Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_10C-99-2016.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/99/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: JUSTRINOM MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, právne zastúpený advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: V. H., J.. XX.XX.XXXX, G. N. XXX/X, XXX XX S., v konaní o zaplatenie 2.417,10 CZK s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 2 417,10 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2 267,18 CZK od 02.02.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 29.03.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 417,10 CZK spolu s 8,05 % úrokom zo sumy 2 267,18 CZK od 02.02.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Suma 2 417,10 CZK pozostáva z istiny vo výške 2 267,18 CZK a úroku v sume 149,92 CZK.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že medzi obchodnou spoločnosťou Česká sporiteľňa, a.s. so sídlom v Prahe, Česká republika a žalovaným, bola dňa 29.10.2013 uzavretá zmluva o účte, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet čísla uvedeného v žalobe. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli VOP Českej sporiteľne. Právny vzťah založený zmluvou sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky. Podľa bodu 10.9. VOP v prípade v zmluvne nedojednaného prečerpania peňažných prostriedkov uložených úročených v bankách, vzniknutý debetný zostatok sankčným úrokom vo výške stanovenej v oznámení banky, platnom v deň vzniku debetného zostatku. V zmysle platného oznámenia Českej sporiteľne ku dňu vzniku nepovoleného debetného zostatku bola výška úroku z nepovolených debetných zostatkov vo výške reposadzby Českej národnej banky zvýšenej o 7% hlavných bodov. Na sporožírovom účte žalovaného vznikol v mesiaci marec 2014 nepovolený debetný zostatok vo výške 1 695,18 CZK, ktorý postupne vzrastal, keďže žalovaný ho napriek význam nevyrovnal. Česká sporiteľňa pohľadávku zo dňa 02.05.2014 previedla na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Vtedy debetný zostatok predstavoval sumu 2 267,18 CZK a úrok 27,92 CZK. Žalovaný bol o tom informovaný výzvou zo dňa 05.05.2014, ktorou bol upozornený na možnosť výpovede zmluvy zo strany banky. Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok úročený úrokom z nepovoleného debetného zostatku vo výške 7,05 % ročne. Keďže žalovaný dlh voči banke neuhradil, banka postúpila pohľadávku k 01.02.2015 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom z 02.03.2015. K tomuto dňu potom pohľadávka predstavovala sumy uvedené v petite žalobného návrhu. Žalobca odo dňa postúpenia teda
odo dňa 02.02.2015 úročil nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania podľa § 1 Nariadenia Vlády ČR č. 180/2013 Sb. vo výške 8,05 % ročne.
3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 11.01.2017 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu, v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý bol riadne na pojednávanie predvolaný a v neprítomnosti žalovaného, u ktorého sa doručenie predvolania považovalo za vykázané v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 CSP.
4. Na pojednávaní dňa 11.01.2017 súd vykonal dokazovanie čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu, predovšetkým čítaním rámcovej zmluvy o finančných službách a VOP Českej sporiteľne, čítaním Cenníka Českej sporiteľne, a. s. pre bankové obchody a oznámenia Českej sporiteľne, a.s. o úrokových sadzbách, čítaním prehľadu pohybu na účtoch, čítaním výzvy k zaplateniu dlhu pred podaním žaloby na súd, čítaním zmluvy o poskytnutých pohľadávok, oznámenia o postúpení pohľadávok a čítaním výzvy na plnenie. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom v žalobe, ktorý súd považoval za nesporný.
5. Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie tohto sporu, ktorý podľa presvedčenia súdu, na základe zmluvy uzavretej medzi bankou a žalovaným, sa považuje za vzťah spotrebiteľský, je daná na základe čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012.
6. Podľa dojednania čl. 39 VOP Českej sporiteľne, a.s. účinných v čase uzavretia zmluvy sa právne vzťahy medzi bankou a klientom, čiže žalovaným, spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Takáto voľba práva je podľa presvedčenia súdu v súlade s čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 v rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a tiež v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia.
7. Nárok žalobcu na zaplatenie debetného zostatku, čiže istiny a zmluvného úroku nachádza právnu oporu v ustanoveniach zmluvy, ktorá odkazovala aj na VOP Českej sporiteľne a Cenník Českej sporiteľne, a.s.. Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 1970 Zákona č. 89/2012 Sb. (Občiansky zákonník), podľa ktorého od dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil zákonné povinnosti, požadovať zaplatenie úroku z omeškania, ibaže by dlžník nebol za omeškanie zodpovedný. Výšku úroku zo meškania stanoví vláda nariadením, pokiaľ si strany nedohodnú výšku úroku z omeškania, považuje sa za dohodnutú výška takto stanovená.
8. Podľa § 1 nariadenia Vlády Českej republiky č. 180/2013 Sb., výška úroku z omeškania zodpovedá výške reposadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 % bodov súd mal preukázané vyššie žalobcom uvádzané skutočnosti.
9. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a vyhovel jej.
10. V zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., súd žalobcovi, ako strane, ktorá bola v konaní plne úspešná proti žalovanému, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.