Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_15C-11-2015.pdf
PDF · 95.64 KB
No categories available
15C/11/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Annou Križanovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: H. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 113,48 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 113,48 EUR s 9,50 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,19 EUR od 18.10.2011 do zaplatenia, s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,72 EUR od 18.01.2012 do zaplatenia, s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.11.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013) žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 113,48 EUR s 9,50 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,19 EUR od 18.10.2011 do zaplatenia, s 9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,72 EUR od 18.01.2012 do zaplatenia, s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.11.2011 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom služieb zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vrátane dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v dodatku k zmluve o pripojení. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby. Žalovanému boli vystavené faktúry č. 4730988663 na sumu 28,19 EUR splatná 17.09.2011(dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,19 EUR), faktúra č. 1731988861 na sumu 31,69 EUR splatná 17.10.2011 (dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,19 EUR), faktúra č. 3732988909 na sumu 28,19 EUR splatná 17.11.2011 (dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,19
EUR), faktúra č. 2733984305 na sumu 28,19 EUR splatná 17.12.2011 (dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,19 EUR), faktúra č. 8734985084 na sumu 861,52 EUR splatná 17.01.2012 (dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 0,72 EUR). Nezaplatením uvedených faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania vo vzťahu k žalobcovi a žalobca má teda nárok na úroky z omeškania až do zaplatenia. Súdny poplatok vo výške 16,50 EUR žalobca zložil dňa 18.11.2014 na účet tunajšieho súdu.
2.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Výzvou zo dňa 04.02.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa 24.04.2016 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a jej prílohám. Na predmetnú výzvu žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.01.2017. Zásielka, ktorou súd doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie, sa vrátila súdu nedoručená s tým, že je na uvedenej adrese neznámy. Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného ako jeho adresa evidovaná v registri obyvateľov SR súd ju postupom podľa § 111 ods. 3 CSP považoval za riadne doručenú.
3.
Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
4.
Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal oznámením obsahu priložených listín a to najmä: Zmluva o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, L. o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, odovzdávací protokol S. N. zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok k Zmluve o poskytovaní S. N. zo dňa XX.XX.XXXX, čestné vyhlásenie žalovaného k Zmluve č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, Zmluva o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, faktúry č. 1731988861, 2733984305, 4730988663, 3732988909, 8734985084, Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi postupcom Slovak Telecom, a.s. a žalobcom ako postupníkom dňa 22.11.2013, výpis z OR žalobcu, listiny ohľadom šetrenia pobytu žalovaného ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:
Dňa 14.03.2011 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému službu S. N. a zároveň prenajal žalovanému koncové zariadenie S. N. G. v počte dvoch kusov. Podľa odovzdávacieho protokolu bolo žalovanému predmetné zariadenie odovzdané dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdil svojim podpisom. V ten istý deň žalovaný písomne vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľnosti na ktorej má byť podľa zmluvy o pripojení vybudované pripojené telekomunikačné vedenie a umiestnený koncový bod, pričom išlo o adresu V. XX, K.. K predmetnej zmluve účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX. dodatok, podľa ktorého došlo k zmene programu, ktorý bol poskytovaný žalovanému. J. súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti žalobcu. Dňa 18.05.2011 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bol I.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti žalobcu. Cenu poskytovaných služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému nasledovnými faktúrami:
- fa. č. 4730988663 zo dňa 03.09.2011 vo výške 28,19 EUR, ktorá bola splatná 17.09.2011 (za obdobie od 01.08.2011 do 31.08.2011),
- fa. č. 1731988861 zo dňa 03.10.2011 vo výške 31,69 EUR, ktorá bola splatná 17.10.2011 (za obdobie od 01.09.2011 do 30.09.2011),
- fa. č. 3732988909 zo dňa 03.11.2011 vo výške 28,19 EUR, ktorá bola splatná 17.11.2011 (za obdobie od 01.10.2011 do 31.10.2011),
- fa. č. 2733984305 zo dňa 03.12.2011 vo výške 28,19 EUR, ktorá bola splatná 17.12.2011 (za obdobie od 01.11.2011 do 30.11.2011),
- fa. č. 8734985084 zo dňa 03.01.2012 vo výške 861,52 EUR, ktorá bola splatná 17.01.2012 (za obdobie od 01.12.2011 do 31.12.2011).
Uvedené faktúry boli žalovanému doručované pod kódom adresáta XXXXXXXXXX. a žalovaný ich v lehote splatnosti a ani následne právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil v plnej výške.
5.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 44 ods. 4 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
6.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
Z predložených listinných dôkazov, akceptujúc tvrdenie žalobcu, súd považoval za preukázané, že v danom prípade právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli vyššie špecifikované zmluvy podľa § 43 ods. 1 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. v platnom znení, pričom uzavretá zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V prejednávanom spore súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako poskytovateľ, svoj záväzok z uvedených zmlúv splnil, nakoľko žalovanému dohodnuté služby poskytoval.
Súd nepovažoval za preukázané, že by z uvedených zmlúv splnil svoj záväzok aj žalovaný nakoľko akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že cenu za poskytnuté služby žalobcovi ale ani jeho právnemu predchodcovi neuhradil, čím zo strany žalovaného došlo k porušeniu dohodnutých zmluvných povinností. V konaní súd nezistil, že by záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol akýmkoľvek iným spôsobom. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žaloba vrátane jej príloh boli žalovanému doručené a žalovaný žalobou uplatnený nárok nenamietal a ani žiadnym spôsobom nespochybnil.
Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške určenej zákonom (9%, 90,25 % a 9,50 %).
7.
Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude oproti doterajšej právnej úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP a § 256 CSP.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.
Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 12.09.2014, Občiansky súdny poriadok (ďalej aj OSP.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý zároveň zrušil OSP. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa CSP je diametrálne odlišná od úpravy podľa OSP. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Súd pritom vychádza z ustanovení § 255 až 256 CSP a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 CSP. Žalobca vo veci mal plný úspech a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Úplným záverom súd dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP, sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).