Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Co-568-2015.pdf
PDF · 118.62 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/568/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v spore žalobcu D. H., N..V..Q.., G., K. X, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému X.H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom trvalo X. XXX, t.č. Č. V., S. G., Z. XXXX, za účasti L. J. Q. Q. N. E., so sídlom K., J. X. X, IČO: 42176778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 2.257,24 € s prísl., o odvolaniach žalobcu a L. J. Q. Q. N. E., so sídlom K., J.S. X. X, proti rozsudku 10C 495/2013-133 z 26.6.2015 Okresného súdu Rožňava
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 684 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 42,75 € od 21.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.9.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.2.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.3.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 42,75 € od 21.9.2011 do zaplatenia a zo sumy 42,75 € od 21.10.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie sumy 513 € istiny s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne za obdobie od 21.7.2009 do 21.6.2010 zamietol a konanie o zaplatenie v prevyšujúcej časti zastavil.
2. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.257,24 €, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 335,24 €, úroku z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.257,24 € od 6.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 135,00 € a trov právneho zastúpenia vo výške 356,76 € z titulu dlžných splátok z úveru poskytnutého mu na základe zmluvy o úvere č. 511914066 z 15.11.2006 právnym predchodcom žalobcu N. N., M..N.. G., od ktorej túto pohľadávku žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28.6.2011.
4. Počas konania zobral žalobca žalobu čiastočne späť tak, že od žalovaného požadoval zaplatenie neuhradených a nepremlčaných splátok ku dňu podania žaloby, t.j. 28 nepremlčaných splátok (splátok splatných odo dňa 20.7.2009 do 20.10.2011), v celkovej výške 1.197 €. Z jednotlivých uplatnených splátok úveru žalobca žiadal aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky do zaplatenia.
X. L. J. Q. Q. N. E., so sídlom K., J. X. X (ešte ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016), ktorý do konania vstúpil na podporu žalovaného, vzniesol námietku premlčania všetkých splátok žalovanej pohľadávky, ktoré sa stali splatnými v období viac než troch rokov od doručenia žaloby súdu s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka.
6. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k podanej žalobe pripojil k právnej argumentácii vedľajšieho účastníka, s ktorou súhlasil. Poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní dohody o splátkach nebol poučený o premlčaní, uznaní dlhu ani rozhodcovskej doložke.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti splátok splatných odo dňa 20.7.2010 do 20.10.2011 s ich príslušenstvom dôvodná, preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti žalobcom uplatnených splátok splatných odo dňa 20.7.2009 do 20.6.2010 s príslušenstvom žalobu zamietol z dôvodu ich premlčania v zmysle ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2007, t.j. v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere. Konanie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, t.j. nad istinu 1.197 €.
8. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 504, 506 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1, 2 zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 1.5.2014, § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3 a, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2 a 3, § 101, § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dospel k záveru, že vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom, s ktorou sa žalovaný stotožnil, ako aj na aplikáciu § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého súd ex offo musí prihliadnuť na premlčanie nároku, je návrh žalobcu v časti 513 € s prísl. (za obdobie ako je to uvedené v bode 7. odôvodnenia) nedôvodný. O trovách konania medzi rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a po konštatácii, že úspech žalobcu a žalovaného boli približne v rovnakej výške, nepriznal právo na náhradu trov žiadnemu z účastníkov. Náhradu trov nepriznal ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane žalovaného, pretože jeho trovy závisia od trov účastníka, na strane ktorého vystupuje.
9. Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobca a vedľajší účastník.
10. Žalobca napadol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu, navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku a vyhovieť mu v plnom rozsahu, prípadne rozsudok v tomto výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 4/2012 a 2 M Cdo 3/2011, 7 M Cdo 9/2014 argumentoval, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu prvého stupňa o premlčaní pohľadávky, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom, teda platí 4-ročná premlčacia doba, preto sa nestotožňuje s tým, že splátky splatné v období od 20.7.2009 do 20.6.2010 sú premlčané. Uviedol, že trvá na tom, že dohodou o uzavretí splátkového kalendára a záväzku došlo k platnému uznaniu dlhu podľa Obchodného zákonníka, záväzok uznaný žalovaným v čase uznania trval a odo dňa uznania začala plynúť nová 4 ročná premlčacia lehota. Uplatnil si trovy prvostupňového aj druhostupňového konania.
11. Vedľajší účastník napadol rozsudok vo výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tomto výroku tak, že žalobca bude povinný nahradiť mu trovy konania v sume 142,98 €. Namietal proti názoru súdu prvej inštancie, že v konaní išlo o približne rovnaký úspech účastníkov, pretože úspech žalobcu predstavoval 30 % a úspech žalovaného 70 %, keď žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.257,24 € s prísl. a úspešný bol iba v časti 684 € s prísl., pričom v časti 513 € bola žaloba zamietnutá a vo zvyšnej časti došlo k zastaveniu konania. Uviedol, že pomer
úspechu a neúspechu žalovaného a vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na jeho podporu je 40 %. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
12. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu s poukazom na § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, účinnom od 25.1.2014, vyjadril názor, že argumentácia žalobcu, že na predmetný právny vzťah nemožno aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy ako akejkoľvek zmluvy uzatvorenej ,medzi spotrebiteľom a dodávateľom, bez ohľadu na právnu formu, bolo uskutočnené až novelou OZ zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008, preto na predmetný právny vzťah treba aplikovať Obchodný zákonník, je nenáležité, pretože zmluva, ktorá je právnym titulom uplatňovaného nároku, je celkom zrejme spotrebiteľskou zmluvou. Poukázal na znenie novelizovaného ust. § 52 ods. 2 OZ ako aj na dôvodovú správu k novele Občianskeho zákonníka zákonu č. 102/2014 Z.z. a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 12/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého prvostupňový súd mal „vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu OZ, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“. Zdôraznil, že v konkurencii noriem Občianskeho a Obchodného zákonníka v rovine spotrebiteľského práva zásadne platí, že nie je použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Týka sa to napr. odstúpenia od zmluvy, reklamácie, premlčania atď. (Jaroslav Krajčo, Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ, EUROUNION, október 2011, str. 34). Preto nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu o aplikácii noriem Obchodného zákonníka vo vzťahu k premlčaniu záväzku. Pokiaľ ide o dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dôvodil, že samotný spotrebiteľ uviedol, že jej podpisom chcel dosiahnuť len možnosť zaplatiť svoj dlh v splátkach a o ostatných inštitútoch zakomponovaných do formulárovej dohody nevedel. Žalobca takýmto spôsobom podsúva spotrebiteľom na podpis tieto zdanlivo výhodné „splátkové kalendáre“, pričom jeho jediným cieľom je predĺženie vymožiteľnosti pohľadávky. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8 M Cdo 1/2014 z 30.3.2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že uznanie záväzku ako jednostranný právny úkon musí byť podložený slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv či povinností z neho vyplývajúcich. Ak slobodná vôľa absentuje, je takýto právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ a preto nemohol nastať právny následok uznania dlhu vyplývajúci z ust. § 558 OZ a následne nemožno vo vzťahu k premlčaniu aplikovať ust. § 110 ods. 1 OZ, t.j. desaťročnú premlčaciu lehotu. Vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku napadnutom žalobcom potvrdil ako vecne správny. Za podanie si uplatnil náhradu trov.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka s poukazom na ust. § 93 ods. 6 O.s.p. a citácii viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 8 Cdo 63/2013, 6 Cdo 77/2014, 7 Cdo 253/2014) argumentoval, že vedľajší účastník bez súhlasu hlavného účastníka nie je oprávnený podať odvolanie, takéto odvolanie je právne neúčinné a súd by ho mal ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť. Súhlas nemôže byť nahradený nečinnosťou hlavného účastníka, nakoľko pre dodržanie dispozičnej zásady je potrebný aktívny súhlas účastníka s úkonom vedľajšieho účastníka. Stotožnil sa s rozhodnutím súdu, ktorý nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 M Cdo 5/2013 z 19.3.2014 a poukazoval na to, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Argumentoval, že samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch a v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia, ktoré vo svojich radoch má členov s právnickým vzdelaním a preto združenie samo z podstaty svojej existencie
musí byť schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne zabezpečený. Zastával názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia v sporoch, do ktorých vstupuje bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov a nehospodárnosti konania, a na uvedené skutočnosti by mal súd prihliadať a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
14. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k podaniu žalobcu uviedol, že odvolanie podal len proti výroku, ktorým mu súd nepriznal náhradu trov konania. Týmto odvolaním neboli dotknuté žiadne práva a povinnosti žalovaného spotrebiteľa, pretože sa týka len práva na náhradu trov konania, ktoré v konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi. Argumentácia žalobcu, že vedľajší účastník musí rešpektovať vôľu účastníka konania, ktorý nemá záujem ďalej pokračovať v spore, sa preto javí ako nanajvýš neopodstatnená. Zdôraznil, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, aby sa účastník odborne spôsobilý, nemohol dať v súdnom konaní zastúpiť advokátom. V prejednávanej veci došlo k prevažnému úspechu žalovaného práve vďaka právnej argumentácii vedľajšieho účastníka. Ak sa žalobca zaoberá neúčelnosťou jeho trov, pričom práve vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka v konaní došlo k úspechu žalovaného, jeho argumentácia sa stáva skutkovo aj právne nepresvedčivou. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7M Cdo 4/2010 zo 14.9.2011 a na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 281/2011 v zmysle ktorých inštitút náhrady trov konania je prostriedkom ochrany úspešného účastníka a prostriedkom upevňovania procesnej disciplíny, preto z povahy veci musí mať sankčný charakter. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť vo výroku vo veci samej ako vecne správne potvrdiť, o jeho trovách rozhodnúť v zmysle ním podaného odvolania a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie.
15. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.
16. Rozsudok vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 684 € s prísl. a výroku o čiastočnom zastavení konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 3 CSP), preto neboli v odvolacom konaní preskúmavané.
17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu a L. J. Q. Q. N. E., so sídlom K., J.S. X. X ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie združenia je dôvodné.
19. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.1.2017 o 12.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 215/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 4.1.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 CSP.
20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v časti nároku z hľadísk žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov (nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový) sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením prejednávanej veci, ako aj s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolanie žalobcu nemožno považovať za opodstatnené, lebo súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa svojej úvahy v súlade s § 132 a nasl. O.s.p. (§
191 CSP), na zistený skutkový stav aplikoval relevantné právne predpisy, a správne tak posúdil žalobcom uplatnený nárok.
22. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku (výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti) z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a neumožňujú ani záver o vadách konania, v dôsledku ktorých by účastníkom bola odňatá možnosť konať pred súdom.
23. Súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a správne v danej veci aplikoval právne normy (§ 100 ods. 1, 2 a 3 , § 101, § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pokiaľ prihliadol na námietku premlčania uplatnenú v konaní vedľajším účastníkom na strane žalovaného, ku ktorej sa pripojil aj žalovaný, nepovažujúc dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 30.4.2012 za platný právny úkon, keď žalovaný uviedol, že on mal za to, že podpisuje len dohodu o splátkach a nemal vedomosť o žiadnom uznaní, premlčaní, rozhodcovskej doložke, pretože o tomto ho pri podpisovaní dokumentu nepoučili. Súd dospel preto k správnemu záveru o nedôvodnosti žaloby z dôvodu premlčania časti uplatneného nároku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v konaní zistené skutočnosti odôvodňujú záver, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie časti pohľadávky s príslušenstvom v sume 513 € (splátky za obdobie od 21.7.2009 do 21.6.2010 žalobou podanou na súde 28.6.2013 po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom ku ktorej sa pripojil žalovaný, bola v konaní účinne uplatnená, treba na ňu prihliadnuť, a uplatnený nárok s poukazom na ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno žalobcovi priznať.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:
25. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
26. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
27. V nadväznosti na citáciu uvedených zákonných ustanovení, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 z 21.4.2015, odvolací súd je zo zákona povinný prihliadať na dôvody, ktoré bránia priznať plnenie požadované žalobou. V posudzovanej veci musí brať do úvahy, že ide o právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, z čoho vyplýva, že vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, keď ide o tzv. absolútny obchod. V tejto konkrétnej vec to znamená, že premlčanie sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka a premlčacia doba je trojročná.
28. Odvolací súd poznamenáva, že obe citované ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenie. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom a aplikujú sa vo všetkých t.j. aj začatých pred dátumom 1. mája 2015 (princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 M Cdo 9/2014, 3 M Cdo 12/2014, 3 M Cdo 14/2014, 8 M Cdo 3/2015, 4 M Cdo 17/2014).
29. K odvolaniu L. J. Q. Q. N. E., so sídlom K., J. X. X odvolací súd dodáva:
30. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.
31. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny) platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania (spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.
32. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval rozhodovanie o trovách konania v ust. § 142 až 151 a inštitút vedľajšieho účastníka v ust. § 93.
32. V prejednávanom spore súd aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov vo vzťahu žalobcu a občianskeho združenia (ako vedľajšieho účastníka konania podľa v tom čase účinného O.s.p.) ust. § 142 ods. 2 druhú časť vety O.s.p. argumentujúc, že úspech vedľajšieho účastníka závisel od úspechu žalovaného na strane ktorého vystupoval, pričom úspech žalobcu a úspech žalovaného boli približne v rovnakej výške, preto súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.
33. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
34. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
35. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
36. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravoval aj inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného zákona (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.), teda v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vystupoval, mal aj nárok na náhradu trov konania (ktoré vznikli do 30.6.2016).
37. O takýto prípad išlo aj prejednávanom spore, kde občianske združenie vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
38. Pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka tento zdieľa osud sporovej strany, na ktorej vystupuje.
39. Z obsahu spisu vyplýva (č.l. 110), že v priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti späť. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako sa s touto skutočnosťou vysporiadal vo vzťahu k trovám účastníkov konania, t.j. či v časti späťvzatia prichádza do úvahy aplikácia ust. § 146 ods. 1 písm. c/ alebo ust. § 146 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, teda súd neskúmal zavinenie zastavenia konania niektorým z účastníkov. Vyriešenie tejto otázky pritom dopadá aj na posúdenie ne/ úspechu účastníkov v konaní a zistenie pomeru ich úspechu vo veci a od neho sa odvíjajúceho nároku na náhradu trov konania účastníkov a občianskeho združenia v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
42. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa § 256 ods. 2 ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
44. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto alebo iného zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
46. Aj keď občianske združenie bolo v konaní pred súdom prvej inštancie vedľajším účastníkom, toto svoje postavenie stratilo (po 1.7.2016) a v odvolacom konaní, v ktorom sa rozhoduje o jeho doterajšom nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi, má postavenie účastníka odvolacieho konania.
47. S účinnosťou od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok (CSP) upravuje inštitút intervenienta v ust. § 81 a nasl., pričom intervenientom môže byť iba ten, kto má právny záujem na výsledku konania, pričom splnenie tejto povinnosti sa vzťahuje aj na právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
48. Aj s poukazom na vyššie uvedené, občianske združenie v čase rozhodovania odvolacieho súdu nemá postavenie intervenienta v zmysle Civilného sporového poriadku, a jeho práva preto nemožno posudzovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na intervenienta. Ako však už bolo vyššie uvedené, v odvolacom konaní je účastníkom odvolacieho konania, keďže sa rozhoduje o jeho doterajších právach a vzhľadom na neexistenciu výslovnej úpravy náhrady trov konania takéhoto subjektu (odlišného od strán sporu, ktorý zároveň nie je intervenientom a ani osobou zúčastnenou na konaní), odvolací súd s poukazom na čl. 4 ods. 1 Základných princípov dospel k záveru, že otázku nároku na náhradu trov konania tohto subjektu treba posudzovať podľa vyššie citovaných ust. § 255 a nasl. CSP.
49. V prejednávanom spore boli obe strany čiastočne úspešné, preto bude úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie posúdiť mieru úspechu a neúspechu sporových strán ako aj zavinenie čiastočného zastavenia konania, a následne rozhodnúť o doterajšom nároku občianskeho združenia na náhradu trov konania, pričom zohľadní, že aj v tomto prípade platí, že procesne úspešnej strane vzniká nárok iba na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 CSP).
50. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania občianskeho združeniu (§ 391 ods. 1, 3 CSP).
51. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 O.s.p.).
52. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).