Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-672-2015.pdf
PDF · 102.51 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7C/672/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., Strawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ: 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 572 79 667, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: U. D., A.. XX.X.XXXX, W. Š. XXX/XX, W., občan SR, o zaplatenie 550,77 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.6.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 550,77 eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 550,77 eur od 31.5.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania 25,26 eur (počítaný ako 5,15 % ročne zo sumy 550,77 eur za obdobie od 10.7.2014 do 30.5.2015) z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy zo dňa 02.10.2013 a náhradu trov konania. Zo žaloby vyplýva, že žalovaná suma 550,77 eur pozostáva z istiny 478,93 eur, úrokov 63,35 eur, poplatku za výpis z účtu 6,24 eur, poplatok za sms notifikáciu 2,25 eur.
2. Žalobca na žalobe trval. Žalovaný sa z posledného pojednávania neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie z objektívneho dôvodu, preto súd konal bez jeho prítomnosti. Dopytovaním na Centrum právnej pomoci mal súd preukázané, že žalovaný doposiaľ nepožiadal o poskytnutie právnej pomoci , síce bol na to súdom odporučený.
3. Súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou zo dňa 02.10.2013, pravidlami programu odmien pre clubcard kreditnú kartu, úverovými podmienkami, informáciami o poistení, výzvou Home Credit Slovakia,a.s. k splateniu celého úveru zo dňa 23.6.2014, poštovými podacími hárkami, výpisom z karty klienta, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, oznámením o postúpení pohľadávky a predžalobnou výzvou zo dňa 21.4.2015, listinou označenou ako „ Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ zo dňa 23.6.2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 02.10.2013 úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver (označený ako bezúčelový revolvingový), kreditný limit v sume 500 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach 4 % z dlžnej čiastky, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 590,73 eur, mesačný poplatok za službu 0,75 eur.
5. Na spodnej časti úverovej zmluvy je v predtlačenej forme drobným len ťažko voľným okom čitateľným písmom uvedené, že „neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Klient ďalej potvrdzuje pravdivosť prehlásení uvedených pred textom úverových podmienok.“
6. Žalobca doložil k zmluve „Úverové zmluvné podmienky“, na ktoré sa v návrhu odvolával. Z obsahu podmienok súd zistil, že je to prefabrikovaný vzor, bez individuálnych dojednaní zmluvných strán. Na strane označenej ako „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?“ je uvedené pod bodom 14 v tabuľke, aké sú dôsledky nesplácania úveru: prvá upomienka 5 eur, opakovaná upomienka 12 eur, sankcia za dlhšie omeškanie 17 eur, navýšenie obchodného úroku po zosplatnení: o 9 % ročne. Z obsahu súdu nevyplýva, že by vyššie uvedené výšky poplatkov za upomienky a sankcie boli výsledkom dohody zmluvných strán, že by išlo o individuálne dojednanie. Už z samotného názvu „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?“ súdu vyplýva, že ide jednostranne určenú výšku poplatkov za upomienky.
7. Súd sa oboznámil s obsahom úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (na ktoré sa žalobca odvoláva) a zistil, že tieto sú na predtlačenom formulári a nie sú v nich dojednané žiadne individuálne podmienky. V základných ustanoveniach úverových podmienok (Hlava 1, §1) je uvedené, že podmienky sa spravujú § 273 Obchodného zákonníka.
8. Z karty klienta (žalovaného) mal súd preukázané, že táto karta sa vzťahuje na revolvingový úver čerpaný žalovaným. Z karty klienta je zrejmé, že žalovaný čerpal úver v sume 503,85 eur, ale doposiaľ zaplatil celkovo len sumu 70,11 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním.
9. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 23.6.2014 súd zistil, že touto výzvou vyzvala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. žalovaného na zaplatenie celého úveru 658,77 eur na jeho bankový účet X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.
10. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (veriteľ predmetného úveru) je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetom jej podnikania (činnosti) je poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva je preto v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, čo nakoniec nebolo ani medzi účastníkmi sporné.
11. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 (postupca) uzatvoril so žalobcom (postupníkom) Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na postupníka postúpená medzi iným i pohľadávka vo vzťahu k žalovanému.
12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 21.4.2015 vykonaného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., súd zistil, že toto oznámenie bolo vykonané uvedenou advokátskou kanceláriou v mene spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe udeleného plnomocenstva. V oznámení je uvedené, že k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť AB 2 B.V. malo dôjsť na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013. Súčasťou oznámenia je aj oznámenie, že Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o. na základe plnej moci prevzala zastupovanie aj spoločnosti AB 2 B.V. V zmysle výzvy mal žalovaný ako dlžník zaplatiť dlžnú sumu na bankový účet č. G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX. Oznámenie bolo podané na poštovú prepravu dňa 23.4.2015.
13. Žalovaný sa písomne k veci vyjadril. Uviedol, že aktuálne je vo výkone trestu, preto môže len písomne reagovať na žalobu. K svojim pomerom uviedol, že nemá nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
17. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
23. Skôr ako sa súd začal bližšie zaoberať uplatneným nárokom, zistil, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
24. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzoval od toho, že na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013 (takto ju označil v písomnom oznámení o postúpení pohľadávky zaslanom žalovanému) mal nadobudnúť pohľadávku pôvodného veriteľa (Home Credit Slovakia, a.s.) voči dlžníkovi (žalovanému). Túto skutočnosť však dostatočným spôsobom nepreukázal. V tvrdeniach žalobcu súd zistil viaceré rozpory, ktoré tieto tvrdenia spochybňujú. Kým v žalobe žalobca neuvádza z akého titulu sa domáha plnenia ( že na základe postúpenia pohľadávky), v oznámení o postúpení pohľadávky vykonanom advokátskou kanceláriou je uvedené, že ide o zmluvu zo dňa 18.03.2013. Postúpenie pohľadávky spochybňuje aj skutočnosť, že žalovaný bol vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy na bankový účet č. G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX tak zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (vo výzve zo dňa 23.6.2014, kde táto spoločnosť prezentovala uvedený bankový účet ako svoj vlastný účet) ako aj zo strany žalobcu AB 2 B. V. na účet číslo: G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX po údajnom postúpení pohľadávky (v oznámení o postúpení pohľadávky). Súd uvádza, že ide o totožné číslo účtu a variabilný symbol. Súdu neušlo pozornosti ani to, že zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. došlo k zosplatneniu úveru po 15 dňoch od odoslania výzvy ( zo dňa 23.6.2014), ale v oznámení o postúpení je uvedený dátum zmluvy o postúpení pohľadávky: 18.3.2013.
25. Ďalší rozpor súd zistil aj v tom, že kým v oznámení o postúpení pohľadávky vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie pohľadávky ku dňu oznámenia vo výške 573 eur, v zosplatnení úveru zaslanom spoločnosťou HomeCredit Slovakia, a.s. je uvedené, že ide o dlžnú čiastku vo výške 658,77 eur. To vzbudzuje pochybnosti o tom, v akom rozsahu mala byť pohľadávka z predmetnej zmluvy postúpená.
26. Súd žiadal žalobcu predložiť zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a. s., predmetom ktorej bola i pohľadávka žalovaného. Z obsahu listiny doručenej žalobcom a označenej ako „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ datovanej dňa 23.6.2014 mal súd preukázané, že žalobca ako postupník sa dohodol s postupcom Home Credit Slovakia, a.s. Dohodli sa na postúpení pohľadávky s príslušenstvom vzniknutej z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2013 vo výške 658,77 eur voči žalovanému. Listinu ako „Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ súd vyhodnotil ako listinu, ktorú žalobca vyhotovoval len dodatočne. Súd k tomuto záveru dospel z dôvodu, že doposiaľ žalobca vždy súdu doručoval „Zmluvu o postúpení pohľadávky“ s prílohou, kde bol označený subjekt, ktorého pohľadávka bola postupovaná. Pokiaľ by k postúpeniu pohľadávky došlo listinou vyššie označenou, v Oznámení o postúpení pohľadávky z 21.4.2015 by nebola označovaná ako zmluva zo dňa 18.3.2013. Na základe týchto myšlienkových pochodov súd dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal postúpenie pohľadávky (a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu).
27. Aj keď sú súdu známe závery v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/2001, podľa ktorého relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení, je nutné uviesť, že v tomto prípade bolo postúpenie pohľadávky oznámené dlžníkovi (žalovanému) advokátskou kanceláriou, ktorá podľa predložených plnomocenstiev zastupuje obe zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. tak postupníka ako aj postupcu. Obe plnomocenstvá sú pritom plnomocenstvá všeobecné a sú udelené v ten istý deň (31.05.2014). Navyše uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týkalo postúpenia pohľadávky v obchodnom spore a nie spotrebiteľskej právnej veci.
28. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka dodávateľ nesmie previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by sa týmto prevodom zhoršila vymožiteľnosť alebo zabezpečenie pohľadávky spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že vnútroštátny súd má povinnosť prieskumu neprijateľných (nečestných) zmluvných podmienok z úradnej moci (napr. rozsudok ESD OceánoGrupoEditorial - spojené veci C-240/98 až C-244/98) a priamo zákon určuje ako jednu z možných neprijateľných zmluvných podmienok aj prevod práva zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje záver prezentovaný v citovanom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nemožnosti prieskumu platnosti tejto zmluvy zo strany súdu za neaplikovateľný na spory zo spotrebiteľskej zmluvy, ak k prevodu práva (postúpeniu pohľadávky) došlo na strane dodávateľa. V zmysle uvedenej právnej úpravy by súd mohol v spotrebiteľskej veci označiť zmluvu o postúpení pohľadávky za neplatnú a rozpornú s citovaným ustanovením zákona, už i s ohľadom na to,
že v prípade nárokov spotrebiteľa voči dodávateľovi či už zo zmluvy, alebo i z príslušenstva pohľadávky a trov konania by sa situovaním nového veriteľa v inom štáte zhoršila vymožiteľnosť jeho práva. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď navrhovateľ uplatňuje častokrát napríklad i zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky, rôzne poplatky a podobne (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 5C/66/2015 zo dňa 18.05.2015).
29. Súdu je z jeho činnosti známe, že voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. bolo zo strany spotrebiteľov viackrát úspešne uplatnené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (napr. rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. 5C/98/2010-125 zo dňa 13.01.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/41/2012-151 zo dňa 06.03.2013 a iné) a taktiež aj v prípade nárokov uplatňovaných zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. voči spotrebiteľom boli žaloby zamietnuté (dodávateľ spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. bola v konaniach neúspešná). S procesným neúspechom v konaní je spravidla spojená aj povinnosť zaplatiť úspešnej protistrane náhradu trov konania. V prípade procesného úspechu spotrebiteľa a priznania práva na náhradu trov konania spotrebiteľovi by si spotrebiteľ musel uplatňovať zaplatenie týchto trov konania voči subjektu v zahraničí (voči obchodnej spoločnosti so sídlom v Holandskom kráľovstve), čo je nepochybne možné považovať za pozíciu nevýhodnejšiu ako by to bolo v prípade uplatňovania si svojich práv (resp. ich núteného výkonu) v tuzemsku (napr. vo vzťahu k prístupu spotrebiteľa k vedomostiam v oblasti rozhodného exekučného práva, jazykovej bariére a pod.). Spotrebiteľ vstupoval do zmluvného vzťahu s tuzemskou spoločnosťou a z predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ mal možnosť sa k postúpeniu pohľadávky na subjekt do zahraničia vôbec vyjadriť. Z oznámenia o postúpení pohľadávky je zrejmé, že spotrebiteľovi bolo až po údajnom postúpení pohľadávky oznámené, že k takémuto postúpeniu došlo. Navyše ako je už vyššie konštatované, aj po údajnom postúpení pohľadávky bol žalovaný vyzvaný, aby svoj dlh zaplatil na bankový účet, ktorý podľa vyjadrenia spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (v liste, ktorým malo dôjsť k zosplateneniu úveru) má patriť spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a nie "novému" veriteľovi (na rovnaký účet ako pred údajným postúpením pohľadávky), čo vzbudzuje pochybnosti o postúpení pohľadávky, ktoré neodstránil žalobca predložením riadnej zmluvy, síce na ňom je dôkazná povinnosti svojich tvrdení.
30. Taktiež ako je už vyššie konštatované, existujú rozpory ohľadom toho, kedy malo dôjsť k postúpeniu predmetnej pohľadávky. Podľa oznámenia o postúpení pohľadávky malo dôjsť k jej postúpeniu na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013, t.j. vyše 2 roky pred podaním žaloby a tiež pred mimoriadnym zosplatnením úveru. V takom prípade ale nie je možné zistiť (bez predloženia skutočnej zmluvy o postúpenia pohľadávky) v akom rozsahu mala byť pohľadávka v tom čase postupovaná a navyše zosplatnenie úveru bolo vykonané spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ktorá by potom ku dňu zosplatnenia úveru nebola vlastníkom tejto pohľadávky.
31. Z uvedených dôvodov žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na zamietnutie žaloby pre nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd nezaoberal dôvodnosťou samotného nároku žalobcu.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
36. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).