Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/85/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: X. S., K.. XX.XX.XXXX, O. J.Č. XXX/XX, B. K., zastúpený X.. Q. F., U., U. Š. XXX, B. K. proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody v sume 667,94 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi škodu v sume 667,94 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobu domáhal voči žalovanému nahradenia škody vo výške 667,94 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ vo B. K..I.. zo dňa 25.4.2013, ČVS: ORP-48/OEK-VT-2013 bolo vznesené obvinenie X. S., K.. X.X.XXXX za prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, navrhovateľ X. S., K.. X.X.XXXX podal dňa 16.5.2013 písomnú sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. uznesením zo dňa 27.6.2013 sp.zn. PV 173/13 zamietol ako nedôvodnú. Po vykonanom dokazovaní v prípravnom konaní podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. dňa 11.10.2013 obžalobu na Okresný súd vo Vranove n.T. pod sp.zn. PV 173/13 zo dňa 9.10.2013 na X. S., K.. X.X.XXXX, bytom B. K..I.., T. J. XXX/XX pre prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože navrhovateľ potom čo dňa 19.3.2004 v S. uzatvoril so spoločnosťou B. J. W., W.. W. Y..R.. O., H.: XXXXXXXX ako prenajímateľom leasingovú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom nákladného motorového vozidla zn. Scania R 124, si riadne nesplnil zmluvné podmienky týkajúce sa nezaplatenia úrokov určených z omeškaných splátok, čo malo za následok, že spoločnosť B. J. W., W..Y..R.. O. dňa 31.8.2012 predčasne ukončila leasingovú zmluvu a vyzvala ho na úhradu dlžných pohľadávok a odovzdanie predmetu leasingu, čo tento neurobil na výzvu ani nijako nereagoval, úroky z omeškania neuhradil, vyššie uvedené vozidlo nevrátil, keďže toto ešte dňa 20.6.2011 v rozpore s článkom 7.3. Všeobecných leasingových podmienok previedol na ODI OR PZ B. K..I.. na nového vlastníka, čím týmto svojim konaním pre spoločnosť B. J. W. W..Y..R.. O. spôsobil podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 13.462,- eur. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 1.7.2015 sp.zn. 2T 197/2013 bol X. S., K.. X.X.XXXX podľa §-u 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného prečinom sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Písomným podaním zo dňa 19.11.2015 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na Generálnu prokuratúru SR v Bratislave, kde si uplatnil náhradu škody vo výške 667,94 eur titulom trov právnej služby v súvislosti s obhajobou v predmetnej trestnej veci. Na základe písomného

podania Generálnej prokuratúry SR v Bratislava zo dňa 19.1.2016 č.k. VI/4 Gc 124/15/1000-5 mu bolo oznámené, že po preskúmaní zo strany prokuratúry v danom prípade absentuje zákonný titul náhrady škody a preto bola žiadosť ako nedôvodná odmietnutá. Podľa §-u 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení noviel, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. Podľa §-u 18 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobcovi X. S. bolo uznesením vyšetrovateľa ORPZ B. K..I.. sp.zn. ORP-48/OEK-VT-2013, zo dňa 25.04.2013, podľa § 206 ods. 1 Tr. Poriadku vznesené obvinenie za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. Zákona, pretože na základe zistených skutočností po začatí trestného stíhania bol dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu určitou osobou stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, pričom nie je potrebné, aby trestná činnosť bola spoľahlivo preukázaná. V priebehu prípravného konania žalobca X. S., čiastočne svoju vinu priznal a prokurátor Okresnej prokuratúry B. K..I.. podal obžalobu na základe dôkazov, ktoré vyvracali v tom čase obranu obvineného - všeobecné podmienky zmluvy, výsluch poškodeného, listinné dôkazy o ukončení zmluvy, výzvy a ostatný listinný materiál (viď trestný spis Okresného súdu Vranov n.T. č.k. 2T/197/2013). Na základe vyššie uvedeného navrhovali návrh navrhovateľa X. S. na náhradu škody zamietnuť ako nedôvodný.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi a to návrhom žalobcu na predbežné prejednanie nároku zo dňa 19.11.2015, odpoveďou GP SR zo dňa 19.01.2016, faktúrou č. 12-13 G, pokladničným dokladom na čl. 7, listom OP zo dňa 06.07.2016, poverením, vyjadrením žalovaného, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 2T/197/2013, výsluchom žalobcu.

4. Z vykonaného dokazovania, tak ako to navrhli strany v konaní, súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Z pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2T/197/2013 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 01.07.2015 bol žalobca X. S. oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného ako prečin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1,2 Trestného zákona z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Z odôvodnenia rozsudku , ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby vyplýva, že súd poukázal na to, že z vyčíslenia škody skutkovej vete obžaloby vyplýva, že táto škoda bola vyčíslená vo výške 13.462,- Eur na základe záverov znaleckého posudku na čl. 75 súdneho spisu ku dňu 20.6.2011 ako hodnota celého predmetu leasingu, nakoľko ako je uvedené vyššie súd sa s takýmto hodnotením výšky škody nemôže stotožniť, pretože ako vyplynulo z dokazovania všetky splátky leasingu mal obžalovaný uhradené už 20.3.2009. Jediné čo poškodený definoval ako škodu boli neuhradené úroky z omeškania a zmluvné pokuty v sume 4.636,51 Eur, ktorý nárok bol obžalovanému poškodeným oznámený až na jeseň roku 2012. Takto definovanú škodu, t.j. ako neuhradený úrok z omeškania a zmluvnú pokutu nemožno považovať za reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom v zmysle §124 ods. 1 Trestného zákona a už vôbec nie ako ujmu na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok, alebo ktorý by mohol odôvodnenie dosiahnuť podľa §124 ods. 2 Trestného zákona, pretože samotný zisk poškodeného bol už obsiahnutý v samotných leasingových splátkach, ktoré obsahovali odmenu leasingovej spoločnosti za financovanie predmetu leasingu (kvázi úrok), pretože ako vyplýva zo samotnej leasingovej zmluvy č. LZF/04/10006 na čl. 148 súdneho spisu nadobúdacia cena predmetu leasingu bola v sume 3,728.884,60 Sk s DPH a leasingová cena predmetu leasingu v sume 4,578.198,70 Sk. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný riadne leasingové splátky uhradil. Rovnako nebola preukázaná ani subjektívna stránka vo vzťahu ku konaniu obžalovaného pri prepise predmetu leasingu na svojho otca. Ako vyplynulo zo správy ODI OR PZ B. K. I., obžalovaný bol ako vlastník predmetného vozidla zapísaný omylom, t.j. chybou dopravného inšpektorátu a na základe toho následne bol ako vlastník zapísaný aj jeho otec po tom, čo mu obžalovaný vozidlo predal. V dobe predaja bol však obžalovaný presvedčený o tom, že je vlastníkom predmetného vozidla. Poškodený obžalovanému až dňa 31.8.2012 oznámil predčasné ukončenie leasingovej zmluvy pre nezaplatenie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty a

vyzval ho na ich úhradu, avšak toto oznámenie si obžalovaný neprevzal a nedozvedel sa o ňom (čl. 171 súdneho spisu). Ako vyplýva z doručenky na čl. 177 súdneho spisu, obžalovaný sa o týchto nárokoch poškodeného uplatnených voči nemu dozvedel až 23.10.2012. Trestné právo a trestnoprávnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, ktoré má súkromnoprávny základ je potrebné považovať za ultimaratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov osôb v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým od individuálnej aktivity osôb, aby si chránili a strážili svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je v zásade neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, a tak nahrádzali činnosť súdov v občiansko právnom konaní, pričom trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine súkromnoprávnych vzťahov (ktorých úlohou je ochrana predovšetkým celospoločenských hodnôt, nie priamo konkrétne subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromno právnej sfére). Ochrana majetkových vzťahov má byť v prvom rade uplatňovaná prostriedkami občianskeho a obchodného práva, a až tam, kde taká ochrana je neúčinná, a kde porušenie súkromnoprávnych vzťahov svojou intenzitou dosahuje zákonom predpokladanú nebezpečnosť, je na mieste uvažovať o trestnej zodpovednosti. Je zrejmé, že v tomto prípade tomu tak nebolo a poškodený svoje domnelé práva uplatňoval cestou trestného práva v záujme vymôcť svoj nárok. Je zrejmé, že prostriedky trestného práva majú väčší odstrašujúci účinok pre zmluvné strany v občiansko právnych alebo obchodno právnych vzťahov pri vymáhaní či už reálnych alebo domnelých pohľadávok z strany veriteľa. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že zároveň môžu prostredníctvom trestného práva bez vážneho dôvodu kriminalizovať zmluvnú protistranu. Na základe uvedeného preto súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod skutku obžaloby, pretože skutok obžaloby nie je trestným činom.

6. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že voči uvedenému rozsudku síce prokurátor podal odvolanie, no toto odvolanie vzal dňa 07.09.2015 späť a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.09.2015 ako to vyplýva z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti.

7. Z návrhu žalobcu zo dňa 19.11.2015 na predbežne prejednanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/20003 adresovaného Generálnej prokuratúre vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ vo B. K..I.. zo dňa 25.4.2013, ČVS: ORP-48/OEK-VT-2013 bolo vznesené obvinenie X. S., K.. X.X.XXXX za prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, obvinený X. S., K.. X.X.XXXX podal dňa 16.5.2013 písomnú sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. uznesením zo dňa 27.6.2013 sp.zn. PV 173/13 zamietol ako nedôvodnú. Po vykonanom dokazovaní v prípravnom konaní podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. dňa 11.10.2013 obžalobu na Okresný súd vo Vranove n.T. pod sp.zn. PV 173/13 zo dňa 9.10.2013 na X. S., K.. X.X.XXXX, O. B. K..I.. T. J. XXX/XX pre prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1,2 písm. a/ Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove n.T. zo dňa 1.7.2015 sp.zn. 2T 197/2013 bol X. S., K.. X.X.XXXX podľa §-u 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený spod skutku obžaloby kvalifikovaného prečinom sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa §-u 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení noviel, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa jeho názoru podaním obžaloby zo strany Okresnej prokuratúry vo B. K..I.. proti X. S., K.. X.X.XXXX za prečin sprenevery podľa §-u 213 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

8. Preto ako oprávnená osoba - poškodený v zmysle ustanovenia §-u 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. si uplatňuje náhradu škody v súvislosti s obhajobou zo strany advokáta v trestnom konaní vo výške 667,94 eur ako je špecifikovaná vo faktúre odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa 13.10.2015.

9. Z odpovede GP SR na žiadosť žalobcu zo dňa 19.01.2016 vyplýva, že na základe ich žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 19.11.2015, doručenej Generálnej prokuratúre SR 23.11.2015, ktorú podal v zast. X. S., vykonali šetrenie na posúdenie podmienok na náhradu škody, pričom zistili, že zákonné dôvody a zákonné podmienky na uspokojenie nimi uplatňovaných nárokov na náhradu škody nie sú dané. Zo strany orgánov prokuratúry nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý uplatňujú ako titul náhrady škody, ani takýto postup nebol doteraz žiadnym orgánom konštatovaný. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že súd jeho klienta spod obžaloby právoplatne

oslobodil . Prokurátor totiž postupoval v súlade so zákonom a základnými zásadami trestného konania. Štát v danom prípade dôvodne uplatnil legitímne právo na vedenie trestného stíhania a obmedzenie práv trestne stíhaného bolo vzhľadom na jeho konanie primerané vymedzenému verejnému záujmu. Napokon niet sporu o tom, že skutok sa stal, pričom konanie, ktoré bolo predmetom trestného stíhania, bolo až následne po vykonanom dokazovaní na súde inak právne kvalifikované. Práve opačný postup, ktorý by neumožňoval dôsledné šetrenie podozrenia z trestnej činnosti, by bol v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Vzhľadom na to, keďže v danom prípade absentuje zákonný titul náhrady škody, ich žiadosť ako nedôvodnú odmietli. Konanie o žiadosti je tým na prokuratúre skončené.

10. Uvedenú vec takto právne posúdil:

11. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

13. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

14. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.

15. Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

16. Podľa ust. § 17 ods. 1,2,3 uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa ust. § 18 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli

s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.9) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

18. Podľa ust. § 19 ods. 1 ,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/20130101>. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení nesie štát zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone ich verejnej moci. Tejto zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť. Podľa toho kým a kde bola škoda spôsobená zákona, stanovuje, ktorý orgán koná v mene štátu.

20. V danom prípade podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f zákona č. 514/2003 Z.z. vo veciach náhrady škody ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. Žalobca sa podanou žalobou domáha náhrady škody, ktorá má pozostávať z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu , ktorý ho obhajoval v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde vo Vranove n/T pod sp.zn. 2T/197/2013, kde bola voči nemu podaná obžaloba pre trestný čin sprenevery podľa ust. § 213 ods. 1,2,Tr. Zák. kde bol žalobca právoplatne spod obžaloby oslobodený .

21. Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neustanovuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide však o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie začína na tom nič nemení. Podstata nároku sa totiž neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade ak ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený má právo na náhradu škody pri splnení ďalších zákonných predpokladov ako je povinnosť vopred prerokovať nárok na náhradu škody písomne podanou žiadosťou v zmysel citovaného zákona.

22. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody pozostávajúcej z vynaložených trov na právne zastúpenie, obhajobu X.. Q. F. vo veci 2T 197/2013 v sume 667,94 eur.

23. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobcu vo veci č. k. 2T/197/2013 zastupoval X.. Q. F.. Ten mu dňa 13.10.2015 vystavil faktúru na sumu 667,94 eur po odrátaní zloženej zálohy 400 eur na sumu 267,94 eur, splatnú dňa 28.10.2015. Táto bola uhradená podľa predloženého pokladničného dokladu na čl. 7.

24. Žalobca si nárok na náhradu škody v sume 667,94 eur uplatnil voči zodpovednému orgánu, ktorý vo veciach náhrady škody koná za štát, ktorým je v danom prípade Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 19.11.2015. Nárok žalobcu uspokojený nebol. Listom zo dňa 19.01.2016 Generálna prokuratúra nárok žalobcu považovala za neodôvodnený o čom ho týmto listom informovala. Následne si žalobca uplatnil tento nárok v zmysle citovaného zákona na súdu dňa 05.04.2016 včas a v súlade s citovaným zákonom, dodržal všetky predpoklady pre jej uplatnenie, tak ako to stanovuje zákon a v stanovených lehotách.

25. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody pozostávajúcej z vynaložených trov na právne zastúpenie, obhajobu X.. Q. F. vo veci č. k. 2T 197/2013 v sume 667,94 eur. Súd má za to, že tento nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní je v zmysle citovaných zákonných ustanovení dôvodný a všetky predpoklady dané zákonom boli splnene.

26. Tak je to uvedené aj keď zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neustanovuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Ide však o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež aj zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie začína na tom nič nemení. Podstata nároku sa totiž neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania ale na samotný výsledok trestného stíhania. V prípade ak ten proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený, čo v danom prípade žalobca nepochybne bol, ako to vyplýva z obsahu trestného spisu má právo na náhradu škody pri splnení ďalších zákonných predpokladov, ktoré tiež boli splnené a uplatnené včas. Ide tak o predpoklady ako sú nezákonné rozhodnutie, škoda, príčinná súvislosť, ktorá jednoznačne bola daná, vynaložené trovy právneho zastúpenia súviseli s vedeným trestným stíhaním a podanou obžalobou na Okresnom súdu vo Vranove n/T, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 2T/197/2013. Zákon dáva poškodenému právo na náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo taktiež nepochybne bolo preukázané, čo vyplýva z vystavenej faktúry a obsahu trestného spisu. Možno preto nárok žalobca na náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia X.. Q. F. považovať v zmysle zákona za škodu.

27. Na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobe ako plne dôvodnej vyhovel.

28. Súd poukazuje, že námietky žalovaného ohľadom zaslaného listu zo dňa 20.03.2009 sú nedôvodné, pretože samotný prokurátor aj keď sa voči rozsudku, ktorým bol žalobca oslobodený spod obžaloby odvolal, toto odvolanie neskôr vzal späť a jednak pre skutočnosti pre ktoré bol žalobca spod obžaloby oslobodený, tak ako je to uvedené v odôvodnení trestného rozsudku. Súdom bolo skonštatované, že skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť nie je trestným činom.

29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Pokiaľ ide o trovy konania žalobca bol v celom rozsahu úspešný preto súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.