Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-1104-2006.pdf
PDF · 89.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-3Er/1104/2006
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, proti povinnému: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., O., XXXX/XX, občan W. republiky, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný v tomto konaní je povinný nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej trovy exekúcie vo výške 55,66 eura v lehote troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 11.11.2016 bolo súdu doručené podanie vo veci konajúcej súdnej exekútorky JUDr- Barbory Božíkovej Ághovej, nástupkyne súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha, Exekútorsky úrad Bratislava, Jaskov rad 79, ktorým s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložila súdu svoj spis s návrhom, aby súd zastavil exekúciu vedenú voči povinnému s odôvodnením, že v súlade s ust. § 88 ods. 1 zákona NR SR č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008, uplynula lehota na vykonanie exekučného titulu.
2. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/1104/2006 mal súd preukázané, že v exekúcií vedenej voči povinnému je vymáhaná pohľadávka oprávneného z exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2182975 zo dňa 05.06.2006, vydané Mestskou políciou Žilina, ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 33,19 eura (1.000,-Sk) s povinnosťou zaplatiť ju v lehote 15 dní od jeho vydania.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
4. V rámci preskúmania podnetu súdnej exekútorky mal súd preukázané, že exekučný titul
- blok na pokutu nezaplatenú na mieste, sa stal vykonateľným dňa 17.10.2007 a s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uvedené rozhodnutie bolo treba vykonať v rámci trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 17.10.2010. Uplynutie prekluzívnej lehoty má vždy za následok zánik práva. Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti. Preto, že je zrejme, že v rámci plynutia prekluzívnej lehoty nedošlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného a jej márnym uplynutím došlo aj k zániku jeho práva, z uvedeného dôvodu súd postupom podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení platnom do 31.08.2008) a zároveň ju zastavil.
5. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
6. Čo sa týka trov exekúcie, v podaní doručenom súdu dňa 11.11.2016 si súdna exekútorka v súvislosti so zastavením exekúcie uplatnila náhradu trov exekučného konania vo výške 100,77 eura, ktoré upresnila v predloženej špecifikácii. Vychádzajúc zo špecifikácie, si súdna exekútorka uplatnila odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t. j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 13,28 eura s tým, že si ju uplatnila za 2 hodiny, z ktorých mala 30 minút vynaložiť na úkon „prevzatie a príprava vrátane prvej konzultácie s oprávneným“, 60 minút na úkon „vypracovanie návrhu na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie, špecifikácia, vyúčtovanie“ a ďalších 30 minút na úkon špecifikovaný ako „upovedomenie o ďalších trovách.“ Paušálnu odmenu po 3,34 eura si exekútorka vyúčtovala za 12 úkonov podľa § 15 ods. 1 vyhlášky spolu vo výške 39,48 eura (12x3,32 eura). V rámci hotových výdavkov si vyúčtovala vo výške 16,50 eura poštovné, ktoré malo predstavovať náklady na 11 poštových zásielok (1 zásielka/ 1,50 eura) a vo výške 3,- eur si účtovala „telefonické hovory + využívanie internetu“. Za administratívny materiál špecifikovaný ako „kancelársky papier, obálky, spisový obal, vyhotovovanie fotokópií, obaly, archivovacie krabice, lepidlo atď.“ si exekútorka vyúčtoval sumu 3,- eur, za „poplatky za zisťovanie majetku formou žiadostí o súčinnosť (peňažné ústavy, centrálny kataster,, register obyvateľov, dopravný inšpektorát, sociálna poisťovňa, atď.)“ si účtovala sumu 2,52 eura a za 10 rokov archivácie spisu sumu 12,- eur. Z odmeny a uvedených náhrad si exekútorka uplatnila ako platiteľka DPH jej náhradu vo výške 20%.
7. Pri určení výšky priznaných trov exekúcie, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“): Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 eura (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
8. Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/1104/2006 a spisu súdnej exekútorky č. EX 1787/2006, po preskúmaní účelnosti, dôvodnosti a hospodárnosti vykonania jednotlivých účtovaných úkonov priznal exekútorke odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhlášky spolu za 1 hodinu vo výške 6,64 eura s tým, že do súčtu času pre priznanie tejto odmeny započítal čas, ktorý exekútorka z ňou účtovaných úkonov mohla hospodárne a účelne vynaložiť čas v rozsahu 30 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie ( bez špecifikácie a vyúčtovania trov) a v rozsahu maximálne 30 minút na vypracovanie upovedomenia o ďalších trovách. Paušálnu odmenu priznal súd súdnej exekútorke za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a)
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie (3,32 eura), za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. h) vyhlášky - zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3,32 eura), za 2 úkony podľa § 15 ods. 1 písm. i) vyhlášky - každé zisťovanie účtu povinného (2x3,32 eura) a za 3 úkony podľa § 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky - každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (3x3,32 eura). Takto priznaná paušálna odmena činí spolu 23,24 eura (7x3,32 eura). V rámci trov exekúcie priznal súd exekútorke náhradu výdavkov, ktoré vynaložila na poštovné vo výške 16,50 eura. Z odmeny a náhrad priznaných spolu v sume 46,38 eura (6,64 + 23,24 + 16,50) súd priznal súdnej exekútorke DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH bola s účinnosťou od 01.01.2011 stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 9,28 eura. Súd pri priznaní DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania o trovách exekúcie, podľa ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď dané novelizované znenie § 196 Exekučného poriadku sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu za použitia analógie postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje terajšie znenie § 196 Exekučného poriadku.
9. Čo sa týka trov exekúcie, pri ich priznaní sa súd nestotožnil v celom rozsahu so súdnou exekútorkou uplatnenými trovami exekúcie, keď z uplatnených hotových výdavkov jej priznal náhradu len tých, ktoré vynaložila v danej exekúcii účelne a hospodárne. Bolo povinnosťou tunajšieho súdu, ako exekučného súdu, ak súdna exekútorka požiadala o rozhodnutie o trovách exekúcie, preskúmať ňou uplatnené trovy čo do rozsahu, dôvodu a účelnosti ich vynaloženia, nakoľko je povinnosťou súdu v rámci rozhodovania o trovách konania preskúmať uvedené a nie je možné bez všetkého priznať súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie, len podľa predloženej špecifikácie. Práve po posúdení oprávnenosti, dôvodnosti a skutočnej výšky vynaloženia môže súd priznať exekútorovi náhradu len tých trov, ktoré za také považuje vychádzajúc z obsahu jeho spisu vedeného v danej exekúcií. Akýkoľvek iný postup by bol protizákonný a v rozpore s dobrými mravmi.
10. Čo sa týka odmeny priznanej podľa počtu hodín účelne vynaložených na úkony exekučnej činnosti, do súčtu času pre jej priznanie súd na rozdiel od exekútorkou predlženej špecifikácie nezapočítal čas, ktorý mala vynaložiť v rozsahu 30 minút na úkon „prevzatie a príprava, vrátane prvej konzultácie s oprávneným“ preto, že čas takto vynaložený nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti vykonaný v prospech oprávneného ale len za administratívnu činnosť vykonávanú v prospech súdneho exekútora a navyše smerujúcu k vydaniu poverenia, za ktorý úkon - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, prináleží exekútorovi paušálna odmena (§ 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky), ktorú odmenu súd exekútorke v rámci paušálnej odmeny vo výške 3, 32 eura aj priznal. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín súd nezapočítal ani čas v rozsahu 30 minút, ktorý v rámci úkonu špecifikovaného ako „ vypracovanie návrhu na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie, špecifikácia, vyúčtovanie“, súdna exekútorka mohla reálne vynaložiť na špecifikáciu a účtovanie a to preto, že ani takýto úkon súdnej exekútorky zahŕňajúce vyúčtovanie trov a ich špecifikáciu nemožno považovať za úkon exekučnej činnosti vykonaný v prospech oprávneného ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdnej exekútorky a čas vynaložený na vykonanie tohto úkonu nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. V dôsledku uvedeného súd spočítal čas účelne vynaložený na úkony exekučnej činnosti špecifikované ako vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o ďalších trovách exekúcie a priznal súdnej exekútorke odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu za 1 hodinu vo výške 6,64 eura. V rámci paušálnej odmeny súd nepriznal súdnej exekútorke odmenu, ktorú si uplatnila vo výške 2x3,32 eura za doručenie príkazu na začatie exekúcie, vo výške 3,32 eura za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a vo výške 2x3,32 eura za doručovanie
exekučného príkazu, nakoľko z obsahu spisu súdnej exekútorky mal súd preukázané, že uvedené písomnosti vydané v exekučnom konaní doručovala prostredníctvom pošty, za čo jej prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, ktoré súd exekútorke v rámci poštových výdavkov aj priznal. Ohľadne uvedeného je súd toho názoru, že priznanie paušálnej odmeny za úkony doručovania sú na mieste len tam, kde exekútor doručuje uvedené písomnosti osobne, resp. prostredníctvom svojich zamestnancov a nie v prípade doručovania prostredníctvom pošty. Priznanie paušálnej odmeny za úkon doručovania vykonaného poštou, za ktorý prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, by znamenalo duplicitu. Uvedený postup tunajšieho súdu je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov a v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21CoE/159/2012-26 z 28.11.2012, v zmysle ktorého (do 30.04.2008) „odmena podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky patrila súdnemu exekútorovi za fyzické doručenie tam uvedených písomností priamo exekútorom, resp. exekútorským úradom. Pokiaľ na ich doručenie súdny exekútor využil služby iného subjektu (pošty), vzniklo mu len právo na náhradu poštovného“. Až novelou § 14 vyhlášky (zák. č. 141/2008 Z. z.), kedy bola vypustená časová odmena, za úkony doručovania prináleží exekútorovi paušálna odmena, ktorá zahŕňa aj vyhotovenie daného úkonu. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu výdavkov, ktoré si uplatnila vo výške 2,52 eura ako „poplatky za zisťovanie majetku formou žiadosti o súčinnosť“, nakoľko z obsahu jej spisu nemal preukázané vynaloženie žiadnych poplatkov. Čo sa týka ďalších hotových výdavkov, súd sa nestotožnil so súdnou exekútorkou ani ohľadne priznania náhrady vo výške 3,- eur špecifikovanej ako náhrada za „telefonické rozhovory + využívanie internetu“, ani čo sa týka náhrady za administratívny materiál, ktorý si uplatnila v sume 3,- eur a napokon ani ohľadne výdavku uplatneného za archiváciu spisu na 10 rokov, ktorú si exekútorka uplatnila v sume 12,- eur. Súd tak postupoval preto, že z ustanovenia § 22 vyhlášky vyplýva za ktoré hotové výdavky patrí exekútorovi náhrada a z charakteru týchto výdavkov nie je možné usúdiť, že by tam patrila aj náhrada za kancelárske potreby a technickú podporu. Okrem toho, z ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, a súd je toho názoru, že vrátane kancelárskych potrieb použitých na tieto administratívne práce. Podľa názoru súdu a ustálenej súdnej praxe, nie je možné presne vyčísliť a dokladovať výdavky vynaložené na kancelársky materiál, telefonovanie, kopírovanie, archivovanie resp. iné vyššie uvedené výdavky a to v tej ktorej exekúcii, nakoľko exekútor používa všetky zariadenia na celkový chod úradu, a tak napr. výdavky vynaložené na kancelárske potreby sú obsiahnuté v odmene za jednotlivé úkony alebo spadajú pod pojem administratívne práce. Niektoré výdavky sú takého charakteru, že nemožno požadovať ich náhradu od povinného, nakoľko sú, napr. výdavky spojené s archiváciou, výdavkami spojenými s činnosťou súdneho exekútora a jeho povinnosťami, vyplývajúcimi mu z jeho činnosti, ktorých náhradu však nie je možné požadovať v tej ktorej exekúcii a napokon takto uplatnené výdavky, či už na telefonovanie, kopírovanie, kancelársky materiál, archivovanie spisov a pod. sú pre súd nepreskúmateľné.
11. S poukazom na uvedené súd dôsledne preskúmal účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov vo veci konajúcou súdnou exekútorkou a následne priznal z exekútorkou uplatnených trov vo výške 100,77 eura ich náhradu vo výške 55,66 eura nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcii za účelné, hospodárne a dôvodné.
12. Celkové trovy exekúcie v sume 55,66 eura (odmena =29,88 eura, hot. výdavky -poštovné = 16,50 eura, DPH z odmeny a hot. výdavkov = 9,28 eura) je povinný v tomto exekučnom konaní povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Barbore Božíkovej Ághovej tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2, § 362 ods. 1 a § 357 písm. m) CSP v spojení s § 9 ods. 1 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Proti výroku II. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).