Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/596/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: B. F., X.. XX.XX.XXXX, K.S. XXX/XX, XXX XX V., o zaplatenie 174,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že v Dodatku ku Zmluve o poskytovaní verejných služieb - č. A XXXXXXX zo dňa 04.08.2012 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je n e p r i j a t e ľ n á podmienka v článku 2.5 v znení: "Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 174,- eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež "Druhá časť doby viazanosti"), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo 6. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou

(spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4)."

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 12.02.2015 napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 369,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne z uvedenej sumy od 27.9.2013 do zaplatenia, náhradu trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 11,70 eur, právnemu zástupcovi žalobkyne za právne zastúpenie 38,49 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II/ vo zvyšku návrh zamietol a III/ určil, že v Dodatku ku Zmluve o pripojení

- č. zmluvy A XXXXXXX zo dňa 8.1.2013 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným je neprijateľná podmienka v článku 2.5 v znení: „Účastník si je vedomý, že MT je mu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku (pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha) by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT). V nadväznosti na ustanovenia predchádzajúcej vety sa strany dohodli, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne: a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku), alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelov ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 174 eur, pričom pokiaľ k porušeniu povinností dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete a v menovateli číslo 6. Výsledná cena zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pre Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou, t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal MT účastníkovi, (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej č. 4).“

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne použitím § 43 ods. 1 a 12, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4 , § 517 ods. 1, 2 , § 544 ods. 1, 2, O.z. (zák.č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že žalobkyňa so žalovanou uzavrela zmluvu o poskytovaní verejných služieb s dohodnutými podmienkami, z ktorých žalobkyňa ako veriteľ v prospech žalovanej plnila tým, že podľa

predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla žalovanej elektronické komunikačné služby, za ktoré sa žalovaná zaviazala v zmluvách a dodatkoch k nim patriacim zaplatiť odplatu. Žalobkyňa vyúčtovala žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v sume 369,53 eur. Žalovaná nezaplatením splatných faktúr za služby porušila dohodnuté podmienky zmluvy, čo malo za následok, že žalobkyňa jej zaslala výzvu na dodatočné plnenie. Žalovaná túto sumu nenamietala a nepreukázala, že by jej záväzok zaplatiť za služby poskytnuté žalobkyňou zanikol. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni pohľadávku vo výške 369,53 eur, ktorá predstavuje cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vyplývajúce z faktúr za poskytnuté služby za obdobie od 2013/04-2013/06. Súd v tejto časti návrhu vyhovel, nakoľko žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku platiť cenu služby (§ 494 O.z.).

3. Žalobkyňa uplatňuje sumu 174 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % z tejto sumy od 27.9.2013 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty. O.z. vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ustanovenie § 53 ods. 1 O.z má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 3 O.z. vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.

4. Všeobecné zmluvné podmienky sú všetky zmluvné podmienky formulované pre množstvo zmlúv, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane pri uzatvorení zmluvy. Nezáleží na tom, či ustanovenia tvoria navonok osobitnú súčasť zmluvy, alebo či sú prijaté do samotnej zmluvy, alebo formou dodatku zmluvu dopĺňajú, aký rozsah majú, ako sú napísané a akú formu má zmluva. Zmyslom a cieľom právnej úpravy je nepoužívať neprijateľnú zmluvnú podmienku a to najmä neuplatňovať nároky z nej vyplývajúce na súde a neprijímať plnenia z nej. Tvrdenie žalobcu, že so žalovaným zmluvnú podmienku dohodol individuálne, v tomto konaní žalobca ničím nepreukázal.

5. K nároku na zaplatenie sumy vo výške 174 eur titulom zmluvnej pokuty súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na to, že predmetná zmluva o pripojení a Dodatok sú spotrebiteľskými zmluvami, ktoré sú typovými formulárovými zmluvami, zaoberal sa aj neprijateľnými podmienkami a dospel k záveru, že zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 2.5 v každom z Dodatkov k zmluvám o pripojení je neprijateľnou podmienkou, keďže žalovaný nemal možnosť dojednať zmluvnú pokutu individuálne. Žalobkyňa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za ktorých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd preto vyhodnotil ustanovenia o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatkoch k zmluvám o pripojení za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v tom, že zmluvná pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť žalovaný, je teda v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha v právach a povinnostiach medzi účastníkmi je aj v tom, že dojednanie zmluvnej pokuty je v zmysle § 37 O.z. neurčité. Aj z tohto dôvodu je neplatné. Zmluvná pokuta bola dojednaná v každom z Dodatkov k zmluve o pripojení bode 2.5 článku 2 v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku, pričom v bode 2.3 článku 2 písm. c) nie je dostatočne určitý pojem ,, sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním podnet, ...“. Z tohto pojmu nevyplýva presne akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo podniku právo na odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Zmluvy, Dodatky ako aj všeobecné obchodné podmienky obsahujú pomerne rozsiahlu špecifikáciu práv a povinností odporcu a preto by bolo potrebné presne uviesť aké konania účastníka sú dôvodom, na to aby navrhovateľ mohol od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať alebo pristúpiť k prerušeniu alebo obmedzeniu služieb. Tiež je neurčité či týmto konaní malo byť aj opomenutie určitej povinnosti. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neurčité a z toho dôvodu aj neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, na ktorú súd prihliada vždy, bez ohľadu na to, či neplatnosť tohto úkonu niektorý účastník konania namietal.

6. Súd pri určení zo sporu týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy - vo veci účastníkov zmluvy o pripojení a jej dodatku, vyslovil aj bez návrhu, že podmienka používaná v Dodatkoch k zmluvám o pripojení v bode 2.5 je podmienkou neprijateľnou a bolo potrebné podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. aj bez návrhu výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku súdneho rozhodnutia, súčasne v tejto časti návrh na zaplatenie sumy 174 eur s príslušenstvom zamietnuť.

7. Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z., keďže zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a aj príslušenstvo pohľadávky, vzniknutej podľa predpisov Občianskeho práva sa spravuje občianskoprávnymi predpismi. Pre nezistenie rozporu s ustanoveniami o občianskeho práva /§ 517 O.z. a nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z./ o výške požadovaného úroku z omeškania, súd priznal žalobkyni úrok z omeškania zo súdom priznanej sumy vo výške 369,53 eur podľa návrhu a zaviazal žalovanú na zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 27.9.2013 t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie, ktorú poskytla žalovanej žalobkyňa v pokuse o pokonávku zo dňa 12.9.2013.

8. O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže účastníci mali úspech len čiastočný, žalobkyňa si v podanom návrhu uplatnila zaplatenie sumy 543,53 eur a celkom jej bolo prisúdených 369,53 eur čo predstavuje úspech na 62 % a neúspech na 32 %. Za týchto okolností vzniklo právo na náhradu trov konania žalobkyni, a to v podiele 36 % čo predstavuje čistý úspech žalovaného (68- 32). Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd ani nemohol priznať.

9. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa a to čo do výrokov II/ až IV/ z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Za hlavný dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku, ktorým súd určil dojednanie dodatku o zmluvnej pokute za neprijateľné považuje odvolateľka skutočnosť, že súd síce pristúpil ex offo k posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne, pretože sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými O.z., Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Súd sa vôbec nezaoberal reálne okolnosťami za ktorých bola zmluva resp. dodatok uzatvorený. Súd vôbec neskúmal či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala predovšetkým na to, že ak by žalovaný podmienky dohodnuté v zmluve a v dodatku nesplnil za porušenie povinnosti sa zmluvné strany dohodli, že bude zaviazaný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 184 eur, ktorá sa rovná poskytnutej zľave nákupu mobilného telefónu, pričom pokiaľ k porušeniu zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Teda výška zmluvnej pokuty odvodzovaná od rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou bez ohľadu na to aká je dlžná suma neuhradených služieb. Žalobkyňa očakávala podpísaním dodatku žalovaným využívanie služieb po dobu 24 mesiacov a počas tejto doby aj uhrádzanie mesačného paušálneho poplatku. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a z dodatku tým, že nezaplatil ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby čo bolo aj v konaní preukázané. Dôvodom uzatvorenia dodatku pre žalovaného bolo možnosť získať zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku a to najmä uzavretím dodatku ktorého obsahom bola dohoda o získaní programu základ ako aj iných zvýhodnení definovaných služieb. Posudzovanie podmienky ktorá bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia ustanovení o neprijateľných podmienkach či už podľa Občianskeho zákonníka v spojení s interpretáciou Smernicou 93/13 ako aj podľa judikatúry Európskeho Súdneho dvora vylúčená. Poukázala na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora vo veci C 168/2005 a obdobne aj vo veci C-137/08 bod 47. Na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu nakoľko táto predstavuje výlučne výšku poskytnutej zľavy v prípade ak si vybral žalovaný iný mobilný telefón v inej hodnote, bola by rozdielna aj dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší znak neprijateľnosti považuje odvolateľ za nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu založenú samotným uzavretím dodatku a to v prospech spotrebiteľa a to s prihliadnutím na výhodu ceny telekomunikačných služieb ktorú získava

uzatvorením dodatku. Ďalej poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.3.2006 spis zn. 33Obo 934/2004 ako aj na rozhodnutie zo dňa 28.2.2008 spis. zn. 33Cdo 3053/2007. Súd prvej inštancie opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku, opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 Smernice 93/13. K argumentácie súdu týkajúcej sa absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute a to z dôvodu jej nejasnosti, neurčitosti a teda aj nezrozumiteľnosti je potrebné uviesť, že za neurčitý sa považuje právny úkon ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné avšak nejednoznačné a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle § 35 O.z. Odvolateľka má za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je formulovaná jasne, určite zrozumiteľne a je možné na základe jej písomnej formulácie jasne a presne určiť za aké porušenie zmluvy žalovaným vznikne žalobkyni nárok na zmluvnú pokutu a v akej výške. Súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobkyňa si neuplatňuje zmluvnú pokutu v zmysle dodatku v rovnakej výške počas celej doby 24 mesiacov ako to súd v odôvodnení uvádza, pretože výška zmluvnej pokuty sa mení v období posledných šiestich mesiacov viazanosti, pričom sa postupne znižuje podľa toho koľko mesiacov ešte do uplynutia doby viazanosti zostáva. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt.§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody žalobkyne, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne návrh vo zvyšku zamietol, určil neplatnosť zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti a zároveň rozhodol, o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému. Predmetom odvolacieho prieskumu pritom nebola prvá výroková veta, ktorou bolo žalobe vyhovené, ktorá v dôsledku nenapadnutia odvolaním sa stala právoplatnou.

14. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie, ktoré neboli odvolateľkou namietané a z ktorých následne vychádzal i odvolací súd, podľa ktorých žalobkyňa ako dodávateľ služieb a žalovaný ako fyzická osoba spotrebiteľ

- občan uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 05.05.2009, 01.05.2011, 04.08.2012, vrátane dodatku zo dňa 04.08.2012. V spotrebiteľskej zmluve sa účastníci konania dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné zmluvné podmienky. Na základe nich žalobkyňa zapožičala žalovanému 3 ks SIM karty, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou a odpredala mu mobilný telefón Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu 11,- eur uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 174 eur. V Bode 2.3 dodatku bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť. Žalobkyňa vystavila žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX C. XXXXXXXXXX, z ktorých vyplýva, že žalovaným neuhradená suma za elektronické komunikačné služby predstavovala sumu 369,53 eur. Z dôvodu neuhradenia služieb si žalobkyňa uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 174 eur.

15. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. O.z. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 O.z. v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený medzi žalobkyňou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. O.z. a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a nasl. O.z. a podľa § 5 ods. 2 a 4 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

18. V zmysle § 53 ods. 1 O.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou O.z. zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 O.z. v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. V zmysle § 54 ods. 1 O.z. v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v O.z. v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od O.z. takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

21. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

22. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

23. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

25. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

26. Bolo predovšetkým potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola resp. nebola individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 O.z. i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 O.z. (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/ EHS), bolo na žalobkyni ako dodávateľovi. Žalobkyňa však v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala, preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 O.z. predmetnú zmluvnú podmienku považovať za individuálne nedojednanú.

27. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobkyňou ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

28. Odvolateľka namietala záver súdu prvej inštancie, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke v čl. 2.5. dodatku danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie

podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

29. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvostupňový súd uzavrel, že primeraná nie je.

30. Súd prvej inštancie svoj záver t.j., že výška zmluvnej pokuty podľa dodatku nie je primeraná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného spotrebiteľa, ničím a nijako bližšie neodôvodnil. Jeho odôvodnenie je všeobecné, nekonkrétne, nereflektujúce konkrétne okolnosti daného prípadu, neobsahujúce úvahy súdu, ktoré viedli k prijatému záveru. Súd podľa odôvodnenia ani nezohľadnil povahu tovaru a služieb poskytnutých na základe danej zmluvy, ani všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe jej uzatvorenia, ani všetky ostatné podmienky zmluvy. Záver, že výška zmluvnej pokuty nie je primeraná, nemá akékoľvek bližšie odôvodnenie, je iba všeobecné a nekonkrétne a nie je možné z neho zistiť, na základe čoho konkrétne bol súd názoru, že zmluvná pokuta dojednaná vo výške 184 eur, je neprimeraná. Závery súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti nie je preto možné preskúmať a zaujať k nim relevantné stanovisko, navyše vyznievajú arbitrárne.

31. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 O. s. p., (teraz § 220 ods. 2 C.s.p.) podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstižne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal aj ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).

32. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania v žalobe (ako je tomu aj v danom prípade) a prečo žalobné námietky účastníka považuje za mylné alebo nesprávne (uvedené sa tiež vzťahuje na danú vec), je

nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadáva s argumentáciou účastníka, ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A č. 254-B, s. 49).

33. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom).

34. Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti a do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).

35. Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie mali za následok, že napádané rozhodnutie nespĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p., na riadne odôvodnenie rozsudku. Jedná sa o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu). Úplná absencia odôvodnenia preukázaného skutkového stavu má povahu tzv. základných vád, ktoré judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje ako dôvod pre zrušenie aj právoplatných rozhodnutí za účelom nápravy týchto vád, pričom za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2016 sp. zn. 6MCdo 5/2014).

36. Súd prvej inštancie tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď ani na opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého určil dojednania o zmluvnej pokute v predmetnom dodatku k zmluve za neprijateľné.

37. Z dôvodu, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie chýba argumentácia reflektujúca preukázaný skutkový stav veci vo vzťahu k otázkam týkajúcich sa zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, ako aj vzhľadom na absenciu komplexného hodnotenia vykonaných dôkazov (každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti), chýbal argumentačný základ, ktorý by mohol odvolací súd preskúmať vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyne v napadnutej časti.

38. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v odvolacom konaní; nesprávnym postupom súdu prvej inštancie bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv a právom chránených záujmov, ktoré mu C.s.p. priznáva na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi).

39. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť predložené listinné dôkazy a vyhodnotiť dokazovanie tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. Konkrétne podriadi súdnemu prieskumu zmluvné dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté

v predmetnom dodatku k zmluve a preskúma nárok žalobcu z hľadiska okruhu rozhodujúcich skutočností určovaných hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorou je predovšetkým zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj ustanovenia O. z. najmä ustanovenie § 52 O. z. a nasl.. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, aj v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a účastníkom konania, vrátane žalobkyne, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

40. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie ako aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

41. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný.

42. Predmetom prejednávanej veci je nárok žalobkyne na sumu 174,- eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % od 27.09.2013 do zaplatenia, ide o zmluvnú pokutu.

43. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 09.12.2014, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. C. zo dňa 04.08.2012, s Dodatkom zo dňa 04.08.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, s Prílohou č. 1, s Pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. účinnými od 1.1.2012. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, strany, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

44. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že so žalovaným uzavreli Zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej žalobkyňa zriadila prístup s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorý umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou.

45. Žalobkyňa pri uzavretí Dodatku k zmluve č. C. odpredala žalovanému mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie značky Samsung Galasy Ace za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 174,- eur,

46. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v období 2013/04 - 2013/06, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení, časť Práva a povinnosti Podniku a účastníka, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 174,- eur.

47. Žalobkyňa pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 oznámila žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzvala ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Pohľadávka žalobkyne pozostávala z neuhradených služieb vo výške 369,53 eur - viď rozsudok zo dňa 12.02.2015 a zo zmluvnej pokuty vo výške 174,- eur.

48. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

49. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zákona číslo 351/2011 Z. Z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, podnik má právo na úhradu za poskytnutú službu.

50. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. Z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb,

zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

51. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

52. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

53. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

54. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

55. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

56. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

57. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

58. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

59. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

60. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy s dodatkom zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

61. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

62. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 174,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 174,- eur od 27.09.2013 do zaplatenia.

63. Zo skutkových zistení mal súd preukázané, žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 04.08.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX, na základe ktorej vypožičala žalobkyňa žalovanému SIM kartu s priradeným telefónnym číslom, ktorá umožňovala žalovanému využívať verejné telekomunikačné služby poskytované žalobkyňou. Dňa 04.08.2012 uzavreli žalobkyňa a žalovaný Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého odpredala žalobkyňa žalovanému mobilný telefón značky Samsung Galaxy Ace za kúpnu cenu 11 eur a žalovaný sa zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom , využívať služby žalobcu bez prerušenia a zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 174,- eur, ak poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči žalobcovi alebo povinnosť uhradiť včas a riadne žalobcovi inú platbu, ktorú je povinná platiť, alebo ak žalovaná počas doby viazanosti 24 mesiacov poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty, alebo poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku pred uplynutím doby viazanosti,

64. Pokusom o pokonávku zo dňa 12.09.2013 žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 369,53 eur, na zaplatenie zmluvnej pokuty/náhrady škody v sume 174,- eur a na zaplatenie poplatku za mimosúdne vymáhanie v prípade mimosúdneho vymáhania v sume 43,48 eur najneskôr do 26.09.2013.Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Žalobkyňa si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 27.09.2013.

65. Povinnosť žalovaného platiť žalobkyni cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby a iné peňažné záväzky vyplýva z Článku 2, bodu 2.3, písm. e) Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 04.08.2012 a z Článku 6, bodu 6.2, písmeno b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o pripojení v znení Dodatku zo dňa 04.08.2012. Žalobkyňa si svoju zmluvnú povinnosť splnila, keď poskytla žalovanému elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnil.

66. V prejednávanej veci si žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 174,- eur z dôvodu, že žalovaný si nesplnil povinnosť zaplatiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb vyfakturovaných v období 2013/04 - 2013/06, čím porušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle Dodatku zo dňa 04.08.2012 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A XXXXXXX.

67. Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník, ako aj , nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi.

68. V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku zo dňa 04.08.2012, ktorá zmluva o pripojení v znení dodatku z pohľadu právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou v zmysle § 44

zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb s dodatkom vystupovala ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o pripojení s dodatkom nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

69. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.) zaradená novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať naďalej ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Citované ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

70. Nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený. V konaní bolo zistené, že formulár Zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku zo dňa 04.08.2012 bol žalobkyňou evidentne vyhotovený vopred, žalovaný tieto štandardné formuláre mobilného operátora ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách podpísal bez možnosti ovplyvniť text formulárov, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovaného v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb ako účastníka, v prípade porušenia jej povinností podľa dodatku, uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu. Z obsahu Zmluvy o pripojení v znení Dodatku zo dňa 04.08.2012 vyplýva, že ich text bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, boli vopred pripravené v podobe predbežne formulovanej, tzv. typovej zmluvy, pričom sa v nich označovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný účastnícky program a služby, prípadne zakúpený mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutého a predloženého fixne formulovaného dojednania o zmluvnej pokute, prípadne dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, alebo aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne aby nebola dojednaná vôbec. Žalovaný ako spotrebiteľ totiž nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o pripojení s dodatkom vrátane dojednania o zmluvnej pokute, mohol iba uvedenú zmluvu o pripojení s dodatkom odmietnuť ako celok, alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute, a preto predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dohodnuté. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo na žalobkyni ako dodávateľovi. Žalobkyňa ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázala, a preto bolo nevyhnutným predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú. Podmienky, za ktorých žalobkyňa dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú žalovanú ako spotrebiteľa, keď pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia zmluvných povinností mobilného operátora ako dodávateľa (poskytovateľa) nie je v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty mobilným operátorom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s mobilným operátorom po dobu 24 mesiacov a platiť riadne a včas cenu poskytnutých verejných elektronických komunikačných služieb.

71. Takto dohodnutá zmluvná pokuta neobstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Podmienky, za ktorých žalobkyňa dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, sú neakceptovateľné a neprijateľné. Žalobkyňa ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií ma totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým poskytuje svoje služby, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Dojednaná zmluvná pokuta v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol súd ex offo v zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobkyni právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, a preto súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 174,- eur s príslušenstvom považoval za nedôvodný a ju zamietol.

72. Súd preberá relevantné závery z rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 26.01.2016, sp. zn. 6Co/53/2015 :

73. „Zmluvná pokuta (resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu v jej výške ako je táto stanovená pre obdobie pred druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou) cenou zariadenia bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH /uvedenou v čl. 1 bod 1.2 v kolónke označenej číslom 5) a kúpnou cenou t. j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal zariadenie účastníkovi (uvedenou v čl. 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4).

Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo prerušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku).

Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu.

Uvádzané pojmy „poruší povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu“, po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby“, poruší povinnosť neuskutočniť žiaden úkon , ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy“ sú aj podľa názoru odvolacieho súdu všeobecné a nejednoznačné.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pod tlakom skorších rozhodnutí súdov pristúpil k zmene zmluvných dokumentov v časti, ktorá upravuje zmluvnú pokutu a v roku 2012 zaviedol tzv. degresiu zmluvnej pokuty, ktorej výška sa počas doby viazanosti znižuje, čím je zohľadnený časový aspekt porušenia zmluvných povinností. Taktiež nezohľadnil zabezpečovaciu funkciu dojednania o zmluvnej pokute, ktorou je za bránenie špekulatívnemu konaniu zo strany účastníka, ktorý pri vzniku zmluvného vzťahu využije poskytnuté výhody a pracovné povinnosti si ďalej neplní. Ak by pri dohodnutej dobe viazanosti 24 mesiacov dohoda o zmluvnej pokute rozlišovala čas porušenia zmluvných povinností od počiatku, teda či došlo k porušeniu zmluvných povinností v 1., 2.,3. a v každom ďalšom nasledujúcom mesiaci až po 24. mesiac po uzavretí Dodatku, dohoda o zmluvnej pokute by prestala plniť svoju zabezpečovaciu funkciu.

Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedenou odvolacou námietkou poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/36/2015 z 27.04.2015, ktorý uvádza: „V prejednávanej veci výška zmluvnej

pokuty v dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola stanovená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu a kúpnou cenou, za ktorú žalobca odpredal mobilný telefón žalovanému a patrila za porušenie konkrétne vymenovaných zmluvných povinností, čo je zrejme z článku 2 bodu 2.5 dodatku. Takéto označenie postihujúce rôzne porušenia povinností zo strany spotrebiteľa je neakceptovateľné. Na tom nemení nič ani fakt, že žalobca sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádzalo až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných šiestich mesiacoch z celkovej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých osemnástich mesiacov doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti došlo v 1. Mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúce zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a význam toho ktorého porušenia povinností a ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške v prvých troch štvrtinách trvania zmluvného vzťahu.“

Záverom súd poukazuje na ďalšie významné skutočnosti majúce význam aj v prejednávanej veci.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 16.11.2015 sp. zn. 12C/236/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 08. 01. 2016 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb spoločnosti Orange Slovensko a.s., o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Humenné z 31.10.2014 č.k. 21C/172/14-34, rozsudok Okresného súdu Svidník z 23.01.2013, č. k. 4C/142/2011-104, rozsudok Okresného súdu Trnava z 10.09.2015, sp. zn. 10C/123/2015 a iné).

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

Ustanovenie § 53a ods. 1 zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Počnúc dňom právoplatnosti rozsudkov, ktorým bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú platí zákonný zákaz jej ďalšieho používania.

Používaním zakázanej podmienky sa vytvára protiprávny stav. Tento zákaz v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Vo svetle tejto argumentácie Krajský súd Prešov vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 6Co/53/2015 vyjadril znepokojenie nad postupom mobilného operátora a jeho „rešpektom" k súdnej moci a zákonným regulám. Pre porovnanie krajský súd dal do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/ rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 . V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37; rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp. zn. 6Co/91/2011). Rešpektovanie zákonného zákazu používania neprijateľných zmluvných podmienok sa vzťahuje aj na súdne konania, v ktorých si dodávatelia v čase ich vyhlásenia už uplatňujú plnenia z nich. Krajský súd dal do pozornosti skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o opakované judikovanie ním upravenej zmluvnej podmienky upravujúcej identický právny vzťah so spotrebiteľmi ako neprijateľnej. Správanie sa právnickej osoby v obchodných a iných vzťahoch zodpovedajúce čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti ovplyvňuje jej dobré meno a povesť, ktorá sa vytvára na základe skúseností, ktoré s ňou jednotlivé subjekty majú.“

74. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti i vlastný rozsudok zo dňa 18.05.2016, sp.zn. 11C/20/2015, 11C/498/2014 zo dňa 17.10.2016, 11C/552/2014 zo dňa 23.12.2016.

75. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže žalobkyňa bola úspešná v časti konania o zaplatenie sumy 369,53 eur s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie sumy 174,- eur s príslušenstvom bola neúspešná (369,53:174=20). Potom podľa výsledku konania mal každá zo strán úspech len čiastočný, a preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.