Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-25-2015.pdf
PDF · 92.9 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/25/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: S.. U. Valentovič, nar. 23.02.1971, Pri zvonici 27, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou Machová s.r.o., Sasinkova 886/16, Skalica, IČO 36 864 544, proti žalovaným: v 1. rade Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332, zastúpená advokátskou kanceláriou SLOV-LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, Bratislava, IČO 36 863 157, v 2. rade Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 36 062 235, zastúpená advokátskou kanceláriou MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO 47 233 028, o zaplatenie 504,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej v 1.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Súd p r i z n á v a žalovanej v 2.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 504,41 eur s úrokom z omeškania 5,5 % ročne od 18.09.2013 do zaplatenia, náhrady za vypracovanie znaleckých posudkov spolu v sume 360,02 eur a náhrady trov konania, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.01.2015 (v skutočnosti zo dňa 10.01.2015, pozn. konajúceho súdu) ako skutočnú škodu za prenájom motorového vozidla s odstavením, škodovej udalosti zo dňa 11.07.2013 vedenej u žalovanej v 1. rade pod č. 6400968400, ktorá škoda bola spôsobená na motorovom vozidle VW N. E. BL XXXEO pri dopravnej nehode zavinenej K. J. ako vodičom motorového vozidla MB E. BA787PJ. Žalobca si u žalovanej v 1. rade riadne uplatnil dňa 09.08.2013 a 02.09.2013 škodu za prenájom motorového vozidla, ktoré mal zapožičané počas doby, kedy riadne nemohol užívať poškodené motorové vozidlo. Žalobca škodu preukazoval faktúrami č. 20130026 v sume 1620,- eur, č. 2013030 v sume 1260,- eur, č. 2013027 v sume 270,- eur a č. 2013029 v sume 210,- eur. Žalovaná v 1. rade listom zo dňa 27.08.2013 oznámila zaslanie poistného plnenia vo výške 1350,- eur, listom zo dňa 09.09.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške 144,96 eur, listom zo dňa 20.09.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške 664,70 eur a listom zo dňa 13.11.2013 zaslanie poistného plnenia vo výške 498,67 eur. Žalovaná v 1. rade sa snažila žalobcu uviesť falšovaním svojho listu zo dňa 07.08.2013 uviesť do omylu, pričom znalec v ZP č. 6/2013 jednoznačne potvrdil, že žalovaná v 1. rade uvedený list falšovala spôsobom technickej alebo mechanickej montáže prípadne ich kombináciou. Ani po prešetrení škodovej udalosti prostredníctvom generálneho riaditeľa u žalovanej v 1. rade nedošlo k zmene záverov v zaslaní poistného plnenia a falšovateľ zostal pracovať u žalovanej v 1. rade. Žalobca nesúhlasil s vyčíslením poistného plnenia a dal si vypracovať ZP č. 65/2013. Podanie žaloby proti žalovanej v 2. rade žalobca odôvodnil právnou istotou.
2. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, keď pre rozpor jednotlivých ustanovení zmluvy o postúpení nie je možné zistiť, či postupca mal voči žalovanej v 1. rade pohľadávku 504,41 eur alebo 294,67 eur a bližšia špecifikácia predmetu postúpenia pohľadávky absentuje. Žalobca tak nemá žiaden nárok voči žalovanej v 1. rade, nakoľko na neho nemohla prejsť prípadná pohľadávka p. Q.. Rovnako poukazovala na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal hodnovernými dôkazmi výšku skutočnej škody, škodu určil len na podklade faktúr žalobcu ako fyzickej osoby živnostníka, IČO 37 334 883, čo je v podstate stále len žalobca, a preto tieto nemožno považovať za hodnoverný dôkaz pre jeho subjektívne zabezpečenie samotným žalobcom. Žalobca predložil ako podklad k náhrade škody faktúry za prenájom motorového vozidla v sume 60,- eur/deň, pričom suma uvedená vo faktúre nemôže byť automaticky považovaná aj za samotnú škodu, nakoľko nevyplýva z objektívne daných skutočností. Suma 60,- eur/deň ako nájomné za prenájom motorového vozidla nespĺňa podmienky nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov a nešlo ani o nájomné obvyklé v danom čase a mieste. Namietala aj uplatnenie úrokov z omeškania od 18.09.2013, nakoľko prešetrenie poistenej udalosti bolo ukončené až dňa 13.11.2013.
3. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Rovnako predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nebola pohľadávka, ktorú by p. Ladzianska mala voči žalovanej v 2. rade, p. Q. žiadnu pohľadávku voči žalovanej v 2. rade ani nemá. Sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že poisťovateľom motorového vozidla K. D. E. D z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola v čase vzniku škody žalovaná v 1. rade. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky vyžadované § 24 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. na vznik povinnosti žalovanej v 2. rade poskytnúť žalobcovi plnenie, ktorého sa prostredníctvom podanej žaloby domáha. Naviac žalobca podanie žaloby voči žalovanej v 2. rade nijako bližšie nezdôvodnil.
4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili žalobca ako aj právni zástupcovia strán sporu. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä oboznámením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2015.
5. Z obsahu zmluvy zo dňa 10.01.2015 vyplýva, že žalobca ako postupník uzatvoril s p. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, D. ako s postupcom, zmluvu o postúpení pohľadávky v zmysle § 523 až 530 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku aj „dotknutá zmluva“).
6. Z čl. I dotknutej zmluvy vyplýva, že postupca je vlastníkom pohľadávky vo výške 504,41 eur a to takto: „voči spoločnosti a) Generali Poisťovňa a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO 35 709 332....spolu vo výške 294,67 eur, a to v súlade s škodovou udalosťou na vozidle VW N. E. BL 272EO, nehody zo dňa 11.07.2013 a faktúrami č. 2013030 v celkovej sume 1260,- eur, faktúra č. 2013029 v celkovej sume 210,- eur, faktúra č. 2013026 v celkovej sume 1620,- eur a faktúra č. 2013027 v celkovej sume 270,- eur spolu s vyhotoveným Znaleckým posudkom č. 6/2013 a 65/2013.“
7. Z bodu 1 čl. I dotknutej zmluvy vyplýva, že postupca postupuje postupníkovi svoje pohľadávky voči dlžníkom, špecifikované v bode 1, písm. a) v celkovej výške 504,41 eur, a to s účinnosťou odo dňa podpísania tejto zmluvy, až do úplného vyrovnania dlhu.
8. Z bodu 1 čl. II dotknutej zmluvy vyplýva, že postupník pohľadávku vymedzenú touto zmluvou a bližšie špecifikovanú v čl. I bod 1 písm. a) v celkovej výške 504,41 eur prijíma.
9. Z bodu 4 čl. V dotknutej zmluvy vyplýva, že špecifikácia pohľadávok, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, t. j. PZ uvedené v čl. I tejto zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 20 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z., zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, Podľa § 24 ods. 5 zák. č. 381/2001 Z. z., kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.
11. Ústavný súd v náleze z 01.04.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014 konštatoval, že „prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“
12. V náleze z 03.07. 2008 sp. zn. I. ÚS 242/07, ÚS SR vyjadril, že „..základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“
13. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.
14. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní predložil kópiu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.01.2015, z ktorej vyplýva, že postupca (p. Q.) je vlastníkom pohľadávky vo výške 504,41 Eur voči žalovanej v 1.rade spolu vo výške 294,67 Eur. Takto špecifikovaná pohľadávka mala byť postúpená na žalobcu a malo dôjsť k zmene v osobe veriteľa uvedenej pohľadávky.
15. Súd preskúmajúc obsah predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky dospel k záveru, že dotknutá zmluva je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť.
16. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je pohľadávka, ktorá musí byť dostatočne individualizovaná takým spôsobom, ktorý ju dostatočne identifikuje. Odhliadnuc od tej skutočnosti, že postupovaná pohľadávka je špecifikovaná v čl. I (bez bližšieho označenia konkrétnej časti článku I) a následne sa v obsahu zmluvy poukazuje pri špecifikácii postupovanej pohľadávky na bod 1 písm. a), ktorý z označenia zmluvy nevyplýva (bod 1 sa systematicky nečlení na písmená), súdu sa ani výkladom preferujúcim zachovanie platnosti zmluvy nepodarilo odstrániť rozpory v označení a špecifikácii postupovanej pohľadávky, keď prvotne výška postupovanej pohľadávky má byť 504,41 eur a následne je postupovaná pohľadávka označená použitím slovného spojenia spolu vo výške 294,67 eur. Z uvedeného rozporu nie je zrejmá výška postupovanej pohľadávky, a teda dostatočným spôsobom vymedzená postupovaná pohľadávka, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú nemožno od ostatnej časti zmluvy oddeliť.
17. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky nie je zrejmé, či predmetom postúpenia je pohľadávka vo výške 504,41 eur alebo pohľadávka vo výške 294,67 eur, súčasne bližšia špecifikácia (napríklad uvedením spôsobu výpočtu uvedených súm) v dotknutej zmluve absentuje. Označenie faktúr, z ktorých (v neuhradenej časti bez uvedenej sumy) mala pravdepodobne uvedená pohľadávka vyplývať, nepostačuje na identifikáciu postupovanej pohľadávky a prijatie záveru o určitosti právneho úkonu. Občiansky zákonník pre zmluvu o postúpení pohľadávky zakotvuje obligatórnu písomnú formu, a teda určitosť prejavu vôle zmluvných strán musí vyplývať priamo z textu listiny, v ktorej je tento prejav zachytený, čo v prejednávanej veci splnené nebolo. Na určitosť postupovanej pohľadávky nepostačuje, že zmluvným stranám je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, pokaľ to nie je objektívne poznateľné z textu zmluvy.
18. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatným právnym úkonom, ktorý zákon sankcionuje neplatnosťou absolútnou (výkladom a contrario z § 40a Občianskeho zákonníka vymedzujúceho dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov). Žalobca tak nie je veriteľom pohľadávky, ktorú uplatnil prostredníctvom podanej žaloby, ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu so žalovanou v 1. rade, a teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, pre ktorý dôvod súd žalobu zamietol.
19. Dôvodom pre zamietnutie žaloby voči žalovanej v 2. rade bol rovnako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade, keď podanie žaloby voči tejto strane sporu bolo žalobcom odôvodnené len zásadou právnej istoty.
20. Žalovaná v 2. rade v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z., poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, pričom v prejednávanej veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že dopravná nehoda, pri ktorej mala byť spôsobená žalobcom uplatňovaná škoda, bola zavinená osobou, ktorá mala poistenie zodpovednosti za škodu uzavreté u žalovanej v 1. rade, a teda nevznikla žalovanej v 2. rade povinnosť poskytovať plnenie za spôsobenú škodu.
21. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch svedkov K.. W. K. a K. J., nakoľko vzhľadom k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby výsluch uvedených svedkov nepovažoval za potrebný, majúci vplyv na rozhodnutie vo veci. Súd rovnako nevykonal dokazovanie oboznámením ostatných listinných dôkazov založených v súdnom spise, a to rovnako s ohľadom na právny názor vyslovený podľa § 181 ods. 2 CSP.
22. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s. .p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., keď v konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).