalovaný 2/ považuje za nepochybné, že všetky požiarom poškodené budovy č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX sú samostatnými budovami, ktoré sú registrované na samostatných parcelách pod samostatnými sup. č. a na rôznych listoch vlastníctva. V prípade ich vstupu do poistenia, je preto potrebné každú z nich jednotlivo uviesť do poistnej zmluvy s vymedzením miesta poistenia. Pri uzatváraní poistnej zmluvy bola ako predmet poistenia v poistnej zmluve pod poradovým číslom 8 uvedená iba budova zdravotného strediska č. XXX, XXX XX Q.. Budovy č. XXX, XXX, XXXX a XXXX nie sú v poistnej zmluve uvedené, poistenie sa na tieto budovy preto nevzťahuje. Dňa 10.07.2015 bol žalovanému 2/ doručený list, ktorým žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ nárok na náhradu škody v sume 210.960,15 eur, ktorá mu vznikla v súvislosti s jeho činnosťou viazaného finančného agenta. Žalovaný 2/ uzatvoril so žalovaným 1/ dňa 31.12.2010 zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta. Žalovaný 2/ uzatvoril s intervenientom poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú viazaným finančným agentom pri vykonávaní finančného sprostredkovania v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, s maximálnym limitom poistného plnenia na jedného viazaného finančného agenta 166.000,- eur pre jednu a všetky poistné udalosti počas doby trvania poistenia. Na základe uzatvoreného poistenia žalovaný 2/ bezodkladne po uplatnení nároku na náhradu škody zo strany žalobcu, oznámil vznik škodovej udalosti intervenientovi. Intervenient po vykonanom šetrení zaslal žalovanému 2/ záverečnú správu o škode, v ktorej oznámil, že škoda nevznikla v dôsledku konania viazaného finančného agenta a za škodu zodpovedá sám žalobca. Žalovaný 2/ na základe výsledkov šetrenia intervenienta má za to, že príčinou vzniku škody žalobcu nebolo pochybenie viazaného finančného agenta, ale nedbanlivosť žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy a opomenutie kontroly predmetov poistenia a ich poistných súm v poistnej zmluve zo strany žalobcu. Žalobca rozsah predmetov poistenia pri uzatváraní poistnej zmluvy nenamietal a poistnú zmluvu v znení, ktorú vypracoval žalovaný 1/, podpísal. Žalobca svojím podpisom potvrdil pravdivosť a úplnosť všetkých údajov uvedených v poistnej zmluve. Predovšetkým žalobca ako záujemca o poistenie je povinný správne vymedziť rozsah predmetov poistenia a správne určiť ich poistnú sumu. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že pred vstupom do poistenia bol oboznámený s poistnými podmienkami a tieto aj prevzal. Žalobca mohol aj po podpise Poistnej zmluvy namietať jej správnosť a úplnosť, urobil tak ale až po takmer dvoch rokoch pri vzniku poistnej udalosti. Žalovaný 2/ má za to, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Žalovaný 2/ tiež namieta výšku škody, ktorá nie je v žalobnom návrhu riadne vyčíslená a preukázaná. Na základe vyššie uvedeného žalovaný 2/ navrhuje súdu, aby predložený návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný.
5. Intervenientovi na strane žalovaného v 2/ rade bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 12.05.2016, tento sa k žalobe vyjadril písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.10.2016 a kde uviedol, o.i. že žalobcu nie je možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko je právnickou osobou a takýto výklad zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy je napriek zneniu § 2 písm. a) v rozpore s ustálenou definíciou spotrebiteľa podľa práva Európskej únie ako výlučne fyzickej osoby. Krajský súd v Nitre tak v žalobcom citovanom rozhodnutí zo dňa 26.02.2009, sp. zn. 26Cob/147/2008 v súlade s povinnosťou vnútroštátneho súdu neaplikovať vnútroštátne ustanovenie, ktoré je v rozpore s úniovým právom, ustanovenie § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. nemal aplikovať. Žalobcu nie je možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy mohla byť spotrebiteľom osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju „osobnú potrebu", alebo „pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti". Oba pojmy sú svojím významom a použitou terminológiou aplikované de facto výlučne na fyzické osoby a v žiadnom prípade nie je možné dospieť k záveru, že žalobca ako subjekt zabezpečujúci v zmysle vlastnej zriaďovateľskej listiny správu majetku Obce Rabča, pri poistení takéhoto majetku (a teda pri výkone svojej činnosti) konal pre svoju „osobnú potrebu". Žalobca nesie plnú zodpovednosť za vymedzenie predmetu poistenia v zmysle poistnej zmluvy, nakoľko podľa jeho tvrdení malo byť predmetom poistnej zmluvy celkovo 5 nehnuteľností a nie 1 nehnuteľnosť ako tomu skutočne bolo. Bez ohľadu na prípadné dojednania či rokovania už so žalovaným 1/ alebo so žalovaným 2/,
žalobca mal plnú možnosť a zodpovednosť postupovať pred podpisom poistnej zmluvy s primeranou starostlivosťou a skontrolovať predovšetkým predmet poistenia. Skutočnosť, že žalobca si náležite neprečítal a neskontroloval pred podpisom text poistnej zmluvy nemôže byť pripisovaná na ťarchu žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Žalobca nesie plnú zodpovednosť za poistnú sumu uvedenú v poistnej zmluve s poukazom na článok IV bod 6 VPP k poistnej zmluve, ktorý ustanovuje: „Poistnú sumu určuje na vlastnú zodpovednosť poistený." Ako vyplýva zo znaleckého posudku, hodnota nehnuteľností reálne dvojnásobne prevyšovala poistnú sumu - tzn. aj táto skutočnosť pri náležitej starostlivosti mala byť žalobcom pred podpisom poistnej zmluvy vzatá do úvahy. Vôľa žalobcu prejavená v poistnej zmluve musí byť vnímaná ako slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná a žalobcovi nie je možné priznať ochranu či nárok na náhradu škody len z dôvodu, že žalobca pred podpisom poistnej zmluvy vychádzal z dojmov, či hypotéz o obsahu poistnej zmluvy, ktorú si neskontroloval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Súd vo veci vytýčil pojednávania, a to na dni 05.10.2016 a 12.12.2016.
7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že poukazuje na svoje písomné podanie žaloby, kde ešte poukazuje na skutočnosť, že medzi stranami došlo k viacerým rokovaniam, kde podľa nich žalovaný v 2/ rade uznal nepriamu zodpovednosť, keď nahlásil poistnú udalosť intervenientovi. Z podania intervenienta, ktoré im bolo doručené necelých 24 hodín pred pojednávaním, je zrejmé, že títo chcú preukazovať, že žalobca sa mal sám uistiť, či uistenia obchodného zástupcu sú pravdivé. Túto sa neurobil zápis z rokovania o finančnom sprostredkovaní, ktorý však nebol povinný, avšak oni v konaní preukážu, že žalobca mal jednoznačne záujem uzatvoriť inú poistnú zmluvu. Žalôb, kde by klient žaloval finančného agenta, tak takých je málo, avšak práve preto treba vyriešiť otázku, kde začína zodpovednosť finančného poradcu a kde zodpovednosť klienta skontrolovať a veriť jeho uisteniam. V danom prípade nejde o klasickú zmluvu, ale o poskytnutie určitého sľubu, že v prípade nejakej náhodnej udalosti dôjde v budúcnosti k plneniu. Žalobca nemohol mať záujem na uzatvorení finančnej zmluvy, kde by neboli poistené všetky ním požadované nehnuteľnosti. Pretože už aj vzhľadom na grant z EÚ by sa vystavoval rôznym rizikám, a to aj trestnoprávnemu. Z oznámenia o škodovej udalosti, ktoré je založené na č.l. 13 spisu vyplýva, že žalovaný v 2/ rade uznal nárok žalobcu za primeraný a oprávnený. Nie je mu však zrejmé, kto zaškrtol uvedenú skutočnosť, na tomto oznámení, či p. S. alebo p. Z. nevie, či sa vie zástupkyňa žalovaného v 2/ rade k tomuto vyjadriť. Vo vzťahu k doručeným podaniam: čo sa týka podania intervenienta, podľa ich názoru, pokiaľ intervenient hovorí o nejasnostiach zmluvy týkajúcich sa jednotlivých nehnuteľností, ktoré mali byť poistené, v tomto smere sa domnievali, že uvedené nejasnosti jednak nespôsobujú neplatnosť zmluvy a jednak, aj vzhľadom na vykonané výsluchy svedkov a výsluch žalovaného v 1/ rade, je potrebné ich pripísať na zodpovednosť žalovaného v 1/ rade. Je potrebné zdôrazniť, že vo fáze pred uzatvorením poistnej zmluvy vo všeobecnosti je práve podľa ich názoru, obchodný zástupca poisťovateľa v tomto prípade žalovaný v 1/ rade, tou osobou, ktorá by mala prispieť k tomu, aby zmluva bola čo najpresnejšia a vychádzala z požiadaviek poistníka, v tomto prípade žalobcu. Čo sa týka 10% zníženia poistného plnenia uskutočneného žalovaným v 2/ rade, na základe správy hasičského zboru, uviedol, že osoby, ktoré svojím konaním prispeli ku vzniku požiaru nie sú pracovníkmi žalobcu, ale sú zamestnancami spoločnosti RABČAN, s.r.o., pričom vzájomný vzťah medzi týmito dvoma subjektmi bližšie vysvetlil na pojednávaní. Žalobca v rámci rokovaní pred sporom pripustil možnosť zníženia plnenia, len výlučne z dôvodu rokovaní s cieľom zabrániť vzniku civilného konania. Žalobca nesúhlasil so znížením poistného plnenia, tak ako bolo uskutočnené žalovaným v 2/ rade, zváži možnosť uplatniť svoj nárok v samostatnom konaní, pričom zdôrazňuje skutočnosť, že premlčacia doba na uplatnenie nároku stále neuplynula. Čo sa týka celkovej výšky nároku v tomto smere navrhol, aby súd aplikujúc § 214 CSP rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe nároku. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného v 2/ rade, zotrvával na skutočnosti, že podľa ich názoru v otázke zodpovednosti žalovaného v 1/ rade sa jedná o objektívnu zodpovednosť v zmysle § 420 a) OZ. Čo sa týkalo obsahových náležitostí hlásenia poistnej udalosti uskutočnených žalovaným v 2/ rade vo vzťahu k intervenientovi, najmä v otázke označenia bodu týkajúceho sa zodpovednosti za vzniknutú škodu žalovaným v 1/ rade, mali za to, že týmto nahlásením poistnej udalosti a označením, že považuje nárok žalobcu za oprávnený, nepriamo uznal pochybenie žalovaného v 1/ rade za vznik poistnej udalosti.
8. Žalobca - štatutár uviedol, že vykonáva za žalobcu právne úkony. Podpisoval aj predmetnú poistnú zmluvu. Po ukončení stavby hasičskej stanice a kotolne volal p. C. a žiadal pripoistiť tieto budovy. Dohodli si stretnutie, išli na miesto, ukázal mu, čo chcel poistiť, urobila sa fotodokumentácia, on mu pripomenul, že 730.000,- je malá suma, nakoľko sa postavila hasičská stanica a kotolňa, on tvrdil, že sa rušila stará
hasičská stanica a prevádzka a tvrdil, že táto suma je postačujúca. Ešte sa ho pýtal, či to treba rozpísať podľa sup. čísiel, on tvrdil, že nie, že je to budova v celku. Keď prišli do kancelárie a bola tam ich ekonómka, trval na tom, že aby tam bolo aspoň rukou dopísané, že sa jedná o hasičskú stanicu a kotolňu. Dopísané to bolo na tom výpise z katastra portálu. On nemal žiaden úmysel niečo podpoistiť, mali poistených viacej budov a preto pokiaľ sa u niektorých poistenie zrušilo, tak akceptoval tvrdenie p. C., že je tá suma postačujúca. Má strednú školu strojárenského zamerania. Keď poisťovali u p. C. dom smútku, tak hoci tento nemal ešte sup. číslo, tento mu priradil nejaké náhodné sup. číslo, pretože tvrdil, že mu to systém nezoberie. Trval pri tej zmluve na tom, aby boli uvedené tie sup. čísla, ale p. C. mu tvrdil, že je to jedna budova v celku a že stačí jedno sup. číslo. Oni dostali nejaké eurofondy, z ktorých ku pôvodnej budove pristavili hasičskú stanicu a kotolňu a práve preto aj p. C. volal, inak by nemal dôvod ho volať, pretože pôvodná budova bola poistená. Žalobca na snímke z katastrálnej mapy ukazoval, ako sa pristavilo k budove. Pôvodne tá budova aj pred pristavením mala tri sup. čísla a to XXX, XXX a XXX. V novej poistnej zmluve už pri poisťovaní sa uviedlo len XXX. Táto poistná zmluva bola podmienkou, aby mohli čerpať eurofondy na uvedenú stavbu. Eurofondy im boli pridelené a z toho možno vyvodiť, že aj orgán, ktorý prideľoval eurofondy považoval túto zmluvu za postačujúcu. Je pravdou, že pri podpise tej zmluvy bola aj ich ekonómka obecných služieb, ktorá pracuje v Rabči - Z. A.. Pokiaľ vznikla tá poistná udalosť - požiar, hneď volal p. C., ten mu povedal, že všetko je v poriadku. Potom sa to už začalo točiť nejako inak, ale oni boli s p. C. aj v Bratislave, kde pred nejakým riaditeľom Generali tvrdil to isté, teda že je to poistené. Oni teda čakali peniaze. Za hasičskú stanicu a za kotolňu im však peniaze nevyplatili. Nemal záujem, aby bola poistená len budova XXX, chcel, aby to bolo poistené v celku. Je to majetok obce, nemal dôvod niečo znižovať. Na neho nebol robený nejaký tlak, aby bolo poistné nižšie, naopak p. C. upozorňoval, že sa mu tá suma zdá nižšia, ale on hovoril, že sa rušia poistky iných budov a že to sa vyrovná. Starajú sa ako organizácia o chod obce, robia napr. zimnú údržbu, prenajímajú nejaké budovy. Sú príspevková organizácia. V obci je ešte Rabčan s.r.o., ktorá robí podnikateľskú činnosť, stará sa o kúrenie v obci a o obecný vodovod. Rabčan obecné služby má živnosť a mala ju aj v čase uzatvárania poistnej zmluvy. Pri rokovaní o poistnej zmluvy a pri jej poisťovaní bol on, p. C. a p. A.. V poistnej zmluve je uvedených 8 nehnuteľností, tie poistné sumy určoval on na základe podkladov, ktoré mal napr. pri bytovke, to bola cena nadstavby. Tie podklady mal p. C. od neho. Áno, on si myslel, že poistná suma má byť vyššia, pretože sa urobila prístavba práve tej stanice a kotolne. Celá tá prístavba bola robená z eurofondov, obec sa tam zrejme podieľala nejakým percentom, ktoré on uviesť nevie. On kontroloval pred podpisom obsah tej písomnej zmluvy a on ju podpísal. Pokiaľ ide o konkrétne budovy, tak kotolňa a hasičská stanica sa neprenajímajú, zdravotné stredisko, tam sa priestory prenajímajú s tým, že ich prenajímajú oni potom, ako sa na tom uznesie obec, komu. Nevie sa presne vyjadriť, kedy boli jednotlivým stavbám pridelené súpisné čísla. Podľa neho podpisoval v kancelárií tú zmluvu on, je pravdou, že ten podpis 11.02.2013, že vtedy sa tam podpísala p. A..
9. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí, má zato, že on pri uzatváraní poistnej zmluvy nepochybil, nakoľko na strane 21 predmetnej poistnej zmluvy je uvedené aj kotolňa a požiarna zbrojnica, teda nie je pravdou, žeby neboli poistené. Zápis o finančnom sprostredkovaní bol robený, a to môže preukázať. Zároveň si myslí, žeby nemal byť žalovaný, nakoľko keby sa aj preukázalo, že pochybil ako osoba, tak má uzatvorenú poistnú zmluvu cez Generali s inou zahraničnou osobou. On určite nechcel poškodiť ani obec, ani poisťovňu, niektoré budovy poistené v predchádzajúcej poistnej zmluve sa vyvalili, jedna sa predala, ďalšie sa zrekonštruovali, čiže kvôli prehľadnosti nebolo vhodné robiť dodatok, ale sa dohodli, že rozumnejšie bude urobiť novú poistnú zmluvu. Keď zobral do úvahy budovy, ktoré sa odpoistili, tak mal zato, že suma súhlasí a preto ju ani nenavyšoval, a to jediné si kladie za chybu a preto aj súhlasil s nejakou zodpovednosťou. Čo sa týka samotnej poškodenej budovy, tak podľa neho išlo o jednu budovu, pretože v podstate išlo o nejakú nadstavbu, a teda nebolo potrebné tam uvádzať tie súpisné čísla. Pokiaľ ide o jeho vzdelanie, tak má úplné stredné vzdelanie - elektro. On usúdil z toho, že to bola pôvodná budova a tam sa urobila len nadstavba a prístavba požiarnej zbrojnice, že ide o jednu budovu a že stačí keď tie sup. čísla má pri sebe žalobca. V podstate na hasičskej stanici ani nejaká veľká škoda nevznikla, hlavne na tej nadstavbe. Je pravdou, že v rámci školiaceho systému mal školenie aj ohľadne čítanie listov vlastníctva. Je pravdou, že ich systém je nastavený tak, že vždy tam musí byť sup. č. budovy a preto napr. pri poisťovaní domu smútku tam nahodil vymyslené číslo tri jednotky. Ako poisťovací agent pracuje od 01.04.2004 do súčasnosti, môže robiť tak okolo 50 zmlúv ročne. Pokiaľ ide o tvrdenie zo zápisu na poisťovni 25.05.2015, ako aj na svojom tvrdení z čestného vyhlásenia zo dňa 12.02.2016, že teda mal zato, že poisťuje nielen budovu XXX, ale aj tie ostatné, tak na tom stále zotrváva. Je pravdou, že tieto nehnuteľnosti aj chcel žalobca poistiť. On zotrvával aj na tom, že výšku poistnej sumy stanovil na základe svojich pracovných skúseností s tým, že vychádzali
aj z účtovnej knihy. Je pravdou, že žalobca žiadal zmenu poistnej zmluvy na základe prestavby tých nehnuteľností, ako aj skutočnosti, že na ne čerpal eurofondy. Dáva si za chybu to, že tá suma za tie budovy, ktoré už neboli poistené, sa vykrátila síce s tým, čo sa rekonštruovalo, resp. pristavilo, ale v zásade sa tá suma z eurofondov mala pripočítať k tej sume za zdravotné stredisko. Na otázku uviedol, že on vždy zapíše poistnú sumu akú chce klient a aj v tomto prípade možno povedať, že túto poistnú sumu chcel klient. Nemôže odporučiť poistnú sumu, tú si určuje klient. Je pravdou, že v tomto prípade mu povedal túto sumu. Je pravdou, že pri podpise tej poistnej zmluvy bola prítomná tá p. ekonómka. V danom prípade on samozrejme má zodpovednosť a je za ňu aj poistený, poisťovňa o tom vie, pretože to zaňho uzavrela u zahraničného subjektu, veď kvôli tomu boli 2x v Bratislave. Je pravdou, že pripúšťa svoju zodpovednosť k tejto veci a v tom zmysle informoval Generali s tým, že to bude preplatené z jeho poistky. On tú sumu odpísal z účtovnej knihy obce, ktorú si obec vedie ako administratívu. Samozrejme tá suma 730.000,- bola urobená po dohode s klientom, on to otrocky neodpísal. On poisťoval všetky budovy, ktoré sú na výpise z katastrálneho portálu pripojené k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, teda na obidvoch pripojených výpisoch k tejto poistnej zmluve. Na otázku, prečo pri pôvodnej poistnej zmluve budovu zdravotného strediska označil troma sup. číslami a v novej už nie, uviedol, že preto, že je to jedna a tá istá budova, ale pri poistnej udalosti to mal mať klient pri sebe, tým myslí listy vlastníctva. Pokiaľ ide o tú novú zmluvu, tak najskôr ho kontaktovali telefonicky, kde mu teda povedal klient, že ide o tú kotolňu a hasičskú zbrojnicu a potom na stretnutí, keď tam prišiel, podpísali aj zmluvu. V podstate predtým tá zmluva sa pripravovala dva roky, takže vedel, o akú budovu ide. Je skutočne pravdou, že po požiari on žalobcu uistil, že všetky budovy sú poistené.
10. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade uviedla, že sa pridržiavajú písomného vyjadrenia a súhlasia aj s argumentáciou intervenienta. Nad rámec už prezentovaných skutočností chcú uviesť: V zásade popierajú konanie - spotrebiteľský charakter poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade, poukazujú na ust. § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, v zmysle ktorého status spotrebiteľa mohol byť priznaný len fyzickej osobe. Je pravdou, že v tom čase platil zákon č. 250/2007 Z.z., ktorý umožňoval, aby za spotrebiteľa bola považovaná aj právnická osoba, ale za podmienky, že používa služby pre osobnú potrebu svoju alebo členov svojej domácnosti. Aj vzhľadom na charakter budov, ktoré boli požiarom poškodené a využitie je zrejmé, že po ich poistení nemohlo mať charakter uspokojovania vlastných potrieb žalobcu. V zriaďovacej listine žalobcu sú uvedené predmety jeho neziskovej činnosti, ako aj predmety jeho podnikateľskej činnosti, plneniu ktorých vykonával o.i. aj správu obecného majetku. Za dôležité považujú fakt, že žalobou je uplatnený nárok na náhradu škody, teda vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, ako tvrdí aj žalobca by mal byť vzťahom zodpovednostným. Medzi týmito subjektmi nie je žiaden zmluvný vzťah, ktorý by mohol mať potencionálny spotrebiteľský charakter. Minimálne teda z toho dôvodu, že vzťah medzi týmito stranami sporu nie je zmluvný, chýba základný predpoklad pre jeho posúdenie ako spotrebiteľského. Žalobca sa domáha náhrady škody, pričom tvrdí, že táto mala vzniknúť v jeho majetkovej sfére vo výške rozdielu medzi poistným plnením, ktoré obdržal a poistným plnením, ktoré by mu prináležalo, ak by zmluva bola vyhotovená v zmysle jeho požiadaviek. Nie je možné súhlasiť so záverom, že škoda vznikla v majetkovej sfére žalobcu, ktorý je správca majetku obce. Je nesporné, že poškodené stavby boli vo vlastníctve iného subjektu odlišného od žalobcu, ktorým je obec. Rovnako tak pokiaľ ide o žalobcom tvrdený nárok na poistné plnenie, a teda tvrdenú škodu spôsobenú jeho nevyplatením v požadovanej výške, poukazovali v tejto súvislosti na ust. § 797 ods. 1 OZ. Rovnako tak na znenie všeobecných poistných podmienok, konkrétne na čl. 11 bod 2 a čl. 14 bod 19, v ďalšom nesúhlasili s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej zodpovednosť žalovaného v 1/ rade má byť posudzovaná ako objektívnu zodpovednosť v zmysle § 420a OZ. Žalovaný v 1/ rade zodpovedá v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 186/2009, pričom pre konštatovanie zodpovednosti žalovaného v 1/ rade musia byť preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. vznik škody, zavinenie, príčinná súvislosť a najmä porušenie konkrétnej právnej povinnosti žalovaného v rade 1/. Mali zato, že pri uzavretí poistnej zmluvy je to práve poistník, ktorý zodpovedá za riadne označenie predmetov poistenia poistnej zmluvy ako jej esenciálnej náležitosti. Rovnako tak zodpovedá aj za následnú kontrolu písomného návrhu poistnej zmluvy. Domnievali sa, že v prípade určenia predmetu poistenia vo všeobecnosti predmetu plnenia ide o základnú náležitosť každej zmluvy, nielen poistnej. Popierajú žalobcom uplatnenú škodu aj čo do výšky, keď táto by mala byť vo výške rozdielu medzi poistným plnením obdržaným a tým, ktoré by mu prípadne prináležalo v prípade poistenia poškodených stavieb. Výpočet uvedený žalobcom na strane 3 žaloby aj v prípade, žeby predmetom poistenia boli ďalšie budovy označené žalobcom bol by pri skúmaní výšky príp. poistného plnenia potrebné zohľadniť aj príp. podpoistenie nehnuteľností (s poukazom na čl. IV. bod VI. a čl. XI. Bod 15 VPP), keď súhrn všeobecných hodnôt len budov sup. č. XXX, XXX, XXX ďaleko presahuje poistnú sumu
dojednanú pre stavbu zdravotného strediska. Rovnako tak výpočet žalobcu nezohľadňuje dojednanú spoluúčasť, ktorá bola dojednaná pre každý samostatný objekt. Napokon výpočet žalobcu je nesprávny aj z dôvodu, že nezohľadňuje oprávnene vykonané zníženie poistného plnenia podľa čl. VIII. bod 2 VPP, ktorým mala byť nedbanlivá obsluha vykurovacej jednotky a ktorá bola preukázaná šetrením. Napokon namietajú spôsob uplatnenia výšky úrokov z omeškania, keď tieto uplatňuje žalobca v žalobe vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a súčasne v texte označuje aj vyhlášku 21/2013 platnú pre oblasť okruhu obchodno-právnych vzťahov. Mali teda zato, že žaloba nie je dôvodná a navrhli žalobu zamietnuť. Pokiaľ by súd rozhodoval medzitýmnym rozsudkom, v tomto momente návrhy nemali. Pokiaľ by však rozhodoval o výške náhrady škody, k tomu by samozrejme návrhy na ďalšie dôkazy predniesli.
11. Právny zástupca intervenienta na strane žalovaného 2/ uviedol, že oni súhlasia a pripájajú sa k argumentácií žalovaného v 2/ rade prednesenej na pojednávaní. Zároveň sa v celom rozsahu pridržiavali ich argumentácie uvedenej v písomnom podaní doručenej krátkou cestou súdu a ostatným účastníkom konania na pojednávaní. Taktiež boli názoru, že žalobcu nie je možné považovať za spotrebiteľa, nakoľko aj pri príp. aplikácií § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. účinného v čase podpisu poistnej zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že žalobca ako subjekt zabezpečujúci v zmysle vlastnej zriaďovacej listiny správy majetku Obce Rabča by pri poistení takého majetku konal pre svoju osobnú potrebu. Žalobca nesie plnú zodpovednosť za vymedzenie predmetu poistenia v poistnej zmluve a skutočnosť, že žalobca pred podpisom zmluvy vychádzal z akýchkoľvek dojmov alebo hypotéz, nemôže nahradiť náležitú starostlivosť spočívajúcu v riadnom a náležitom prečítaní textu podpisovanej poistnej zmluvy. Poukazujú aj na čl. IV. bod 6 VPP, ktorý ustanovuje, že poistnú sumu určuje na vlastnú zodpovednosť poistený. Ako vyplýva zo znaleckého posudku nachádzajúceho sa v spise, hodnota poškodených nehnuteľností vysoko prevyšovala dohodnutú poistnú sumu a túto skutočnosť mal teda na vlastnú zodpovednosť zobrať do úvahy pred podpisom zmluvy žalobca. Ich argumentáciu podporuje aj rozsiahla judikatúra uvedená v ich písomnom podaní. Navrhli, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a aby potom následne priznal intervenientovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2014 sp. zn. 24Co/451/2013, v ktorom sa konštatuje, že prevádzkou činnosťou je potrebné rozumieť technicko-technologickú činnosť v oblasti výroby. Zároveň podporne a analogicky poukázal na uznesenie NS ČR zo dňa 27.06.2007 sp. zn. 25CdO/1408/2005, v ktorom sa konštatuje, že banková činnosť nenesie znaky prevádzkovej činnosti v zmysle § 420 a) OZ, pretože aj keď vykonanie bankových operácii môže mať vplyv na majetkový stav zúčastnených osôb, nejde o činnosť, ktorá by navonok vykazovala nepriaznivé javy oprávnené ako vedľajší produkt privodiť majetkovú ujmu na zákonom chránených hodnotách. Vzhľadom na uvedené mali za to, že výkon činnosti žalovaného v 1/ rade ako viazaného finančného agenta, nemožno považovať za prevádzkovú činnosť.
12. Svedok P.. A. S. uviedol, že v čase jeho nástupu bola poistná zmluva podpísaná a približne po mesiaci vykonávania funkcie starostu vznikol požiar. Oni to samozrejme v rámci obce riešili a postupne od spolupracovníkov dostával informácie s tým, že mala byť riadne urobená poistná zmluva. Všetko malo byť v poriadku. V tom zmysle prebehla aj komunikácia s poisťovňou, kde ich prvý krát prekvapila nízka suma zálohového plnenia. Pri ďalšej komunikácií vyplynulo, že majú zato, že nemajú poistne krytú celú nehnuteľnosť, kvôli tomu bolo aj jednanie v Bratislave, kde bol prítomný aj p. Q., aj p. C., kde sa tie záležitosti vysvetlili. Pracovníci poisťovne povedali, že teraz už majú na vec iný pohľad, následne to bolo konzultované aj s právnym oddelením, tí uviedli, že pochopili čo sa stalo. Zrejme vtedy technické podmienky informačného systému boli také, že sa to uviedlo pod jedným číslom a len na výpisoch z katastrálneho portálu sa to svorkou vyznačilo, že ide o súhrn tých budov. V podstate poukazoval nato, že k tej poistnej zmluve boli pripojené aj fotografie, kde bola budova riadne nafotená, i keď sa tieto údaje nepodarilo poisťovni obnoviť, oni logicky argumentovali, že z ich strany nemohla byť vôľa nepoistiť tie budovy už aj preto, že zo zmluvy o poskytnutí príspevku z eurofondov má táto povinnosť prináležať a nevie si predstaviť žeby niekto takýmto spôsobom mohol hazardovať s verejnými prostriedkami, nakoľko v prípade nepoistenia by išlo o hrubé porušenie zmluvy. V podstate sa to uzavrelo tak, že Generali uznala, že ide o pochybenie finančného agenta, ale chceli využiť tú skutočnosť, že pre takéto prípady sú zaistení a že teda bude im uvedená suma potom plnená. Nakoniec však práve ich zaisťovateľ túto sumu odmietol preplatiť a preto boli inštruovaní, že majú podať túto žalobu. Podľa neho, ak v starej zmluve boli vypísané všetky súpisné čísla budovy zdravotného strediska, bolo by nelogické, keby nebola poistená v novej zmluve celá budova. Podľa neho to bolo urobené tým, že tam bola daná tá svorka. Obec Rabča má zriadenú neziskovú príspevkovú organizáciu, ktorou je žalobca a potom má aj obchodnú spoločnosť, ktorá má formu s.r.o., ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť s tým, že pokiaľ ide o príspevkovú organizáciu, tak táto bola zriadená na spravovanie majetku obce a údržbu verejných
priestranstiev, má každý rok schválený nejaký rozpočet. On v čase uzavretia poistnej zmluvy starosta nebol, pokiaľ vznikla poistná udalosť a kontaktovali p. C., tak ten sa vyjadril, že nebude problém, že celá budova je poistená. On nevedel uviesť, aká suma bola poskytnutá z eurofondov v prípade stavby tých poškodených budov, nakoľko vtedy ešte nebol starostom. Pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti, tak tie boli majetkom obce. Mali pri uzatváraní PZ pridelené sup. čísla. On nevedel, kto bol pri uzatváraní PZ, nakoľko ešte vtedy nebol starostom. On nepripúšťa pochybenie žalobcu alebo obce pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy.
13. Svedkyňa Z. A. uviedla, že je zamestnankyňou žalobcu, kde p. Q. je jej priamym nadriadeným a obec je ich zriaďovateľom. Ona pracuje v ich organizácii ako ekonómka, kde spolu s vedúcim sú jediní administratívni pracovníci. Ostatní vykonávajú fyzické práce. Samozrejme vystavuje faktúry, preberá rôzne doklady, robí mzdy. Konkrétne k tej poistnej zmluve môže povedať, že ona bola pri podpise tejto zmluvy, pretože keď ju p. C. doniesol, vedúci nebol v práci prítomný. Vedel však o nej a po telefonickom dohovore s ním túto podpísala v zastúpení ona. Áno, stáva sa dosť často, že podpisuje nejaké doklady, či zmluvy, pretože vedúci nie je prítomný stále v kancelárii. Je medzi ostanými pracovníkmi a nebolo by mysliteľné, aby niektorí tak dlho čakali, kým príde. Je to u nich také zaužívané. Áno, existuje poverenie, že to môže robiť a toto právny zástupca žalobcu predkladá do spisu a zároveň krátkou cestou doručuje aj prítomným účastníkom, resp. ich PZ. Na otázku, či predmetná poistná zmluva bola im zaslaná na preštudovanie alebo ju doniesol priamo agent, uviedla, že asi im bola zaslaná, ale už si presne nepamätá. Na otázku, z akých podkladov vychádzal p. C. pri určovaní poistnej sumy, resp. kto rozhodol o jej výške, uviedla, že ona bola pri tej predchádzajúcej poistnej zmluve a tam sa vychádzalo z hodnoty majetku vo vlastníctve osôb podľa kariet. Pri tej nasledujúcej sa to asi len prepisovalo a prerátavalo sa to z Sk,- na eurá. P. C. pozvala ona, nakoľko tam došlo k nadstavbe a menili sa podmienky. Kto bol pri vypracovávaní, tak samozrejme vedúci. Bližšie však uviesť nevedela. Na otázku, kto za poistníka kontroloval obsah poistnej zmluvy, uviedla, že p. vedúci to mal preštudované, ona potom už len podpísala. Vlastníkom poškodených objektov je obec Rabča a oni sú ich správcom. Nevedela sa vyjadriť k výške finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu objektov z prostriedkov EÚ.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, svedkov, listinami založenými v spise a zistil nasledovný stav:
Niet sporu o tom, že dňa 10.01.2015 došlo v obci Rabča k požiaru a následnému poškodeniu budov sup. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX (budova zdravotného strediska, lekárne, hasičskej stanice, kotolne, garáže), že všetky požiarom poškodené budovy sú samostatnými budovami postavené na samostatných parcelách so samostatnými súpisnými číslami a takto aj zapísané na rôznych listoch vlastníctva, ktoré sa nachádzajú v spise. Niet sporu o tom, že žalobca ako poškodený ohlásil predmetnú škodovú udalosť žalovanému v 2/ rade, kde dôkaz o tomto sa nachádza taktiež v súdnom spise (napr. č.l. 13). Dňa 03.06.2015 žalovaný v 2/ rade zaslal žalobcovi oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti (č.l. 9 spisu), kde je o.i. uvedené, že kým v poistnej zmluve (ďalej len PZ) XXXXXXXX zo dňa 29.12.2006 boli poistené budovy tvoriace jeden komplex na sup. č. Q. XXX, XXX, XXX Q., tak na prepracovanej PZ XXXXXXXXXX zo dňa 11.02.2013, ako aj jej dodatku zo dňa 09.06.2014 je v špecifikácii predmetov poistenia uvedená už len budova Rabčická XXX, kde z oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 18.05.2015 vyplýva, že poistné plnenie je poukázané len na opravu poistené objektu č. XXX, nakoľko ostatné budovy poškodené požiarom nie sú v zmysle PZ č. XXXXXXXXXX predmetom poistenia, škoda vzniknutá na nich nie je poistením krytá. Štatutári žalobcu a obce Rabča dňa 25.05.2015 podali nesúhlasné stanovisko obce k oznámeniu o ukončení likvidácie poistnej udalosti, kde poukázali na tú skutočnosť, že z dôvodu dopoistenia ďalších budov a zhodnotenia budovy č. XXX bol prizvaný žalovaný v 1/ rade a na jeho návrh bola uzavretá nová zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 07.03.2013, kde žalovaný v 1/ rade tvrdil, že pre novú zmluvu postačuje jedno súpisné číslo objektov ObZS. Tento bol informovaný, že došlo k zhodnoteniu budovy č. XXX prístavbou a nadstavbou a bol mu odovzdaný výpis z kataster portálu. Ten mal slúžiť ako príloha k zmluve a z neho bolo zrejmé aj nové parcelné členenie. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že budovu stačí poistiť pod jedným súpisným číslom a tento napr. v minulosti, keď poisťoval napr. Dom smútku, pridelil tomuto sám súpisné číslo, ktoré bolo v skutočnosti súpisným číslom garáže v súkromnom vlastníctve. Žalovaný v 1/ rade sa tiež vyjadril, že nie je nutné navyšovať poistnú sumu, nakoľko doterajšia výška poistnej sumy je postačujúca, pretože niektoré budovy z pôvodnej poistky už nebudú poistené. Zmluva teda bola uzavretá v dobrej viere, že sa poisťuje ako celok celý objekt, t.j. sup. č. XXX, XXX, XXX ul. Q., vrátane budov: OHS, spoločná kotolňa a prístavba OHS a tieto nové objekty si žalovaný v 1/ rade aj fotil. Vzhľadom na stavebné práce
na pôvodnej budove, ktoré boli robené v rámci projektov z EÚ obec dala urobiť geometrický plán a vznikli nové parcely a pristaveným častiam boli dané nové súpisné čísla. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade vždy tvrdil, že poistil celú budovu, vrátane aj nadstavby a prístavby, obec má za to, že došlo k pochybeniu žalovaného v 1/ rade, kedy pracovníci žalobcu vychádzali len z jeho usmernenia, títo nie sú poisťovací experti a jeho tvrdenia brali za záväzné a správne a majú teda právo na vyplatenie celého poistného plnenia. Z výpovede žalovaného v 1/ rade je zrejmé, že tie tvrdenia žalobcu o tom, že chcel poistiť celý komplex budov, ktorý vznikol prístavbou a nadstavbou zdravotného strediska, je pravdivý, avšak podľa neho išlo o jednu budovu a nebolo potrebné uvádzať všetky súpisné čísla a parcely, ktoré oproti minulosti vznikli a postačovalo, keď boli pripojené listy vlastníctva k PZ, resp. pri poistnej udalosti mal žalobca predložiť tieto listy vlastníctva (resp. pri presnejšej citácii, žalobca mal mať pri sebe súpisné čísla). Potvrdil, že žalobca chcel zmenu PZ na základe prestavby budovy, na ktorú čerpal eurofondy a svoju chybu v podstate videl v tom, že odporučil poistnú sumu, ktorá bola nižšia, vzhľadom na zhodnotenie budovy. Pripustil svoju chybu s tým, že má za to, že to bude preplatené z jeho poistky. V zásade ešte poukazoval na skutočnosť, že na výpisoch z katastrálneho portálu bol pri súpisných číslach stavieb XXX, XXX, XXX urobený nejaký spojovník, resp. pri sup. č. XXXX bolo pri druhu stavby - iná budova dopísané kotolňa, hasičská zbrojnica a tieto boli pri poistnej zmluve.
15. Z PZ č. XXXXXXXXXX dojednanej 29.12.2006 súd zistil, že žalobca dojednal so žalovaným v 2/ rade poistnú zmluvu, kde bolo poistených 9 budov, kde z prílohy č. 1 k tejto poistnej zmluve vyplýva, že pod poradovým č. 6 bolo poistené zdravotné stredisko XXX, XXX, XXX. Z PZ č. XXXXXXXXXX, ktorú uzavreli ako účastníci žalovaný v 2/ rade v zastúpení žalovaného v 1/ rade a žalobca dňa 11.02.2013, vyplýva, že bolo uzavreté poistenie stavieb a z budov postihnutých požiarom bola poistená budova označená ako Q. XXX, XXX XX Q. (bod 8). V zásade ako súd uviedol, tak samotné písomné vyhotovenie týchto zmlúv, tak ako boli založené v spise, nebolo rozporované, neuvedenie ostatných budov postihnutých požiarom v písomnom vyhotovení tejto zmluvy nebolo rozporované.
16. Zo zriaďovacej listiny založenej na č.l. 17 spisu a nasl. súd zistil, že obecné zastupiteľstvo v Rabči zriadilo príspevkovú organizáciu obec Rabča s názvom „Rabčan" obecné služby ako príspevkovú organizáciu, kde o.i. predmetom neziskovej činnosti tejto organizácie je aj správa obecného majetku, vrátane prenájmu nebytových priestorov, údržba obecného majetku. Ďalej zo zmluvy o koordinácii pri nakladaní s majetkom obce Rabča (tzv. zmluva o prevode správy majetku obce) zo dňa 02.01.1997 súd zistil, že v zozname nehnuteľného majetku sa nachádzala aj budova ObZS. Zároveň z menovacieho dekrétu z 01.04.2009 (č.l. 255 spisu) súd zistil, že do funkcie vedúceho tejto príspevkovej organizácie ako štatutárny orgán bol menovaný N. Q. a tento dňa 01.05.2009 poveril Z. A., nar. XX.XX.XXXX na všetky právne úkony bez obmedzenia, o.i. aj na uzatváranie všetkých zmlúv a dodatkov súvisiacich s činnosťou zamestnávateľa v súlade s platnými právnymi predpismi a jeho zriaďovateľskou listinou (č.l. 413 spisu). 17. Zo zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta (č.l. 125 a nasl. spisu) uzavretej dňa 31.12.2010 medzi žalovaným v 1/ rade ako viazaným finančným agentom (ďalej len VFA) a žalovaným v 2/ rade súd zistil, že žalovaný v 1/ rade vykonával činnosť finančného sprostredkovania pre žalovaného v 2/ rade ako VFA a bol povinný vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Touto zmluvou sa zaviazal vykonávať pre žalovaného v 2/ rade činnosti smerujúce k uzavretiu alebo zmene poistnej zmluvy na poistné produkty poisťovne, predkladať v jej mene ponuky alebo návrhy na uzavretie poistnej zmluvy a uzatvárať poistné zmluvy v mene a na účet poisťovne, poskytovať odbornú pomoc, informácie a odporúčania klientovi na účely uzavretia alebo zmeny poistnej zmluvy, atď. (čl. I. bod 2 zmluvy). VFA sa v čl. II. bod 2 písm. j) a m) zaviazal tiež o.i. vykonávať finančné sprostredkovanie v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s vynaložením odbornej starostlivosti, pred uzatvorením poistnej zmluvy, resp. jej zmene poskytovať záujemcom o poistenie a klientom úplné, pravdivé, zrozumiteľné, presné a kvalifikované informácie o poistných produktoch, poistných podmienkach, spôsobe poistenia. Zároveň v čl. II. bod 10 sa zmluvné strany dohodli, že poisťovňa preberá zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania VFA. Zároveň z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX (č.l. 110 a nasl. spisu) súd zistil, že žalovaný v 2/ rade uzatvoril s intervenientom poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú VFA pri vykonávaní finančného sprostredkovania. Je pravdou a niet o tom sporu, nakoniec to vyplýva aj z predložených listinných dokladov založených v spise (č.l. 332 a nasl. spisu), že žalovaný v 2/ rade oznámil vznik škodovej udalosti intervenientovi, ktorý po šetrení mal za to, že škoda nevznikla v dôsledku konania VFA a za škodu zodpovedá sám žalobca.
18. V zmysle § 8 Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, viazaný finančný agent vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou, pričom v tom istom čase môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu v jednom sektore najviac s jednou finančnou inštitúciou; to neplatí pre sektor poistenia alebo zaistenia, v ktorom môže mať viazaný finančný agent uzavretú písomnú zmluvu najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou len životné poistenie a zároveň najviac s jednou poisťovňou vykonávajúcou neživotné poistenie.
19. V zmysle § 28 ods. 1 Zákona č. 186/2009, finančný agent a finančný poradca sú povinní vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta.
20. V zmysle § 30 ods. 1 Zákona č. 186/2009, finančný agent a finančný poradca sú zodpovední za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva.
21. V zmysle § 30 ods. 2 Zákona č. 186/2009, samostatný finančný agent a finančný poradca musia byť poistení pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pred začatím ich vykonávania a toto poistenie musí trvať po celú dobu ich vykonávania. Ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, limit poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť najmenej 100 000 eur na každú poistnú udalosť a najmenej 150 000 eur úhrnom pre všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom kalendárnom roku. Ak sa v poistnej zmluve dohodla spoluúčasť, jej výška môže byť najviac 1% z dohodnutej výšky poistného plnenia.
22. V zmysle § 30 ods. 6 Zákona č. 186/2009, ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú na viazaného finančného agenta rovnako; to neplatí, ak za neho zodpovednosť za spôsobenú škodu prevzala finančná inštitúcia, s ktorou má viazaný finančný agent uzavretú zmluvu podľa § 8.
23. V zmysle § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
24. V zmysle § 420a Zákona č. 40/1964 - Občiansky zákonník (ďalej len OZ), ods.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
25. V zmysle § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
26. V zmysle § 791 ods. 1 OZ, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
27. V zmysle § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
28. V zmysle § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
29. V zmysle § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
30. V danej veci mal súd posúdiť zodpovednosť žalovaných v 1/ a 2/ rade za škodu, ktorá vznikla pochybením žalovaného v 1/ rade, ktorý ako VFA napriek výslovnej požiadavke žalobcu poistiť nehnuteľnosti v obci Rabča pod sup. č. XXX, XXX, XXXX, XXXX a XXXX pri uzatváraní poistnej zmluvy pripravil taký návrh poistnej zmluvy, ktorá bola následne podpísaná, kde bola poistená len nehnuteľnosť pod sup. č. XXX a zároveň žalovaný v 1/ rade uistil žalobcu, že sú poistené všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti a zároveň na návrh žalobcu súd v zmysle § 214 CSP mal o tomto práve rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom.
31. V danom prípade pri posudzovaní veci súd vychádzal z toho, že ustanovenie § 30 ods. 1 Zákona č. 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve obsahuje špeciálnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú VFA pri jeho činnosti. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že finančný agent a finančný poradca sú zodpovední za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný v 1/ rade pri uzatváraní poistnej zmluvy vykonával finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy so žalovaným v 2/ rade v sektore poistenia a bol povinný v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona č. 186/2009 Z.z. vykonávať toto finančné sprostredkovanie, resp. poradenstvo v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: 1/ porušenie právnej povinnosti, 2/ existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (kauzálny nexus), 4/ zavinenie. V danom konkrétnom prípade pri posudzovaní vyššie uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu súd mal za preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vzniknutú požiarom viackrát citovaných nehnuteľností. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo porušenie právnej povinnosti žalovaným v 1/ rade vykonávať finančné sprostredkovanie, resp. finančné poradenstvo v súvislosti s uzatváraním konkrétnej poistnej zmluvy pre žalovaného v 2/ rade s odbornou starostlivosťou a v záujme práv a oprávnených záujmov klienta. Ako žalobca tak aj žalovaný v 1/ rade potvrdili, že bolo v záujme žalobcu ako klienta žalovaného v 1/ rade pri uzatváraní poistnej zmluvy uzatvoriť poistnú zmluvu na všetky nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, predovšetkým na tie, ktoré boli neskôr postihnuté požiarom a ktoré vznikli prístavbou a nadstavbou pôvodnej budovy zdravotného strediska. Tento záujem bol zrejmý predovšetkým z toho, že uvedené nehnuteľnosti boli postavené z prostriedkov poskytnutých EÚ a žalobca, resp. obec mal zmluvnú povinnosť tieto nehnuteľnosti poistiť. Bolo preukázané ako výpoveďou žalobcu, tak aj svedkov S. a A., ale nakoniec aj žalovaného v 1/ rade, že žalobca tieto nehnuteľnosti vyslovene poistiť chcel, žalovaný v 1/ rade ho ubezpečil, že pripravil takú poistnú zmluvu, že uvedené nehnuteľnosti poistené budú. Vzhľadom na nutnosť písomnej formy poistnej zmluvy však je zrejmé, že v písomnom vyhotovení poistnej zmluvy je uvedená len nehnuteľnosť so sup. č. XXX, nie však ostatné nehnuteľnosti, ktoré vznikli prístavbou a nadstavbou k tejto budove a ktoré mali samostatné sup. č. a boli zapísané aj na príslušných LV. V danom prípade je zrejmé, že VFA sa neodôvodnene domnieval, že postačuje uvedenie jedného sup. č. pri budovách, ktoré stavebne spolu sú spojené, resp. že postačuje nejaké vyznačenie na výpisoch z katastrálneho portálu. Je zrejmé, že z hľadiska práva a pri povinnosti písomnej formy to bolo pre vznik poistenia nedostačujúce, zo zisteného skutkového stavu je až zarážajúca neznalosť finančného agenta ohľadne označenia nehnuteľností, resp. jeho konanie v minulosti, keď svojvoľne označil budovu vymysleným sup. č. Vzhľadom na skutočnosť, že budovy, ktoré jednoznačne chcel žalobca poistiť, boli poškodené požiarom a vzhľadom na skutočnosť, že tieto jednoznačne neboli poistené (vyjmúc budovu sup. č. XXX), je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda, teda majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako suma, ktorú by žalobca obdržal za poškodenie budov v prípade ich riadneho poistenia. Je zároveň zrejmá príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného v 1/ rade (vykonanie finančného sprostredkovania a finančného poradenstva bez odbornej starostlivosti a proti záujmom práv a oprávnených záujmov žalobcu) a vzniknutou škodou, teda peniazmi, ktoré neobdržal žalobca z poistenia. V prípade riadneho vykonania povinnosti VFA by totiž boli poistením kryté aj ostatné budovy poškodené požiarom a žalobcovi by bola vyplatená suma, stanovenie výšky ktorej si samozrejme vyžiada ďalšie dokazovanie. V danom prípade taktiež je zrejmé zavinenie žalovaného v 1/ rade, kde nie je rozhodujúce, či ide o zavinenie spôsobené z nedbanlivosti alebo úmyselne. Je zrejmé, že v danom prípade ide o zavinenie spôsobené z nedbanlivosti vychádzajúc z toho, že zavinenie je určitý psychický vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako výsledku tohto konania. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný v 1/ rade síce nechcel spôsobiť škodu, ale vzhľadom na okolnosti a svoje pomery to vedieť mal a mohol, ako VFA jednoznačne mal byť dostatočne preškolený, resp. sám mal mať vedomosť o tom, ako vypracovať návrh poistnej zmluvy tak, aby zohľadnil žiadosť klienta poistiť predmetné budovy.
32. V danom prípade je daná aj zodpovednosť žalovaného v 2/ rade, ktorá je zrejmá z ustanovenia § 30 ods. 1 Zákona č. 186/2009 Z.z., kde je zrejmé, že finančný agent a finančný poradca je zodpovedný za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva a zároveň zo zmluvy o vykonávaní činnosti VFA uzatvoreného medzi žalovaným v 1/ a 2/ rade z čl. II bod 10 je zrejmé, že zmluvné strany sa dohodli, že žalovaný v 2/ rade preberá zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní finančného sprostredkovania VFA. Regresné nároky žalovaného v 2/ rade voči VFA v prípade škôd spôsobených porušením povinnosti VFA v zmysle ustanovení tejto zmluvy a právnych predpisov tým nie sú dotknuté. V zásade vo vzťahu aj k intervenientovi je potom potrebné ešte poznamenať, že žalovaný v 2/ rade má pre takéto prípady poistenie zodpovednosti za škodu práve s intervenientom.
33. K ďalším otázkam, ktoré súd riešil v konaní ešte poznamenáva, že v danom prípade podľa jeho názoru nejde o zodpovednosť podľa § 420a OZ, nakoľko škoda nebola spôsobená prevádzkovou činnosťou, nakoľko nemožno konštatovať, že v prípade vykonávania činnosti VFA ide o činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu, nakoľko je zrejmé, že práve VFA si organizuje činnosť do určitej miery nezávisle od žalovaného v 2/ rade, pre ktorého pôsobí. Zároveň nešlo o škodu spôsobenú vecou, alebo skutočnosťami uvedenými v § 420a ods. 2 písm. b), c) OZ. V danom prípade teda nebola daná objektívna zodpovednosť a preto súd sa zaoberal zavinením, kde konštatuje, že žalovaný v 1/ rade nepreukázal, že by škodu nezavinil.
34. Pokiaľ ide o prípadnú námietku aktívnej legitimácie žalobcu, tak tu súd poukazuje na vykonané dokazovanie zriaďovacou listinou pre žalobcu, ako aj na zmluvu o koordinácii pri nakladaní s majetkom obce Rabča, z ktorých je zrejmé, že predmetom neziskovej činnosti žalobcu je o.i. aj správa obecného majetku, vrátane prenájmu nebytových priestorov a údržba obecného majetku. Z takto zvereným majetkom potom žalobcovi boli zverené i súvisiace majetkové práva a zároveň naň prechádzajú do výšky zvereného majetku aj všetky súvisiace záväzky. Ak mohol žalobca vo vlastnom mene uzatvárať poistnú zmluvu, môže potom nielen prijímať plnenia, ale v prípade že neboli uhradené alebo vznikla škoda, tieto aj vo vlastnom mene žalovať. Uvedené nakoniec vyplýva aj z aplikačnej praxe súdov. Nakoniec súd taktiež konštatuje, že v danom prípade, vzhľadom na charakter subjektov uzatvárajúcich poistnú zmluvu, nemožno hovoriť o spotrebiteľskom charaktere tejto zmluvy, nakoľko žalobca s určitosťou nie je spotrebiteľom, nejde ani o fyzickú osobu, ale ani o právnickú osoba, ktorá by využívala služby pre osobnú potrebu, naopak ide o špecializovaný subjekt, u ktorého nie je potrebná v takýchto sporoch ochrana slabšej strany. Skutočne žalobca vykonával činnosť, na ktorú bol zriadený, v rámci ktorej mohol uzatvárať aj poistné zmluvy. Samotná skutočnosť, že nešlo v prípade žalobcu o spotrebiteľa však podľa názoru súdu, vzhľadom na vykonané dokazovanie, ktorým bola jasne preukázaná zodpovednosť u žalovaných subjektov, je prakticky bez významu a mala vplyv len na poplatkovú povinnosť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dolný Kubín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.