Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/57/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. T. X/A, B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného: blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa 31.03.2017), takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 13.04.2017, doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 13.04.2017 a postúpenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd") dňa 08.06.2017, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného: blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa 31.03.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie"). Zároveň si voči žalovanému uplatnila nárok na priznanie náhrady trov konania a vrátenie sumy zaplatenej pokuty vo výške 33,- eur. 2. Žalobu odôvodnila nákupom viacero vecí v celkovej hodnote 26,12 eur dňa 31.03.2017 v obchodnom dome Tesco v Bratislave - Lamači. Nákup vyložila na pokladničný pás, riadne zaň zaplatila platobnou kartou (pokladničný doklad priložila ako dôkaz), pričom v nákupnom koši jej omylom ostal zapadnutý malý kozmetický púder, ktorý si nevšimla a nevyložila ho. Následne ju s tým, že za uvedený púder nezaplatila, zastavil pracovník bezpečnostnej služby a zobral ju do kancelárie za účelom podania vysvetlenia. Ozrejmila mu, že to nebol zámer, púder si v koši nevšimla, mala za sebou ťažký pracovný deň, bola unavená, nepozorná, nemala záujem ani potrebu kradnúť. Celý nákup zaplatila, platila kreditnou kartou, mala dosť peňazí. Zamestnanec bezpečnostnej služby jej vysvetleniu údajne uveril, no podľa interných predpisov musel zavolať políciu. Bol milý a priateľský, ponúkol jej pohár vody a dokonca chcel dať do vázy jej kúpené kvety. Žalobkyňa mala za to, že ak by bol presvedčený o jej zlých úmysloch, takto by sa nesprával. Na urgenciu pracovníka bezpečnostnej služby sa dostavili príslušníci pohotovostnej motorizovanej jednotky, ktorí ju informovali, že musí zaplatiť pokutu, pričom šetrenie, či išlo o krádež alebo o neúmyselný čin, bolo pre nich nepodstatné. Hoci peniaze mala, pokutu nezaplatila, a policajti jej vydali bloček na pokutu nezaplatenú na mieste. 3. S pokutou samotnou, ako aj jej výškou nesúhlasila, pretože sa necítila byť vinná. Kupovala 18 vecí v celkovej sume 26,12 eur, púder ktorý sa jej zošmykol ku kabelke, ktorú nechala pri platení vo vozíku, si v nákupnom vozíku nevšimla. Policajti nepreverili okolnosti skutku, ihneď ho kvalifikovali ako krádež, čím porušili ustanovenia zákona o priestupkoch, keďže skutok krádeže zistený nebol, pretože sa k nemu nepriznala a pokutu nezaplatila. Zdôraznila, že pri krádeži je potrebné skúmať úmysel konania. Napriek tomu, že policajti ju vôbec nepoučili o jej právach a dôsledkoch s tým spojených, dali jej

podpísať blok na pokutu. Bola v strese, nemala okuliare, nevedela prečítať drobné písmenká o poučení, blok podpísala, pretože sa nazdávala, že podpisuje doklad, ktorým vyjadruje nesúhlas s pokutou a kvalifikáciou skutku. Keďže policajti si ani neprezreli kamerový záznam, nevypočuli predavačku ani príslušníkov bezpečnostnej služby, bola v tom, že v predmetnej veci nebol preukázaný úmysel spáchať priestupok. 4. Napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného označila za nezákonné, pretože bola ukrátená na svojich právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Uviedla, že žalovaný nepreukázal, že by sa dopustila konania špecifikovaného ako priestupok podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „"), nebolo vykonané objasňovanie podľa ust. a nebolo preukázané spáchanie priestupku podľa ust. . Žalovaný podľa nej porušil aj ust. a , pretože sa ku skutku nepriznala, nebol podľa nej spoľahlivo zistený, pokutu nezaplatila a príslušníkmi PZ nebola ani poučená. 5. Žalobkyňa podala dňa 05.04.2017 v predmetnej veci sťažnosť na postup konajúcich policajtov na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava IV (ďalej aj „OR PZ BA IV") a súčasne žiadala o začatie riadneho konania. V tejto súvislosti bola dňa 11.04.2017 vypočutá na Obvodnom oddelení PZ Bratislava - Karlova Ves (č. k. ORP-P-140/BAIV-OPP3-2017). Referent obvodného oddelenia PZ, ktorý s ňou viedol výsluch, jej mal prisvedčiť, že príslušníci pohotovostnej motorizovanej jednotky (ďalej aj „PMJ") v danej veci pochybili, avšak vzhľadom k právoplatnosti rozhodnutia jej odporučil podať žalobu na súd. Hoci s pokutou od začiatku nesúhlasila, po výsluchu ju zaplatila na pošte, aby predišla prípadnému exekučnému konaniu. 6. V závere žaloby žalobkyňa opätovne zdôraznila, že svojím konaním neporušila zákon a poukázala na svoju bezúhonnosť. Podľa jej názoru postačovalo vyriešenie predmetného skutku len dohovorom. Vyjadrila ľútosť nad vzniknutou situáciou a uviedla, že sa dostatočne poučila do budúcnosti. Postup žalovaného v konaní označila za nie v súlade so zákonom, pretože porušil základné zásady blokového konania, jeho rozhodnutie označila za nezákonné, čoho dôsledkom bolo ukrátenie na jej právach. Uviedla, že daný skutok nemožno kvalifikovať ako priestupok krádeže, pretože jej konanie nebolo úmyselné a zavinené a nebolo ani preukázané, že sa priestupku dopustila. Keďže nebola vo veci poučená, nevedome a neúmyselne svojím podpisom správoplatnila rozhodnutie o pokute. Pojednávanie vo veci nežiadala nariadiť. II. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 02.12.2020 uviedol, že na základe výzvy súdu preskúmal zákonnosť rozhodnutia policajtov KR PZ v Bratislave pri ukladaní blokovej pokuty nezaplatenej na mieste dňa 31.03.2017. Za týmto účelom si zadovážil nasledovné podklady: písomnú sťažnosť žalobkyne zo dňa 04.04.2017, ktorú podala v podateľni OR PZ BA IV, priestupok zaevidovaný Okresným úradom Bratislava, odborom všeobecnej vnútornej správy v centrálnej evidencii priestupkov pod č. spisu OU-BA-OVVS2-2017/053254, ID priestupku 20170000282457, úradný záznam hliadky PMJ v systéme SAP pod č. 116399 zo dňa 31.03.2017 a písomné vyjadrenie npráp. X. C. zo dňa 12.11.2020. Poukázal na skutočnosť, že z kópie výtlačku č. 1 bloku na pokutu nezaplatenú na mieste pod č. 11195035 je zrejmé, že žalobkyni bola dňa 31.03.2017 o 16.30 h uložená bloková pokuta vo výške 33,- eur za porušenie ust. za zavinené konanie „krádež v hodnote 2,49 eur." Pokutu uložil policajt nstržm. P. X., ktorý už toho času nebol služobne zaradený na KR PZ v Bratislave. Predmetný blok obsahuje vetu: „Páchateľ priestupku súhlasí s blokovým konaním a preberá jeden výtlačok blokov na pokutu nezaplatenú na mieste a peňažný poštový poukaz na zaplatenie uloženej pokuty na 33 euro," čo žalobkyňa deklarovala svojím podpisom, ktorý sa nachádza pod poučením. 8. Z úradného záznamu evidovaného v systéme SAP pod č. 116399 vyplýva, že na preverenie oznámenia krádeže tovaru v obchodnom centre Tesco Lamač (ďalej len „OC Tesco") bola dňa 31.03.2017 o 14.55 h operátorom vyslaná hliadka PMJ v zložení VH: práp. X. C. a ČH: nstržm. P. X., ktorí v čase od 06.00 h do 18.00 h vykonávali službu v služobnom obvode OR PZ BA IV. Po príchode na miesto im pracovník SBS oznámil, že žena nezistenej totožnosti bola zachytená kamerovým záznamom OC Tesco pri tom, ako si pri nakupovaní schovala neznámy predmet pod kabelku uloženú v nákupnom košíku. Mala prejsť za pokladničnú zónu, kde ju zastavil a skontroloval pracovník SBS, ktorý zistil, že pod kabelkou sa nachádza ženský púder, za ktorý nezaplatila a o uvedenej skutočnosti spísal záznam. Žena na základe výzvy hliadky PMJ predložila na preukázanie totožnosti občiansky preukaz, hliadka vykonala lustráciu osoby, lustráciu v Ústrednej evidencii priestupkov a iných správnych deliktov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „CESDaP"), či dotknutá osoba nemá záznam v evidencii, pričom výsledok lustrácií bol negatívny. Konanie žalobkyne bolo policajtmi PMJ kvalifikované ako priestupok proti majetku

podľa ust. , za ktorý jej bola uložená bloková pokuta nezaplatená na mieste. Žalobkyňa pokutový blok vlastnoručne podpísala a prevzala si jeho originál spolu s poštovou poukážkou. Následne sa hliadka PMJ dostavila na príslušné OO PZ a o predmetnej udalosti spísala úradný záznam. 9. Na základe sťažnosti žalobkyne zo dňa 04.04.2017 v predmetnej veci bolo na OO PZ Karlova Ves vykonané preverovanie pod č. ORP-P-140/BAIV-OPP3-2017. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyne na OO PZ Karlova Ves zo dňa 11.04.2017, okrem skutočností uvedených v žalobe, vyplýva, že príslušníci PMJ jednoznačne nepreukázali úmysel žalobkyne odcudziť tovar v hodnote 2,49 eur. Žalobkyňa svoje konanie nepovažovala za krádež, ale za omyl. Policajti ju riadne nepoučili a dali jej podpísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste. 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení ďalej opísal obsah záznamu o podaní vysvetlenia policajta PMJ X. C. zo dňa 25.04.2017, záznamu o podaní vysvetlenia policajta PMJ P. X. zo dňa 25.04.2017, záznamu o podaní vysvetlenia H. X., pracovníka SBS Lama s.r.o. zo dňa 27.04.2017, záznamu o podaní vysvetlenia L. A., pracovníka SBS Lama s.r.o. zo dňa 27.04.2017, záznamu o podaní vysvetlenia F. X., manažéra LPS Tesco zo dňa 27.04.2017 a písomného vyjadrenia npráp. X. C. zo dňa 13.11.2020. 11. Po skončení objasňovania bol spisový materiál spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku ID:20170000282457 OO PZ Karlova Ves dňa 02.05.2017 zaslaný Okresnému úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy. Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy vec priestupku proti majetku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa, dňa 10.05.2017 odložil záznamom o odložení veci pod č. OU-BA-OVVS2-2017/053254, Pr-882/2017-KR/P43, keďže o priestupku už bolo právoplatne rozhodnuté v blokovom konaní. 12. Podľa názoru žalovaného z obsahu svedeckých výpovedí, písomného vyjadrenia npráp. X. C., ako aj listinných dôkazov je zjavné, že konanie žalobkyne napĺňa kvalifikačné znaky priestupku. Vzhľadom na negatívny výsledok lustrácie v CESDaP-e nedošlo v danom prípade k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa ust. . Príslušníci PMJ sa na mieste vyslania informovali od pracovníkov bezpečnostnej služby a manažéra LPS Tesco o priebehu a okolnostiach skutku, prezreli si kamerový záznam, vypočuli žalobkyňu a vykonali lustráciu v CESDaP- e, či sa žalobkyňa obdobného konania nedopustila už v minulosti. Na základe uvedeného hliadka PMJ konanie žalobkyne kvalifikovala ako priestupok proti majetku. 13. Priestupok proti majetku je špecifickým priestupkom, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty je potrebné úmyselné konanie priestupcu. Podľa vyjadrenia žalovaného, príslušníci PMJ preverili všetky okolnosti daného skutku, pričom žalobkyňa pred nimi vyhlásila, že si je vedomá, že sa svojím konaním dopustila priestupku. Jej úmysel odcudziť dámsky púder bol preukázaný, bola si vedomá spáchania priestupku a svojím podpisom na bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vyjadrila súhlas s blokovým konaním. Protiprávne konanie jej bolo preukázané výpoveďami pracovníkov SBS a manažéra OC Tesco, potvrdené zhliadnutím kamerového záznamu a jej priznaním k spáchaniu skutku. Žalobkyňa súhlasila s uloženou pokutou, čo deklarovala svojím podpisom pri preberaní pokutového bloku. Keďže hotovosť pri sebe nemala, policajti jej vystavili blok na pokutu nezaplatenú na mieste. Žalobkyňa napokon v sťažnosti uviedla, že pokutu zaplatila z dôvodu obavy z exekučného konania. Jej tvrdenie o nedostatku poučenia v rámci blokového konania, odporuje podľa názoru žalovaného tvrdeniu policajtov aj pracovníkov OC Tesco. Príslušníci PMJ uviedli, že žalobkyňu riadne poučili, ona vyhlásila, že poučeniu porozumela, čo keďže je právnička. Túto skutočnosť zároveň potvrdila svojím podpisom na pokutovom bloku. Veľkosť písma pri čítaní poučenia im ako prekážku neavizovala. Záverom žalovaný vyjadril presvedčenie, že policajti PMJ svojím postupom nepoškodili práva žalobkyne a blokovú pokutu jej uložili v súlade so zákonom. Žalovaný vo veci nepožiadal o nariadenie pojednávania. III. 14. Žalobkyňa v replike zo dňa 08.01.2021 prezentovala názor, že žalovaný ani dodatočne, žiadnym dôkazom nepreukázal jej úmysel ukradnúť dámsky púder. Žiadna zo zainteresovaných osôb si nedovolila vyhlásiť, že z kamerového záznamu by malo vyplývať, že púder ukryla pod kabelku. Zamestnanec SBS H. X. tvrdil, že na kamerovom zázname videl ženu, ktorá si do nákupného koša dala dámsky púder. Z jeho vyjadrenia vyplýva, že si púder neschovala do kabelky ani pod kabelku. Podľa názoru žalobkyne sa policajti nesnažili vec objektívne posúdiť, ale pravdepodobne si chceli vykázať objasnenie priestupku. Zdôraznila, že krádež z nedbanlivosti neexistuje. Príslušníci PMJ mali prostredníctvom kamerového záznamu alebo iného dôkazu preukázať, že v jej prípade nešlo o nedbanlivosť, ale o úmysel zobrať púder nezaplatený cez pokladňu alebo vec vyriešiť dohovorom. Tvrdenie pracovníka SBS L. A. o tom, že odmietla púder dodatočne zaplatiť, označila za nepravdivé. Tovar následne nechcela zaplatiť z dôvodu, že bola rozrušená a uplakaná a nechcela sa tak ukázať v predajni pred inými kupujúcimi.

15. Že je vyštudovaná právnička, policajtom spomenula len v tej súvislosti, že by si nedovolila kradnúť a vedela, že krádež nemožno spáchať nedbanlivosťou, a preto nesúhlasila s kvalifikáciou skutku ako priestupku proti majetku. Argumentovala tým, že s manželom majú dostatočný príjem a nikdy by nekradli, čo sa dá overiť aj cez policajné evidencie. Od skončenia právnickej fakulty pracuje v inej oblasti, nemá preto skúsenosti s bezpečnostným právom, s prácou poriadkovej polície a blokovými pokutami. Pokutový blok je označený ako „Blok o nezaplatení blokovej pokuty na mieste" a nie: „Priznanie viny z priestupku," a preto ani právnik nemusí hneď vedieť, aké z toho plynú dôsledky. Spoliehala sa na čestnosť policajtov, ktorým vysvetlila, že ide o omyl, a nepredpokladala, že jej dajú podpísať niečo, čím potvrdí opak. Vzájomne si naviac odporuje, že na jednej strane poprela svoju vinu a na druhej strane následne súhlasila s pokutou. Celý prípad bol podľa jej názoru vykonštruovaný, hliadka PMJ dospela k záveru o spáchaní priestupku príliš rýchlo. Alternatívnym usvedčujúcim dôkazom malo byť údajne odmietnutie za púder dodatočne zaplatiť. V prípade, ak by mala na výber, za tovar by zaplatila a vec by bola vyriešená. Upozornila na to, že človek v strese, ktorý nemal nikdy skúsenosť s policajtmi, má tendenciu robiť to, čo mu povedia a predložia na podpis. Nesúhlasila s tvrdením policajtov, že pri sebe nemala hotovosť na zaplatenie pokuty. Pokutu v zásade odmietla ako sankciu a nie jej uhradenie na mieste. Domnievala sa, že nemá na výber a to, čo jej policajti predložili, musí podpísať, inak bude predvedená na policajnú stanicu. Záverom uviedla, že žalovaný nepreukázal, že sa dopustila priestupku proti majetku, predmetný skutok vyhodnotil bez jediného dôkazu. Za svoju nepozornosť bola dostatočne potrestaná a v súčasnosti pri každom nákupe chorobne kontroluje, či má tovar z nákupného košíka vyložený. IV. 16. Žalovaný na repliku žalobkyne reagoval duplikou zo dňa 02.02.2021. Konanie žalobkyne zo dňa 31.03.2017 v čase okolo 15.15 hod. v OC Tesco označil za objasnené objektívne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi a internými predpismi. Zo svedeckých výpovedí je zrejmé, že policajti si po príchode na miesto pozreli kamerový záznam, z ich výpovedí zo dňa 25.04.2017 ako aj z písomného vyjadrenia npráp. X. C. zo dňa 13.11.2020 vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý jej bol kladený za vinu, podľa svedeckých výpovedí sa k spáchaniu priestupku priznala, súhlasila s jeho prejednaním na mieste v blokovom konaní, čo následne potvrdila aj vlastnoručným podpisom na pokutovom bloku. S poukazom na uvedené hliadka PMJ postupovala v súlade s ust. a čl. 8 ods. 1 Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore (ďalej aj „nariadenie P PZ č. 7/2002"). Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobkyňa ani po príchode policajtov nechcela za púder zaplatiť, čo vo svojom vyjadrení obhajovala tým, že bola v danej situácii rozrušená a uplakaná. Keďže OC Tesco vznikla škoda v sume 2,49 eur a súčasne nebola naplnená skutková podstata trestného činu krádeže podľa ust. , príslušníci PMJ vyhodnotili konanie žalobkyne ako priestupok proti majetku podľa ust. . 17. Žalovaný ďalej poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia. Z bloku na pokutu je zrejmé, že žalobkyňa bola preukázateľne upovedomená o špecifikácii skutku kladeného jej za vinu, na bloku bolo uvedené zavinené konanie, ktorým porušila príslušné ustanovenie a vyplýva z neho, že žalobkyňa bola po objasnení veci hliadkou PMJ označená ako „páchateľ priestupku." Príslušníci PZ sa vo svojich výpovediach zhodli v tom, že žalobkyňa si pokutový blok najprv dôkladne prečítala a až následne ho podpísala. Na pravde sa tiež nezakladá jej tvrdenie o jej nesúhlase s kvalifikáciou skutku. Z výpovedí policajtov nevyplývalo, že by žalobkyňa odmietala blok podpísať alebo žiadala prejednanie veci správnym orgánom a za nepodstatné považoval vyjadrenia žalobkyne o tom, že ako právnička by si nedovolila kradnúť a po finančnej stránke na to ani nebola odkázaná. Žalovaný tiež poprel tvrdenie žalobkyne, že sa policajti nezaoberali jej argumentmi. Podľa výpovedí príslušníkov PZ bola žalobkyňa riadne poučená, že ak sa necíti byť vinná, nie je povinná podpísať žiaden doklad. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne o tom, že náhradným rozhodujúcim dôkazom bola jej neochota dodatočne zaplatiť za púder. Policajt X. podľa výpovede jeho kolegu C. zo dňa 13.11.2020 žalobkyni umožnil za púder dodatočne zaplatiť, ona však takúto možnosť odmietla. Tiež spochybnil tvrdenie žalobkyne, že pokutový blok jej bol „podstrčený" a uviedol, že mala dostatok času na jeho naštudovanie. 18. Za účelové považoval aj jej vyjadrenie, že tlačivo nevedela bez okuliarov prečítať, nakoľko tento argument pri prejednávaní priestupku neuviedla. Žalovaný poprel, že by policajti žalobkyňu v súvislosti s objasnením priestupku zastrašovali. Pred uložením blokovej pokuty boli v zmysle čl. 8 ods. 1 nariadenia P PZ č. 7/2002 povinní vykonať lustráciu priestupku v ústrednej evidencii priestupkov, z dôvodu, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krádeže, čo nebolo lustráciou potvrdené. Konštatoval, že tvrdenia žalobkyne sú v rozpore s obsahom výpovedí policajtov aj zamestnancov OC Tesco. Príslušníci PMJ, pracovník SBS pán X. a zamestnanec OC Tesco pán X., vo svojich výpovediach totožne uviedli, že žalobkyňa súhlasila s prejednaním priestupku v blokovom konaní a bola ochotná

pokutu zaplatiť, ale pretože nemala pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť, súhlasila s vystavením bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, ktorý podpísala a prevzala jeden diel výtlačku bloku. V závere dupliky žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobkyne zo dňa 08.01.2021 považuje za jednostranné, účelové a zavádzajúce, s tým, že žalobkyňa neuviedla žiadne nové dôkazy ani skutočnosti na svoju obranu. Žalovaný preto trval na svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2020 s tým, že bloková pokuta nezaplatená na mieste bola žalobkyni uložená oprávnene a v súlade so zákonom. V. 19. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný na konanie ( a 13 ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej aj „") rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. v spojení s ust. ju zamietol. 20. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 22. Podľa , účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. 23. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať. 24. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 25. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 26. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 27. Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 28. Podľa , na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 29. Podľa , v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. 30. Podľa , v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur. 31. Podľa , za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu () zaplatiť. 32. Podľa , proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. 33. Podľa , pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom. 34. Podľa , ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. 35. Podľa , poverené osoby sú povinné preukázať, že sú oprávnené ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní. Na pokutových blokoch sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. 36. Podľa , v znení účinnom v čase spáchania priestupku, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

37. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 38. Tretia časť upravuje procesnú stránku prejednávania priestupkov. Všeobecným procesnoprávnym predpisom je Správny poriadok, ktorý má voči subsidiárnu (podpornú) povahu. Z ust. teda vyplýva, že ak neupravuje niektoré pravidlá konania o priestupkoch, použijú sa ustanovenia Správneho poriadku. Priestupkové konanie je osobitným druhom správneho konania a priestupkové právo procesné predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré vymedzujú postavenie subjektov tohto konania ich práva a povinnosti a prostredníctvom ktorých sa riadi proces prejednávania a vybavovania priestupkov. Zmyslom jednotlivých ustanovení tohto procesu je, aby bolo účelne, bez zbytočných prieťahov, ale objektívne zistené, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal, za akých okolností a akú sankciu je potrebné uložiť páchateľovi priestupku. V konaní o priestupkoch sa postupuje jednak podľa III. časti ( až ) a jednak podľa Správneho poriadku. 39. Priestupok možno vybaviť aj napomenutím, ak zaň podľa tohto zákona nemožno uložiť zákaz činnosti alebo prepadnutie veci alebo ak nejde o priestupok podľa ust. druhého bodu . Napomenutie sa nepovažuje za sankciu. 40. Za priestupok, ak je spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný zaplatiť pokutu, možno uložiť pokutu v blokovom konaní, proti ktorému sa však nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania. Je upravené v ust. až 86 . Rozhodnutie vydané v blokovom konaní musí mať obsahové a formálne náležitosti, vyplývajúce z ust. , a . Na pokutových blokoch, ktoré vydáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej aj „MF SR"), sa vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú, s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. nepozná inštitút odpustenia, resp. zníženia pokuty uloženej blokom, ktorý je okamihom zaplatenia právoplatným rozhodnutím. 41. Blokové konanie je tzv. zjednodušeným a zrýchleným konaním o priestupku, kedy oprávnený orgán dospeje k záveru, že skutok bol spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku vyjadril ochotu pokutu zaplatiť. Blokové konanie vykonáva príslušný orgán priamo na mieste zistenia priestupku, a to o skutkoch, ktoré vykazujú zväčša nižšiu nebezpečnosť pre spoločnosť. Skutočnosť, ktoré konkrétne konanie možno označiť za priestupok s nižšou nebezpečnosťou pre spoločnosť, zisťuje a rozhoduje príslušník policajného zboru, pričom je do určitej miery viazaný i jednotlivými internými predpismi. Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v pôsobnosti ktorých je prejednávanie priestupku, osoby nimi poverené a orgány označené v . Ide o správne rozhodnutie majúce formálnu podobu individuálneho správneho aktu. 42. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. -21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 43. V preskúmavanej veci sa žalobou pôvodne doručenou dňa 13.04.2017 Okresnému súdu Bratislava IV a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 08.06.2017, žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní za priestupok proti majetku, s poukazom na okolnosti tohto prípadu a predovšetkým so zreteľom na nesplnenie podmienok podľa ust. . Za žalovaného označila Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV, pričom blokovú pokutu udelil policajt Pohotovostnej motorizovanej jednotky (ďalej aj „PMJ") Policajného zboru Bratislava, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Správny súd konštatuje, že takéto nesprávne označenie žalovaného mu nebráni vo veci konať so

správne identifikovaným žalovaným a nemôže to mať za následok ani zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane správneho orgánu. Žalovaný orgán verejnej správy nie je totiž určený označením žalobkyne, ale priamo zákonom ( ). V súlade so zásadou iura novit curia, nie je správny súd viazaný označením žalovaného v žalobe, ale sám je povinný určiť žalovaného v závislosti od predmetu súdneho prieskumu. Správne, resp. úplné označenie žalovaného vyplýva z napadnutého rozhodnutia - pokutového bloku, ktorý žalobkyňa žiadala preskúmať. 44. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, ktorý obsahuje najmä: správu o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 02.05.2017, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 11.04.2017 - Mgr. F. B., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25.04.2017 - X. C., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 25.04.2017 - P. X., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 27.04.2017 - L. A., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 27.04.2017 - H. X., záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 27.04.2017 - F. X., úradný záznam príslušníkov PZ zo dňa 31.03.2017, sťažnosť žalobkyne zo dňa 04.04.2017, pokladničný blok zo dňa 31.03.2017, kópia bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa 31.03.2017, žiadosť o nahratie videozáznamu zo dňa 10.04.2017, výpis z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 07.04.2017, odpis z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 27.04.2017, výsledok lustrácie v systéme REGOB zo dňa 07.04.2017, správny súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11195035 zo dňa 31.03.2017, ktorým bola z dôvodu porušenia ust. žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku dňa 31.03.2017 o 16.30 hod., miesto spáchania Tesco Lamač a bola jej uložená bloková pokuta vo výške 33,- eur. Žalobkyňa prevzala na mieste pokutový blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty a prevzatie bloku potvrdila svojím vlastnoručným podpisom. Pokutu zaplatila dodatočne na pošte, po výsluchu dňa 11.04.2017. 45. Policajti PMJ, zamestnanec SBS H. X. i pracovník LPS OC Tesco F. X., vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že policajti si po príchode na miesto prezreli kamerový záznam, z ich výpovedí vyplývalo, že policajná hliadka žalobkyni vysvetlila, že svojím konaním spáchala priestupok a v tejto súvislosti ju riadne poučila. Uvedené osoby totožne tvrdili, že si bola vedomá, že prešla cez pokladničnú zónu bez zaplatenia púdru, proti uloženiu pokuty mala nenamietať, no potvrdila, že poučeniu plne porozumela, nakoľko je právnička. Vypísaný blok na pokutu si najprv prečítala a následne ho na znak súhlasu podpísala. Keďže nemala pri sebe hotovosť, uloženú pokutu bola ochotná zaplatiť šekom na pošte. Z administratívneho spisu vyplýva, že medzi vyjadreniami príslušníkov PMJ, úradným záznamom a výpoveďami zamestnancov OC Tesco rozpory nevznikli. Správny súd poznamenáva, že uvedené výsluchy boli realizované nezávisle od seba, pričom vypočuté osoby nemajú k sebe žiaden vzťah. 46. Je pochopiteľné, že každá osoba obvinená či uznaná vinnou zo spáchania priestupku tvrdí, že skutok nespáchala. Absencia zákonných podmienok na blokové konanie však musí byť preukázaná, nestačí preto len tvrdiť, že osoba obvinená z priestupku, bola donútená k riešeniu skutku v blokovom konaní. Vystupovanie takejto osoby v správnom súdnictve je totiž spojené s dôkazným bremenom, teda žalobkyňa, ktorá bola za priestupok potrestaná, musí na správnom súde preukázať, že zo strany polície došlo k pochybeniu, resp. že neboli splnené podmienky na blokové konanie. Správny súd poznamenáva, že aj na základe sťažnosti žalobkyne zo dňa 04.04.2017 bolo v predmetnej veci na OO PZ Karlova Ves vykonané preverovanie pod č. ORP-P-140/BAIV-OPP3-2017, ktorého výsledkom bol záver, že orgán, ktorý žalobkyni vystavil blokovú pokutu nezaplatenú na mieste, konal v súlade so zákonom. 47. V žalobe sa žalobkyňa v zásade obmedzila na tvrdenia, že skutku kladeného jej za vinu sa nedopustila, išlo len o nepozornosť, že si v nákupnom vozíku nevšimla dámsky púder. Okrem týchto tvrdení a jej právnej argumentácie žaloba neobsahuje žiadne dôkazy na preukázanie uvádzaných skutočností, žalobkyňa okrem argumentov o vzniknutom omyle nepredložila dôkaz, ktorý by spochybňoval jej vinu a ozrejmoval dôvod, pre ktorý by ju dvaja, pre ňu neznámi príslušníci PMJ, usvedčovali zo spáchania protiprávneho konania, pričom samotné jej tvrdenia sú v priamom rozpore s výpoveďami hliadky PMJ (X. C., P. X.), pracovníkov SBS (L. A., H. X.) a zamestnanca OC Tesco (F. X.). Hliadka PZ by ju bezdôvodne neobvinila zo spáchania priestupku, pokiaľ by nebola jednoznačne presvedčená, že svojím konaním porušila ustanovenia a je logickejšie ich tvrdenie, podporené výpoveďami ďalších osôb, že sa žalobkyňa priestupku dopustila. Nie je preto dôvodné sa domnievať, že by si policajti skutok vymysleli a bez reálneho základu z neho vinili žalobkyňu. Ak by príslušníci polície takto nedovolene zasahovali do jej práv, vystavovali by sa riziku neúmerného postihu. 48. Pokiaľ žalobkyňa v konaní nepredložila žiadne dôkazy, ani nepoukazovala na žiadne konkrétne indície, ktoré by mali svedčiť o zaujatom a neobjektívnom objasňovaní priestupku, potom je potrebné na výpovede policajtov hľadieť ako na nestrannú výpoveď a nepodliehať špekuláciám, že policajti pre

vidinu vykázania výsledkov služobnej činnosti vyfabulovali voči nej fiktívne zistenie priestupku. Správny súd dodáva, že ani dôkaz spočívajúci v zhodných výpovediach policajtov PMJ nie je absolútnym a nevyvrátiteľným, je možné ho spochybniť, na to však nepostačuje iba tvrdenie žalobkyne, že priestupku kladeného jej za vinu sa nedopustila. V tomto prípade sa skôr javí, že išlo o účelové tvrdenia, v rozpore s ostatnými smerodajnými dôkazmi. 49. Správny súd ďalej uvádza, že nikto nie je povinný pristúpiť na blokové konanie. Jeho realizácia v zásade závisí od vôle obvineného z priestupku - podrobiť sa blokovému konaniu, tým uznať vinu a súhlasiť so sankciou, alebo ho odmietnuť a iniciovať tak riadne správne konanie, na ktorom sa môže brániť, predkladať dôkazy, uvádzať vlastné skutočnosti, podávať opravné prostriedky, uplatňovať námietky zaujatosti a pod. V správnom konaní sa teda vykonáva dokazovanie, ktoré pri blokovom konaní absentuje. Ak obvinený z priestupku nepovažuje priestupok za spoľahlivo zistený a nie je ochotný zaplatiť pokutu na mieste, postúpi sa vec na prejednanie príslušnému orgánu v správnom konaní. Ak bola žalobkyňa o svojej nevine presvedčená, nemusela súhlasiť s prerokovaním priestupku v blokovom konaní a pokutu uloženú správnym orgánom nemusela zaplatiť. V takom prípade by bol jej priestupok prerokovaný pred príslušným správnym orgánom, ktorého súčasťou by bolo aj dokazovanie, následne by bolo vydané rozhodnutie, proti ktorému by sa mohla odvolať (podať riadny opravný prostriedok) a po právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia by postup a rozhodnutia správnych orgánov boli preskúmateľné súdom. Krajský súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že o tejto skutočnosti bola žalobkyňa poučená, svoje právo na začatie správneho konania o priestupku však nevyužila, nepožadovala, aby s ňou bolo vedené riadne konanie o priestupku, ktoré by bolo správnym konaním v prvom stupni a proti ktorému by boli prípustné opravné prostriedky v zmysle zákona, ale súhlasila s ukončením veci v blokovom konaní. 50. Blokové konanie je skrátená forma priestupkového konania, pri ktorej sa neuplatňujú niektoré základné zásady správneho konania, najmä zásada materiálnej pravdy, pretože platí nevyvrátiteľná domnienka, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku. Pre blokové konanie je charakteristická tiež koncentračná zásada a ústna dohoda. Správny súd poznamenáva, že z blokového konania neexistuje žiadny záznam o jeho priebehu, resp. (spravidla) neexistujú žiadne podklady, na základe ktorých boli pokutové bloky vydané. Skutkové okolnosti prípadu zväčša nie sú hmotne zaznamenané. Správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.12.2015, v odôvodnení ktorého je uvedené, že „je nepochybné, že ovládajúcou zásadou v blokovom konaní je koncentračná zásada. Koncentračná zásada je mimoriadnou procesnou zásadou, ktorá účastníkovi zabraňuje, aby svoje návrhy, nové tvrdenia, resp. dôkazy prednášal kedykoľvek po začatí blokového konania ale iba do jeho začatia. Koncentračná zásada je logickým dôsledkom dohody o riadne zistenom skutkovom stave, a uvedená riadnosť sa spája s presvedčením obvineného z priestupku, že pri uvedených skutočnostiach uznáva, že je páchateľom takéhoto skutku a že je ochotný priznať si svoje zavinenie. Oprávnenosť koncentračnej zásady a najmä striktne stanoveného časového limitu, aby sa jednotlivec priamo na mieste rozhodol, či zvolí spôsob existujúcej situácie formou blokového konania alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania a tiež pedagogicky motivovať účastníkov konania uvedomením si svojich chýb. Hore načrtnutý charakter zaraďuje blokové konanie do skupiny skrátených správnych konaní. Súhlas páchateľa prelamuje zásady správneho konania (najmä a 4 Správneho poriadku v spojení s ), a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty. Práve citovaná domnienka navyše nepochybne potvrdzuje zákonnosť blokového konania, lebo pochybnosti o uvedených prvkoch, tzn. posúdenie skutku ako priestupku, riadneho zistenia skutkového stavu vrátane osoby obvinenej z priestupku tvoria v zmysle zákonné prekážky na ďalšie pokračovanie priestupkového konania. 51. Ďalej je nutné spomenúť, že blokové konanie je založené na ústnej dohode, tzn. že v tomto prípade ide o právno-realizačné akty, ktoré teória správneho práva (napr. Hendrych, D. a kol., Správne právo, všeobecná časť, 6. vydanie, str. 237 a nasl.) zaraďuje do skupiny verejnoprávnych zmlúv. Verejnoprávnymi zmluvami je potom potrebné rozumieť dvoj alebo viacstranné správne úkony, ktoré zakladajú, menia alebo rušia administratívnoprávne vzťahy, pričom najmenej jednou zmluvnou stranou je vždy subjekt správneho práva. Práve zrozumiteľný prejav vôle obvineného z priestupku vykonaný dobrovoľne, tzn. bez prvkov donútenia (nátlak fyzickou hrozbou či tieseň ako dôsledok psychického nátlaku), po uvedomení si svojej právnej situácie a po zvážení právnych možností a s nimi spojených výhod a nevýhod, tzn. realizácia práva výberu z dvoch zákonných foriem konania, je

hlavnou podmienkou pre platnosť dohody o vine a sankcii a pre riadne začatie blokového konania oprávneným správnym orgánom. Ďalšou logickou výnimkou z priestupkového konania založenej na súhlase obvineného z priestupku je to, že jeho ústny prejav správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom zápisnice a obsah hore uvedenej ústnej dohody nie je ani zachytený prostredníctvom písomnej listiny. Naopak úradným potvrdením o tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je alebo pokutový blok alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Následne logickým dôsledkom absencie zápisnice, absencie odôvodnenia na pokutovom bloku ako aj hore uvedenej koncentračnej zásady je to, že zákon prostredníctvom ustanovenia § 84 nepripustil možnosť správnych opravných prostriedkov, čím akt o uložení pokuty sa stáva bezodkladne účinný a vykonateľný." 52. S poukazom na uvedený charakter blokového konania správny súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR konštatuje, že súdny prieskum blokových pokút by mal byť skôr výnimkou, ako pravidlom. Úlohou správneho súdu v predmetnom konaní nie je vykonávať na základe žaloby žalobkyne objasňovanie priestupku, ale hodnotiť zákonnosť postupu žalovaného a zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Správne súdnictvo totiž nemá nahrádzať činnosť správnych orgánov. V opačnom prípade by boli správne súdy neprimerane zahlcované (častokrát nepodloženými) žalobami na zrušenie rozhodnutí uložených v blokovom konaní. 53. Správny súd po zohľadnení všetkých uvedených skutočností, a pretože žiadna z námietok vznesených žalobkyňou voči napadnutému rozhodnutiu nebola dôvodná, žalobu podľa ust. v spojení s zamietol. 54. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 55. O trovách konania žalobkyne súd rozhodol postupom a contrario s a s poukazom na výsledok konania jej trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (, ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).