Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/119/2021

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 6. 7. 2022 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

Podľa súd p o s t u p u j e trestnú vec obžalovaného P. M., nar. X. X. XXXX v F. J. P. D., Č. H., trvale bytom D. O. XXX, okres D. P., pre skutok, že dňa 23. 9. 2021 v čase okolo 19.30 hod. v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome č. XXX v D.. O., okres D. P., v obývacej izbe po predchádzajúcej slovnej hádke povedal svojej manželke Y. M., nar. XX. X. XXXX, že ju zabije a odsedí si to v base, kde následne odišla do inej izby, odkiaľ privolala políciu, nakoľko to u Y. M. vzbudilo obavu a strach o svoj život a zdravie, lebo jej manžel P. M. má v legálnej držbe strelnú zbraň a jeho vyhrážky sa stupňujú,

ktorým mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s použitím Tr. zákona,

Okresnému úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

odôvodnenie:

Prokurátor podal obžalobu na obžalovaného P. M. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s použitím Tr. zákona Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie opísanom skutkovom základe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Vo svojej výpovedi uviedol, že poškodenej sa nikdy nevyhrážal zabitím ani iným ublížením na zdraví a to ani v inkriminovaný deň. V uvedenom čase bol s manželkou v rozvodom konaní a podľa jeho názoru je to vykonštruované zo strany poškodenej.

Svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň sa je obžalovaný vyhrážal so slovami: „radšej ťa zabijem a odsedím si to“. Na hlavnom pojednávaní tiež vypovedala, že dňa 23. 9. 2021 sa im bývalý manžel trikrát vyhrážal zabitím s tým, že ich postrieľa a pôjde si to odsedieť. Dcéra P. ju poprosila, aby zavolala políciu, a to potom, ako sa jej (dcére P.) obžalovaný vyhrážal zabitím. Na otázku, ako často sa jej obžalovaný počas ich spolužitia vyhrážal zabitím, uviedla, že za obdobie jedného roka pred skutkom do spáchania aktuálne prejednávaného skutku, sa jej zabitím vyhrážal skoro každý deň. Nevedela sa vyjadriť, prečo na polícii povedala, že keď dcéra P. prišla za ňou, aby zavolala políciu, ju ukľudňovala s tým, že otec sa ukľudní, a prečo na hlavnom pojednávaní vypovedala, že hneď, ako sa mal obžalovaný vyhrážať zabitím, aj v prítomnosti P., reagovala privolaním polície.

Svedkyňa F. P. vypovedala na hlavnom pojednávaní, že potom, ako prišla P. ku nej s tým, že obžalovaný chce zabiť mamu, svedkyňa sa presunula na schodište, tam som ostala, bála som sa obžalovaného. Obžalovaný sa vyhrážal jej mame zabitím v čase, keď sa nachádzala na schodišti.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal. Súd zdôrazňuje, že existujú dve skupiny dôkazov, na jednej strane výpoveď obžalovaného a na strane druhej výpoveď poškodenej. Hoci obžalovaný popiera spáchanie skutku, aj v tomto štádiu konania je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodenej, ktorá konzistentne v konaní pred súdom, ako aj v prípravnom konaní potvrdila, že v inkriminovaný deň došlo zo strany obžalovaného k verbálnemu prejavu adresovaného poškodenej spočívajúceho vo vyhrážke zabitím. Jej výpoveď v naznačenom smere je podporená priamym dôkazom a to svedeckou výpoveďou F. P., ktorá uvedené slová zo strany obžalovaného mala počuť. V tomto štádiu konania súd nemal dôvod neveriť predovšetkým výpovedi poškodenej, u ktorej na rozdiel od obžalovaného platí prezumpcia pravdivosti výpovede, pokiaľ dokazovaním nie je preukázaný opak. Skôr nasvedčuje skutočnosti taká verzia skutkového deja, podľa ktorej obžalovaný mohol vysloviť vyhrážku poškodenej ako možnú reakciu na predchádzajúcu konfliktnú situáciu. Súčasne však súd dodáva, ako je rozvedené v ďalšej časti odôvodnenia, že poškodená v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní nevysvetlila presvedčivo rozpory prítomné v jej výpovediach, resp. neponúkla v plnej miere presvedčivé odpovede na cielene položené otázky.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za uvedený prečin (nebezpečného vyhrážania) nie je postačujúce len samotné vyslovenie vyhrážky (smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou), uvedená vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že obžalovaným vyslovená vyhrážka zabitím je spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že podľa skutkovej vety obžaloby je dôvodná obava z naplnenia vyhrážok vyjadrená skutočnosťou, že obžalovaný mal v legálnej držbe strelnú zbraň a jeho vyhrážky sa stupňujú. Samotná okolnosť, že obžalovaný je držiteľom strelnej zbrane bez ďalšieho nepreukazuje dôvodnosť obavy z naplnenia prednesených vyhrážok. V nadväznosti na vyššie uvedené je zrejmé, že skutok zo dňa 23. 9. 2021 nemal byť spáchaný aj s použitím zbrane. Pokiaľ sa dôvodná obava z naplnenia vyhrážok odvodzuje od skutočnosti, že sa vyhrážky zo strany obžalovaného stupňujú, súd dáva do pozornosti, že obžalovaný je stíhaný za jednorazové konanie, ku ktorému malo dôjsť v konkrétny deň a nie za opakujúce sa vyhrážanie so stupňujúcim charakterom. Poškodená síce verbálne deklarovala opakovane počas hlavného pojednávania, ako aj celého trestného konania obavu o život a zdravie z konania obžalovaného, naproti tomu aj počas trvania konfliktných situácií (tvrdených poškodenou) zdieľala s obžalovaným spoločnú spálňu a prespávala na spoločnej posteli s obžalovaným. Vysvetlenie ponúknuté poškodenou o uvedenej okolnosti nie je presvedčivé, ohrozená osoba, ktorá má obavu z konania útočníka (obzvlášť po opakujúcom sa agresívnom správaní) prijíma opatrenia, aby sa nezdržiavala v jeho blízkosti, nevyhľadávala jeho osobnú prítomnosť. Uvedené opatrenia súd na strane poškodenej nevzhliadol a ani ich poškodená vo svojej výpovedi neuvádzala. Ani z výpovede poškodenej súd nemal preukázané, že obžalovaný, ktorý sa v čase spáchania skutku nachádzal v blízkosti poškodenej, dal svojim správaním (akýmkoľvek gestom) najavo, že mieni svoje vyhrážky uskutočniť. Podľa výpovede poškodenej konanie obžalovaného namierené voči nej malo stúpajúcu tendenciu, vyhrážky zabitím jej adresoval takmer na dennej báze po dobu asi jedného roka, pričom konanie obžalovaného malo byť sprevádzané aj s použitím zbrane. Správanie obžalovaného opísané poškodenou ju neviedli k podaniu oznámenia, hoci takto opísané konanie by uvedený postup plne odôvodňovalo. Poškodená pristúpila k podaniu trestného oznámenia po súdenom skutku, ktorý v porovnaní s predchádzajúcim konaním obžalovaného (podľa výpovede poškodenej) zjavne nebol závažnejší. Nemožno tiež prehliadnuť, že podľa výpovede poškodenej mal byť obžalovaný agresívny voči nej len pod vplyvom alkoholu, pričom keď bol triezvy, doslova uviedla, bol „ako med“. V tomto kontexte do jej výpovede nezapadajú okolnosti sprevádzajúce priebeh súdeného skutku, pretože podľa poškodenej sa správal agresívne aj v prípade prejednávaného skutku, hoci bolo spoľahlivo preukázané (dychovou skúškou), že v deň spáchania skutku nebol ovplyvnený alkoholom, pričom požitie alkoholu v podobe jedného piva aj podľa znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria P.. P. nemalo vplyv na konanie obžalovaného. Nemôže zostať bez povšimnutia, že priebeh skutku opísaný poškodenou sa v plnej miere nezhoduje s opisom skutku podaným svedkyňou F. P.. Ako príklad je potrebné uviesť, že podľa výpovede poškodenej dcéra P. po prednesení vyhrážok obžalovaným mala opustiť dom, kým podľa svedkyne P.O. jej sestra (t. j. dcéra poškodenej) P. sa mala presunúť na poschodie domu a zveriť sa jej, že sa obžalovaný vyhráža

zabitím poškodenej (nie sestre P.). Neuniklo pozornosti súdu, že podľa výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní sa jej mal obžalovaný 3 krát vyhrážať zabitím v deň spáchania súdeného skutku a zabitím sa mal vyhrážať aj pred dcérou P., poškodená však uvedené skutočnosti, ktoré sú zásadného významu neuviedla v prípravnom konaní a v tomto smere vysvetlenie ponúknuté poškodenou je nepresvedčivé. V súvislosti so skúmaním existencie znaku dôvodnej obavy z naplnenia vyhrážok nie sú zanedbateľné ani dôvody, ktoré viedli poškodenú k podaniu trestného oznámenia. Uvedené dôvody spočívajú v potrebe riešiť jej bývanie a investície, vklad do nehnuteľnosti (rodinného domu), ktorá je (a vždy bola) bola vo výlučnom vlastníctve obžalovaného. Podľa zápisnice o trestnom oznámení poškodená odôvodnila jeho podanie blížiacim sa termínom pojednávania o rozvode ich manželstva a s tým súvisiacou snahou obžalovaného vypratať ich z domu. Nemôže tiež zostať bez povšimnutia obsah komunikácie, ktorú adresovala poškodená obžalovanému, pričom jej obsah poškodená v trestnom konaní nenamietala. Z obsahu komunikácie vyplýva, že poškodená sa cítila byť dotknutá zrušením bývania, mieni si voči obžalovanému uplatňovať aj svoje majetkové nároky, z obsahu komunikácie je zrejmý sebavedomý, suverénny prejav poškodenej voči obžalovanému, obsah komunikácie nezachytáva žiadne prvky svedčiace prítomnosti obavy o život a zdravie na strane poškodenej. Všetky vyššie opísané okolnosti v súhrne vzbudzujú pochybnosti o tom, že išlo o vyhrážku prednesenú takým spôsobom, že mohla byť naplnená okamžite, prípadne aj neskôr, keďže ani z celkového správania obžalovaného nevyplýva, že ju veľmi pravdepodobne naplní.

Výsledky dokazovania preto preukazujú, že skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nie je trestným činom, ale môže napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch. Na prejednanie uvedeného priestupku je príslušný Okresný úrad Liptovský Mikuláš - odbor všeobecnej vnútornej správy, preto súd postúpil predmetnú trestnú vec označenému úradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote 3 pracovných dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.