Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/130/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: V.. Q. B., nar. X.XX.XXXX, bytom V.Č. K. B., G. Ľ. X, zastúpenej JUDr. Petrom Rakom, advokátom, so sídlom Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C/166/2013-180 zo dňa 27.6.2014, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 14C/166/2013 - 180 zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1834/2012, zo dňa 19.1.2012. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/1834/2012, zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 251,68 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa dňa 25.6.2013 podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/1834/2012, zo dňa 19.1.2012, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 45,31 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplývajú z § 40 ods. 1 písm. a/, c/, g/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení o rozhodcovskom konaní. Rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania. Popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, kde bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní. Boli porušené všetky všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Nebola uzavretá platná rozhodcovská doložka, ani rozhodcovská zmluva. Rozhodcovské konanie je potrebné považovať za paakt a nemožno mu priznať účinky riadneho rozhodnutia. Naviac má byť odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, čo vyplýva z Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré žalobkyňa nemusela podpísať a nebol by dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky už súdy nemajú právo preskúmavať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Každý spotrebiteľ má byť primerane vnímavý a obozretný, pričom Osobitné zmluvné dojednania sú samostatné, graficky, vizuálne a právne oddelené od obsahu ďalších právnych úkonov. Tieto dojednania sú stručné a vyjadrujú vôľu zmluvných strán. Žalobkyňa nevyužila právo dať odpor proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý bol vydaný arbitrážnym súdom.

4. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela v prospech svojho syna W. poistnú zmluvu, ktorú objednávala jej sestra Q. V.. Obdobnú zmluvu uzavrela aj pre druhého syna Q.. So sestrou, ako zástupcom, skôr preberali otázky týkajúce sa poistenia, vyplnenia tlačiva, mesačných splátok a dĺžky poistenia. Sestrou nebola upozornená na prípadné riešenie sporov rozhodcovským rozsudkom. Rozdiel medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom ako otázku neriešili. Neskôr sa rozhodla ukončiť poistný vzťah. Vypočutá svedkyňa, sestra žalobkyne, potvrdila, že dojednávala poistné zmluvy v rodine a sama sa zúčastnila školenia týkajúce sa vypisovania poistných zmlúv. Školenia sa netýkali obsahu Všeobecných poistných podmienok, teda ani rozhodcovských zmlúv. O arbitrážnych súdoch sa prvýkrát dozvedela, keď jej a ostatným rodinným príslušníkom boli doručované rozhodcovské rozsudky.

5. Okresný súd právny vzťah účastníkov posudzoval podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý sa týka spotrebiteľských zmlúv. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). V ods. 2 sa rieši otázka individuálneho dojednávania zmluvných ustanovení pred podpisom zmluvy a nemožnosť ovplyvniť ich obsah. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania môže podať žalobu na príslušnom súde a domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak sa popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy alebo boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (písm. c/ a j/).

6. Okresný súd posudzoval uzavretú poistnú zmluvu z 24.1.2008 pod č. XXXXXXXXXX ako spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poisťovateľ - žalovaný vykonával činnosť v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Súd pri hodnotení rozhodcovskej doložky vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 a 6Cdo/1/2012 týkajúce sa spotrebiteľského charakteru niektorých zmlúv a dojednaných rozhodcovských doložiek. Hodnotila sa otázka porušenia práva na individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky v predtlači formulárov Všeobecných poistných podmienok životného poistenia. Aj keď došlo k podpisu tzv. Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve, tak obsah týchto dojednaní nebolo možné nijak ovplyvniť zo strany záujemcu o poistenie. Nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní s poukazom na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preukázanie individuálneho dojednania zaťažuje žalovanú spoločnosť. Všetko bolo robené na predtlači. Došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, pretože tento nemohol ovplyvniť text predkladaný poisťovacou spoločnosťou pri podpise pri uzatváraní poistnej zmluvy.

7. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2164/2010 musia byť garantované rovnaké podmienky zaobchádzania vo vzťahu k spotrebiteľovi. Je potrebné poskytnúť zvýšenú ochranu slabšej strane zmluvného vzťahu, a to spotrebiteľovi. Žalovaný sa totiž nachádza v určitom zvýhodnení oproti jednotlivým spotrebiteľom z hľadiska finančných možností platiť súdne poplatky za rozhodcovské konanie, či určitej skúsenosti z priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovské konania sú v podstatne kratších lehotách a vytvárajú určitú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inštitút rozhodcovského konania nebol individuálne dojednaný a dojednanie rozhodcovskej doložky je tak neprijateľné. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania, súd nevidí dôvod na prerušenie konania, pretože Ústavný súd SR už raz rozhodol v obdobnej veci a konštatoval, že nedošlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky (žalovanej obchodnej spoločnosti). O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov konania na trovách zastúpenia advokátom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

8. Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie žalovaná obchodná spoločnosť. Prejednávaná vec nie je spotrebiteľským sporom. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je osobitným konaním podľa osobitného zákona o rozhodcovskom konaní. V rámci ochrany spotrebiteľa nie je možné ignorovať platné právne predpisy, tobôž predpisy procesné a uprednostňovať práva spotrebiteľa, ako to mylne vykladajú niektoré inštitúcie v Slovenskej republike. Rozhodnutie súdu prvého stupňa postráda výrok o tom, kto vyrieši nárok pôvodne riešený rozhodcovským konaním. Napadnutý rozsudok je neurčitý, nevykonateľný, je potrebné ho zrušiť. Súd nevysvetlil, v čom došlo k porušeniu rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takisto nie je vyriešená otázka o neprijateľnosti zmluvnej podmienky pri dojednávaní rozhodcovskej doložky. Súd nevysvetlil tvrdené nekalé zmluvné podmienky. Rozhodcovská doložka je formulovaná v Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve. Bolo na žalobkyni, či sa rozhodne podpísať alebo nepodpísať rozhodcovskú doložku, a to nezávisle na obsahu poistnej zmluvy. Rozhodcovská doložka bola osobitne vyjednaná a podpísaná žalobkyňou. Podpísanie rozhodcovskej doložky nebolo viazané na uzavretie poistnej zmluvy. Zmluvné dojednania sú jasné a zreteľné, graficky i obsahovo oddelené od Všeobecných poistných podmienok. Samé o sebe nemohli založiť tvrdenú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak žalobkyňa slobodne podpíše rozhodcovskú doložku, t. j. riešenie sporov v mimosúdnom konaní, tak z takéhoto dojednania je potrebné vychádzať. Informácie poistenému boli podané vyčerpávajúco, jasne a zrozumiteľne. Žalobkyňa nebola nútená uzavrieť poistnú zmluvu a neuzavrela ju ani v tiesni. Nie je možné poskytnúť ochranu nepozorným, neopatrným a ľahkovážnym spotrebiteľom. Navrhuje rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Zástupca žalobkyne navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalobkyňa má status spotrebiteľa, ktorý uzavrel životné poistenie ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ. O rozhodcovskej doložke nebola žalobkyňa dostatočne informovaná, naopak, žalovaný nepreukázal, že dostatočne informoval poisteného o význame rozhodcovskej doložky. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nemuselo dôjsť k podpisu rozhodcovskej doložky, pretože táto inú možnosť nemala, len podpísať poistnú zmluvu, ako aj rozhodcovskú doložku. Akákoľvek rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve je absolútne neplatná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho hodnotenia. Žalobkyňa neuznáva právomoc rozhodcovského súdu. S rozhodcovským konaním nesúhlasila a nesúhlasí. Rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať a rozhodnúť. Preto sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

10. V odvolacom konaní Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 12Co/106/2014-215 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania 83,87 eur. Na dovolanie žalovaného Najvyšší súd SR uznesením č. k. 5Cdo/734/2015-244 zo dňa 28.9.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove 12Co/106/2014 a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení Najvyšší súd SR konštatoval, že odvolanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcich konaniach. Došlo ale k pochybeniu a odňatiu možnosti konať pred súdom, ak žalovaná obchodná spoločnosť nemala možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalobkyne z 25.8.2014 (č. l. 201 - 204 spisu), lebo toto vyjadrenie žalobkyne žalovanému doručené nebolo. Postup odvolacieho súdu vykázal znaky relevantné z hľadiska namietanej vady zmätočnosti, kde účastník konania nemal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi a vyjadriť sa k nim, aj keď takýto dôkaz nebude vyvolávať žiadnu novú argumentáciu. Na druhej strane dovolací súd nezistil, aby rozhodnutie odvolacieho súdu malo vady v tvrdenej nepreskúmateľnosti, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

11. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu odvolací súd doručoval vyjadrenie zástupcu žalobkyne z 25.8.2014 ako vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, a to zaslal zástupcovi žalovanej poisťovacej spoločnosti. Následne odvolací súd prejednal vec znova.

12. Podľa § 480 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené ináč, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť aj na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, toto potvrdzuje a na zdôraznenie správnosti ďalej uvádza:

13. Žalobkyňa napadla rozhodcovský rozsudok, kde rozhodcovský súd rozhodoval na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach poistnej zmluvy ako Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve, kde v bode II. sa uvádza, že poistník aj poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle bodu XV. týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Následne rozhodcovský súd rozhodol o nároku žalobcu, v tomto prípade poisťovacej spoločnosti, na zaplatenie 45,31 eur titulom povinnosti poisteného zaplatiť poisťovni vyplatenú províziu sprostredkovateľovi poistenia. V prvom rade je potrebné súhlasiť so závermi okresného súdu, pokiaľ posúdil poistný vzťah ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa je v zmluvnom vzťahu, je spotrebiteľom - fyzickou osobou a žalovaný je právnickou osobou, ktorá poskytuje poisťovacie služby v rámci predmetu svojho podnikania. Súd hodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku dojednanie tzv. rozhodcovskej doložky. Súd vytkol, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy v tzv. Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, ktoré sú osobitne odčlenené od Všeobecných poistných podmienok podpísaných žalobkyňou. Podľa názoru odvolacieho súdu Všeobecné poistné podmienky by nemali obsahovať ďalšie Zmluvné dojednania, pretože podľa Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v § 273 ods. 1 sa uvádza, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky poisťovateľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poisťovateľom zmluvu uzavrel, oznámené. Všeobecné poistné podmienky majú bližšie upravovať poistný vzťah a nevytvárať ďalšie zmluvné záväzky, napr. dohodu o uzavretí rozhodcovskej doložky, že spory medzi účastníkmi budú prerokované rozhodcami, resp. že je povinnosť poisteného preplácať podľa čl. VII. bodu 7a poisťovni výšku vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy obchodným zástupcom poisťovacej spoločnosti. Ak sa hovorí o individuálnom dojednávaní, znamená to, že je zmluvným stranám daná možnosť na výber. Tu sú doložené predtlače zmluvy a Všeobecné poistné podmienky, pričom z hľadiska rozsahu tých poistných podmienok sa dá predpokladať, že podpisujúca strana - spotrebiteľ nemusela mať vedomosť o všetkých zmluvných záväzkoch, ktoré sú obsiahnuté v rozsiahlych Všeobecných poistných podmienkach popri samotnej poistnej zmluve. Ak Osobitné zmluvné dojednania uvádzajú, že rozhodcovské konanie je oproti súdnemu konaniu účelnejšie, praktickejšie a rýchlejšie, tak ako keby naznačili, že súdne konania pred všeobecným súdom takéto vlastnosti nemajú. Tu je výslovné preferovanie rozhodcovského konania s opomenutím otázky spravodlivého rozhodnutia vo veci. Osoba podpisujúca Všeobecné poistné podmienky a dojednanie rozhodcovskej doložky si nemusela byť vedomá, že rieši otázku vytvárania rozhodcovského súdu podľa časti XV. VPP, že spory majú byť rozhodované pred rozhodcovským súdom, pričom práve žalovaný má väčšie skúsenosti z hľadiska podobných sporov a vie, čo obsahuje tzv. rozhodcovské konanie. Rozhodcovská doložka presne nedefinuje rozhodcovský súd, ktorý vo veci má konať. Je potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora C-243/08 vo veci Pannon GSM, kde sa konštatuje, že podmienka obsiahnutá v zmluve, uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednania, a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú. Preto aj súdy ex offo majú skúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky, pretože nekalé podmienky v zmluvách nebudú záväzné pre spotrebiteľa. Rozhodnutie Pannon znamená, že je chybou zvoliť rozhodcovský súd podľa sídla dodávateľa služieb, nie podľa všeobecného súdu spotrebiteľa (bydliska spotrebiteľa). Odvolací súd považuje za nekalé, aby náklady, ktoré súvisia s vyplatením provízie obchodnému zástupcovi si poisťovacia spoločnosť dala preplácať v prípade zrušenia poistného vzťahu. Tvrdené nedôvodné vyplatené provízie si mala spoločnosť ošetriť už v sadzbách poistného a neprenášať to na spotrebiteľov ako dôsledky prípadného predčasného ukončenia poistného vzťahu. Bolo by zaujímavé zistiť, či obchodný zástupca nemal tú istú povinnosť vrátiť nezarobenú províziu poisťovacej spoločnosti.

14. Čo sa týka individuálneho dojednania, tak Osobitné zmluvné podmienky majú dva body týkajúce sa zániku poistenia, ako aj rozhodcovskú doložku, pričom vtedajší zástupca poisťovacej spoločnosti Q. V., sestra žalobkyne, uviedla, že ako obchodný zástupca nemala predstavu o tom, čo je predmetom rozhodcovského konania a čo znamená podpis rozhodcovskej doložky pre poisteného. Samotná zmluva so žalobkyňou bola jej prvou poistnou zmluvou, pričom školenia poisťovacej spoločnosti pre zástupcov sa týkali skôr vypisovania zmlúv, nie obsahu a dôsledkov pre poistených v prípade rozhodcovského konania a rozhodcovskej doložky. Žalovaná obchodná spoločnosť nemohla preukázať individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Tu boli doložené len podpísané Všeobecné poistné podmienky. Nebolo preukázané, že spotrebiteľovi bola daná možnosť na výber, že má inú možnosť, ako len podpísať rozhodcovskú doložku ako súčasť poistných podmienok. Spotrebiteľ musel prijať poistnú zmluvu ako celok aj so Všeobecnými poistnými podmienkami a rozhodcovskou doložkou a tak sa spotrebiteľ dostal do výrazne znevýhodnenej pozície oproti poskytovateľovi poistných služieb. Preto dojednanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pri podpise zmluvy nemožno konštatovať zmluvnú autonómiu zo strany žalobkyne, tá mohla len podpísať poistnú zmluvu v celom rozsahu, kde rozhodcovské konanie bolo klientovi priamo nanútené, a to dvojnásobným podpisom, ako Všeobecných poistných podmienok, tak aj Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007. Ak žalovaný tvrdí, že prípadne nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve by spory neboli riešené v rozhodcovskom konaní, potom nemožno opomenúť, že spotrebiteľ aj tak nemal na výber, pretože Všeobecné poistné podmienky v časti XV. rozhodcovského konania jasne vytvárajú návrh ďalšej zmluvy o rozhodcovskom konaní, pretože poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Osobitné zmluvné dojednanie nedáva možnosť nepodpísať rozhodcovskú zmluvu, pretože aj v prípade jej nepodpísania, poistený by podpisoval Všeobecné poistné podmienky o rozhodcovskom konaní podľa časti XV. Naviac je pochybný nárok poisťovacej spoločnosti na preplácanie vyplatených provízií obchodnému zástupcovi. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, potom vec rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Aj z hľadiska rozhodovania Súdneho dvora vo veci Pannon realizácia práv žalovaného cez rozhodcovský rozsudok pri nepreukázaní individuálneho vyjednania rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, je nekalou podmienkou. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ išlo o otázku zrušenia rozhodcovského konania práve pre absenciu platnej rozhodcovskej zmluvy. Z hľadiska Zákona o rozhodcovskom konaní mohla sa žalobkyňa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože ako účastník rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (písm. c/ a j/) citovaného paragrafu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd preto potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne vrátane výrokov o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania. Odvolací súd vychádza z predchádzajúcich rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v otázke prejednávania rozhodcovskej doložky, či Nálezu Ústavného súdu SR. Čo sa týka trov prvostupňového konania, aj tieto boli potvrdené odvolacím súdom, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p..

16. Žalobkyňa ako úspešná účastníčka odvolacieho konania má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 v spojení s § 255 a § 262 .

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .