Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29C/54/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: F.. P. E., Z.. X.XX.XXXX, K. B. XX. Z. XXX, XXX XX X., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.hrdinov 163/66, 089 01 Svidník p r o t i žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

I. u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX I. XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného j e n e p l a t -n á ,

II. p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX I. L. XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného.

2. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného Poštovou bankou, a.s. dňa XX.X.XXXX uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX5 v predmete poskytnutia úveru vo výške 50.000 Sk s uvedením počtu pravidelných mesačných splátok 30, výšky mesačnej splátky 2.287,- Sk, dátumu splatnosti prvej splátky 17.9.2005, dátumu splatnosti každej ďalšej splátky vždy k 17.dňu v mesiaci, RPMN 12,07 % a celkovej výšky nákladov 18.512,51 Sk.

3. Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy vyžadované zák. č. 258/2001 Z.z. a to rozpis splátok podľa § 4 ods.2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú v zmysle ust. § 4 ods.5 citovaného zákona.

4. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, konkrétne bod 3 v časti 2. zmluvy o úvere. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa listom zo dňa XX.X.XXXX o vykonávanie zrážok zo mzdy napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, pričom zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jej mzdy, ktoré nemá možnosť priamo zastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom a bez súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy. Poukázala na pripomienky Európskej komisie vo veci C - 30/12 z 2.5.2012, v ktorých sa vyjadrila k neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

6. Ani v prípade upustenia od použitia dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážkach zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky, vrátane spornej časti pohľadávky.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že ustanovenie § 52 ods.2 nie je možné aplikovať na právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.5.2014. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho poriadku s poukazom na zákaz retroaktivity.

8. Zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať z dôvodu, že predmet sporu vznikol z obchodu, ktorý bol predmetom zmluvy. Rovnako je nepochybné, že daný spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods.2 a 3 zák. č. 244/2002 Z.z.

9. Súčasne namietal nedostatok procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe. Má za to, že pokiaľ už podľa vyjadrenia žalobkyne k vykonaniu zrážok došlo ak by súd takejto žalobe vyhovel, žalobkyňa by následne podala ďalší návrh na splnenie povinnosti. O vykonaní zrážky zo mzdy v čase podania návrhu žalobkyňa vedomosť mala, a preto nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť určovacej žaloby.

10. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

11. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s Občianskym zákonníkom a neide o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu práve pre prípade neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, práve je účelom, ktorý je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

12. Zmluva o predmetnom úvere obsahovala všetky podstatné náležitosti zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. poukazujúc na znenie Smernice 2008/48/ES, ktorá nevyžaduje, aby amortizačná tabuľka bola súčasťou zmluvy o úvere. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-42/15 z 9.11.2016.

13. Súčasne proti uplatnenému nároku vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore s tým, že uvedené rozhodnutie má zaväzovať aj jeho právneho predchodcu, s ktorým tvorí nerozlučné spoločenstvá.

14. Súd na základe skutkových tvrdení strán oboznámením úverovej zmluvy, predložením dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

15. Právny predchodca žalovaného Poštová banka, a.s. a žalobkyňa dňa XX.X.XXXX uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške 50.000,- Sk s uvedením počtu splátok 30, výšky mesačnej splátky 2.287,- Sk, dátumu splatnosti prvej splátky 17.9.2005, dátumu splatnosti každej ďalšej splátky vždy k 17.dňu v mesiaci, RPMN 12,07 %, celkovej výšky nákladov 18.512,51 Sk a čísla zmluvy o úvere XXXXXXXXXX.

16. Poskytnutím prostriedkov podľa predchádzajúcej vety vzniká klientovi záväzok tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky, ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok.

17. Podľa časti II. bodu 3. zmluvy, podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Klient udeľuje výslovný súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy klienta.

18. S poukazom na vyššie uvedené znenie zmluvy o úvere konečná splatnosť úveru nastala dňa XX.X.XXXX.

19. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody zo zmluvy o úvere s tým, že jeho nesplatená pohľadávky predstavuje sumu 1.484,15 Eur.

20. Obsahom listu bola informácia, že Poštová banka, a.s. ako jeho právny predchodca vyhlásila úver za predčasne splatný a postúpila pohľadávku na spoločnosť Invest - Kapitál, a.s. Dňa XX.X.XXXX zmluvou o postúpení pohľadávky túto nadobudol žalovaný.

21. Uznesením zo dňa X.X.XXXX súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému použiť dohodu o zrážkach zo mzdy do právoplatnosti skončenia vo veci samej a tento zákaz bol vyslovený aj vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne.

22. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX X. Q.. I.. X C. XXX/XXXX bolo potvrdené uvedené uznesenie vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zmenené uznesenie vo výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol voči zamestnávateľovi žalobkyne zamietnutý.

23. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere uzatvorenej s právnym predchodcom žalovaného dňa XX.X.XXXX pod č. XXXXXXXXXX.

24. Z dôvodovej správy v Civilnému sporovému poriadku zák. č. 160/2015 vyplýva, že zavedením úplne novej koncepcie druhu žalôb v znení podľa § 137 písm. c) a d) je rozlíšenie klasickej určovacej žaloby a žaloby o určenie inej právnej skutočnosti. Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby, čo znamená, že zákonodarca novou koncepciou druhu žalôb v ust. § 137 vylučuje možnosť v súdnom konaní sa domáhať určovacou žalobou neplatnosti právnych úkonov.

25. Napriek tomu, že v zmysle ust. § 470 sa tento zákon vzťahuje aj na konanie začaté pred dňom účinnosti jeho nadobudnutia, zamietnutie žaloby iba z vyššie uvedeného dôvodu by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti zakotvenom v článku 2 bodu 1. zák. č. 160/2015 Z.z. a zároveň by išlo o odmietnutie spravodlivosti, keďže procesno-právna úprava v čase podania žaloby pripúšťala uvedený druh žaloby.

26. Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým.

27. Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správu katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o existencii, resp. neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie či podaný určovací návrh je vhodným procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje

a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte konanie iné (uznesenie NS SR zo dňa 20.10.2010 pod sp. zn. 4 Cdo 136/2009).

28. Vychádzajúc z obsahu žaloby mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na uvedenej určovacej žalobe, v príslušnej úverovej zmluve totiž chýbajú jej podstatné náležitosti, pre ktoré sa úver považuje za bezúročný a bezodplatný, pričom žalovaný napriek spornosti výšky pohľadávky požiadal zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa preto má naliehavý právny záujem na určenie ich neplatnosti, keďže žalovaný bude môcť bez posúdenia jeho pohľadávky súdom naďalej vymáhať plnenie od žalobkyne, na ktoré nemá nárok.

29. Naliehavý právny záujem je daný nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody, môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, v ktorých konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť a preto je na mieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám určovať nebude mať potrebu nijako revidovať.

30. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúce z § 3 ods.3 zák. č. 250/2007 Z.z. z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva (rozsudok KS v Prešove zo dňa 28.4.2016 pod sp.zn. 14 Co 9/2016).

31. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými nemal možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery

nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis.7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.7) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

34. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

35. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasledujúcich OZ.

36. Z obsahu zmluvy nesporne vyplýva, že jej neoddeliteľnou súčasťou v časti 2 bode 3. je aj dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 551 a nasledujúcich OZ, ktorú je spotrebiteľ nútený podpísať. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčasti formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

37. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

38. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.

39. Za nedôvodnú vyhodnotil námietku žalovaného o nemožnosti aplikácie ust. § 52 ods.2 v účinnom znení na predmetný úverový vzťah, ktorá je vyvrátená rozhodnutím Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority zo dňa 21.4.2015 pod sp.zn. 3 MCdo 14/2014, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že ust. § 52 ods.2 OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva, vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

40. Je nesporné, že úver je odplatným právnym úkonom, pričom ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu formou úrokov na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstáv dlžníka alebo aj dohodnutý účel.

41. Z rovnopisu zmluvy o úvere nesporne vyplýva neuvedenie jednej z podstatných náležitostí zmluvy o úvere podľa § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z. v účinnom znení a to špecifikácia v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa splátku istiny, úrokov, prípadne ďalších poplatkov. Súčasne v uvedenej zmluve absentuje akýkoľvek údaj o uplatnenom úroku z poskytnutého úveru, čo v zmysle ust. § 4 ods.5 citovaného zákona má za následok, že veriteľovi nevzniká nárok na úroky a poplatky, ktoré v zmluve o úvere uvedené nie sú, a preto žalovaný má nárok iba na úhradu istiny poskytnutého úveru.

42. Pre daný právny vzťah je vylúčená aplikácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj závery rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 z dôvodu jeho vzniku pred

účinnosťou uvedenej smernice, ktorej transpozícia do právneho poriadku SR bola realizovaná prijatím novej právnej úpravy v spotrebiteľských úveroch zák. č. 129/2010 Z.z.

43. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010 - 110.98,113,179, ktorým v bode 9. komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

44. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

45. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného v zmluve o úvere č. 9XXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľka bola nútená predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného ako veriteľovi podpísať ako súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že sú tieto uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho titulu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

46. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 5 a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

47. Podľa § 37 ods.1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

48. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka, dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy.

49. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovo-právneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je priamym účastníkom dohody, t.j. s platiteľom mzdy a preto musí byť náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že tento musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene (Komentár k § 551 OZ, Autor: JUDr. Imrich Fekete).

50. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Zároveň podľa názoru súdu nie je dostatočne určito vymedzená ani pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná, alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti, avšak v prípade predmetnej dohode v čase jej uzatvorenia ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorá navyše v tejto dohode nie je vymedzená dostatočne určito. Uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje iba uvedenie výšky úveru

a celkových nákladov spojených s úverom, avšak predmetom dohody je aj nešpecifikované príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z poplatkov odkazom na obchodné podmienky bez ich konkretizácie.

51. Takto vymedzený predmet dohody zrážky zo mzdy rozhodne nespĺňa základný predpoklad platnosti právneho úkonu a to jeho určitosť, čo podľa názoru súdu má za následok neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy aj s poukazom na ust. § 37 ods.1 OZ.

52. Podľa § 1 ods.4 zák. č. 244/2002 Z.z., v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.1a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20170101?ucinnost=01.01.2015>

53. Podľa § 54b zák. č. 244/2002 Z.z., ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. Stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014. Ak rozhodcovská zmluva odkazuje na stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého pôvodný zriaďovateľ nespĺňa od 1. januára 2015 podmienky ustanovené týmto zákonom pre zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu a ak sa pôvodný zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu stane členom iného zriaďovateľa nového stáleho rozhodcovského súdu, aby sa splnili tieto podmienky, platí, že rozhodcovská zmluva odkazuje na nový stály rozhodcovský súd zriadený podľa tohto zákona iným zriaďovateľom. To neplatí, ak sa zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy dohodnú po 31. decembri 2014 inak alebo ak niektorá zo strán pred podaním žaloby na nový stály rozhodcovský súd podľa predchádzajúcej vety podá návrh na začatie konania na všeobecnom súde.

54. V danom prípade súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd vyhodnotil námietku žalovaného o nedostatku právomoci všeobecného súdu konať v predmetnej veci za nedôvodnú, keďže v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 nemožno v rozhodcovskom konaní podľa uvedeného zákona rozhodovať spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať iba v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného zákona.

55. Podľa § 3 ods.6 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ, ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

56. Podľa ust. § 524 ods.1, 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

57. V zmysle citovaného ustanovenia namiesto pôvodného veriteľa sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Veriteľom a osobou oprávnenou z ďalších práv spojených s touto pohľadávkou sa stáva postupník. Postupník sa stáva subjektom, voči ktorému možno uplatniť všetky námietky s pohľadávkou súvisiace, teda v tomto prípade aj neplatnosť právnych úkonov, ktoré pohľadávku zabezpečujú. Právami spojenými s pohľadávkou sú najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov (§ 544 a nasledujúce .

58. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právo akcesorické teda sleduje pohľadávku ktorú zabezpečuje. Sleduje ju aj v prípade zmeny veriteľa postúpením pohľadávky. Postupník, ktorý nastupuje namiesto postupcu, je oprávnený oboznámiť sa so všetkými skutočnosťami, preto postupcovi zákon v ust. § 528 ukladá povinnosť odovzdať postupníkovi všetky doklady a informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky. Ďalej mu ukladá povinnosť vyrozumieť osobu, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla o postúpení pohľadávky, pričom súhlas tejto osoby s postúpením pohľadávky potrebný nie je.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené preto neobstojí názor žalovaného, že pasívnu legitimáciu má aj pôvodný veriteľ, ktorý nezanikol a ktorý dohodu o zrážkach zo mzdy uzatváral.

60. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotno-právnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (rozsudok KS Trenčín z 12.12.2014 pod sp.zn. 5 Co 4/2014).

61. Na základe uvedených skutočností, preto jedinou pasívne vecne legitimovanou stranou v spore o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je žalovaný, ktorý je jediným subjektom oprávneným domáhať sa nároku z predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.

62. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

63. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 a úspešnej žalobkyni voči žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

65. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.