Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/37/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: BAU holding – rodinné domy, s. r. o., so sídlom Vajnorská 89, 831 04 Bratislava, IČO: 46 281 568, v zastúpení Highgate Law & Tax s. r. o., so sídlom Nivy Tower, Mlynské Nivy 5, 821 09 Bratislava, IČO: 51 477 262, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.04.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.04.2024, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.10.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane uložil žalobcovi sankciu – úrok z omeškania vo výške X.XXX,XX,- Eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie marec 2022 na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2022 v ustanovenej lehote a v stanovenej výške, podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca navrhuje súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie, alebo alternatívne upustiť od uloženia sankčného úroku z omeškania vo výške X.XXX,XX,- Eur.

2. Žalobca v podanej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Svoj návrh žalobca odôvodňuje kumulatívnou výškou uloženého sankčného úroku z omeškania vo výške XX.XXX,XX A., ktorý bol uložený ďalšími rozhodnutiami žalovaného, ktoré chce žalobca taktiež napadnúť správnymi žalobami. Zaplatenie kumulatívneho úroku z omeškania má byť pre žalobcu likvidačné a ohrozujúce samotné pokračovanie jeho podnikateľskej činnosti. Zaplatenie sankcie v takejto výške by vážne narušilo finančné toky žalobcu a mohlo by ekonomicky ohroziť jeho podnikanie. Je podľa neho neprípustné, aby sa v dôsledku povinnosti úhrady týchto sankcií dostal do omeškania so splácaním svojich záväzkov z obchodných vzťahov voči svojim dodávateľom riadne a včas, nakoľko by uvedené malo za následok v krajnom prípade aj ukončenie vzájomnej spolupráce. Neodkladná exekúcia sankcií by výrazne zasiahla do finančných zdrojov žalobcu a dočasne by mu znemožnila riadny výkon jeho podnikateľskej činnosti (napr. by mohlo dôjsť k zablokovaniu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch) v dôsledku čoho by žalobcovi nezostávalo nič iné, než úplne zastaviť svoju podnikateľskú činnosť. Uvádza tiež, že pre neho ako podnikateľa v oblasti výstavby nehnuteľností nepraje aktuálna situácia na trhu, najmä vysoká inflácia, nárast cien tovarov potrebných pre výstavbu, ako aj dramatické zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré prakticky odrádzajú potenciálnych zákazníkov žalobcu od kúpy nehnuteľnosti, pričom viac, než 87 % jeho zákazníkov

v poslednom období odstúpilo od objednávky na výstavbu nehnuteľností žalobcom, v dôsledku čoho bol týmto zákazníkom povinný vrátiť zaplatené finančné prostriedky.

3. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k správnej žalobe nevyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

II.

4. Správny súd uvádza, že žaloba pôvodne napadla do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave, avšak v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S. Preto o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe rozhodol senát 7S.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

10. pre priznanie odkladného účinku v zmysle stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný

nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. ).

11. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku, správny súd nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila značná hospodárska škoda, závažná ujma, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Svoj návrh odôvodnil všeobecnými tvrdeniami, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi. Všeobecné tvrdenie o tom, že „zaplatenie sankcie v takejto výške by nepochybne vážne narušilo finančné toky Žalobcu a mohlo by ekonomicky ohroziť jeho podnikanie“, nie je žiadnym spôsobom preukázané. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali jeho finančnú situáciu, stav účtov, majetku spoločnosti, vývoj a súčasný stav príjmov/tržieb a nákladov (fixných, režijných), výsledky hospodárenia za predchádzajúce obdobia, či „finančné toky“, na ktoré sa žalobca odvoláva. Žiadnym spôsobom nepreukázal, ako by neodkladná exekúcia sankcií „výrazným spôsobom zasiahla do finančných zdrojov Žalobcu a dočasne by mu znemožnila riadny výkon jeho podnikateľskej činnosti“. Takéto tvrdenia je žalobca, ktorý navrhuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe, povinný minimálne osvedčiť dôkazmi, ktoré je povinný predložiť spolu s takýmto návrhom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu vyhľadával a zisťoval dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a týmto postupom nahrádzal jeho aktivitu. Keďže žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nie je možné správnej žalobe priznať odkladný účinok. Žalobca taktiež vôbec neosvedčil, že by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

12. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol s poukazom na .

13. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .