Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cb-18-2014.pdf
PDF · 100.39 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: v rade 2/ A. O., D.. XX.XX.XXXX, D. N. Ž., o zaplatenie 313,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 279,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 279,47 eur od 17.05.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V č a s t i o zaplatenie sumy 34,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34,42 eur od 17.05.2010 do zaplatenia žalobu z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 78%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 28.02.2013 domáhal voči pôvodne označenému žalovanému v rade 1/ spoločnosti Farell group, s.r.o., so sídlom Horný Val 23, 010 01 Žilina, IČO: 36 412 694 a žalovanému v rade 2/ A. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na priekope 118/55, 010 01 Žilina uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 313,89 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 17.05.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok pôvodne označený žalobca Consumer Finance Holding, a.s. odôvodnil tým, že podľa zmluvy o pôžičke mal v žalobe označený žalovaný v rade 1/ splácať pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach v sume 28,18 eur, pričom ku dňu podania žaloby z vyššie uvedenej sumy zaplatil 732,71 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 06.05.2010 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo, pričom ku dňu podania žaloby žalovaný svoj záväzok nesplnil.
2. Na základe dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 10.10.2007 pristúpil k zmluve o pôžičke zo dňa 10.10.2007 dlžník A. O. - žalovaný pôvodne označený v rade 2/, ktorý sa tak stal dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 313,89 eur. Spolu s istinu žalobca si uplatňuje voči žalovanému úroky z omeškania. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca označil ako dôkaz zmluvu o pôžičke, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú výzvu spolu s doručenkou, dohodu o pristúpení k záväzku.
3. Návrhom zo dňa 29.04.2013 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.05.2013 žalobca navrhol zmenu na strane žalobcu poukazujúc na ustanovenie v tom čase platného a účinného ustanovenia § 92 ods. 2 O.s.p. a uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.03.2013, v zmysle ktorej
v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka pôvodne označený žalobca postúpil pohľadávku, ktorá tvorí predmet konania, spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorá súčasne vyslovila súhlas s podaním návrhu na pripustenie zmeny účastníkov. Navrhovanej zmene súd vyhovel uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Rob/73/2013-26 zo dňa 16.05.2013.
4. V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 10Rob/73/2013-31 zo dňa 06.08.2013. Z dôvodu nedoručenia vyššie špecifikovaného platobného rozkazu žalovaným do vlastných rúk Okresný súd Žilina uznesením č. k. 10Rob/73/2013-48 zo dňa 13.01.2014 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu podľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 173 ods. 1, 2 O.s.p.
5. V priebehu konania z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina na internete mal súd zistené, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 6. 26 CbR/160/2014-135 zo dňa 17.06.2015, ktorým bola obchodná spoločnosť KRISMEL s.r.o. (pôvodne označený žalovaný v rade 1/) zrušená bez likvidácie, v dôsledku čoho došlo postupom podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka k výmazu tejto obchodnej spoločnosti dňom 06.08.2015. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/18/2014-93 zo dňa 25.11.2015 súd konanie voči pôvodne označenému žalovanému v rade 1/ zastavil.
7. Na výzvu konajúce súdu žalobca upresnil žalobný návrh v časti špecifikácie žalovanej pohľadávky tak, že žalovaná suma vo výške 313,89 eur pozostáva zo sumy 279,47 eur ako žalobcom predpísané úhrady, ktoré žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky nezaplatil, a zo sumy 34,42 eur ako sankčného úroku vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania s úhradou jednotlivých splátok, poukazujúc pritom na bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok a platobnú históriu, ktorý žalobca vyčíslil za obdobie od 30.06.2010 do 31.12.2012. Súčasťou upresňujúceho podania zo dňa 14.12.2015 žalobca učinil prehľad splátok a úhrad a na opakovanú výzvu súdu čitateľné Všeobecné obchodné podmienky k predmetnej zmluve.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na návrhu v plnom rozsahu. Súčasne žiadal s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, poukazujúc na to , že v prejednávanej veci sa jedná o obchodno- záväzkový vzťah a aj na právnu úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 151 CSP.
9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zmluvou o pôžičke zo dňa 10.10.2007 nedošlo k priamemu odovzdaniu finančných prostriedkov dlžníkovi, ale žalobca túto pôžičku poskytol žalovanému tým spôsobom, že za žalovaného financoval predmet kúpy, ktorý na základe predmetnej zmluvy dlžník prevzal. Vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z omeškania z hľadiska doby a základu úrokov z omeškania žalobca poukázal v celom rozsahu na písomné stanovisko žalobcu a podanú žalobu a viac k veci neuvádzal.
10. Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu vyplývajúceho z písomne uzavretej zmluvy zo dňa 10.10.2007 a predmet ich záväzkov súd posúdil žalobcom uplatnený zmluvný nárok ako nárok vyplývajúci z obchodnej zmluvy, keď na strane veriteľa vystupovala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na strane dlžníka podnikateľ Farell group, s.r.o. so sídlom Dolný Val 118/64, Žilina, IČO. 36 412 694. Predmetom financovania je kúpa kancelárskej a výpočtovej techniky
- notebook v kúpnej cene 25.300,- Sk. V zmysle uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi finančné plnenie vo výške 30.565,- Sk, ktorú sumu sa dlžník zaviazal uhrádzať veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach v sume 849,- Sk s celkovým počtom 36 splátok za dojednaných zmluvných podmienok.
11. Dohodou o pristúpení k záväzku A. O. v postavení štatutárneho orgánu (konateľa) dlžníka pristúpil k záväzku obchodnej spoločnosti vyplývajúcemu z písomne uzavretej zmluvy zo dňa 10.10.2007 a podpisom dohody sa zaviazal ako pristupujúci dlžník splniť vyššie špecifikovaný dlh popri pôvodnom dlžníkovi, čím však nedošlo k zmene charakteru právneho vzťahu založeného písomne uzavretou úverovou zmluvou zo dňa 10.10.2007.
12. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil právny vzťah strán ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného Zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
16. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného Zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
17. Podľa ust. § 365 Obchodného Zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
18. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného Zákonníka v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
19. Podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného Zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
20. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obchodného Zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
21. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
22. Z obsahu žaloby, predložených listinných dôkazov a prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplynulo, že žalobca sa ako veriteľ, ktorý nadobudol žalovanú pohľadávku postúpením pohľadávky, v predmetnej právnej veci domáha zaplatenia svojho zmluvného nároku, z úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká už dohodou zmluvných strán o jej obsahu a na jej vznik sa nevyžaduje faktické poskytnutie úverových prostriedkov. Keďže v posudzovanej právnej veci k faktickému odovzdaniu finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi nedošlo, súd napriek označeniu zmluvy ako „Zmluva o pôžičke“ posudzoval stranami uzavretú zmluvu ako úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Teda aj s poukazom na to, že zo strany veriteľa išlo o poskytnutie plnenia v rámci podnikateľskej činnosti žalobcu a dlžníka v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a na strane dlžníka vystupoval podnikateľ, medzi stranami vznikol vzťah obchodnoprávny. Medzi stranami sporu tak nedošlo aj napriek označeniu zmluvy k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a to vzhľadom na jej reálnu povahu, kedy vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. K takémuto plneniu zo strany veriteľa v prospech dlžníka nikdy
nedošlo, keďže súčasne so zmluvou došlo k úhrade kúpnej ceny tovaru zakúpeného dlžníkom na účet predávajúceho.
23. Pôvodný žalobca ako postupník postúpil pohľadávku z vyššie označenej úverovej zmluvy na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.03.2013 podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom tak do postavenia veriteľa žalovaného z predmetnej úverovej zmluvy vstúpil žalobca.
24. Žalovaný uzavretím dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 10.10.2007 uzatvorenej s veriteľom dlžníka nadobudol postavenie solidárneho dlžníka popri pôvodnom dlžníkovi. Pri pristúpení k záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka je veriteľ oprávnený domáhať plnenia záväzku tak od pristupujúceho dlžníka, ako aj od pôvodného veriteľa. Obsah pôvodného záväzku sa pristúpením k záväzku nemení. Keďže zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo k úhrade jeho peňažného záväzku z predmetnej úverovej zmluvy v rozsahu sumy 279,47 eur (nesporné tvrdenie žalobcu), súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 279,47 eur vyhovel.
25. Pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou si žalobca uplatňoval voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 34,42 eur ako sankčných úrokov z omeškania poukazujúc pritom na čl. 12.3 Všeobecných obchodných podmienok, súd sa v prvom rade pri posúdení tohto nároku uplatňovaného žalobcom zaoberal otázkou omeškania žalovaného s plnením jeho peňažných záväzkov, na ktoré omeškanie sa viazal vznik práva žalobcu na zaplatenie uplatnených sankčných úrokov z omeškania.
26. V prehľade splátok a úhrad žalobcom uplatnené právo na sankčné úroky z omeškania je vymedzené ako „pokuta S - pokuta a sankcia“ a účtované po zosplatnení úveru podľa čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého ustanovenia bol v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok dlžník povinný uhradiť veriteľovi okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý začatý deň omeškania tým, že sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti (veriteľa).
27. Súd konštatuje, že v danom prípade nešlo aj napriek použitému slovnému výrazu „sankčný úrok“ o dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o dohodu zmluvných strán o výške úrokov z omeškania podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že úrok z omeškania je sankciou za to, že dlžník mešká so splnením peňažného záväzku, pričom okrem sankčnej povahy plní úroky z omeškania aj funkciu preventívnu a kompenzačnú. Obchodný zákonník umožňuje stranám výšku úrokov z omeškania v zmluve dohodnúť, pričom takáto dohoda má prednosť pred zákonnou úpravou výšky úrokov z omeškania. Obsah zmluvného ustanovenia čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok súd vyhodnotil ako dohodu strán o výške úrokov z omeškania pre prípad omeškania s úhradou jednotlivých splátok, keďže v dohode strany tento jednoznačne vymedzujú slovným spojením „...sankčný úrok vo výške 0,05% za každý deň omeškania...“.
28. Vzhľadom na to, že žalobca si úroky z omeškania uplatnil okrem kapitalizovanej formy v sume 34,42 eur ( za obdobie od 30.06.2010 do 31.12.2012), aj v percentuálnom vyjadrení vo výške 9% ročne z celkovo žalovanej sumy 313,89 eur od 17.05.2010 do zaplatenia, v prípade priznania tohto nároku žalobcovi v sume suma kapitalizovaných úrokov z omeškania a súčasne v percentuálnym vyjadrením úrokov z omeškania by došlo k duplicite nároku, čo právna úprava nepripúšťa.
29. Sankčný úrok z omeškania žalobca podľa písomného vyjadrenia zo dňa 14.12.2015 uplatnil za obdobie omeškania od 30.06.2010 do 31.12.2012, pričom úroky z omeškania uplatnené v zákonom stanovenej sadzbe 9% ročne žalobca žaluje z celkovej dlžnej sumy 313,89 eur za obdobie od 17.05.2010 až do zaplatenia. V danom prípade tak ide o duplicitné uplatnenie úrokov z omeškania, keď žalobca súčasne žaluje v rámci príslušenstva pohľadávky úroky z omeškania z úrokov z omeškania, čo je v zmysle platnej právnej úpravy neprípustné. Zásadne nie je vylúčené, aby účastníci obchodnej zmluvy dojednali pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku výšku úrokov z omeškania. Ak tak medzi účastníkmi úverovej zmluvy došlo, bolo procesnou povinnosťou žalobcu presne špecifikovať uplatnený úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 34,42 eur, tak aby z obsahu žaloby vo väzbe na pripojené listinné dôkazy bolo zrejmé, na omeškanie ktorej časti pohľadávky žalobcu sa vyčíslený úrok z omeškania viaže, a za ktorú dobu omeškania, a to spôsobom, ktorý by umožňoval vo väzbe na takto vykonanú špecifikáciu nároku posúdiť dôvodnosť uplatneného práva. Pokiaľ tak žalobca napriek
výzve súdu neučinil, nebolo možné žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania spolu s príslušenstvom, t. j. úrokom z omeškania priznať. Súd preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 34,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34,42 eur odo dňa 17.05.2010 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.
30. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 279,47 eur ako nárok z titulu zmluvného plnenia spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. vo výške 9% ročne zo sumy 279,47 eur od 17.05.2010, t. j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej žalobcom žalovanému ako dlžníkovi na zaplatenie dlžnej sumy, až do zaplatenia.
31. Vo vzťahu k procesnému návrhu žalobcu na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného súd poznamenáva, že v zmysle čl. 3 ods. 1 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať o.i. v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom a princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, so zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Teda napriek situácii, že procesný stav v predmetnej právnej veci umožňoval súdu rozhodnúť na základe návrhu žalobcu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 CSP, súd vychádzajúc z povinnosti rešpektovať základné princípy, na ktorých spočíva CSP, v zmysle ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a to vo vzťahu ku všetkým stranám sporu, ktoré majú rovnaké postavenie. V rámci princípu spravodlivosti musí byť zachovaný stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor , a to bez ohľadu na to, či sa na konaní aktívne účastní, bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Preto aj v prípade, že sú splnené ostatné podmienky pre rozhodnutie veci kontumačným rozsudkom, je potrebné podľa názoru konajúceho súdu, postupovať v konaní spôsobom, ktorým sú napĺňané a realizované základné princípy CSP. Súd preto s prihliadnutím na procesnú situáciu v konkrétnej veci návrhu žalobcu na rozhodnutie sporu kontumačným rozsudkom nevyhovel.
32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Nakoľko súd žalobe žalobcu v podstatnej časti vyhovel, v rozsahu zisteného čistého úspechu žalobcu v konaní vyčísleného k okamihu vyhlásenia rozsudku, súd priznal žalobcovi voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78% ( zistený ako rozdiel úspechu žalobcu v konaní vo výške 89% a úspechu žalovaného vo výške 11% z celkovej výšky žalovanej pohľadávky vrátane úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu vyhlásenia rozsudku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).