Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_7C-397-2015.pdf
PDF · 80.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/397/2015
Rozhodnutie
7C/397/2015-40
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu: J. Q., nar. XX.X.XXXXX, trvale bytom H. XXX/XX, J. K., proti žalovanému: P. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXXXX/XX, B. 2, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. J. K., parcela C. č. XXXX-orná pôda o výmere XXXmX, zapísanej na LV č. XXX a vyporiadava tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 614,40 EUR a to do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.8.2015 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku a vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikáže do vlastníctva žalobcu s tým, že na vyrovnanie podielu je žalobca povinný zaplatiť žalovanému sumu 614,40 €. Svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že sporové strany sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti - žalobca v podiele 23/24 a žalovaný v podiele 1/24. Vzhľadom k tomu, že žalovaného nevie nájsť, nevie zistiť kde sa nachádza, nebolo možno s ním uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadania spoluvlastníctva. Predmetný pozemok užíva v celom rozsahu ako podielový spoluvlastník pre súkromné účely. V k.ú. J. K. v intraviláne sa nehnuteľnosti predávajú za 50,50 €m2 v zastavanom území obce, čo je trhová cena, čo na podiel žalovaného vo výške 12m2 predstavuje čiastku 614,40 €.
2. Žalovanému bola podaná žaloba doručovaná na adresu ktorú uviedol žalobca vo svojom žalobnom návrhu a na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR. Z obidvoch adries sa súdu vrátila zásielka s oznámením, že na uvedenej adrese je adresát neznámy. Súd vykonal šetrenie ohľadom pobytu žalovaného na Miestnom úrade Bratislava-Ružinov a u rodinných príslušníkov žalovaného, sestier T. B. a F. L., ktorých mená a adresy oznámil súdu Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov. Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Ružinov súdu oznámil, že žalovaný je prihlásený k trvalému pobytu na adrese Rezedova XX B., prechodný pobyt neevidujú. Q. žalovaného podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX oznámili, že nepoznajú akúkoľvek adresu na ktorej sa žalovaný zdržiava alebo by sa mohol zdržiavať a nepoznajú akúkoľvek inú osobu s adresou v príbuzenskom priateľskom alebo pracovnom vzťahu ktorá by mohla poskytnúť informácie o žalovanom. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle ust. § 116
ods. X C. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa XX.X.XXXX. F. písomnosti súd žalovanému doručoval na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.
3. I. sa k podanej žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávanie XX.X.XXXX sa nedostavil, predvolanie na pojednávanie z adresy jeho trvalého bydliska sa súdu vrátilo dňa XX.XX.XXXX s oznámením že na uvedenej adrese je adresát neznámy. R. dňom v zmysle ust. § 111 ods. X C. sa predvolanie na pojednávanie považuje za doručené, súd preto pojednával aj v neprítomnosti žalovaného.
4. I. na pojednávaní zotrval na svojej podanej žalobe, doplnil, že predmetný pozemok je záhradou k rodinnému domu, ktorý užívali v minulosti ešte jeho rodičia a užívajú ho ako rodina aj v súčasnosi, tento pozemok chce užívať aj v budúcnosti a chcel by si to vysporiadať. Q. sa so žalovaným spojiť, dohodnúť sa s ním, s jeho rodinou sa takto dohodol, určitú časť si s nimi vysporiadal, avšak so žalovaným sa mu nepodarilo spojiť, preto bol nútený podať predmetnú žalobu. Na hodnotu tejto nehnuteľnosti si dal spracovať znalecký posudok a pri výpočte ceny na vyporiadanie podielu vychádzal z tohto znaleckého posudku. V. k tomu, že tam má podiel XX/XX, žiadal, aby pozemok bol vysporiadaný tak, že tento pozemok mu bude prikázaný do výlučného vlastníctva s tým, že by žalovaného vyplatil.
5. Q. na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe preukazoval žalobca.
6. I. a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. J. K., parc. C. č. XXXX-orná pôda o výmere XXXmX zapísanej na LV č. XXX, žalobca v podiele XX/XX a žalovaný v podiele X/XX.
7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovanom D.. Q. Šubom, znalcom z odboru oceňovanie nehnuteľností zo dňa 2.8.2015 súd zistil, že znalec vyčíslil všeobecnú hodnotu predmetného pozemku vo výške 14.700,- €, za m2 50,49 €.
8. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
9. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľností v podieloch tak, ako sú tieto zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie J. K. a že k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi nimi nedošlo.
13. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku podielového spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva Občiansky zákonník prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia.
14. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkmi podľa výšky podielov prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Súd dospel k záveru, že reálne rozdelenie pozemku vzhľadom k jeho veľkosti, usporiadaniu, jeho tvar, využitie, ktorý slúži ako záhrada k rodinnému domu žalobcu ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov nebolo účelné. Z uvedených dôvodov preto súd s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu a na účelné využitie veci, nakoľko o nehnuteľnosť sa stará žalobca, dlhodobo ju užíva vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobcom navrhovaná výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti stanovenej súdnym znalcom v znaleckom posudku, ktorý si dal vypracovať žalobca za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva a ktorá nebola v konaní sporná. Znalec pri jej stanovení vychádzal zo všeobecnej hodnoty metódou polohovej diferenciácie, pričom vychádzal z polohy a využitia nehnuteľnosti. Vzhľadom na spôsob stanovenia ako aj použité podklady súd výpočet všeobecnej hodnoty považoval za hodnoverný listinný dôkaz preukazujúci hodnotu nehnuteľností, za ktorú by bolo možné predmetnú nehnuteľnosť v danom mieste a čase predať, a za ktorú je možné nadobudnúť obdobné pozemky v danej lokalite. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 14.743,08,- Eur, za primeranú náhradu je potom treba považovať 1/24 všeobecnej ceny nehnuteľností, ktorá je hodnotovým ekvivalentom ideálneho spoluvlastníckeho podielu, o ktorý žalovaný prichádza a predstavuje sumu 614,30- Eur. Súd zohľadnil samotný návrh žalobcu o vyplatenie 614,40 Eur a na zaplatenie tejto sumy na vyrovnanie podielu žalovaného zaviazal žalobcu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Okresný súd v Žiline
dňa 11. 1. 2017