Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/41/2019

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: D. zast.: Z., proti žalovanému: Z. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.05.2019 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na pojednávaní dňa 09.05.2022 súd strany vypočul, vykonal dokazovanie, ktoré uznesením vyhlásil za skončené a následne termín pojednávania odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na 06.06.2022. Dňa 02.06.2022 doručila súdu žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nenakladať v rozsahu predaja, zámeny, darovania, prenajatia, zaťaženia záložným právom a inou ťarchou, s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom S., katastrálnym odborom, a to parcelou registra „C“ parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1378 m2, a stavbou rodinného domu súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX, nachádzajúcimi sa v kat. území S., obec S., okres S. (ďalej tiež len ako „Nehnuteľnosti“), a to až do právoplatného skončenia budúcej exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu vydaného Okresným súdom Malacky v konaní sp. zn. . Súčasne súdu navrhla, aby na Nehnuteľnostiach, resp. na spoluvlastníckom podiele žalovaného na Nehnuteľnostiach zriadil záložné právo, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobkyne vo výške 24.250,- Eur až do právoplatného skončenia budúcej exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu vydaného Okresným súdom Malacky v konaní sp. zn. .

2. Na odôvodnenie svojho návrhu žalobkyňa uviedla, že má za to, že žalovanému opakovane poskytla nadštandardnú súčinnosť a možnosť uspokojiť jej pohľadávku vyplývajúcu z jej spoluvlastníctva Nehnuteľností dohodou v smere výplaty sumy 10.000,- Eur, a to i s možnosťou vykonať úhradu v splátkach. Žalovaná však s poukazom na ťažké sociálno-ekonomické postavenie a pri absencii vlastnej strechy nad hlavou už naďalej nemá záujem o mimosúdne urovnanie veci. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia vychádzajú skutkovo z dôvodov založených správaním a konaním žalovaného. Na pojednávaní dňa 08.10.2020 súd prvýkrát vyzval strany sporu, aby sa pokúsili urovnať danú vec zmiernou cestou, pričom mu strany uviedli, že sa dohodli na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak, že žalovaný žalobkyni uhradí sumu 10.000,- Eur. Súd preto odročil pojednávanie na neurčito a vyzval strany, aby súdu v spojení s vyššie uvedenou dohodou na sume 10.000,- Eur predložili návrh dohody na schválenie súdneho zmieru alebo informáciu o uzavretí mimosúdnej dohody. Žalovaný však odignoroval zaslaný návrh znenia písomnej dohody, snahu

o mimosúdne riešenie len predstieral a napokon uviedol, že mu jeho finančná situácia neumožňuje vyplatenie požadovanej sumy. Žalovaný pritom nepochybne musel poznať svoje pomery už predtým a je teda zjavné, že iba zavádzal, konanie obštruoval a spôsobil prieťahy. Na pojednávaní dňa 15.04.2021 súd druhýkrát vyzval strany sporu, aby sa pokúsili urovnať danú vec zmiernou cestou a za tým účelom odročil pojednávanie na 03.06.2021. Žalovaný sa v rámci pojednávania vyjadril, že údajne nepozná svoje príjmové majetkové pomery a uviedol, že na súde je vedené konanie č. s rovnakým predmetom (Nehnuteľnosti), od výsledku ktorého by malo závisieť prípadné uspokojenie pohľadávky žalobkyne voči žalovanému. Uvedené tvrdenia boli založené na klamstve. Aj tento druhý pokus o mimosúdne urovnanie žalovaný iba zneužil v snahe o oddialenie času uspokojenia pohľadávky žalobkyne a obštruoval súdne konanie. Na pojednávaní 03.06.2021 žalovaný založil do spisu zápisnicu z pojednávania vo veci a žiadal, aby mu žalobkyňa D. uhradila časť súdnych trov, ku ktorým bol údajne zaviazaný vo veci . Žalovaný tak nielenže klamal o svojej údajnej nevedomosti o svojich príjmových/majetkových pomeroch a iba odďaľoval čas uspokojenia žalobkyne, ale zavádzal a predstieral snahu o mimosúdne urovnanie veci aj týmto absurdným návrhom, aby žalobkyňa uhradila časť jeho súdnych trov vo veci . V rámci pojednávania konaného dňa 03.06.2021 vyslovil sľub, že súdu ako aj právnemu zástupcovi žalobkyne predloží bezodkladne po doručení rozsudok vo veci a poskytne potrebnú súčinnosť v smere uspokojenia pohľadávky. V danom znení svoj sľub opakoval pred budovou súdu právnemu zástupcovi žalobkyne. Žalovaný však svoj sľub nesplnil a na nasledujúcom pojednávaní sa k tejto otázke vyjadril, že on nemá peniaze na kopírovanie a zasielanie takých vecí (rozsudku). Keď hovoril, že to urobí, nevedel, aký bude ten rozsudok rozsiahly. Má 18 strán a on proti nemu podal odvolanie. Jedná sa podľa žalobkyne opäť o prejav vierolomnosti a obštrukcie, keď žalovaný na jednej strane tvrdí, že na vyhotovenie kópie rozsudku nemá peniaze (kopírovacie služby: 18 listov x á 0,10 centov = 1,80 Eur), ale odvolanie (spoplatnený úkon podľa o súdnych poplatkoch) a trovy 10.000,- Eur v konaní (tie žalovaný spomína v zápisnici z pojednávania 09.05.2022) mu problém nerobia. Žalovaný opakovane klamal a svoj sľub, aspoň sľub daný právnemu zástupcovi žalobkyne, nesplnil a rozsudok vo veci nepredložil (od ktorého obsahu sčasti mala podľa slov žalovaného závisieť prípadná dohoda o urovnaní, ktorú mal spísať na tom základe právny zástupca žalobkyne). V dôsledku absencie súčinnosti žalovaného sa žalobkyňa v septembri 2021 domáhala na súde oznámenia údaju/dátumu, kedy bol predmetný rozsudok vo veci žalovanému doručený, ktorý údaj jej nebol poskytnutý. So zreteľom na opakované klamstvá žalovaného, ktorý iba opakovane zavádzal ako žalobkyňu, tak aj súd svojimi tvrdeniami a prísľubmi o snahu o mimosúdne urovnanie danej veci, žalobkyňa súdu navrhla, aby na Nehnuteľnostiach zriadil záložné právo a uložil žalovanému, aby s predmetnými Nehnuteľnosťami nenakladal.

3. Obavu z ohrozenia exekúcie žalobkyňa osvedčuje správaním žalovaného nielen v rámci konania . Žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 22.11.2017, kde pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v danej veci je na mieste vychádzať z ceny dotknutej nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom, a to v tomto prípade znaleckým posudkom podaným vo veci vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. . Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že v snahe o dosiahnutie účinnej súdnej ochrany jej uplatnenému nároku/právu je popri neodkladnom opatrení možné nariadiť súčasne aj zabezpečovacie opatrenie, a to najmä v prípade, že sa takými úkonmi dosiahne lepšie zabezpečenie pohľadávky/nároku, a to aj pre budúcu exekúciu, ktorá nie je so zreteľom aj na vyššie uvedené správanie sa a konanie žalovaného vylúčená. S prihliadnutím na stav danej veci a na konanie žalovaného je zrejmé, že tento bude pokračovať vo svojom úsilí o sťaženie vymoženia a odďaľovanie uspokojenia nároku žalobkyne, nakoľko opakovane preukázal svoju vnútornú nevôľu o urovnanie vzájomných vzťahov medzi stranami sporu zmierne, resp. v smere uspokojenia nároku/pohľadávky. Žalobkyňa poukázala aj na ust. , podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Peňažnú pohľadávku tu podľa nej tvorí hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v rozsahu 1/8 na dotknutých Nehnuteľnostiach vyjadriteľná v peniazoch. Peňažnou pohľadávkou je aj pohľadávka, ktorej hodnota je určitá alebo je počas trvania záložného práva určiteľná. Vychádzajúc z obsahu znaleckého posudku č. XXX/XXXX vypracovaného pre konanie vedené na OS Malacky, č.k. znalcom F., všeobecná hodnota nehnuteľností je 198.000,- Eur, z čoho na 1/8 žalobkyne prislúcha suma 24.250,- Eur. Nakoľko žalovaný svojím konaním uvedeným v žalobe zo dňa 06.05.2019 vo veci sp.zn. zasiahol a porušil ľudské práva žalobkyne, svojim správaním a procesným postupom preukazuje nezáujem o uspokojenie pohľadávky žalobkyne a žalobkyňu násilím nezákonne a nelegitímne vylúčil z užívania spoločnej Nehnuteľnosti /v

rámci ktorej tvorili strany sporu spoločnú domácnosť/, žalobkyňa súdu navrhla, aby na Nehnuteľnostiach zriadil záložné právo a zakázal žalovanému s nimi nakladať.

4. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa súd neodkladné opatrenie nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

12. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa ods. 3 cit.ust. môže výkon záložného práva nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sú ich charakterom výnimočnými a mimoriadnymi prostriedkami súdnej ochrany smerujúcimi k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním odporcu, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy na strane navrhovateľa. Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia sa považujú za výnimočné prostriedky najmä preto, lebo pri ich nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred ich nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

16. Základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava veriteľa, že exekúcia jeho pohľadávky bude ohrozená. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť pravdepodobnosť vymoženia peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je zabrániť v prevode majetku odporcu na iného alebo v zaťažení takého majetku právami iných osôb, inak povedané dosiahnuť, aby majetok odporcu nenadobudla tretia osoba bez toho, aby bol dlh odporcu voči navrhovateľovi uspokojený. Súd preto môže na návrh veriteľa zriadiť sudcovské záložné právo, ktoré má povahu a účinky riadneho záložného práva. V prípade plurality

záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s .

17. Existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú ustanovené kumulatívne. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii pohľadávky veriteľa a tiež o existencii skutočností objektívne odôvodňujúcich obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

18. Žalobkyňa súdu navrhla (okrem iného) nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by bolo zriadené na nehnuteľnom majetku žalovaného uvedenom v návrhu záložné právo. Po preskúmaní návrhu a listinných dôkazov, tvoriacich súčasť súdneho spisu, však súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Žalobkyňa na jednej strane osvedčila existenciu pohľadávky voči žalovanému, a to najmä s poukazom na medzičasom vyhlásený rozsudok vo veci sp.zn. , kde bola žalobkyni proti žalovanému priznaná náhradová pohľadávka vo výške 24.250,00 Eur. Žalobkyňa však súdu neosvedčila druhú zo zákonom stanovených podmienok, t.j. obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, pričom pre záver o možnom ohrození exekúcie nie je nevyhnutné, aby sa žalovaný úmyselne zbavoval majetku. Z pohľadu jazykového výkladu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, nasvedčujúca tomu, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť priznaný nárok. Je potrebné si uvedomiť, že účelom a zmyslom samotného inštitútu neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie včasnej a efektívnej ochrany práv. Ustanovenie ani iný právny predpis nenasvedčuje tomu, že by „obava“ musela spočívať výhradne v už začatom zbavovaní sa majetku žalovaným na úkor žalobcu. Môže ísť o akúkoľvek skutočnosť svedčiacu o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanému. V prípade úmyselného zbavovania majetku na úkor veriteľa je takéto konanie postihované aj v rovine trestného práva, avšak v rovine efektívnej preventívnej ochrany veriteľa v civilnom sporovom konaní je dôvodný zásah súdu už v skoršej fáze, a to ak vzhľadom na objektívne skutočnosti hrozí, že vo fáze exekúcie nebude mať povinný relevantné aktíva na uspokojenie oprávneného. Žalobkyňa však neosvedčila (a je nutné dodať, že ani netvrdila) nielen, že by sa žalovaný svojho majetku akýmkoľvek spôsobom zbavoval, ale ani že by tu boli dané akékoľvek ďalšie skutočnosti svedčiace o ohrození budúcej exekúcie pohľadávky žalobkyne. Zo samotnej skutočnosti, že žalovaný sa napriek niekoľkým pokusom so žalobkyňou na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodol, hoci by aj snahu o dohodu, ako uvádza žalobkyňa, predstieral, nemožno prijať záver o tom, že by tým žalovaný ohrozoval budúce uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa vo svojom návrhu neuvádza ani žiadnu skutočnosť, z ktorej by bolo možné prijať záver o nekalom či nečestnom konaní žalovaného, ktoré by odôvodňovalo obmedzenie jeho vlastníckych práv neodkladným a/alebo zabezpečovacím opatrením. Žalovaný ohľadom Nehnuteľností vedie dva súdne spory (o vyporiadanie bezpodielového a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), v Nehnuteľnostiach tiež trvalo býva, preto podľa názoru súdu možno predpokladať skôr, že má záujem Nehnuteľnosti naďalej užívať na bývanie, než že by Nehnuteľnosti mal v úmysle scudziť. Žalovaný sa tiež nenachádza na žiadnom verejne prístupnom zozname dlžníkov (v Sociálnej poisťovni, na Finančnej správe ani v žiadnej zo zdravotných poisťovní). Z uvedených informácii tak nemožno učiniť záver o tom, že by mala byť exekúcia pohľadávky žalobkyne v budúcnosti konaním žalovaného akokoľvek ohrozená. Súd preto dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené a návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celosti zamietol.

19. Žalobkyňa súdu navrhla okrem zabezpečovacieho opatrenia tiež nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému zakázal s Nehnuteľnosťami nakladať v rozsahu ich predaja, zámeny, darovania, prenajatia, zaťaženia záložným právom a inou ťarchou. Súd uvádza, že v zmysle

môže nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ako je už uvedené vyššie v odôvodnení týkajúcom sa zamietnutého návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobkyňa nijakým spôsobom v podanom návrhu neosvedčila, že by mala byť exekúcia jej pohľadávky ohrozená, teda že by konanie žalovaného akokoľvek ohrozovalo uspokojenie nároku voči žalovanému, ktorý bol žalobkyni prisúdený. Preto súd skúmal, či je tu daný druhý prípad, t.j. či žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami z iného dôvodu. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac nebude oplatiť uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Z podaného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v zásade vyplýva, že sa uloženia zákazu nakladať s Nehnuteľnosťami domáha preto, ako sa žalovaný podľa žalobkyne správal počas súdneho sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. že predstieral snahu sa so žalobkyňou na vyporiadaní dohodnúť, že súd a/alebo právneho zástupcu žalobkyne klamal, resp. zavádzal a že v konaní úmyselne spôsoboval prieťahy, aby oddialil uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Z takého konania žalovaného ale podľa názoru súdu nevyplýva, že by bolo potrebné pomery medzi stranami upravovať. Návrh žalobkyne okrem toho neuvádza, aký by malo uloženie navrhovaných závažných obmedzení vlastníckych práv žalovaného vplyv na jej právne postavenie a ochranu jej práv a oprávnené záujmy, a neuvádza ani, ochrany ktorých svojich práv sa podaným návrhom vlastne domáha. Z podaného návrhu sa súdu skôr javí, že by obmedzenia uložené žalovanému mali byť sankciou za jeho správanie počas súdneho sporu sp.zn. , čo však v žiadnom prípade nemôže byť účelom nariadeného neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené súd uzavrel, že návrh žalobkyne neobsahoval žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by súd mal pristúpiť k uloženiu tak vážnych obmedzení vlastníckych práv žalovanému, ako boli v návrhu uvedené. Návrh preto aj v časti nariadenia neodkladného opatrenia pre nedôvodnosť zamietol.

20. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia sa konanie končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Návrh žalobkyne bol v celosti zamietnutý, preto by nárok na náhradu trov konania prislúchal žalovanému. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo spisu nevyplývajú, rozhodol súd tak, že mu nárok na náhradu (neexistujúcich) trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.