Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7P/8/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľky I. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XX a manžela T. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. M., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, takto

rozhodol:

Manželstvo manželov T. Y., T.. XX.XX.XXXX a I. Y., T.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 26.01.2013 v Lubeníku, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lubeník vo zväzku 3, ročník 2013, na strane 93 pod poradovým číslom 1 rozvádza.

Maloleté dieťa Y. Y., T.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa) I. Y., T.. XX.XX.XXXX.

Manžel (otec maloletého dieťaťa) T. Y.Č., T.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej Y. Y., T.. XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky (matky maloletého dieťaťa), počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Styk manžela (otca maloletého dieťaťa) T. Y., T.. XX.XX.XXXX s maloletým dieťaťom neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 05.02.2015 sa začalo na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu Y. Y., T.. XX.XX.XXXX. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavrela dňa 26.01.2013 v Lubeníku. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti: Y. Y., T.. XX.XX.XXXX Z. D. Y., T.. XX.XX.XXXX, ktorá bola zverená do náhradnej starostlivosti matky manžela Janky Kováčovej. Uviedla, že manžel sa nikdy nestaral ani o jednu ich dcéru. Nedokázal zabezpečiť bývanie a prácu, ktorú mal, opustil, nemali z čoho žiť. Počas ich vzťahu ju niekoľkokrát podviedol. Keď bola tehotná, zbil ju, a to opakovane. Nepomáhal jej s výchovou, celé dni sa flákal, domov chodil neskoro v noci. Dlhšie už spolu nežijú, odišiel do Českej republiky k svojmu otcovi, odvtedy ju nekontaktuje, nezaujíma sa ani o dcéry. Navrhovateľka žiadala manželovi určiť výživné na mal. Y. v minimálnom zákonnom rozsahu. O úpravu styku manžela s mal. deťmi pre prípad rozvodu manželstva nežiadala.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu nevyjadril, pojednávaní vo veci konaných dňa 24.11.2016 a 10.01.2017 sa nezúčastnil. Doručenie predvolania na pojednávania mal súd vykázané riadne a včas. Manžel navrhovateľky neúčasť na pojednávaniach neospravedlnil. Keďže súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávaní, vec prejednal a rozhodol v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

3. Kolízny opatrovník žiadal na pojednávaniach pre prípad rozvodu manželstva zveriť mal. Karolínu do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko nezistil nedostatky v jej starostlivosti o mal. dieťa a otca zaviazať platením výživného v minimálnom zákonnom rozsahu vzhľadom na jeho pomery.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to návrhom navrhovateľky, sobášnym listom, rodným listom mal. Y. Y., T.. XX.XX.XXXX, správami a výsledkami lustrácií vyžiadanými súdom od štátnych orgánov o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch rodičov a maloletého dieťaťa, správami kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinných a majetkových pomerov navrhovateľky a maloletého dieťaťa, výsluchom a vyjadreniami navrhovateľky a kolízneho opatrovníka na pojednávaniach a oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 7P/58/2013, najmä rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 7P/58/2013-49 zo dňa 23.07.2013.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 26.01.2013 v Lubeníku. Ide o manželstvo obojstranne prvé. Účastníci konania majú národnosť slovenskú, sú štátnymi občanmi SR, posledné spoločné bydlisko mali v Lubeníku, kde sa navrhovateľka v čase začatia konania zdržiavala. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti Y.: Y., T.. XX.XX.XXXX Z. D., T.. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 7P/58/2013-49 zo dňa 23.07.2013 zverená do náhradnej osobnej starostlivosti N. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. W. XX a rodičia zaviazaní platením výživného na mal. dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

7. Najneskôr vo februári 2015 manžel opustil spoločnú domácnosť, odišiel do Českej republiky za svojim otcom, navrhovateľku nekontaktuje, o deti sa nezaujíma. V dôsledku tejto okolnosti došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu manželov. Súdu sa bližšiu adresu jeho zdržiavania v Českej republike nepodarilo zistiť, a v dôsledku toho prešetriť jeho pomery v Českej republike. Na území Slovenskej republiky nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, ani inú vec značnej hodnoty. Iné pomery sa nepodarilo zistiť.

8. Navrhovateľka má v súčasnosti mimomanželskú známosť. Je živnostníčkou, pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku v dvojtýždňových turnusoch. Jej príjem činí okolo 900,- Eur mesačne. Z tejto sumy platí štvrťročné odvody vo výške 543,- Eur, t.j. po prepočte 181,- Eur mesačne. Od mája 2016 bývala s mal. dieťaťom a s priateľom vo Zvolene v dvojizbovom byte, ktorý mali v prenájme. Známosť s priateľom ukončila, vrátila sa s mal. dieťaťom do domácnosti starej matky mal. dieťaťa N. Y. na adresu trvalého pobytu. Navrhovateľka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo či inú vec značnej hodnoty. Zariadenie domácnosti a hygiena bývania sú na dostatočnej úrovni. Neboli zistené nedostatky v jej starostlivosti o mal. dieťa.

9. Maloletá Y. Y. navštevuje Materskú školu v Lubeníku, navrhovateľka s uvedenou školou spolupracuje. Maloletá je zdravá.

10. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 ods. 2 cit. zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Podľa § 18 cit. zákona manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

15. Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

16. Na základe vykonaného dokazovania, v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k nasledovným záverom:

17. Súd mal v konaní preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má za to, že príčinou rozvratu manželstva je vzájomné citové odcudzenie manželov spôsobené ich odlúčením v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti manželom navrhovateľky, ako aj následná nevera navrhovateľky. Iné príčiny rozvratu manželstva neboli v konaní preukázané. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od odchodu manžela navrhovateľky zo spoločnej domácnosti nie je ani predpoklad obnovenia riadneho manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko má za to, že toto by nepôsobilo priaznivo ani na vývoj maloletého dieťaťa a teda jeho udržiavanie nie je ani v jeho záujme.

18. Podľa § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

19. Podľa § 24 ods. 3 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

20. Podľa § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

a. Podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 24 ods. 4 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa § 62 ods. 4 cit. zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Súd uvádza, že neupravoval pomery manželov k mal. D. Y., T.. XX.XX.XXXX, pretože táto bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/58/2013 - 49 zo dňa 23.07.2013, právoplatným toho istého dňa zverená do náhradnej osobnej starostlivosti inej osoby. Rozvodové konanie nespôsobuje zmenu takéhoto rozsudku, teda naďalej aj po rozvode manželstva ostáva v platnosti.

29. Pri rozhodovaní o úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej Y. Y., T.. XX.XX.XXXX súd zohľadňoval potreby maloletého dieťaťa a možnosti a schopností oboch rodičov sa o ňu postarať, zabezpečiť jej vývinové potreby, ako aj na stabilitu výchovného prostredia. Preto na čas po rozvode zveril maloletú Y. do osobnej starostlivosti matky, ktoré de facto už je v jej starostlivosti. Matka maloletému dieťaťu zabezpečovala a v budúcnosti dokáže zabezpečiť vhodné prostredie pre jeho ďalší vývoj. Nebolo by v záujme mal. dieťaťa vytrhávať ho z doterajšieho prostredia, nakoľko si k matke vytvorilo silné citové väzby a navyše súčasný pobyt otca ani nie je známy.

30. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z toho, že u manžela navrhovateľky, t. j. otca maloletého dieťaťa, súd nezistil žiaden jeho príjem, a preto určil výšku výživného na mal. dieťa v minimálnej zákonnej výške v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 zákona o rodine, nakoľko príjmové a výdavkové pomery otca sa nepodarilo zistiť.

31. Keďže žiaden z rodičov nežiadal styk manžela navrhovateľky (otca mal. dieťaťa) s maloletým dieťaťom na čas po rozvode upraviť, súd v zmysle § 25 ods. 2 zákona o rodine tento neupravoval.

32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Súd v zmysle § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, alebo i) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku výslovne vzdali práva odvolania proti nemu, toto právo nemajú.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení); pokiaľ ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloleté dieťa, návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.