Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/115/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného J. R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. 01. 2017vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný J. R.Ý., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom J., Q.. I. XXXX/X, toho času bytom J., B.. R.. I. X,

uznáva sa za vinného, preto že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 8C/4/2007-28 zo dňa 14. 02. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2007, bol zaviazaný prispievať na výchovu a výživu svojich maloletých detí Š., narodeného XX. XX. XXXX sumou vo výške 1.700,- Slovenských korún (56,43 Eur) a M.G., narodeného XX. XX. XXXX vo výške 1.300,-Slovenských korún (43,15 Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí C. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J. Q.. I. XXXX/X, si takto určenú výšku vyživovacej povinnosti vo J. a na iných miestach riadne a včas neplní, v rozhodnom období bol od 13. 01. 2014 do 31. 12. 2014 zamestnancom s riadnym príjmom a od 02. 02. 2015 do 21. 06. 2015 vykonával práce na dohodu, nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, z evidencie uchádzačov o zamestnanie, kde bol evidovaný od 24. 06. 2013 do 12. 01. 2014 bol vyradený z dôvodu uzavretia pracovnej zmluvy, a v období od 07. 09. 2015 do 07. 03. 2016 bol vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ž., čím mu za obdobie od 01.11.2013 do 11. 01. 2017, vyjmúc obdobie od 07. 09. 2015 do 07. 03. 2016, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, vo vzťahu ku C. T., narodenej XX. XX. XXXX, bytom J., Q.. I. XXXX/X, prechodne bytom J., Q.. I. XXXX/X, vznikol dlh na výživnom vo výške 249,18 Eur, a koná tak napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 2T/116/2013-73 zo dňa 27. 09. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27. 09. 2013 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, o ktorom bolo rozhodnuté, že tento vykoná,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3, § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podľa svojich schopností a možností zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 12. 08. 2015 na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/350/14/6611 obžalobu na J. R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku. Napriek tomuto vyhláseniu ho ale súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal, pretože by tým zmaril možnosť prípadného uplatnenia ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) Trestného zákona o účinnej ľútosti, pretože v prípade prijatia vyhlásenia by už nemohol byť podaný opravný prostriedok proti výroku o vine. Ak by teda aj obžalovaný naplnil účinnú ľútosť, nemohol by ho krajský súd oslobodiť spod obžaloby, pretože výrok o vine by bol právoplatný a nebolo by ho možné napadnúť opravným prostriedkom.

Obžalovaný po zákonnom poučená na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je pravda, čo je uvedené v obžalobe, snaží sa ale dlžobu splácať, pričom každý mesiac sa snaží platiť 100,- Eur riadne výživné a 100,- Eur zameškané výživné. Neplatil z dôvodu, že nemal finančné prostriedky, V minulosti bol zamestnaný v K., ale zamestnávateľ mu nevyplácal mzdu ako mal, za čo bol aj právoplatne odsúdený. S deťmi sa stretáva, momentálne im však nekupuje žiadne dary, ani si ich neberie k sebe, keďže nemá kam. Bol vo výkone trestu odňatia slobody od 07.09.2015 do 07.03.2016, kedy mu bol premenený trest a v ÚVTOS si nahlásil vyživovaciu povinnosť, výživné mu bolo aj zrážané, o čom by mal byť v spise doklad. Na záver uviedol, že svoje konanie ľutuje.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa C. T., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v dobe uvedenej v obžalobe obžalovaný riadne výživné neplatil. Začal až teraz, pričom keď bol vo výkone trestu, odtiaľ chodili nejaké minimálne čiastky, výživné začal platiť po prepustený z výkonu trestu. Podľa jej vedomostí ku dňu konania hlavného pojednávania by malo byť zameškané výživné vo výške cca 1.450,- Eur. Nemá prehľad o platení výživného, všetko je to na účte. Taktiež nevedela uviesť, či presne každý mesiac hradil obžalovaný nejaké výživné. Iným spôsobom na deti neprispieva, stretáva sa s nimi, iné darčeky im nekupuje. Výživné platil obžalovaný vždy na rovnaký účet, ktorý patrí jej synovi Š. R..

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná aj zápisnica o výsluchu svedka Š. R. z prípravného konania zo dňa 29. 07. 2015, v rámci ktorej po zákonnom poučení uviedol, že vzhľadom k tomu, že obžalovaný J. R. je jeho otec, využil svoje právo a odmietol vypovedať.

Podľa § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to:trestné oznámenie (č.l. 1 - 4), rozsudky Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8C/4/2007 a sp. zn. 2T/116/2013 (č.l. 29 - 31), rodné listy detí a potvrdenia o návšteve školy (č.l. 32

- 33, 83 - 85), správy na obžalovaného (č.l. 34 - 66, 85 - 116), fotokópie dokladov o úhrade výživného (č.l. 137, 156-157, 162-164, 166-171), pracovná zmluva (č.l. 138 - 141), správa ÚVTOS Želiezovce (č.l. 143 - 147, 151 - 154), Dohoda o pracovnej činnosti (č.l. 155), odpis registra trestov (č.l. 165).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkových a právnym záverom.

Vina obžalovaného bola vzhľadom na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorej sa ku spáchaniu trestného činu priznal, a toto konanie úprimne oľutoval, ako aj vzhľadom na výpoveď svedkyne C. T. nepochybná, navyše potvrdená aj listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise. V zmysle uvedeného potom súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, s úpravou rozhodného obdobia a výšky zameškaného výživného v zmysle § 122 ods. 13 Trestného zákona, prihliadnuc na jednotlivé úhrady zameškaného výživného od podania obžaloby po vyhlásenie rozsudku. Výška zameškaného výživného tak za obdobie od 01. 11. 2013 do 11. 01. 2017 predstavuje sumu 249,18 Eur, a to vo vzťahu ku svedkyni C. T.. Súd do rozhodného obdobia nezahrnul obdobie od 07. 09. 2015 do 07. 03. 2016, kedy bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, a pri nástupe si riadne nahlásil vyživovaciu povinnosť. Po zohľadnení jednotlivých úhrad zameškaného výživného po podaní obžaloby súd zistil, že zameškané výživné vo vzťahu ku svedkovi Š. R. (synovi obžalovaného) je uhradené v celej výške, ostalo už neuhradených len 249,18 Eur vo vzťahu ku svedkyni C. T..

Podľa § 122 ods. 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.

Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Neplnením vyživovacej povinnosti sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného, než občianskoprávny súd.

Obžalovaný J. R. tak svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní z nedbanlivosti svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Súd po vyššie uvedenom dokazovaní na rozdiel od obžaloby zmenil právnu kvalifikáciu skutku uvedeného v obžalobe, keď nakoniec posúdil konanie obžalovaného, ktoré naplnilo skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, teda že vyživovaciu povinnosť neplnil z nedbanlivosti (nie úmyselne, ako to posudzovala prokurátorka v podanej obžalobe). Súd pri zmene právnej kvalifikácie prihliadol na to, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody, po prepustený sa nemohol ihneď zamestnať, pričom reálne preukázal snahu zameškané výživné uhradiť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal ku spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené potom prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, súd preto musel podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.

Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa nedopustil žiadneho priestupku. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to v roku 2013 pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odklade výkonu tohto trestu za súčasného uloženia skúšobnej doby vo výmere 24 mesiacov, a to s poukazom na skutočnosť, že v minulosti už bol za rovnaký trestný čin odsúdený. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol na obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti, ako aj na výšku zameškaného výživného. Zároveň súd v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť počas skúšobnej doby podľa svojich schopností a možností zaplatiť zameškané výživné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.