Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/80/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa P. O., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka U. Y., A.. X.X.XXXX, W. O., F. Č. Ľ. X, zast. JUDr. Kristína Piovarčíová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice a otec U. O. P.., A.. X.X.XXXX, W. H., Q.Č. X, zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o. so sídlom Kmeťova 24, Košice, v konaní o zvýšenie výživného, úpravu styku otca s mal. dieťaťom takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. P. O., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 130 Eur mesačne od 5.2.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 5.2.2015 do 31.12.2016 vo výške 745,30 Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou následku straty výhody splátok počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. P. O., A.. XX.XX.XXXX nasledovne:

Každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.30 hod. počas letných prázdnin v mesiaci jún prvý, druhý týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.30 hod., v mesiaci august prvý, druhý týždeň od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.30 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 17.30 hod., počas Veľkonočných prázdnin párny rok od Veľkonočného štvrtka od 9.00 hod. do nedele do 17.30 hod., v každom roku Veľkonočný pondelok od 13.00 hod. do 17.30 hod., počas zimných prázdnin každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 30.12. do 17.30 hod., počas zimných prázdnin nepárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 17.30 hod..

Otec maloleté dieťa prevezme v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa odovzdá a vráti jej ho na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

Týmto rozsudkom m e n í rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/19/2011 dňa 7.12.2011.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 5.2.2015 žiadala, aby zvýšil výživné na mal. P. O., A.. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na 150 Eur mesačne od 5.2.2015 do budúcna z dôvodu zmeny

pomerov na strane maloletého dieťaťa. Súčasne žiadala, aby upravil styk otca s maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,30 hod., počas letných prázdnin druhý týždeň v mesiaci júl od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 17,30 hod. a druhý týždeň v mesiaci august od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 17,30 hod., počas jarných prázdnin nepárny rok od pondelka od 9,00 hod. do nedele do 17,30 hod., počas Veľkonočných prázdnin v párnom roku od Veľkonočného štvrtka od 9,00 hod. do Veľkonočnej nedele do 17,30 hod., v každom roku na Veľkonočný pondelok od 13,00 hod. do 17,30 hod., počas vianočných prázdnin v každom roku prvý sviatok vianočný od 9,00 hod. do 17,30 hod. a v nepárny rok od 29.12. od 9,00 hod. do 3.1. do 17,30 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ho otcovi pred svojim bytom odovzdať, ktorý jej maloletého po skončení styku v stanovenom čase na tom istom mieste dieťa odovzdá.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 22.6.2015. Návrh matky na zvýšenie výživného žiadal zamietnuť ako neopodstatnený.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol zvýšiť výživné s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery otca ako aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Ohľadne úpravy styku bol vykonaný pohovor s mal. dieťaťom v jeho domácom prostredí, ktorý prejavil záujem stretávať sa s otcom tak ako doteraz od piatku do nedele.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/19/2011 zo dňa 7.12.2011. Mal. P. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný platiť výživné v sume 100 Eur mesačne. Styk otca s dieťaťom bol upravený bez obmedzenia.

5. Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.

6. Po rozvode manželstva došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva asi po troch rokoch. Po rozvode matka odišla bývať od rodičov, prenajala si byt na dva, tri mesiace, následne kúpila byt na hypotekárny úver. Išlo o dvojizbový byt. V tomto byte bývala asi dva, tri roky s partnerom. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. Y., ktorý sa narodil 4.5.2015. V byte mal mal. vytvorenú vlastnú izbu posteľ, stôl, počítač, priestor na to čo potrebuje, aby si mohol plniť školské povinnosti. Z finančných prostriedkov, ktoré jej vyplatil otec pri vyporiadaní BSM splatila hypotéku. Pozemok vrátila späť rodičom. K pravidelným mesačným výdavkom matky patrí 225 Eur splátka hypotekárneho úveru, 130 Eur bývanie, 28 Eur energie, 12,70 Eur TV, 30 Eur mobil, 25 Eur splátka spotrebného úveru, cestovné a ostatné štandardné výdavky na stravu, chod v domácnosti, ošatenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, kultúrne vyžitie. Partner matky uhrádza 28 Eur internet, 15 Eur mobil, 170 Eur splátka úveru, 10 Eur sporenie, cestovné a ostatné štandardné výdavky. Maloletému mesačne uhrádza 20 Eur stravu v školskej jedálni, 11 Eur družina, 50 Eur angličtina, 20 Eur bojové umenia. Maloletému ročne platí 35,50 Eur, rodičovský príspevok 100 Eur, škola v prírode, 100 Eur plávanie. Matka si vedie podrobný prehľad výdavkov celej domácnosti, z ktorého vyplýva, že maloletému ročne vynakladá na lieky 100 Eur, oblečenie 820 Eur, hračky 200-60 Eur a iné výdavky 460 Eur.

7. Mal. P. začal v septembri 2014 navštevovať základnú školu. Na vyučovanie sa vždy tešil, medzi deťmi vynikal. Asi po troch mesiacoch ju učiteľka upozornila, že synove správanie sa výrazne zmenilo, bol nesústredený, nastali zmeny v písme a nezáujem o školu. Zmena správania nastala aj voči nej, zle spával. Učiteľka jej odporučila navštíviť odborníka, absolvovali vyšetrenie u MUDr. H., ktorá u dieťaťa diagnostikovala akútnu stresovú reakciu a nastavila liečbu. Odporučila vytvoriť dieťaťa stabilné prostredie bez striedania prostredí, vylúčiť chaotické stretávanie sa dieťaťa s otcom bez vopred určených termínov. O tomto informovala aj otca, ktorý odporúčanie lekárky neakceptoval, aj naďalej si počas týždňa vynucoval styk s dieťaťom, ktoré bolo z toho nervózne. Nevedelo sa riadne pripraviť do školy a v noci zle spalo. Matka nemá záujem brániť otcovi v styku so synom a z dôvodu, že sa na ňom nevedia dohodnúť, podala návrh, aby bol tento upravený.

8. Matka je na materskej dovolenke, jej príjem je vo výške 320 Eur mesačne. Následne bude poberať rodičovský príspevok vo výške 205 Eur mesačne.

9. Otec si vyživovaciu povinnosť plnil pravidelne. Okrem výživného inou formou neprispieval.

10. Otec sa s dieťaťom pravidelne stretával každý druhý týždeň od piatku od 17,00 hod. až 17,30 hod. do nedele do 17,00 hod.. V priebehu týždňa sa s dieťaťom stretával podľa toho ako sa dohodli, prípadne podľa krúžkov.

11. Po rozvode manželstva sa dohodli, že úprava styku nebola ale dohodli sa tak, že sa bude s dieťaťom stretávať každý druhý týždeň od piatku do nedele, pričom otec si dieťa zobral od soboty do nedele, nebolo to pravidelné. Matka mala vedomosť o tom, že otec bol na Úrade práce, soc. vecí a rodiny sťažovať sa, že so synom sa nestretáva tak často.

12. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že návrh matky je zavádzajúci, zakladá sa na polopravdách a klamstvách. Matka mu oznámila, že nie je potrebné, aby kupoval oblečenie maloletému, nakoľko ho má dostatok. Styk otca s maloletým bol upravený bez časového obmedzenia. Po určitom čase keď začal chodiť maloletý do školy, začalo to spôsobovať problémy. Syn sa tešil na každé stretnutie s ním. Matka zámerne plánovala rôzne akcie, návštevy a stretnutia len preto, aby sa so synom nemohol stretnúť. Všemožne bránila synovi sa s ním stretnúť i po skončení školy. Tieto skutočnosti oznámil kolíznemu opatrovníkovi. V ďalšom uviedol, že u maloletého je neprimeraná záťaž na jeho vek, ktorú spôsobilo to, že matka ho nahlásila do rôznych krúžkov, o ktoré maloletý nemal záujem. Urobila to preto, aby ho odkladala a mala viac čase pre seba a svojho druha. Maloletý okrem toho musel znášať skutočnosť, že matka sa po rozvode trikrát sťahovala, že žije so svojim druhom v spoločnej domácnosti, že očakávala narodenie dieťaťa, bola viac podráždená a na syna nemala dostatok času. Zvlášť sa to prejavovalo po pôrode, kedy sa mu veľmi málo venovala. Taktiež jej druh mal o maloletého podľa jeho vyjadrenia malý záujem. Syn je zdravý, plný energie, len je ho potrebné ho zbaviť zbytočného nadmerného zaťaženia. Otec má so synom veľmi pekný vzťah. Maloletý má peknú zariadenú detskú izbu, cíti sa u otca veľmi dobre a súčasne má kamarátov. Rád sa s ním stretáva a pokiaľ je u neho nemá záujem sa vrátiť k matke. Táto vyložene maloletého strašila so zámerom vypestovať nenávisť voči otcovi, napríklad tým, že ako lesník zabíja v lese zvieratká, že môže chytiť kliešte, ktoré sú životu nebezpečné. Naopak ako lesník syna berie na prechádzku do lesa, na ktoré sa veľmi teší. Matka má už priateľa, s ktorým má dieťa. Býva v 2-izbovom byte, kde nemá vytvorené podmienky pre maloletého a náležité podmienky na rozdiel od otca, ktorý žije sám vo veľkom dome. Pokiaľ sa týka príjmov a majetkov, už v minulosti vykazoval nízky príjem na papieri. V súčasnosti ich dostáva vo väčšom rozsahu. Druh matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, musí zabezpečiť výdavky svojej rodiny. Matka zámerne neuviedla, že vlastní 10-árový pozemok, ktorý dostala pri rozdelení BSM. Otec je zamestnaný s príjmom vo výške 600 Eur mesačne. Z toho uhrádza 265 Eur úver ČSOB v celkovej výške 60.000 Eur, ktorý uzatvoril preto, aby mohol splatiť podiel matky s BSM, kúrenie 100 Eur, zálohu vo výživnom 100 Eur, televízor 20 Eur, internet 30 Eur. Z výplaty mu zostane necelých 80 Eur. Otec vlastní dodávku Ford Tranzit, ktorá je dlhodobo nepojazdná. Používa vozidlo škoda Octavia, ktoré je vo vlastníctve jeho otca. Okrem mesačného platu iný príjem nemá. Otec nám vďaka pomoci zo strany jeho rodiny zvláda zabezpečiť štandard pre svojho syna.

13. Z dôvodu, že sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd nariadil znalecké dokazovanie. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX.

14. Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že na strane matky diagnostický materiál vypovedá o vyrovnanom osobnostnom teréne bez klinicky významného nálezu v kontexte rodičovských predpokladov, osobnosť dostatočne vyrovnaná, kognitívna dostatočne kompetentná, senzitívna. Občas nepresne vníma cez zložitejšie emočné podnety ale bez prejavov emočnej nezrelosti. Rolovo je vyhranená v úlohe matky adekvátne vníma syna, jeho potreby, osobitosti. Znalkyňa nezistila žiadne výrazne nezrelé postoje. Nezistila výrazné otvorené pomstychtivé správanie, svoje isté výhrady však prenáša do výchovy, ale menej priamo.

15. Na strane otca diagnostický materiál vypovedá o menej emočne zrelom osobnostnom teréne, ale inak bez klinicky významného nálezu v kontexte rodičovských práv, rodičovských predpokladov. Osobnosť sebavedomá, sebastredná so snahou o dominanciu k sklonom k opozičníctvu, svojhlavosti, tendencie k devalvácii sociálneho partnera. V prípade konfliktov, postrácajúci zrelú empatiu a schopnosť sebakritického náhľadu na svoje správanie. Otec má isté problémové črty v povahovom profile, má však záujem o syna, je medzi nimi vytvorený aj citový vzťah, ktorý sa javí žiadúce udržať.

16. Na strane maloletého zistila, že maloletý sa vyvíja celkovo zdravo, nezistila žiadne náznaky oneskorenia psychomotorického vývinu a rozumového prejavu. Rozumové schopnosti sú v pásme horného priemeru a hranice s ľahkým nadpriemerom, kognitívne štruktúry sa vyvíjajú v súlade s vekovými normami.

17. Psychologické vyšetrenie zachytáva 9. ročného chlapca v inkompletnej rodine, vzťahy medzi rodičmi nie sú napriek času rozvodu upokojené, stále pretrvávajú medzi nimi konflikty, ktoré sa premietajú na dieťa a jeho psychickú kondíciu. Z projektívneho pohľadu na prežívanie dieťaťa vyplýva, že dieťa je v ťaživej situácii, kedy síce k otcovi deklaruje neochotu chodiť, ale otca má rád a v podstate po ňom túži, ale súčasne je ovplyvňovaný okolím a posilňovaním vo svojom situačnom odpore, je z toho preťažený a potreboval by uniknúť, skryť sa pred všetkými vplyvmi a nárokmi na jeho postoje. Zlomovým sa javí obdobie kedy podľa údajov rodičov sa spočiatku neprejavovali konflikte a v tomto období aj styk prebiehal bez ťažkostí. Konflikt medzi rodičmi sa vystupňoval tým, že otec viac naliehal na stretávanie výmeny, čo vyprovokovalo reakcie aj na strane matky. Tým, že rodičia začali pred dieťaťom ventilovať svoje vlastné výhrady k opačnému rodičovi a vzájomne sa devalvovať pred ním, zvýraznila sa úzkostná pohotovosť dieťaťa. Dieťa potrebuje pokoj a zázemie, jednak jeho vekom, jednak jeho povahou aj samotnou podstatou detskej psychiky. Snaží sa vyhovieť rodičovi, ktorý mu viac tieto istoty saturuje, čo je matka. Podvedome si osvojuje jej názory, potom ich prezentuje ako svoje a formuje sa jeho postoj k otcovi ako takému. Úlohu zohráva aj to, že si začína budovať vzťah s novým matkiným partnerom, v čom je podporovaný, psychologicky odmeňovaný, ale vytvára chaos v prežívaní role otca - „pravý a nepravý otec“ a tlmenie pocitov. Otca má rád, ale vzťah k nemu je krehkejší, mama je jeho citový prioritná väzba.

18. Dieťa má vytvorenú citovú väzbu na oboch svojich rodičov. Väzba k matke je citovo prioritnejšia, dôvernejšia, bezprostrednejšia a viac aj emočne sýtená. Smerom k otcovi má maloletý citový vzťah. Tento je však zaťažený doznievajúcimi emóciami z matrimoniálnej krízy a súčasne jej požiadavkami okolia na to, aby sa citovo viac ukotvoval v novej rodine, s novým partnerom matky a tým, že mu matka poskytla viaceré negatívne informácie, ho tým emočne zaťažila. Rovnako otec odvetou poskytuje maloletému hostilnejšie vyjadrenia na matku. Toto dieťa zaťažuje a nie je to v jeho záujme. Samotný vzťah a kontakt s otcom dieťa vnútorne neodmieta. Vyslovene autentický negatívny vzťah nebol zistené, isté problémové a úzkostnejšie prvky sú dôsledkom konfliktu rodičov a ich vzájomných devalvačných snáh, ktoré komunikujú dieťaťu. Dieťa sa v rámci vyšetrenia javilo málo spontánne, korigujúce svoje výpovede, prejavovala sa opatrnejšie, veľmi ostražito, vnímala kontext, to o čom dospelí hovorili. V popredí bola u neho snaha, aby sa rodičia nehádali. Tomu prispôsoboval aj svoje vyjadrenia, selektoval čo povie, resp. čo by sa rodičia mohli dozvedieť. Vo vyjadreniach smerom k otcovi je opatrný, v mnohých ohľadoch sa dajú zachytiť postoje matky osvojené v názoroch dieťaťa. Podľa priameho vyjadrenia dieťaťa obaja rodičia priamo aj nepriamo poskytujú negatívny obraz opačnému rodičovi, čo je istá forma ovplyvňovania a prežívania dieťaťa a jeho postojov. Nedá sa vylúčiť, resp. je vysoká pravdepodobnosť, že mnohé z vyjadrení maloletého sú ovplyvnené matku a jej snahou, aby otec zásadnejšie do výchovy nezasahoval, nemenil jej režim týždňa. Deti najmä vo veku v akom je mal. P. realitu posudzuje najmä cez optiku bazálnej citovej väzby a prostredia v ktorom trávia väčšinu času. Ohrozenie vývoja a výchovy mal. P. v súvislosti s osobnosťami rodičov a následným vplyvom, ktorý táto osobnostná štruktúra má na maloletého nezistila. Na strane otca sú vlastnosti, ktoré sú v negatívnejšom zmysle slova maskulínnejšie, ostrejšie, sebavedomejšie, priamejšie aj direktívnejšie, čo maloletý nie vždy pozitívne vníma. Na druhej strane ide o chlapca, ktorý potrebuje spoznať aj túto stránku svojho biologického otca a naučiť sa s ním narábať. Odkladom kontaktu na neskôr, alebo zásadnou redukciou styku sa situácia nerieši.

19. Maloletý kontakt s otcom neodmieta, skôr komunikuje k nemu viacero výhrad, ktoré sa mu na otcovi nepáčia. Stretávať s ním sa však chce, toho času má predstavu o víkendových stretnutiach.

20. Znalkyňa odporučila vyhovieť želaniu maloletého, čo v podstate korešponduje aj s návrhom matky. V rámci týždňa by dieťaťu ponechala stabilitu matkinho režimu. Podľa reakcií dieťaťa sa do budúcnosti môže uvažovať aj o rozšírení styku od štvrtka do nedele.

21. Všetky informácie od maloletého boli získané v dôvernej atmosfére, kde maloletý prekonával trému, aby sa rodičia nedozvedeli čo povedal. Akákoľvek konfrontácia maloletého s jeho vyjadreniami je kontraproduktívna a týmto prosí rodičov, aby dieťa nekonfrontovali s jeho prejavenými názormi.

22. V priebehu konania súd pristúpil aj k výsluchu mal. P. O., ktorý bol vykonaný za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Mal. P. uviedol, že vie o prebiehajúcom spore rodičov. K stretávaniu sa s otcom uviedol, že by sa stretával tak ako doposiaľ každý druhý týždeň od piatku do nedele. K otcovi ho odprevádza matka, otec býva v dome sám.

23. Matka predložila listinné doklady preukazujúce výdavky na maloleté dieťa v súvislosti s návštevou školy, záujmové činnosti, zdravotná starostlivosť, domácnosť, náklady na bývanie.

24. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za 9/2014 do 8/2015 bol vo výške 728,53 Eur. Za obdobie 9/2015 do 8/2016 vo výške 736,24 Eur, za obdobie 9/2016 do 10/2016 vo výške 662,98 Eur, za obdobie 1/2016 vo výške 1.063,66 Eur.

25. Matka pred nástupom na materskú dovolenku bola zamestnaná ako zdravotná sestra s priemerným mesačným príjmom za obdobie 4/2014 do 3/2015 vo výške 366,24 Eur.

26. Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že dňa 4.5.2015 matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu Y. Y..

27. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

28. Podľa ust. § 38 ods. 1,2, CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

29. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť

30. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

31. Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

32. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

33. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

34. Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 , platia ustanovenia § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

35. Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ako to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľuje možnosti rodičov.

36. Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

37. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.

38. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením

školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

39. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

40. Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný. Z uvedeného dôvodu zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 100 Eur mesačne na 130 Eur mesačne od 5.2.2015 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, tak na strane matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, záujem otca o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa aj naďalej. K zmene pomerov došlo na strane maloletého dieťaťa tým, že začalo navštevovať školu. V čase posledného rozhodnutia súdu maloletý navštevoval materskú škôlku. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Vzhľadom na skutočnosť, že maloleté dieťa je školopovinné, má matka náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením a záujmovou činnosťou. Ďalej súd zohľadnil, že obaja rodičia boli zamestnaní, pričom príjem otca činí v priemere do 800 Eur mesačne. Matka bola zamestnaná, v súčasnosti je na materskej dovolenke s tým, že poberá rodičovský príspevok vo výške 203 Eur mesačne. Pri posúdení pomerov účastníkov, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad, je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti aj majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie existovalo. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane

vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletým a na ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú. Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca, resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie, vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

41. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 130 Eur mesačne je primerané.

42. Podľa ust. § 232 ods. 2,3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

43. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca od 5.2.2015 do 31.12.2016 vzniklo na jeho strane dlžné výživné v celkovej výške 745,30 Eur. Dlžné výživné súd povolil otcovi splácať v splátkach s prihliadnutím na jeho majetkové, zárobkové pomery.

44. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne:

45. Rozdiel medzi doterajším výživným a zvýšeným výživným 130 Eur - 100 Eur = 30 Eur, alikvotná časť za mesiac 2/2015 30 Eur : 28 dní = 1,10 Eur x 23 dní = 25,30 Eur, 3/2015 do 12/2015 12 mesiacov x 30 Eur = 360 Eur, 1/2016 do 12/2016 12 mesiacov x 30 Eur = 360 Eur, spolu 475,30 Eur.

46. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

47. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

48. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti dieťaťa. V procese socializácie dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom, nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje dieťa k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletého dieťaťa na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, v zmysle chápania ho, ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom

napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného pubertálneho vývinového štádia nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v dieťaťa na neho pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote dieťaťa je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom.

49. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

50. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku s maloletými deťmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže rodičia maloletého dieťaťa nie sú schopní sa dohodnúť, rozhodol autoritatívne súd s tým, že presne vymedzil čas a miesto odovzdania prevzatia dieťaťa oprávneným rodičom a povinnosť druhého rodiča dieťa na stretávanie riadne pripraviť. Právo styku vychádza z Ústavy SR keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti aj výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že je v záujme tak otca ako i maloletého dieťaťa, aby naďalej boli zachované ich rodinné vzťahy s otcom, s prihliadnutím aj na vek maloletého dieťaťa. Žiada sa súdu dodať, že zdravá výchova detí ide, prirodzene, ruka v ruke s rešpektom, disciplínou a určovaním hraníc. Avšak netreba si zamieňať disciplínu s vynútenou poslušnosťou, slepým podvolením sa a nemožnosťou o sebe rozhodovať. Dieťa by nemalo byť podriadené a odovzdané nekriticky a bez vlastného postoja. Pôvodný význam slova disciplína je učenie, vychovávanie, vzdelávanie. Disciplinovaný človek je schopný ovládať momentálne pohnútky v mene vyšších vzdialenejších cieľov, ale aj podriadiť sa iným, konať v súlade so záujmami iných, prispôsobiť sa. To si vyžaduje mať pevnú vôľu a dobrú koncentráciu. Rodičia formujú osobnosť dieťaťa prostredníctvom výchovy od jeho prvých dní. Ako prvé kroky k disciplíne je dodržiavanie niektorých základných návykov ako konkrétny čas jedenia, spánku, hygieny či zábavy, ale aj ich poradie. Primeraná disciplína a sebadisciplína napomáhajú rozvoju osobnosti. Dodržiavanie poriadku a jasných, veku primeraných pravidiel vnášajú dieťaťu do života pokoj a orientáciu vo svete. Nejde teda len o to, aby bolo dieťa vychované, ale aby v disciplinovanosti našlo aj hlbší praktický význam a úžitok pre seba a pre svoje okolie. Naučí sa tak okrem iného brať do úvahy aj potreby iných. K tomu však treba dospieť postupným učením sa, vysvetľovaním, trénovaním sebadisciplíny, nie drilom či prejavmi hnevu zo strany rodiča. Dôležitá pri výchove a snahe doviesť dieťa k (seba)disciplíne je aj zhoda oboch rodičov v názoroch a postojoch. Nemalo by teda platiť, že jeden hrá dobrého a druhý zlého , aby malo dieťa tu trochu benevolencie a tam trochu tvrdého prístupu. Rodičia by nemali dotlačiť dieťa k správaniu, s ktorým sa nestotožňuje. Dieťa vycíti, ak si ho rodič kupuje a vycíti aj neúprimnosť, potlačovaný hnev, hraný úsmev a láskavosť cez zaťaté zuby a zovreté päste. Rodičia by mali byť autentickými do tej miery, aby neublížili dieťaťu ani sebe, je otvorené a férové správanie. Ak sa rodičia vo svojich postojoch niekedy rozchádzajú, mali by sa prinajmenšom vopred dohodnúť, ako budú v takýchto situáciách postupovať napríklad si podeliť oblasti, v ktorých bude mať väčšiu váhu slovo otca a v ktorých slovo mamy. Nie je slabosťou, ak rodičia otvorene a nahlas zvažujú, čo je správne a nemajú jasnú odpoveď poruke ihneď, vyjadria svoje odlišné postoje a rovnako nechajú vyjadriť svoje dieťa. Aj keď sa mu nemusia rozhodnutia rodičov páčiť, malo by cítiť, že to s ním myslia dobre. Ohľadne úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd korigoval návrhy tak matky ako i otca s prihliadnutím na prejavenú vôľu maloletého dieťaťa, ako i vypracovaný znalecký posudok. Súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,30 hod. s tým, že rešpektoval prejavenú vôľu maloletého dieťaťa. Je potrebné podotknúť, aby nielen súd ale aj rodičia rešpektovali prejavenú vôľu maloletého dieťaťa. Vzájomné konfrontačné prostredie medzi rodičmi maloletého dieťaťa tak ako uviedla znalkyňa v znaleckom posudku neprospieva v ďalšom vývoji mal. P.. Mal. P. je v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov

medzi rodičmi preťažený a potreboval by uniknúť a skryť sa pred vplyvmi a nárokmi na jeho osobu. V ďalšom to má vplyv aj na jeho psychickú kondíciu čo sa prejavilo aj v rámci jeho výpovede pred súdom, kedy už maloletý viac k veci nechcel nič uviesť z dôvodu, aby sa rodičia ďalej nehádali. Opätovne súd apeluje a poukazuje na vyjadrenie znalkyne v znaleckom posudku, že akákoľvek konfrontácia maloletého s jeho vyjadreniami je kontraproduktívna a týmto prosí rodičov, aby dieťa nekonfrontovali s jeho prejavenými názormi. K tejto prosbe sa pripája aj konajúci súd. V ďalšom upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom počas letných prázdnin v mesiaci júl a august vždy prvý a druhý týždeň, tak aby aj matka mala dva týždne k dispozícii s maloletým dieťaťom v prípade letnej dovolenky. Jarné prázdniny každý nepárny rok s otcom taktiež veľkonočné prázdniny v tomto prípade súd prihliadol na zhodný názor rodičov. Počas zimných prázdnin súd upravil stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom na každý párny rok od 24.12. od 9,00 hod. do 30.12. do 17,30 hod. a nepárny rok od 30.12. od 9,00 hod. do 6.1. do 17,30 hod.. V danom prípade stretávanie sa otca do 6.1. súd považoval za dostatočný, nakoľko následne deti nastúpia do školy a je potrebné zabezpečiť aj prípravu do školy a školských povinností. Záverom súd dodáva, že aj maloleté dieťa má právo na voľný čas a na jeho trávenie podľa vlastných predstáv. 51. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Štátu súd náhradu trov konania nepriznal s prihliadnutím na to, že ide o mimosporové konanie, kde je typická dominancia princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci a teda v rámci dokazovania sa súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje tzv. vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto bol súd povinný vykonať aj dôkazy, nakoľko to bolo potrebné na zistenie skutočného stavu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.