Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/172/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE, société anonyme, so sídlom boulevard Haussmann, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, proti žalovanému Y. Ž., K.. XX.X.XXXX, O. S. Č.. XX, o zaplatenie 288,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 7. decembra 2015 č.k. 16C 520/2015-33 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: XX XXX XXX) sumu 253,69 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 4.6.2014 do zaplatenia, trovy konania v sume 17 eura a trovy právneho zastúpenia v sume 38 eur na účet JUDr. Heleny Strachutovej, usadenej euroadvokátky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 288,15 eura so zmluvným úrokom vo výške 23,56 % ročne zo sumy 253,69 eura od 3.6.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 288,15 eura od 4.6.2014 do zaplatenia s odôvodnením, že na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 5.11.2013 poskytol žalovanému úver v sume 253,69 eura na nákup spotrebného tovaru, za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Poukázal tiež na argumentáciu žalobcu, že žalovaný nesplnil svoj záväzok splatiť úver v desiatich mesačných splátkach vo výške 30,12 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.12.2013.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovanému bol na základe jeho písomnej žiadosti zo dňa 5.11.2013 poskytnutý úver v sume 253,69 eura na nákup spotrebného tovaru s tým, že žalobca za žalovaného uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prevzal. Ďalej súd zistil, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 5.11.2013 sa žalovaný zaviazal splatiť úver v sume 253,69 eura v desiatich mesačných splátkach vo výške 30,12 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.12.2013, konečná splatnosť úveru 15.9.2014, úroková sadzba bola stanovená na 23,56 %, RPMN 26,29 %, cena tovaru bola v sume 281,88 eura, priama platba predajcovi činila 28,19 eura. Dlh v sume 288,15 eura sa stal splatným dňa 3.6.2014.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa § 52 ods. 1 a 4, § 53 ods.

1, 2, 3 a 5, § 55, § 54 ods. 1, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 41 a § 457 Občianskeho zákonníka, poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn 3Cdo 173/2003, 5Cdo 26/2011, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 10/95, dospel k záveru, že zmluvne dojednané úroky je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s dobrými mravmi, keďže priemerná úroková sadzba obchodných bánk v mesiaci november 2013 bola 8,52 % a v zmluve o úvere je uvedená sadzba 23,56 % ročne, čo je niekoľkokrát vyššie než bola obvyklá úroková miera, a tak tieto ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie žalovaného spotrebiteľa a priečia sa dobrým mravom. Vzhľadom na rozpor žalobcom požadovaných vysokých úrokov s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie vyhodnotil „obidve tieto zmluvy v tejto časti“ ako neplatné v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť, možno posudzovať iba ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo zistenia, že žalovaný z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 253,69 eura nezaplatil ani jednu splátku, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 253,60 eura z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. O príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, platného od 1.2.2013 a podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

5. Výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil konštatovaním, že vyplýval z neplatne uzavretej zmluvy.

6. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania predstavujúcich žalobcom zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 17 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 38 eur za jeden úkon právnej služby, lebo ide o formulárovú žalobu a vec právne nenáročnú.

7. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti tohto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že rozsudok je v jeho napadnutej časti nepreskúmateľný. Namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p., vo svojom rozhodnutí o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, nevysporiadal sa dostatočne so skutkovým ani právnym posúdením veci a nedbal na celkovú presvedčivosť súdneho rozhodnutia tak, aby závery, ku ktorým dospel, boli prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Poukazom na znenie § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. k § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie posúdil zmluvné úroky v rozpore s platnou právnou úpravou. Žalobca mal za to, že ak podľa údajov Ministerstva financií zverejnených na http.//www.finance.gov.sk/Default aspx?CatID=6783 priemerná RPMN v mesiaci november 2013 pri „spotrebiteľské úvery so zabezpečením alebo leasing vo výške do 1.500, eur vrátane“ bola 23 % a ak podľa správneho zistenia súdu RPMN podľa zmluvy bola 26,29 %, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi a dodal, že pod pojmom odplata nemožno rozumieť len výšku úrokov, nakoľko RPMN oveľa presnejšie odzrkadľuje celkové náklady spotrebiteľa na úver.

8. Žalovaný sa k písomného podaniu žalobcu nevyjadril.

9. V priebehu odvolacieho konania Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust. § 69a ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.07.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123 - 74 - 1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutia kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: XXXXXXXX. Spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paris je v dôsledku uvedeného cezhraničného zlúčenia právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s..

10. Odvolací súd v dôsledku uvedenej právnej skutočnosti v odvolacom konaní pokračoval s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciová spoločnosť.

11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

12. V intenciách týchto citovaných zákonných ustanovení na základe včas podaného odvolania žalobcu odvolací súd (§ 34 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v jeho napadnutej časti na skutkových záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (nesprávne hodnotenie dôkazov). V nadväznosti na to aj nesprávne (neúplne) vec právne posúdil, v dôsledku čoho o nároku žalobcu v tejto časti rozhodol predčasne, a preto nesprávne.

14. Z dôvodov napadnutej časti rozsudku plynie, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového záveru, že 1/ zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, uzavretou medzi sporovými stranami dňa 5.11.2013 na nákup spotrebného tovaru žalovaným spotrebiteľom, bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 253,69 eura, ktorý sa žalovaný, pri úrokovej sadzbe stanovenej na 23,56 % a RPMN 26,29 %, zaviazal žalobcovi splatiť v desiatich mesačných splátkach v sume 30,12 eura s tým, že splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15.12.2013 a konečná splatnosť úveru dňa 15.9.2014, ako i že 2/ priemerná úroková sadzba obchodných bánk v mesiaci november 2013 bola 8,52 %, z ktorého učinil právny záver, že: 1/ zmluvné dojednanie o úrokoch v sadzbe 23,56 % ročne je neplatné v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a zhoršenie postavenia žalovaného spotrebiteľa, keďže dohodnuté úroky sú niekoľkokrát vyššie, než bola obvyklá úroková miera, a 2/ „obe tieto zmluvy“ sú „v tejto časti“ neplatné v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom súd prvej inštancie vyvodil, že plnenie, ktoré má žalovaný vrátiť je potrebné posudzovať podľa § 451 ods. 1 a 2 ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného.

15. Tento záver súdu prvej inštancie je vo vzťahu k napadnutej časti zamietavého výroku rozsudku predčasný, a preto nesprávny, pretože je založený na neúplnom právnom posúdení veci, i keď nemožno súhlasiť s poukazom žalobcu na znenie ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktoré bolo účinné od 1.9.2014 v situácii, ak v posudzovanom spore zmluva o spotrebiteľskom úvere bola nepochybne uzavretá medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným dňa 5.11.2013. Ak totiž záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014 (§ 10d ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1. septembra 2014).

16. Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013 do 31.5.2014, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu (t.j. v zmysle poznámky k tomuto ustanoveniu - § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. 17. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov. 18. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

19. Z odôvodnenia napadnutej časti rozsudku plynie, že súd prvej inštancie z hľadiska citovanej právnej úpravy vec vôbec neposudzoval a z tohto pohľadu nie je zrejmé, ako dospel súd prvého stupňa k záveru o neplatnosti dojednania strán o zmluvnom úroku pre rozpor s dobrými mravmi. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie je založený na neúplnom, a preto nesprávnom právnom posúdení veci a v tejto časti nevyhovuje ani požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak výrok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odôvodnil bez ďalšieho len konštatovaním, že nárok žalobcu vyplýval z neplatne uzavretej zmluvy. Z odôvodnenia rozsudku tak nemožno zistiť, ktoré skutočnosti má súd za preukázané a ktoré nie a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia (o.i. aj že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v mesiaci november 2013 bola 8,52 %). Uvedená vada je dôvodom, pre ktorú odvolací súd musí rozhodnutie v jeho napadnutej časti zrušiť, lebo rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. V prejednávanom spore, ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku v tejto jeho preskúmavanej časti, súd prvej inštancie neobjasnil základné otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, t.j. na základe akých dôkazov dospel k záveru o neplatnosti dojednania strán o zmluvných úrokoch, na základe čoho potom vyvodil predčasný (a čiastočne i nepreskúmateľný) nedôvodnosti nároku žalobcu v tejto časti.

20. S poukazom na tieto dôvody odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keďže dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vo veci vykonať a na nepreskúmateľnosť dôvodov napadnutej časti súdneho rozhodnutia, nie je účelné dopĺňať toto dokazovanie v odvolacom konaní a nie je možné ani nahrádzať argumentáciu prvoinštančného súdu vzhľadom na vyššie uvádzané pochybenia.

21. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie vychádzať z právneho názoru a pokynov odvolacieho súdu vyslovených v tomto zrušujúcom uznesení (§ 391 ods. 3 vysporiadať sa dôsledne s námietkami a argumentáciou žalobcu v priebehu prvoinštančného i odvolacieho konania a opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu v prevyšujúcej časti a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu, ako aj právne závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

22. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .