Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-294-2016.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/294/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v spore žalobcu: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. XXX/XX, XXX XX V. P. V., proti žalovaným: 1/ BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č.: 542 097 902, boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzko, konajúcom na území SR prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s. r. o., IČO: 36 862 169, so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, 2/ ML Produktion, s.r.o., IČO: 31 334 041, so sídlom Rybárska 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.03.2014 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/, je neplatná.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.06.2016 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2014 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh vo veci samej žalobca odôvodnil tým, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného 1/ (spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s.) uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov žalobcu. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj ako „úverová zmluva“ alebo „zmluva o úvere“) zo dňa 27.03.2014. Žalobca považuje úverovú zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Platnosť právneho úkonu musí posúdiť súd. V úverovej zmluve sú neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona. Súčasťou úverovej zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, pričom žalovaný 1/ napriek spornosti veci žiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Veriteľ výšku týchto zrážok jednostranne diktoval bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Žiadosť žalovaného 1/ o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobca preukazuje listom zo dňa 30.05.2016. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Žalobca je presvedčený, že zrážky zo mzdy zvlášť za plnenia z nekalých podmienok citlivo zasahujú do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii. Ustanovenie úverovej zmluvy s poukazom na úverové podmienky nie je možné považovať za dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré sú bez osobitného vyjednávania neakceptovateľné ako zmluvná podmienka.
2. Súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému 1/ (právnemu predchodcovi) zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného rozhodnutia vo veci a žalovanému 2/ zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu až do právoplatného rozhodnutia vo veci.
3. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, zaoberal sa návrhom žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.06.2016 tak, že žalovaný 1/(právny predchodca) nie je oprávnený požadovať vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2014 medzi žalobcom a žalovaným 1/ (právnym predchodcom) až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a že žalovaný 2/ je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy navrhovateľa v prospech žalovaného 1/ (právneho predchodcu) vykonávaných na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2014 medzi žalobcom a žalovaným 1/ (právnym predchodcom) až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
4. Dňa 13.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/ k podanej žalobe, k čomu žalovaný 1/ uvádza, že dňa 27.03.2014 bol uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 5.000,- EUR, ktorý sa žalobca zaviazal ako dlžník splácať v 60 mesačných splátkach, každá vo výške 113,63 EUR. Dňa 19.05.2016 adresoval právny predchodca žalovaného 1/ zamestnávateľovi žalobcu (žalovanému 2/) žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z dôvodu omeškania žalobcu ako dlžníka so zaplatením splátok z úverovej zmluvy, čím si chcel žalovaný 1/ uplatniť svoje právo z titulu zabezpečenia dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 1/ poukazuje na to, že ustanovenie o zabezpečení záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy sa stalo neprípustným až dňa 01.05.2014, kedy sa stalo ustanovenie § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa účinným, t. j. po uzatvorení úverovej zmluvy. Žalobca podľa žalovaného 1/ súhlasil s vykonávaním zrážok zo mzdy tým, že vyjadril svoj súhlas podpisom zmluvy o úvere. Žalobca tvrdí, že ustanovenie zmluvy o úvere, ktoré upravuje dohodu o zrážkach zo mzdy obsahuje miesto pre samostatný podpis dlžníka, pričom bez samostatného podpisu by takúto dohodu nebolo možné uzatvoriť. Žalovaný ďalej tvrdí, že výška zrážok podlieha právnej úprave - zákonným obmedzeniam, pričom táto výška nemôže byť nad rámec povolený zákonom, teda platiteľ mzdy nemôže vykonať zrážky zo mzdy vo väčšej miere, než pripúšťa zákon. Zákon o spotrebiteľských úveroch podľa žalovaného 1/ nikdy neobmedzoval možnosť zabezpečiť pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy. Argumentom a contrario sa dá jednoznačne dospieť k záveru, že všetky ostatné zabezpečovacie inštitúty, ktoré pozná slovenský právny poriadok, prípustné sú. Žalovaný 1/ tvrdí, že tak ako vyplýva z ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nie je možné podať určovaciu žalobu v prípadoch, v ktorých je možné žalovať na plnenie. Nie je naplnená ani dikcia § 137 písm. d) CSP. Žalovaný 1/ záverom navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol a aby žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ trovy konania.
5. Uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.02.2017 tunajší súd rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 1/, ktorým je súčasný žalovaný 1/.
6. Dňa 31.05.2017 žalobca súdu doručil svoje vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. XXCo/X/XXXX. Dohoda o zrážkach zo mzdy má akcesorickú povahu k uzatvorenej úverovej zmluve. Táto dohoda bola súčasťou úverovej zmluvy už pri jej podpise, t. j. spotrebiteľ bol nútený uzatvoriť spolu s úverovou zmluvou aj túto dohodu. Žalobca tvrdí, že tu naliehavý právny záujem je, nakoľko majetková sféra žalobcu je reálne ohrozená, resp. jeho potreba vyplýva z ustanovenia § 3 zákona č. 250/2007 Z. z.
7. Dňa 25.07.2017 doručil žalovaný 1/ súdu svoje vyjadrenie, v ktorom tvrdí, že považuje nárok žalobcu za nedôvodný, resp. žiada, aby súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku procesných podmienok - existencia procesnej prekážky spočívajúcej v hmotnoprávnej kvalifikácii. Žalobca sa domáha určenia právnej skutočnosti, ktorá v nadväznosti na ustanovenie § 137 CSP nevyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko úverová zmluva bola uzatvorená aj so spoludlžníkom, p. Jánom Tulákom, žaloba má byť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie zamietnutá, nakoľko na strane žalobcu nevystupujú obaja dlžníci.
8. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, spisovým materiálom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
9. Dňa 27.03.2014 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného 1/ ako veriteľom. Predmetom úveru bol úverový rámec vo výške 5.000,- EUR. Úver mal byť splatený v 60 splátkach po 113,63 EUR mesačne, pričom prvá splátka bola určená na deň 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý a posledná na deň 15.04.2019.
10. V rovnaký deň bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného 1/ ako veriteľom, kde si zmluvné strany dohodli, že dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby mu v prípade, že sa omešká so splácaním úveru viac ako 1 mesiac, t. j. nezaplatí po sebe aspoň 2 splátky, bude mu platca mzdy uskutočňovať mesačné zrážky zo mzdy, a to až do splatenie čerpaného úveru.
11. Právny predchodca žalovaného 1/ listom zo dňa 19.05.2016 požiadal zamestnávateľa žalobcu - žalovaného 2/, aby začal vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy v maximálnej možnej výške povolenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, a to až do úplného zaplatenia poskytnutého úveru, nakoľko žalobca si neplní riadne a načas záväzok voči žalovanému. Z priložených listinných dôkazov vyplýva, že zamestnávateľ žalobcu vykonal 23 zrážok zo mzdy od mesiaca máj 2014 do mesiaca jún 2016, vo výške 116,63 EUR do mesiaca február 2016 a v mesiaci jún 2016 vo výške 307,70 EUR, t. j. spolu v sume 2.873,56 EUR.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
15. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
17. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 19. Súd skúmal prípustnosť určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 227.03.2014, ktorú žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného 1/, je neplatná.
20. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu, alebo práva. Je potrebné konštatovať, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona, a to od začiatku bez ohľadu na to, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia, že právny úkon je neplatný. Otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu môže byť riešená ako predbežná, alebo ako vec sama na základe žaloby o určenie neplatnosti. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty
navrhovateľa a preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Pokiaľ právna otázka - platnosť právneho úkonu, o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je, podľa ustálenej súdnej praxe, daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, pokiaľ možno žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu.
21. Súd konštatuje, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
22. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že účastníci uzatvorili dňa 27.03.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej mal právny predchodca žalovaného 1/ poskytnúť žalobcovi úver vo výške 5.000,- EUR, pričom žalobca sa zaviazal zaplatiť mu 60 splátkach po 113,63 EUR mesačne, pričom termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.04.2019. V tento istý deň zároveň účastníci uzatvorili v rámci úverovej zmluvy dohodu o zrážkach zo mzdy, v rámci ktorej bolo dojednané, že zamestnávateľ žalobcu je povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky do doby splatenia čerpaného úveru v celom rozsahu. Jedná sa o typovú, formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa.
23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C - 106/77 Simmenthal). Hrubá nerovnováha v postavení strán v neprospech spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak veriteľ vymáha pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážky zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov.
24. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je rozpore s ustanovením § 53 OZ, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 1/ k zmluve o úvere zo dňa 27.03.2014 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 OZ z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalovaného 1/ ako veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o poskytnutí úveru a tým sa dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 až 6 OZ a návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Inak uvedené, dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi z úverovej zmluvy je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Z tohto dôvodu moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 17.05.2017 a Krajského súdu Nitra sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 09.03.2017.
25. Súd konštatuje, že žalobcovi prislúcha aktívna vecná legitimácia v spore, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol vo vzťahu k žalovanému 1/ dlžníkom, resp. spoludlžníkom, v spotrebiteľskom úverovom vzťahu. Dlžník i spoludlžník sú obaja rovnako zodpovední za dodržiavanie dohodnutej a uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, resp. za plnenie vyplývajúce z takejto zmluvy. To znamená že nie je rozhodujúce, či by dlžník v spore vystupoval sám, alebo za prítomnosti ďalšieho subjektu, ktorým by bol spoludlžník. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ súd uvádza, že táto je daná skutočnosťou, že žalovaný 2/ bol vo vzťahu k žalobcovi jeho zamestnávateľom, ktorý vykonával zrážky zo mzdy žalobcu, a to na podnet písomnej žiadosti žalovaného 1/ (ako veriteľa z úverovej zmluvy), pričom práve určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu je predmetom tohto sporu.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nárok náhradu trov konania nepriznal, a to i napriek skutočnosti, že bol v konaní úspešný, nakoľko žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že náhradu trov konania nežiada, resp. si tento nárok neuplatnil.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).