Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, E. - G. E., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO. 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, sp. zn. RK-PC-1908/15-EK zo dňa 22.2.2016 vydaný rozhodcom JUDr. Erikom Končokom v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému G. C., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie pohľadávky vo výške 2.909,02 eur s príslušenstvom, v plnom rozsahu.

Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.3.2016 domáhala toho, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 22.2.2016 sp. zn. RK-PC-1908/15-EK vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter z.z.p.o., v konaní pred rozhodcom JUDr. Erikom Končokom na základe toho, že žalobkyňa uzatvorila dňa 16.4.2014 so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500045693, na základe ktorej žalovaný poskytol úver vo výške 1.500 eur, ktorý sa zaviazala žalobkyňa splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur. Zároveň uzavrela aj rozhodcovskú zmluvu a v uvedenom prípade rozhodcovské konanie trpí vadou absencie Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, nakoľko rozhodcovská zmluva ako neurčitý právny úkon je neplatný, rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa ust. § 53 ods. 4 písm. e) Občianskeho zákonníka neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka a žalobkyňa nemala možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania rozhodcovského súdu. Rozhodcovská zmluva nebola spotrebiteľom osobitne individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Dlžník tak svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť. Rozhodcovská zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v prípade, pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom dlžník spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Konanie pred Stálym rozhodcovským súdom považuje za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a domáha sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní Predmetná

zmluva o revolvingovom úvere ako spotrebiteľská zmluva by mala obsahovať aj údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, a teda absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalobkyňa sa teda domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dvoch dôvodov, prvým z nich je popretie pravosti rozhodcovskej zmluvy a druhým skutočnosť, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovská zmluva je neplatná, lebo nebola dojednaná individuálne a že bola nútená sa podrobiť rozhodcovskému súdu, ako aj skutočnosti, že rozhodcovské zmluvy neobsahujú špecifikáciu sporov, na ktoré sa vzťahujú, považuje za vecne nesprávne. Článok 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje zmluvy o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje, rozhodcovská zmluva č. 8500045693 odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere a sú identifikované jednak účastníkmi vzťahu, ako aj obsahom a predmetom tohto zmluvného vzťahu. Identifikátor zmluvného vzťahu prostredníctvom číselného označenia je obdobou rodného čísla fyzickej osoby, ktoré plní rovnaký účel, t.j. trvalé zabezpečenie identifikácie zmluvného vzťahu nielen v informačnom systéme. Individuálna alebo neindividuálna povaha rozhodcovskej zmluvy nemá v zmysle platnej právnej úpravy žiadnu spojitosť s tým, či rozhodcovská zmluva je alebo nie je platná. Rozhodcovská zmluva nie je podmienkou pre získanie úveru, a teda že k jej uzavretiu vôbec nemusí dôjsť a druhým oprávnením je možnosť jednostranného ukončenia rozhodcovskej zmluvy úkonom dlžníka odstúpením aj bez uvedenia dôvodu. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu individuálny javí ako základný fakt, ktorý neguje tvrdenia žalobkyne. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že ju prijať nemusí, táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným rozhodcovskú zmluvu, podpis je totožný s podpisom na zmluve o revolvingovom úvere, ako aj dohode o zrážkach zo mzdy, pričom ich uzatvorenie žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že rozhodcovská zmluva má byť neplatná, pretože sa musela podrobiť rozhodcovskému konaniu, pretože ho začal žalovaný dodávať ako prvý, aj táto argumentácia je nesprávna, čo vyplýva z toho, že žalobkyňa neplatnosť rozhodcovskej zmluvy spája s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného a ani pôvodný zákon o rozhodcovskom konaní (zák. č. 244/2002 Z. z.) a ani nový zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (zák. č. 335/2014 Z. z .) nezakazujú začatie rozhodcovského konania na základe žaloby dodávateľa. Pokiaľ žalobkyňa považuje aj v rozpore so zákonom uplatnenie zmluvnej pokuty, toto jej tvrdenie je nesprávne. V čase uzavretia zmluvy bol úrok z omeškania 5,05 % ročne a v tomto prípade podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonodarca aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie, t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a pod. môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t.j. v tomto prípade 15,15 % na základe tejto skutočnosti môže byť maximálna výška sankcií dohodnutá v zmluve vo výške 15,15 %, čo je zjavne splnené, nakoľko zmluvná pokuta vo výške 0,04 % denne je ročný úrok vo výške 14,60 %. Žalobkyňa ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov poukazuje na skutočnosť, podľa ktorých by úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500045693 mal byť bezúročný a ako dôvod bezúročnosti uvádza neuvedenie údaja o výške, počte a termíne splatnosti splátok. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termíny splatnosti, ako aj počet splátok, t.j. zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátok 80,37 eur, termín splatnosti splátok, ku ktorému dňu sa platí a počet splátok 42, teda aj náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri výklade označeného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, aký vyplýva z návrhu, a teda rozpisovaní splátky by nebolo reálne možné vypočítať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri výpočte RPMN sa podľa prílohy č. 1 k zákonu o spotrebiteľských úveroch vychádza z výšky splátky. Výška splátky je logicky tá suma, o ktorej sa hovorí v § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch. Pri výpočet RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, teda napr. že má ísť o súčet splátky istiny alebo splátku úroku a pod. Ak pre výpočet RPMN je rozhodujúca

výška splátky a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom jej záver o rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet a pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, splátky úroku alebo iných poplatkov. Žalovaný má zato, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť a zotrval na svojich doterajších vyjadreniach výsluchom žalobkyne a oboznámením listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. 5. Žalobkyňa v priebehu konania na pojednávaní zotrvala na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jej písomného podania.

6. Dňa 11.4.2014 žalobkyňa podpísala predtlač žalovaného označenú ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere s uvedením čísla zmluvy VS 8500045693. V časti 1/ a 2/ predtlače boli následne vypísané údaje žalovaného ako veriteľa a osobné údaje žalobkyne ako dlžníka. V časti 5/ predtlače sú vypísané údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v časti 6/ predtlače údaje o schválenom revolvingovom úvere, a to poskytnutá čiastka úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 42 splátok, mesačná splátka vrátane úrokov 80,37, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.375,54 eur, RPMN za úver 67,03 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 46,30 % a ďalej údaj o poskytnutej čiastke revolvingu 790,84 eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu 1.928,88, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,25 %. V časti 8/ bodu 1. je uvedené, že predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti / zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur a v bode 8.4 odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby a veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2.3 zmluvných dojednaní oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty, a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi. Žalobkyňa predtlač podpísala 11.4.2014 a žalovaný dňa 16.4.2014.

7. Žalovaný adresoval žalobkyni oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500045693 zo dňa 16.4.2014, v ktorom boli uvedené údaje o schválenom úvere, schválená výška úveru 1.500 eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 80,37 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.6.2014 a poslednej splátky úveru 1.11.2017, periodicita splácania úveru - mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 1, celková výška úveru 1.500 eur, RPMN úveru 67,03 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 46,30 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru 3.375,54 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby 215,75 eur a dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy 16.4.2014.

8. Zároveň žalobkyňa ako dlžník dňa 11.4.2014 a žalovaný ako veriteľ dňa 16.4.2014 podpísali predtlač žalovaného označenú ako Rozhodcovská zmluva č. 8500045693 s nasledovným obsahom, kedy v bode 1 dlžník vyhlásil a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy, v bode 2 veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3 veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia, a to nasledovne. Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia

sporov spočíva na žalobcovi. Zároveň v bode 4 a 5 veriteľ a dlžník sa dohodli na znení rozhodcovskej zmluvy.

9. Podľa karty klienta k číslu zmluvy 8500045693, súčasť spisu rozhodcovského súdu, žalobkyňa uhradila na daný úverový prípad celkovo sumu 466,52 eur, a to v období od 4.6.2014 do 23.9.2015 a žalovaný žalobkyni poskytol úver v zmysle zmluvy vo výške 1.500 eur.

10. Žalovaný podal proti žalobkyni na rozhodcovskom súde Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter dňa 21.10.2015 žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia pohľadávky vo výške 2.909,02 eur s príslušenstvom a vydania rozhodcovského rozsudku. Z obsahu pripojeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že dňa 16.4.2015 žalovaný pred začatím konania zaslal pokus o zmier a dňa 16.3.2015 oznámenie o zosplatnení, ktoré žalobkyňa prevzala 20.3.2015. V oznámení o začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania a výzve na podanie žalobnej odpovede Stálym rozhodcovským súdom dňa 26.11.2015, ktoré žalobkyňa prevzala 29.12.2015, dňa 4.1.2016 žalobkyňa doručila rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď s poukazom, že rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať o veci a úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Rozhodca rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, Framborská, Žilina, JUDr. Erik Končok, vydal dňa 22.2.2016 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-1908/15-EK, ktorým bola žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná) zaviazaná zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobca) čiastku vo výške 2.909,02 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,55 % ročne z čiastky špecifikovanej v období od 2.6.2014 až do zaplatenia a náhradu až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.909,02 eur do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Rozhodca rozhodcovský rozsudok odôvodnil tým, že rozhodcovský súd má právomoc, keďže rozhodcovská zmluva bola dohodnutá platne, záver o platnosti rozhodcovskej zmluvy rozhodca vyvodil na základe argumentácie žalovaného. Vo veci samej rozhodca rozhodnutie odôvodnil tým, že posudzoval zmluvu podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.500 eur a žalovaný sa dostal do omeškania už so splácaním prvej splátky a splatil sumu 466,52 eur a posúdil zmluvu ako platne uzavretú, zmluva a jej prílohy obsahuje všetky obligatórne náležitosti uvedené v ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. a v oznámení veriteľa o schválení úveru sa nachádza presný údaj o výške mesačnej splátky, dátume prvej aj dátume poslednej splátky úveru, výške úroku, celková čiastka, ktorú má klient uhradiť, ako aj ďalšie údaje v súvislosti s poskytnutým úverom. Pri posúdení výšky zjednanej odplaty za poskytnutý úver rozhodcovský súd zakladá na porovnaní predmetnej RPMN a priemernými úrokovými mierami na všetky typy spotrebiteľských úverov z obchodných bánk, kedy v čase podpísania zmluvy o revolvingovom úvere bola priemerná RPMN 46,30 % a RPMN uvedená v zmluve vo výške 67,03 % nebola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a konštatoval, že žalobca mal správne vypočítanú RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pri posúdení výšky zjednanej odplaty za poskytnutý úver vychádzal najmä z aplikácie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktoré stanovuje pre prípad, že predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Preto považoval RPMN uvedenú v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 67,03 % za primeranú a v súlade so zákonom. Ďalej posudzoval výšku sankcií za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov, a to v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., kedy sankcie za omeškania spotrebiteľa sú v tomto prípade úroky z omeškania v zníženej výške 0,55 %, nakoľko žalobcom uplatnená denná úroková sadzba zmluvnej pokuty 0,04 % zodpovedá priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa Nariadenia vlády SR. V súvislosti s namietanou výškou zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania a ich uplatnení v predmetnom konaní má rozhodcovský súd zato, že žiadne ustanovenie zákona nezakazuje žalobcovi uplatniť v prípade porušenia povinnosti žalovaného zmluvnú pokutu spolu so zákonným úrokom z omeškania, pričom zákon stanovuje len hranicu, t.j. výšku, akú tieto sankcie nesmú presiahnuť. Zákonom stanovená hranica pre výšku sankcie prekročená nebola, z čoho vyplýva, že dojednanie o uplatňovaní predmetných

sankcií nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú pokutu. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a jeho nárok oprávnený.

12. Z doručenky z obsahu pripojeného rozhodcovského spisu súd vzal za nesporné, že žalobkyňa prevzala predmetný rozhodcovský rozsudok dňa 10.3.2016

13. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

14. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

17. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

18. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom od 11.6.2010 do 30.4.2014, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na

udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

23. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., účinnom od 1.12.2011 do 30.4.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z.z. účinnom od 1.1.2013 do 30.4.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a i). V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Sporná rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 16.4.2014, t.j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (dňa 1.1.2015) a sporové rozhodcovské konanie sa začalo dňa 21.10.2015, kedy bola žaloba žalovaného zo dňa 28.9.2015 doručená Stálemu rozhodcovskému súdu Victoria Arbiter Žilina a napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 22.2.2016 a žalobkyni doručený dňa 10.3.2016. V danom prípade išlo medzi účastníkmi o spotrebiteľský zmluvný vzťah, preto súd aplikoval vo veci posúdenia platnosti rozhodcovskej zmluvy ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom do 31.12.2014 a dôvody zrušenia podľa § 45 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, kedy účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. V prvom rade súd konštatoval včasnosť podanej žaloby o zrušení rozhodcovského rozsudku, keď citovaný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určuje lehotu v trvaní troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 46 ods. 1). Žalobkyni bolo predmetné rozhodnutie doručené dňa 10.3.2016 a žaloba bola podaná 17.3.2016. 27. Následne súd posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, kedy podľa § 45 ods. 1 písm. e) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a v spojení s ustanovením § 73 ods. 3, keďže rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred 1.1.2015 spravuje sa predpismi účinnými v čase jej uzavretia a preto súd aplikoval ustanovenia § 3 a nasl. zákona 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 28. Z pohľadu zákona o rozhodcovskom konaní pre platnosť rozhodcovskej zmluvy bolo nevyhnutné dodržať písomnú formu a súčasne rozhodcovská zmluva musela obsahovať dojednanie účastníkov o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (podstatné náležitosti rozhodcovskej zmluvy § 3 ods. 1 o rozhodcovskom konaní). Toto dojednanie účastníkov zároveň muselo spĺňať kritériá všeobecnej platnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný) a § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka (neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony). Táto rozhodcovská zmluva má formu rozhodcovskej zmluvy, je samostatným dokumentom svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol urobený síce v súvislosti s uzavretou úverovou zmluvou z

rovnakého dňa 16.4.2014, avšak svojím obsahom nepodmieňoval vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere. Z dokazovania v súdnom konaní ani nevyplynulo, že by žalobkyňa bola nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedená, prípadne, že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sami o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. V prípade, že by žalobkyňa pri jej podpísaní si neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala možnosť odstúpiť od zmluvy v lehote, ktorá bola určená v zmluve samotnej, a to bez toho, aby tým zároveň odstúpila od zmluvy o úvere. 29. Súd konštatuje, že sporná rozhodcovská zmluva zo dňa 16.4.2014 tak obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, a teda aj v tejto rovine bola platne uzavretá a nebol zistený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V danom prípade išlo o právny úkon v písomnej forme, teda prejav vôle účastníkov bol zachytený na hmotnom podklade, a to listine a účastníci svoj prejav vôle byť viazaný podmienkami uvedenými v písomnom vyhotovení rozhodcovskej zmluvy potvrdili svojimi podpismi pod celým textom rozhodcovskej zmluvy. Samotná skutočnosť, že predmetná rozhodcovská zmluva mala formulárovú podobu nemôže nič meniť na tom, že žalobkyňa a žalovaný urobili prejav vôle, ktorým akceptovali obsah jednotlivých dojednaní v rozhodcovskej zmluve. Pokiaľ ide i o podmienku určitosti a zrozumiteľnosti spornej rozhodcovskej zmluvy, zo slovného vyjadrenia jednotlivých ustanovení je nepochybne jednoznačne, určite a zrozumiteľná vôľa, aby sa spory, ktoré medzi nimi vzniknú v zmluvnom vzťahu založenou zmluvou o úvere č. 8500045693 a týmto zmluvným vzťahom súvisiace sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Sporná rozhodcovská zmluva tak spĺňala bezpochyby podmienku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. 30. Druhý dôvod, pre ktorý účastník rozhodcovského konania domáha sa zrušenia rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (§ 45 ods. 1 písm. i)) a v spojení s § 45 ods. 3, preto sa súd zameral na kontrolu sporného právneho úkonu - spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 16.4.2014 a to najmä s ohľadom na obsah úverovej zmluvy, úverové podmienky, ako aj absenciu skutočnej aplikácie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa rozhodcovským súdom a tento zhodnotil ako dôvodný. 31. O spotrebiteľskom postavení žalobkyne nemal pochybnosti súd a rovnako ako rozhodcovský súd, ktorý síce rozhodcom rozhodoval o predmetnom úvere v zmysle citovaných právnych predpisov zákona č. 129/2010 Z. z. a zaoberal sa uplatneným nárokom aj z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, avšak formálne. 32. V prejednávanej veci nie je sporné, že účastníci konania uzatvorili zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na podmienky, za akých bola zmluva uzatvorená s poukazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne nedojednanú a ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobkyňa namietala už i pred rozhodcovským súdom, že sporná zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a absencia týchto náležitostí spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

33. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: pod písmenom f) je upravená náležitosť „doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, keď termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve absentuje. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Nie je možné tento údaj odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, nakoľko takýto postup podľa názoru súdu nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej

splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom. Pokiaľ žalovaný listom zo dňa 16.4.2014 oznámil žalobkyni údaje o schválenom úvere okrem iného aj termín konečnej splatnosti, žalobkyňa sa ako dlžník dozvedela niektoré z podstatných povinných náležitostí zmluvy úvere až potom, čo podpísala listinu označenú ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, pričom zákon vyžaduje, aby už pri uzatvorení zmluvy boli zmluvnými stranami dohodnuté a ustálené všetky povinné náležitosti zmluvy, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Dlžník sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úverov až po podpise zmluvy a tieto nemôže určiť sám žalovaný jednostranne bez spoluúčasti žalobkyne. Ďalej pod písmenom k) je upravená náležitosť „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“ Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalovaného. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška každej mesačnej splátky v sume 80,37 eur a aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.375,54 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky v celkovej výške 80,37 eur, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku tak, ako to predpokladalo ustanovenie čl. 5 ods. 5.1 zmluvných dojednaní. Ďalej pod písmenom j) „ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Tvrdenie žalovaného, že RPMN nebolo možné určiť ku dňu uzatvorenia zmluvy, je nelogické a v rozpore so zákonným ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., keď výslovne v tomto ustanovení zákon uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov splatných v čase uzatvorenia zmluvy. Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, a to nielen konkrétnu výšku RPMN, ale aj údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená.

34. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň aj v § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia bez ohľadu na deň vyplatenia úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti.

35. Keďže bol nesporne žalobkyne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.500 eur, je však v zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva uzavretá medzi účastníkmi aj napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodov konštatovaného, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov tak povinnosť žalobkyne bolo žalovanému vrátiť len poskytnutú peňažnú sumu 1.500 eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 1.500 eur v 42 mesačných rovnomerných splátkach vo výške 1/42 sumy 1.500 eur (35,714 = 1.500/42 splátok) so splatnosťou prvej splátky dňa 1.6.2014 a poslednej 42. splátky dňa 1.11.2017. Tvrdenia žalobkyne o tom, že jej bola vyplatená suma 1.250 eur, pričom v konaní neboli preukázané a na preukázanie týchto tvrdení ani nenavrhovala vykonať žiaden dôkaz. Zo zmluvy o revolvingovom úvere jednoznačne vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru predstavovala 1.500 eur. Možno tak konštatovať, že rozhodcovský súd pokiaľ na daný prípad neaplikoval citované ustanovenia § 9 ods. 2 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona

č. 129/2010 Z. z. rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu, keďže žalovanému priznal aj žalovaný nárok na zaplatenie úrokov (keďže priznaná suma sa rovná rozdielu sumy v predmetnej zmluve o úvere uvedenej celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, t.j. sumy 3.375,54 eur a sumy všetkých úhrad žalobkyne 466,52 eur; 3.375,54 - 466,52 = 2.909,02 eur). V zmysle listinného dôkazu karty klienta žalovaný poskytol žalobkyni na základe predmetnej zmluvy o úvere peňažné prostriedky vo výške 1.500 eur a ku dňu 23.9.2015 žalobkyňa uhradila celkovú sumu 466,52 eur, peňažný dlh žalobkyne bol ku dňu rozhodnutia rozhodcovského súdu vo výške 1.033,48 eur, t.j. vo výške neuhradeného zostatku istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru (1.500 eur suma poskytnutých peňažných prostriedkov - 466,52 eur suma uhradená žalobkyňou ako žalovanou v rozhodcovskom konaní a predstavuje sumu 1.033,48 eur).

36. Pokiaľ ide o úrokovú sadzbu 70,01 % ročne, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi súd poukazuje na to, že aj v prípade neplatnosti dojednania účastníkov zmluvy o úvere, o výške úrokov z omeškania nemožno s poukazom na ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka (od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške) považovať celú zmluvu o úvere za neplatnú, a to vzhľadom k tomu, že v zmluve bol bez najmenších pochybností medzi účastníkmi dojednaný záväzok žalobkyne zaplatiť úroky, a ak dohoda o výške týchto úrokov by bola neplatná, v zmysle citovaného ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka bola žalobkyňa povinná zaplatiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy limitované ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z dôvodu konštatovaného, že predmetný spotrebiteľský úver poskytovaný žalovaným žalobkyni na základe predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 16.4.2014 je bezúročný a bez poplatkov, sa súd v ďalšom bližšie nezaoberal platnosťou dojednania účastníkov o výške úrokov, resp. určovaním výšky úrokov podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. 37. Je zrejmé, že žalovaný si uplatňoval v napadnutom rozhodcovskom konaní aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,04 % denne zo špecifikovanej sumy do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.909,02 eur do zaplatenia, a to nepochybne podľa ustanovenia čl. 14 zmluvných dojednaní, pričom rozhodcovským rozsudkom bol žalovanému priznaný aj tento uplatnený nárok. Súd tento žalovaným uplatnený nárok posúdil ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa ustanovení § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uplatnenie tohto nároku žalovaným v rozhodcovskom konaní však súd považoval za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (§ 265 Obchodného zákonníka, t.j. obchodnoprávna obdoba ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a to vzhľadom k tomu, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté nie v samotnej zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi, ale v zmluvných dojednaniach. Súd v tomto smere obdobne ako Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. 1ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013 zdôrazňuje, že obchodné podmienky v danom prípade zmluvné dojednanie v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a, naopak, nesmú slúžiť tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložite formulovanej a malým písmom písanej forme (je tomu aj v danom prípade, napr. veľkosť písma zmluvných dojednaní je cca 2 mm), skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napr. dojednanie o zmluvnej pokute, rozhodcovskej doložke a pod.). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ takto urobí, nepočína si v právnom vzťahu so spotrebiteľom poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Preto súd dospel k záveru, že ak napadnutým rozhodcovským rozsudkom bolo priznané žalovanému právo na zaplatenie dotknutej zmluvnej pokuty, možno z toho vyvodiť, že bol naplnený dôvod podľa citovaného ust. § 45 ods. 1 písm. j) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (č. 335/2014 Z. z.) na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že napadnutý rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu ako účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom (resp. je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku).

38. Pri posudzovaní dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je potrebné zadefinovať, čo je nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru súdu, nesprávne právne posúdenie má vždy základ v ustanoveniach právneho predpisu, ktoré tvoria súčasť žalobného dôvodu a nesprávne právne posúdenie však nespôsobuje len to, že súd nepoužil (neaplikoval) správne ustanovenie právneho predpisu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri použití zodpovedajúceho právneho predpisu za predpokladu, že takéto ustanovenie je súdom nesprávne interpretované. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že uvedené nedostatky rozhodnutia rozhodcovského súdu (napĺňajúce zároveň dôvody podľa citovaného ust. § 45 ods. 1 písm. i) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) možno považovať aj za spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci rozhodcovským súdom, z ktorého rozhodcovský súd vychádzal pri rozhodnutí o žalobe žalovaného. Preto bol naplnený aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

39. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k názoru, že rozhodcovský súd síce aplikoval aj spotrebiteľské právo, avšak čisto formalisticky bez toho, aby skutočne bola poskytnutá ochrana slabšieho subjektu v spore, naopak, zaťažila tento subjekt neprimeranou sumou, priradenej k úverovej istine o úrok aj zmluvnú pokutu, ktorých výška sa odvíjala od zostatkov nesplatenej istiny, ktorá však takisto bola vyčísľovaná vždy s ohľadom na vykonané plnenie a keďže v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len v časti dotknutej týmito dôvodmi, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku, súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil v celom rozsahu.

40. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobkyne vo veci tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 42. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

01.07.20021

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).