Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-92-2016.pdf
PDF · 93.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletého V. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: O. C., G.. XX.XX.XXXX, K. O., B. C. XXXX/XX, a otca O. C., G.. XX.XX.XXXX, K. C. I. XXX, Z. C., o zvýšenie výživného otca k maloletému na návrh matky maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého V. C., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- € mesačne na sumu 150,- € mesačne počnúc dňom 01.01.2017, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné súd neurčuje.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/29/2014-38 zo 21.05.2014 v časti o výživnom pre maloleté dieťa.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 02.11.2016 sa matka maloletého domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k synovi V. zo sumy 100,-€ na sumu 200,-€ mesačne, pričom na súdnom pojednávaní dňa 11.01.2017 navrhla zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150,-€ mesačne odo dňa 01.01.2017.
(2) Návrh odôvodnila tak, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k synovi upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/29/2014-38 zo 04.06.2014, no od poslednej úpravy výživného náklady na maloletého podstatne vzrástli. Maloletý navštevuje 4. ročník ZŠ, poplatky na stravu v školskej jedálni na maloletého sú 23,-€ mesačne, poplatok za družinu 3,40-€ mesačne, navštevuje súkromný výtvarný krúžok za ktorý sa platí poplatok 14,-€ a zakupujú pomôcky. Otec mimo výživného na syna nijako neprispieva. Matka so synom býva u rodičov, podľa vzájomnej dohody sa každý z rodičov mal podieľať polovicou mesačnej splátky na základe dohody so súdnym exekútorom o splátkovom kalendári no otec maloletého namiesto sumy 135,-€ mesačne jej zasiela len sumu 80,-€ mesačne. Príjmy matky spolu s doteraz určeným výživným nepostačujú na pokrytie všetkých potrieb a s tým súvisiacich výdavkov na maloletého.
(3) Otec maloletého vyjadril nesúhlas s podaným návrhom z dôvodu, že jeho príjmy po zarátaní výdavkov neodôvodňujú zvýšenie výživného. V konečnom návrhu súhlasil so zvýšením výživného na 130,-€.
(4) Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa, schopnosti a možnosti rodičov.
(5) Súd vykonal pojednávanie dňa 11.01.2017, výsluchom rodičov, oboznámením pripojeného spisu a listinných dôkazov zo súdneho spisu zistil nasledovný skutkový stav.
(6) Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/29/2014-38 z 21.05.2014, právoplatným dňa 04.06.2014 bola schválená dohody rodičov, podľa ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletému od 01.04.2014 zo sumy 60,-€ na sumu 100,-€ mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná v spol. Kral s.r.o. Partizánske s maloletým bývala v 3-izbovom rodičovskom byte, rodičom prispievala na bývanie sumou 150,-€, jej priemerný čistý mesačný príjem bol 285,34- €. Maloletý bol žiakom 1. ročníka ZŠ. Navštevoval družinu, stravoval sa v školskej jedálni. Otec bol zamestnaný v spol. BeShapeTech k.s. v Topoľčanoch, býval sám v garsónke, jeho náklady na bývanie boli 180,-€ mesačne, splácal pôžičku 97,-€ mesačne, exekúciu 50,-€ mesačne. Nad rámec výživného synovi neprispieval. Jeho priemerný čistý zárobok bol 603,34-€.
(7) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 22.12.2016 maloletý je zdravý, navštevuje 4. ročník ZŠ, kde navštevuje výtvarný krúžok. Matka je zamestnaná s maloletým a rodičmi býva v 3-izbovom rodičovskom byte, rodičom prispieva na bývanie sumou 200,-€ mesačne. Náklady vyčíslila ako v podanom návrhu. Otec je zamestnaný v spol. BeShapeTech k.s. v Topoľčanoch, hradí náklady na bývanie v sume 200,-€, vyživovaciu povinnosť si plní, má viacero exekúcií. Syna nenavštevuje ani nekontaktuje.
(8) Matka do spisu doložila doklady o nákladoch spoločnej domácnosti s rodičmi a maloletým, pričom k sume príspevku rodičom uviedla, že zahŕňa aj náklady na stravu. Nájomné a služby spojené s užívaním bytu predstavujú podľa predpisu platného od 01.07.2014 sumu 120,33-€. Elektrina, plyn a rozhlas a televízia spolu cca 47,-€ mesačne, telekomunikačné výdavky 9,92-€ mesačne.
(9) Podľa dohody o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky podľa § 56 ods. 10 Exekučného poriadku medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. (EX43729/15) a rodičmi maloletého sa títo dohodli na splátkovom kalendári pohľadávky oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá ku dňu uzavretia dohody predstavuje sumu 6387,26 € a sumu, ktorá z predmetnej pohľadávky v budúcnosti vznikne. Dohodnutá mesačná splátka je 270,-€, dátum prvej splátky 15.02.2016 a splatnosť 15. deň v mesiaci.
(10) Podľa potvrdenia o príjme matky - mzdový list spol. TONFLY s.r.o. za obdobie 12/2015 - 11/2016 je jej priemerný čistý príjem suma 449,50-€ vrátane daňového bonusu. Z titulu exekúcie (EX43729/15) bola zrazená suma 605,68-€, a ďalšej exekúcie (EX2568/2011) suma 119,11-€.
(11) Podľa potvrdenia o príjme otca v spol. BeShapeTech k.s. bol priemerný čistý príjem otca maloletého za rok 2016 - 861,35-€, boli mu vykonané zrážky zo mzdy vo výške spolu 574,93-€, a to aj na splátky zamestnaneckej pôžičky (300,-€ ) po 25,-€ mesačne.
(12) Podľa platobného príkazu na úhradu zaplatil otec maloletej s dátumom splatnosti 13.10.2015 sumu 1144,27-€ na úhradu splátkového úveru.
(13) Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že maloletý V. navštevuje ZUŠ Partizánske výtvarný krúžok, v súvislosti s týmto krúžkom má výdavky cca 14 € mesačne. Po vzájomnej dohode jej mal otec dieťaťa posielať polovicu sumy, ktorú splácajú exekútorovi, ktorú potom poukazuje exekútorovi ona. Otec dieťaťa však namiesto sumy 135 € posiela sumu 85 € už asi rok, pričom v decembri 2016 poslal iba výživné v sume 100 €, teda platí aj jeho časť dlhu a exekútorovi poukazuje sumu 270,-€. Plní si teda povinnosti z dohody o splatení vymáhanej pohľadávky aj za otca dieťaťa. Ide o dlh z čias vzájomného spolužitia. Iné dlhy z čias spolužitia, ako uvedenú pohľadávku nemajú. Okrem toho matka spláca spotrebiteľský úver z dôvodu zakúpenia notebooku v sume 35,-€ mesačne v roku 2016. Notebook zakúpila aj kvôli synovi, ktorý ho potrebuje do školy. Vyživovaciu povinnosť v sume 100,-€ mesačne si otec plní pravidelne. Nad rámec výživného iným spôsobom neprispieva. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty, nevlastní motorové vozidlo. Mimo darčekov od jej rodičov, ktoré dostáva syn, jej nikto s nákladmi na maloletého nepomáha.
(14) Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti obýva jednoizbový byt spolu s priateľkou. Náklady na byt sú 200,-€ vrátane energií. Priateľka je zamestnaná. Pracuje v callcentre. Má príjem cca 500,-€. Priateľka ho živí. Hospodária tak, že on hradí náklady na bývanie a ona hradí stravu. Otec nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty, nevlastní motorové vozidlo. Čo sa týka spoločných dlhov s matkou dieťaťa, majú len jeden, ktorý uviedla navrhovateľka. Na základe vzájomnej dohody, keďže nemal prostriedky na úhradu polovice dlhu, platil len sumu 80 € s tým, že keď sa mu uvoľnia prostriedky, bude platiť viac. V decembri 2016 na spoločný dlh nezaplatil žiadnu sumu lebo od matky dieťaťa mu chodili na facebooku správy, že nemá platiť žiadny dlh. Matka toto tvrdenie poprela. Otec spláca pohľadávku spoločnosti EOS KSI - 70 € mesačne, ktorú by mal doplatiť vo februári 2017, ide o staršiu pôžičku, ktorú si vzal. Matke priateľky spláca pôžičku 1200,-€, ktorú si vzal, aby sa vyrovnal s matkou maloletého. Ide o úhradu jeho dlhu, ktorý za neho zaplatila matka maloletého. Ide o pôžičku, ktorej úrokov sa týka dohoda o vyporiadaní záväzku s exekútorom. Matka maloletého uviedla, že išlo o pôžičku 8 000,-€, ktorej istinu zaplatila sčasti aj za otca dieťaťa, tento jej potom sumu 1144,27-€ dlhoval a napokon uhradil. Priateľkinej mame otec maloletého spláca sumu 190,-€ mesačne z pôžičky ktorú napokon vyčíslil na cca 3500,-€, zostáva mu vrátiť sumu presahujúcu 1000,- €. Nad rámec výživného na dieťa neprispieva.
(15) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(16) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(17) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(18) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(19) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(20) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(21) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(22) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(23) Na základe vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že príjmy matky aj otca sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou zlepšili, výdavky na maloleté dieťa stúpli len primerane s vekom dieťaťa, pričom nedošlo k ich podstatnej zmene najmä s ohľadom na záujmovú činnosť dieťaťa či jeho zdravotný stav. Tu súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu sa riadi pravidlom, že životná úroveň rodičov by sa mala rovnať životnej úrovni dieťaťa. Tak ako k jej zvýšeniu, môže dôjsť k zníženiu u rodičov a tým aj u dieťaťa. Týmto sa ale nemá na mysli zaťaženie rodičov dlhmi na podklade vlastných životných rozhodnutí rodičov a tým zníženie životnej úrovne dieťaťa. Príjem matky sa v porovnaní s pôvodnou úpravou zvýšil cca o 164,-€ mesačne. Jej výdavky sa okrem splátok spoločného dlhu podstatne nezmenili, pretože naďalej býva v domácnosti rodičov, ktorým prispieva na náklady domácnosti vrátane potravín, ktoré aj ona a dieťa spotrebúva. Nepribudla jej vyživovacia povinnosť ani majetok. Náklady na stravu a bývanie otca sa znížili, v čase poslednej úpravy výživného býval sám v garsónke, pričom hoci náklady na bývanie stúpli podľa jeho tvrdenia o 20,-€, domácnosť zdieľa s priateľkou, ktorá hradí náklady na stravu. Je teda zrejmé, že všetky náklady už nehradí sám, ale v podstate náklady na bývanie možno deliť dvoma spolužijúcimi osobami. Čistý mesačný príjem otca stúpol o 258,01-€. Súd do výdavkov rodičov nezarátal výdavky na vlastné úvery či exekúcie. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov, v opačnom prípade by boli neprimerané riziká a výdavky na vlastné potreby rodičov nadradené vyživovacej povinnosti, a takto v neprospech maloletého dieťaťa, pritom ich výška by bola na vôli povinného - rodiča. Súd však na účely určenia primeranej vyživovacej povinnosti zohľadnil uzatvorenú dohodu o splatení vymáhanej pohľadávky, pretože ide o dlh vzniknutý počas spolužitia, ktorého splácanie má vplyv na obidvoch rodičov. Hoci účastníkom tohto právneho vzťahu nie je maloleté dieťa, pokiaľ predmetnú pohľadávku na úkor druhého rodiča jeden z nich nespláca, núti ho prevziať splácanie dlhu za tohto rodiča. To z dôvodu, že v prípade, že by tak neučinil, porušil by uzatvorenú dohodu so súdnym exekútorom, čo by viedlo k exekúcii iným spôsobom aj na jeho majetok a navýšeniu trov exekúcie. Takto ako vyplynulo z dokazovania, hoci príjmy otca sa zvýšili, pritom náklady na stravu a bývanie sa znížili, tento si svoju povinnosť platiť polovicu splátky svojvoľne neplní (súd nepovažuje argumenty otca maloletého o akejsi dohode o menšej splátke či dokonca, že nemusí svoj dlh splácať za preukázané a už vôbec nie racionálne). Neplnenie si povinností otca, ktorý uprednostňuje plnenie jeho vlastných záväzkov, zvyšuje výdavky matky, a tým aj znižuje jej životnú úroveň. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej o sumu 50,-€ mesačne podľa návrhu matky, poukazujúc na 1. skutočnosť, že otec už nehradí náklady na domácnosť sám, ale s ďalšou zárobkovočinnou osobou, 2. zvýšenie jeho čistého príjmu o cca 258,-€ mesačne, 3. skutočnosti, že ku svojmu prospechu neplní si povinnosti zo splácania spoločného dlhu a zaťažuje matku dieťaťa 4. skutočnosť, že zvýšenie príjmov rodičov pri odôvodnených výdavkoch, do ktorých nemožno zahrnúť osobné dlhy a exekúcie, odôvodňuje zlepšenie životnej úrovne dieťaťa v podobe vyššieho výživného. Napokon je potrebné uviesť, že určené zvýšené výživné predstavuje cca 17,41 % čistého príjmu otca a sumu cca 5,-€/deň a ide o zatiaľ jedinú vyživovaciu povinnosť otca, pričom tento nad rámec výživného na dieťa vôbec neprispieva.
(24) Pretože súd určil výživné od 01.01.2017, zročné zvýšené výživné neurčoval. Súd zmenil výšku vyživovacej povinnosti otca a tým aj rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/29/2014-38 zo 21.05.2014 v časti o výživnom pre maloleté dieťa.
(25) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
(26) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.