Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-29-2020.pdf
PDF · 163.04 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Q., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., IČO: 47 234 318, so sídlom Záhradnícka 51, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČVS: KRPZ- BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím ČVS: ORP-P-62/SC- ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019), takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy - Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci (ďalej aj „prvostupňový orgán“) ČVS: ORP-P-62/SC-ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase spáchania skutku (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) a podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia vo forme pokarhania.
2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že žalobca dňa 02.01.2017 v čase o 18.17 hod. prechádzal ako chodec cez Kazanskú ulicu v Bratislave na úrovni zastávky MHD Slovnaftská, mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, v dôsledku čoho náhle vošiel do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu zn. VW Touran, EČ: BL-XXXHM, ktoré viedol vodič S. P. (ďalej aj „vodič“) po Kazanskej ulici v pravom jazdnom pruhu v smere na Slovnaftskú ulicu. Následne došlo k zrážke a z pohľadu vodiča prechádzal žalobca cez vozovku sprava doľava. Podľa znaleckého posudku vypracovaného prof. MUDr. H. A. CSc. - znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia došlo pri uvedenej dopravnej nehode k ťažkej ujme na zdraví žalobcu, k zlomeniu panvy, pohmoždeniu mozgu, zlomenine pravej kľúčnej kosti, zlomenine panevných kostí, zlomenine pravého predlaktia, zlomenine stavca Th 11,12, zlomenine krížovej kosti, pohmoždeniu a odrenine oboch kolien, zlomenine priečnych výbežkov stavcov L1-L5. V uvedenej veci bol pribratý znalec z odboru cestná doprava, Ing. W. J., ktorý v znaleckom posudku uviedol, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika pohybu žalobcu po vozovke mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, pričom svojím správaním vytvoril vodičovi náhlu prekážku. Žalobca ako účastník cestnej premávky
svojím konaním porušil ust. § 53 ods. 1 a 3 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchania priestupku (ďalej aj „zákon o cestnej premávke“).
3. Žalobca sa v podanom odvolaní s týmto rozhodnutím nestotožnil, a označil ho za v celom rozsahu nezákonné. Skutočný stav veci považoval za nedostatočne zistený, čím nebol dodržaný ani princíp materiálnej pravdy. V prvostupňovom konaní neboli podľa neho objektívne zodpovedané kardinálne odborné (technické) otázky v súvislosti s ustálením subjektu zodpovedného za vznik dopravnej nehody a neúplné skutkové zistenia boli prvostupňovým orgánom nesprávne právne posúdené, v dôsledku čoho bolo meritórne rozhodnutie vydané predčasne. Za potrebné považoval vykonanie rekonštrukcie, eventuálne vyšetrovacieho pokusu. V prípade, ak by ďalšie dokazovanie bolo neuskutočniteľné vzhľadom na zložitosť prípadu, žiadal o uplatnenie zásady in dubio pro reo.
4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020- P zo dňa 18.02.2020 tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom, v priebehu konania zistil všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil. Pokladal ich za dostatočné na uznanie viny obvineného, ďalšie dokazovanie nebolo podľa jeho názoru potrebné. Žalovaný zhodne s názorom správneho orgánu prvého stupňa nepovažoval verziu žalobcu o jeho pohybe v čase zrážky s vozidlom za pravdivú, čo zjavne preukazujú výpovede svedkov, výpoveď vodiča, výpoveď znalca z odboru cestná doprava - Ing. W. J. a závery znaleckého posudku č. 49/2017 ním vypracovaného, fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - prof. MUDr. H. A. CSc. a závery znaleckého posudku č. 99008/2019 vypracovaného znaleckým ústavom v odbore zdravotníctvo a farmácia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že odborné vyjadrenia č. 22/2019 znalca Ing. H. D. a č. 3/2018 znalca MUDr. E. T., PhD. túto skutočnosť len spochybňujú, pričom pohyb chodca zľava doprava z pohľadu vodiča jednoznačne nepotvrdzujú. Zároveň nemajú oporu vo svedeckých výpovediach svedkov nehody. Odvolací orgán súhlasil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že nie je kompetentný posudzovať správnosť záverov odborného vyjadrenia, len hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Žalovaný tiež konštatoval, že prvostupňový orgán sa v rozhodnutí riadne vysporiadal s návrhmi a námietkami obvineného, pričom nezistil žiadne zásadné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vinu obvineného, skutok sa stal a spáchal ho obvinený. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v súlade s platnou legislatívou, pričom prihliadal najmä na skutočnosť, že obvinený závažne porušil pravidlá cestnej premávky podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku čoho mu vznikla ujma na zdraví a poškodenie motorového vozidla vodiča. Prvostupňový správny orgán prihliadol na skutočnosť, že obvinený pri dopravnej nehode utrpel vážne zranenia, ktoré ho po dlhší čas obmedzovali v obvyklom spôsobe života a tiež na jeho výpis z evidenčnej karty obvineného, ktorý neobsahoval žiaden záznam. Žalovaný považoval uloženú sankciu za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Tiež poznamenal, že prvostupňový orgán nespôsobil žiadne také procesné chyby, ktoré by predstavovali vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nezistil žiadne dôvodné pochybnosti o priestupku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného. Žalovaný vyslovil názor, že správny orgán prvého stupňa riadne objasnil priestupok, resp. spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky. Právny zástupca obvineného v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť alebo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
II.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a aj zrušenia jemu predchádzajúceho rozhodnutia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.01.2017 cca o18.17 hod. došlo v Bratislave na Kazanskej ulici pri zastávke MHD Slovnaftská k dopravnej nehode, pri ktorej vodič osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Touran, EČV: BL-XXXHM S. P., viedol vozidlo v pravom jazdnom pruhu po Kazanskej ulici, smerom na Slovnaftskú ulicu, pričom zrazil žalobcu, prechádzajúceho cez vozovku v tesnej blízkosti priechodu pre chodcov, z pohľadu vodiča zľava doprava. V dôsledku dopravnej nehody utrpel žalobca mnohopočetné závažné zranenia, musel byť ústavne hospitalizovaný a podstúpil komplikovanú a bolestivú liečbu. Žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí, považuje ho za nezákonné z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a pre jeho nepreskúmateľnosť. Podľa
jeho názoru nedošlo v danej veci k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu, keďže neboli nepochybne ustálené základné skutkové otázky, na základe ktorých možno objektívne určiť zodpovedný subjekt. Z napadnutého ako i prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, či žalobca v čase nehody išiel cez priechod pre chodcov alebo mimo neho a či jeho pohyb smeroval z pohľadu vodiča sprava doľava alebo zľava doprava. Až v závislosti od uvedených skutočností možno spoľahlivo ustáliť subjekt zodpovedný za vznik kolízie.
6. Namietal, že žalovaný v súvislosti s jeho zavinením len odkázal na znalecký posudok vypracovaný Ing. W. J. a jeho výpoveď zaznamenanú v zápisnici o výsluchu znalca zo dňa 24.04.2019. Žalovanému vytýkal, že si v plnom rozsahu osvojil arbitrárne a nepreskúmateľné tvrdenie znalca Ing. J., v zmysle ktorého má byť neprijateľné, aby bol v čase zrážky natočený k vozidlu ľavou stranou tela, a to s poukazom na poškodenie vozidla. Pozornosť naopak upriamil na odborné vyjadrenie č. OV 22/2019 zo dňa 12.08.2019, Ing. H. D., znalca z odboru doprava cestná, podľa ktorého zo samotného poškodenia vozidla nemožno a priori stanoviť smer pohybu žalobcu, a bez pochýb určiť, do ktorej strany tela smeroval náraz, ako to mylne uvádzal Ing. J. vo svojej výpovedi. Z poškodenia vozidla sa dá iba ustáliť, s ktorými časťami vozidla prišiel do kontaktu.
7. Podľa názoru žalobcu, z dôkazov zabezpečených orgánmi verejnej správy vyplývajú aj ďalšie zásadné skutkové rozpory a nejasnosti. Nestotožnil sa s určením jeho konečnej polohy znalcom Ing. J. na základe informácie zo spisu a výpovede vodiča P.. Poukázal na to, že vodič vo svojej výpovedi nešpecifikoval jeho polohu, ktorá priamo po kolízii nevyplýva ani zo žiadnych dôkazov (polícia nezadokumentovala jeho konečnú polohu). Poukázal na vyjadrenie znalca Ing. D., v zmysle ktorého keďže nie je zdokumentovaná konečná poloha žalobcu a priestor medzi stĺpom verejného osvetlenia a zastávkou MHD je dlhý cca 6,5 až 7 metrov, nie je možné jednoznačne vypočítať, resp. nasimulovať rýchlosť vozidla VW Touran. Bez informácie o počiatočnej rýchlosti vozidla nemožno objektívne vykonať simuláciu nehody a nemožno ani určiť jej technickú príčinu. Tiež poukázal na skutočnosť, že Ing. D. určil jeho rýchlosť pri kolízii podstatne nižšiu (3,8 - 4,8 km/h) ako ju určil Ing. J. (6 km/h) a v danej veci aplikoval i orgán verejnej správy, a to s ohľadom na užitie liečiv (v kombinácii s alkoholom).
8. Žalobca považoval znalecký posudok Ing. J. za nepoužiteľný, pretože znalec nebol oboznámený so všetkými dôkazmi v spise, výrazne preferoval priebeh nehodového deja tak, ako ho opísal vodič, a inú možnosť priebehu nehody nepripúšťal. Žalobca však považoval za potrebné podrobiť technickému prieskumu iný variant jeho pohybu, a to s poukazom na svoju výpoveď, na závery MUDr. E. T., PhD. v znaleckom posudku zo dňa 16.03.2018, č. ZP 3/2018 a zápisnicu z obhliadky miesta dopravnej nehody zo dňa 02.01.2017, ktoré totožne uvádzajú, že cez cestu prechádzal z pohľadu vodiča zľava doprava. Poznamenal, že svedkyne P. I. a O. P. majú blízky (rodinný) vzťah k vodičovi (snúbenica, matka), čo môže znižovať dôveryhodnosť ich výpovedí. Konštatoval, že tieto svedkyne a svedok U. T. vypovedali o tom čo nevideli (sami to vo svojich výpovediach uviedli), pričom svedok nemôže vypovedať o tom, čo nevidel, nepočul a nevnímal svojimi zmyslami. Na základe takýchto sporných svedeckých výpovedí vyhotovila znalecká organizácia forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz (ďalej len „forensic.sk“) dňa 15.02.2019 znalecký posudok č. ZP 99008/2019, v ktorom dospela k záveru, že žalobca prechádzal cez komunikáciu sprava doľava. Žalobca jej tiež vytýkal, že v znaleckom posudku na str. 25 popísala mechanizmus vzniku jednotlivých poranení neurčitými slovesami (dovoľuje, umožňuje, mohlo), resp. ako príčinu vzniku uviedla niekoľko možností bez určenia priority pôsobiaceho násilia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval znalecké závery Ing. J. i znaleckej organizácie forensic.sk, na ktorých založil svoje rozhodnutie žalovaný, za neakceptovateľné pre ich závažné rozpory a nedostatky.
9. Zároveň opätovne poukázal na vyjadrenie znalca Ing. D., podľa ktorého v prípade prijatia verzie vodiča a svedkov, by bol položený na kapotu, následkom čoho je predpoklad najväčšieho silového pôsobenia na telo práve pri kontakte s vozidlom, t.j. na ľavú stranu. Pozornosť upriamil aj na detailný a vyčerpávajúci opis mechanizmu vzniku jeho zranení a sekvenciu priebehu úrazového deja znalcom MUDr. T., PhD., ktorý zvlášť podotkol, že všetky jeho zranenia sa nachádzajú vpravo, pretože vektor pôsobenia násilia na neho pôsobil zozadu, z pravej strany a smeroval šikmo dopredu a doľava. Zo záverov znaleckého skúmania MUDr. T., PhD. je teda dostatočne zrejmé, že vozidlo prichádzalo z jeho pravej strany, v dôsledku čoho aj následný náraz smeroval do pravej časti tela. Upozornil aj na návrh Ing. D., podľa ktorého je v danej veci nutné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody za účelom zistenia jeho konečnej polohy a objasnenia ďalších obligátnych skutočností.
10. V ďalšej časti žaloby namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, ktorému vytkol vážne skutkové rozpory vo vykonanom dokazovaní, z ktorého nemožno jednoznačne ustáliť, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, a preto mal žalovaný uplatniť zásadu in dubio pro reo. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/55/2008, R 50/2011 zo dňa 22.04.2009 a sp. zn. 6Sžo/34/2007, R 11/2014 zo dňa 27.11.2007. Napadnuté rozhodnutie považoval aj za nepreskúmateľné, pretože žalovaný v prevažujúcej časti odôvodnenia aplikoval sporné výsledky znaleckého skúmania Ing. J. a znaleckej organizácie forensic.sk a presvedčivo sa nevysporiadal s jeho detailnými námietkami (overenými znaleckými závermi Ing. D. a E.. T., PhD.), čo podľa jeho názoru evokuje výraznú preferenciu dôkazov obstaraných orgánom verejnej správy. Žalovaný nereflektoval na technické závery Ing. D. či medicínske závery MUDr. T., PhD., ktoré navzájom korešpondujú a zhodujú sa aj s jeho výpoveďou a zápisnicou o obhliadke miesta nehody zo dňa 02.01.2017. Postup žalovaného označil za selektívny a svojvoľný a napadnuté rozhodnutie pre podstatné skutkové nezrovnalosti za predčasne vydané, čo podľa jeho názoru spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Z uvedených dôvodov považoval za potrebné nezákonné rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Nariadiť pojednávanie vo veci nežiadal.
III.
11. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2020 žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, vychádzajúcom zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu. Ozrejmil, že v predmetnej veci bolo povereným príslušníkom PZ začaté trestné konanie vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 158 Trestného zákona pod ČVS: KRP- 17/ODN2- BA-2017, pričom vec bola uznesením ČVS: KRP-17/ODN2-BA-2017 zo dňa 23.12.2017 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpená správnemu orgánu na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, spáchaného porušením ust. § 53 ods. 1 a 3 zákona o cestnej premávke. Voči predmetnému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II, č. 4 Pv 63/17/1102-7 zo dňa 22.01.2018 podľa ust. § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku pre nedôvodnosť zamietnutá. Dňa 16.07.2018 bol spisový materiál v zmysle ust. § 71 písm. a/ zákona o priestupkoch postúpený Krajskému dopravnému inšpektorátu KR PZ Bratislava, Odbor dopravných nehôd na základe pokynu
- opatrenia podľa ust. § 230 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku Okresnej prokuratúry Bratislava II pod č. Pv 63/17/1102-17 zo dňa 08.06.2018. Po vykonaní uložených opatrení bol bol spisový materiál následne uznesením KRP-99/ODN2- BA-2018 zo dňa 29.04.2019 podľa ust. § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpený na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Voči uvedenému uzneseniu bola podaná sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava II č. 4 Pv 343/18/1102-9 zo dňa 15.06.2019 pre nedôvodnosť zamietnutá.
12. Podľa názoru žalovaného sa dopravná nehoda stala tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí. Opis priebehu nehody uvádzaný vodičom Kišom v zásade súhlasí s výpoveďami svedkov T., I. a P. ako aj s poškodeniami motorového vozidla, čo preukazuje vyhotovená fotodokumentácia. Tie korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku č. 49/2017 Ing. W. J., znalca z odboru doprava cestná a znaleckého posudku č. 91/2017 prof. MUDr. H. A., CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia. Závery znaleckého posudku č. 99008/2019, vypracovaného znaleckým ústavom v odbore zdravotníctvo a farmácia, sa v zásade ohľadom pohybu žalobcu zhodujú s výpoveďami vodiča a svedkov ako aj závermi znaleckého posudku č. 49/2017 a znaleckého posudku č. 91/2017, teda že žalobca prechádzal cez vozovku sprava doľava z pohľadu vodiča P.. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, že tvrdenia žalobcu v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného dňa 18.05.2017 ako aj v jeho čestnom vyhlásení v súvislosti s jeho pohybom v čase stretu s vozidlom, že prechádzal cez vozovku sprava doľava v smere od Kazanskej ulice na Popradskú ulicu, sú nepravdivé. Uvedenú skutočnosť jednoznačne preukazujú výpovede svedkov T., I. a P., výpoveď vodiča S. P., výpoveď znalca z odboru doprava cestná - Ing. W. J., fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody, z ktorej je zjavné poškodenie pravej časti vozidla ako aj závery znaleckého posudku č. 49/2017, znaleckého posudku č. 91/2017 a znaleckého posudku č. 99008/2019. Ďalej uviedol, že odborné vyjadrenie č. 22/2019 znalca Ing. H. D. a znalecký posudok č. 3/2018 znalca MUDr. E. T., PhD. túto skutočnosť len spochybňujú, pričom pohyb chodca zľava doprava z pohľadu vodiča jednoznačne nepotvrdzujú. Predmetné dôkazy však nemajú oporu vo výpovediach svedkov.
13. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že kým výpoveď vodiča S. P. o priebehu dopravnej nehody má oporu vo vykonaných dôkazoch, výpoveď žalobcu o jej priebehu túto oporu nemá. Žalobca svoju argumentáciu založil prevažne na záveroch znaleckého skúmania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia MUDr. E. T., PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 3/2018 zo dňa 16.03.2018 a na záveroch znalca z odboru doprava cestná Ing. H. D., vyplývajúcich z jeho odborného vyjadrenia č. 22/2019, pričom predmetné závery nemajú dostatočnú oporu v ostatných vykonaných a predložených dôkazoch (vzhľadom na výpovede očitých svedkov dopravnej nehody). Správny orgán nie je kompetentný hodnotiť správnosť záverov odborného vyjadrenia, ale len posudzovať, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. V danom prípade žalovaný nevidel dôvod na ďalšie dokazovanie, pretože vykonané dôkazy pokladal za postačujúce. Na pripomienky a návrhy žalobcu riadne reagoval, pričom nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvolávali pochybnosť o jeho vine. Mal teda dostatočne preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral podklady potrebné pre rozhodnutie, a že žalobca sa uvedeného priestupku dopustil. S poukazom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť. O nariadenie pojednávania nepožiadal. IV. 14. V replike zo dňa 07.12.2020 (označenej ako „stanovisko žalobcu“) prezentoval žalobca názor, že žalovaný vo svojom vyjadrení okrem stručného opisu priebehu priestupkového konania neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti pre zamietnutie žaloby. Poukázal na mimoriadnu osobitosť danej veci, keďže v rámci dokazovania bolo vyhotovených päť znaleckých posudkov, avšak podľa jeho názoru dodnes nie sú adekvátne, objektívne a nepochybne zodpovedané podstatné technické otázky, bez ustálenia ktorých nemožno vydať zákonné rozhodnutie vo veci. Vzhľadom k uvedenému považoval za absurdné, že žalovaný nevidel dôvod na ďalšie dokazovanie. Vyslovil presvedčenie, že znaleckými posudkami, ktoré predložil, spochybnil znalecké dokazovanie nariadené orgánom verejnej správy a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/4/2014, R 102/2015 zo dňa 18.02.2014. Žalovanému ďalej vytýkal, že v prípade pochybností o faktickom stave neaplikoval esenciálnu procesnú zásadu in dubio pro reo, v odôvodnení rozhodnutia opomenul tiež uviesť, prečo nepovažoval žalobcom predložené dôkazy za relevantné k uplatneniu zásady v pochybnostiach v prospech obvineného a prečo nepovažoval nariadenie ďalšieho dokazovania za potrebné. Žiadnym spôsobom sa tiež nevysporiadal ani s relevantnou judikatúrou, na ktorú poukazoval. V tomto smere dal do pozornosti nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 403/03 zo dňa 17.08.2005, rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vetrenko v. Moldavia zo dňa 18.05.2010 k sťažnosti č. 36552/02 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 19.06.2008. Keďže žalovaný napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil, žalobca to považoval za nesprávny procesný postup spočívajúci v porušení jeho práva na spravodlivý proces. V závere svojho stanoviska žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 15. Žalovanému bola replika doručená dňa 11.12.2020, no možnosť na podanie dupliky nevyužil. V. 16. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko žiaden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 190 SSP ju zamietol.
17. Po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, obsahujúcim okrem iných písomností aj: znalecký posudok č. 99008/2019, zápisnicu o výsluchu znalca - Ing. W. J. zo dňa 24.04.2019, zápisnicu o výsluchu svedka - P. I. zo dňa 23.05.2018, zápisnicu o výsluchu svedka - O. P. zo dňa 23.05.2018, zápisnicu z ústneho pojednávania ORP-P-62/SC-ODI2-2018 zo dňa 05.04.2018, znalecký posudok č. 3/2018 - MUDr. E. T. PhD., vyjadrenie a návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 28.03.2018 s prílohami, znalecký posudok č. 91/2017- prof. MUDr. H. A. CSc. - odbor zdravotníctvo, znalecký posudok č. 49/2017 - Ing. W. J. - doprava cestná, zápisnica o výsluchu svedka-poškodeného - R. R. zo dňa 18.05.2017 (rukopis + opis), doposlanie podkladov + čestné vyhlásenie zo dňa 19.05.2017 R. R., zápisnicu o výsluchu svedka U. T. zo dňa 18.02.2017, zápisnicu o výsluchu svedka-poškodeného S. P. zo dňa 20.03.2017, záznam dopravnej nehody zo dňa 08.11.2017 (postúpenie veci), zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 02.01.2017, fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, plánik PC-Crash + náčrtok z miesta DN, ospravedlnenie z pojednávania o priestupku a vyjadrenie
obvineného + odborné vyjadrenie č. 22/2019 - Ing. H. D., rozhodnutie o priestupku ČVS: ORP-P-62/ SC-ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia vo forme pokarhania, odvolanie žalobcu zo dňa 25.11.2019 voči vyššie uvedenému rozhodnutiu, rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie o priestupku, krajský súd uzavrel, že z neho vyplýva obsah a závery administratívneho konania, v ktorom orgány verejnej správy oboch stupňov u žalobcu konštatovali porušenie právnej povinnosti, uvedenej v napadnutom rozhodnutí.
18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
20. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
21. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
22. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 24. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
26. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a/ pokarhanie, b/ pokutu, c/ zákaz činnosti, d/ prepadnutie veci.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 29. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 30. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.
31. Podľa § 64 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
32. Podľa § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
33. Podľa § 53 ods. 1 zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Chodec je povinný umožniť električke plynulý prejazd.
34. Podľa § 53 ods. 3 zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.
35. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, v znení účinnom v čase spáchania priestupku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
36. Podľa ust. § 3 ods. 1, 2, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
37. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
38. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
40. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. II ÚS 127/07-21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
41. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku preskúmavanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle ust. § 3 zák. č. 372/1990 Zb. zavinenie z nedbanlivosti.
42. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu.
43. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. VI. 44. Úlohou krajského súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie žalovaného ČVS: KRPZ-BA-KDI21-2/2020-P zo dňa 18.02.2020 v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ČVS: ORP-P-62/SC-ODI2-2018 zo dňa 13.11.2019, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v intenciách námietok vznesených žalobcom, v ktorých uviedol viaceré dôvody, pre ktoré považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Jeho najpodstatnejším argumentom je neúplné zistenie skutkového stavu veci žalovaným, nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd nezistil dôvod na postup podľa § 196 SSP.
Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu
45. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia.
46. V prípadoch dopravných nehôd je v úvode vyšetrovania takmer vždy sporné, kto dopravnú neho- du zavinil. V predmetnej veci bolo vyhotovených celkom päť znaleckých posudkov. Prvostupňový orgán verejnej správy nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia prof. MUDr. H. A. CSc., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 91/2017 a znalcom z odboru doprava cestná Ing. W. J., ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 49/2017. Na základe požiadavky žalobcu bol vypracovaný znalecký posudok č. 3/2018 MUDr. E. T. PhD., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a odborné vyjadrenie č. 22/2019 Ing. H. D., znalcom z odboru doprava cestná. Keďže v znaleckých posudkoch vypracovaných znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia vznikli rozdielne závery, za účelom odstránenia rozporov medzi nimi bolo nariadené znalecké skúmanie znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 99008/2019.
47. Podstatnou skutočnosťou pre správne orgány, že žalobca sa priestupku dopustil, bol záver znalca Ing. J., v určení technickej príčiny vzniku predmetnej dopravnej nehody, a to nesprávna technika jeho pohybu. Nehodový dej vyvolal a nehodu svojím pohybom zavinil žalobca, ktorý ako chodec prechádzal cez vozovku mimo vyznačený priechod pre chodcov, nachádzajúci sa v jeho tesnej blízkosti, pričom náhle vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu zn. VW Touran, ktoré viedol ako vodič S. P.. V dôsledku uvedenej situácie došlo k zrážke medzi vozidlom a žalobcom, ktorého pohyb je analyzovaný v znaleckom posudku Ing. J. i v odbornom vyjadrení Ing. D.. Smer pohybu žalobcu možno určiť zo znaleckého posudku znaleckého ústavu forensic.sk. Výpoveďami svedkov a závermi znaleckých posudkov je podľa názoru súdu dostatočne preukázané, že cez cestu prechádzal mimo priechod pre chodcov a z pohľadu vodiča sprava doľava. Odborné vyjadrenie Ing. D. a znalecký posudok E.. T., PhD., túto verziu len spochybňujú, avšak smer chôdze žalobcu zľava doprava z pohľadu vodiča výslovne nepotvrdzujú. Správny súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, že závery znaleckého ústavu forensic.sk v znaleckom posudku č. 99008/2019 sú dostačujúce na odstránenie rozporov medzi znaleckými posudkami prof. MUDr. A., CSc. a MUDr. T., PhD., pričom tieto závery logicky zapadajú do priebehu nehodového deja, že žalobca išiel z pohľadu vodiča sprava doľava.
48. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol podľa výpovedí svedkov v tmavom oblečení, nemal na sebe reflexné prvky, potácal sa, pričom v deň nehody vypil podľa vlastného tvrdenia malé pivo. Znalecký ústav forensic.sk tiež zistil, že v krvi žalobcu boli zistené látky, výrazne utlmujúce duševné a fyzické funkcie (prítomnosť liečiva zo skupiny benzodiazepinov), čiže v momente zrážky mohol byť pod vplyvom týchto látok, čím bola znížená jeho pozornosť, orientácia, porušená rovnováha a nesprávne odhadnutie situácie. V dôsledku uvedeného mohol vstúpiť do vozovky náhle, bez preverenia situácie, podľa výpovedí svedkov mimo priechodu pre chodcov. Znalecký ústav sa s poukazom na odlišné závery znalcov, pri zohľadnení výpovedí svedkov a údajov o poškodení vozidla priklonil k verzii, že k vozidlu smeroval ľavou stranou svojho tela. S námietkou žalobcu, ktorý považoval záver znaleckej organizácie forensic.sk za neakceptovateľný pre závažné rozpory a nedostatky, sa krajský súd nestotožnil a dodáva, že znalecký ústav je špecializované vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti, je zapísané v zozname, pričom vykonáva znaleckú činnosť najmä v zvlášť náročných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (§ 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Následne bol v konaní ešte vypočutý znalec Ing. J. ktorý z technického hľadiska za jediný prijateľný variant označil ten, že žalobca bol v okamihu zrážky natočený k vozidlu ľavou stranou tela.
49. K námietke žalobcu, že znalecký posudok Ing. J. nemôže byť podkladom pre meritórne rozhodnutie, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy nevychádzali len z tohto znaleckého posudku, ale zaoberali sa všetkými dôkazmi, vrátane dôkazov predložených žalobcom a svoje rozhodnutie založili na logickom závere, vyplývajúcom zo všetkých dostupných dôkazov. Súd tiež zdôrazňuje, že znalec pri príprave a vypracovaní znaleckého posudku môže a zároveň musí vychádzať z tých dôkazov, kto- ré tvoria obsah spisu a teda aj z výpovede svedka. Argumenty uplatnené žalobcom, vychádzajúce z odborného vyjadrenia Ing. D. a znaleckého posudku MUDr. T., PhD., správny orgán vzal do úvahy, avšak po celkovom zhodnotení všetkých dôkazov dospel k logickému záveru, že tvrdenia uvádzané v týchto znaleckých posudkoch nemajú taký stupeň relevancie, ktorý by spochybnil skutkový stav vyplývajúci z ostatných vykonaných a predložených dôkazov. Tieto tvrdenia sa naviac nezhodujú s výpoveďami svedkov, v ktorých nevznikli rozpory, sú logické a zapadajú do celkového popisu priebehu dopravnej nehody. Správny súd akcentuje, že okrem blízkych osôb vodiča P. (snúbenice a matky) vypovedal aj svedok T., ktorý nie je v žiadnom príbuzenskom, resp. blízkom vzťahu k ostatným účastníkom dopravnej
nehody a ktorý viedol svoje vozidlo za vozidlom zn. VW Turan. Svedok T. konštatoval, že pred ním idúce vozidlo za priechodom pre chodcov náhle zabrzdilo, pričom žalobca musel do jazdnej dráhy vodiča VW Touran vstúpiť náhle sprava. Vyjadril presvedčenie, že žalobca jednoznačne prechádzal cez vozovku z pravej strany a mimo riadne vyznačený priechod pre chodcov, lebo ho pred zrážkou na priechode nezaregistroval. Naopak, nepresvedčivo a v neprospech žalobcu vyznieva tá skutočnosť, že dodatočne, prostredníctvom čestného vyhlásenia, korigoval svoju výpoveď ohľadom svojho pohybu v čase kolízie.
50. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že vodič P. je vodič z povolania, ktorý pred zrážkou viedol vozidlo primeranou rýchlosťou, podľa záverov znaleckého skúmania na žalobcu prechádzajúceho cez vozovku reagoval včas, hoci v danom okamihu už nemal možnosť zrážke zabrániť. Následne mu bola vykonaná dychová skúška na prítomnosť alkoholu s negatívnym výsledkom. Z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody je tiež zrejmé, že vozidlo zn. VW Touran sa po zrážke so žalobcom nachádzalo pár metrov za priechodom pre chodcov.
51. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nevykonal rekonštrukciu dopravnej nehody, správny súd poukazuje na prvostupňové rozhodnutie, v ktorom správny orgán odôvodnil nevykonanie predmetného dôkazu jeho nedôvodnosťou. Predložené a vykonané dôkazy považoval za dostačujúce na uznanie viny žalobcu a ďalšie dokazovanie za nadbytočné. Takýto postup je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou, nastoľujúcou požiadavku vo vzťahu k orgánu verejnej správy, vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s relevantnými argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia je potom postačujúce, ak orgán verejnej správy iba minimálnym spôsobom a stručne objasní, prečo je argument, v danom prípade dôkaz, irelevantný. Skutočnosť, že účastník konania má právo navrhnúť dôkazy neznamená, že správny orgán je povinný jeho návrhom aj vyhovieť. Je totiž výlučne na orgáne verejnej správy, či dôkaz vykoná, alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. O tom, či bude dôkazný prostriedok prípustný, resp. vykonaný, rozhoduje správny orgán. Na správnom orgáne je totiž bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonomiky.
52. Krajský súd nepovažuje tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci za relevantné, keďže z administratívnych spisov predložených správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným spôsobom zistili skutočný stav veci s uvedením dôkazov, ktoré boli vykonané a akým spôsobom boli vyhodnotené. V prvostupňovom rozhodnutí správny orgán explicitne uviedol podklady podstatné pri rozhodovaní o priestupku a pre vydanie rozhodnutia o priestupku. Z týchto dôkazov je aj podľa názoru súdu jednoznačne preukázaná existencia dopravnej nehody v dôsledku porušenia ust. § 53 ods. 1 a 3 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke tak, ako je podrobne popísaná v napadnutom rozhodnutí. Z napadnutého i prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že orgány verejnej správy mali za preukázané, že žalobca dňa 02.01.2017 v čase o 18.17 hod. prechádzal ako chodec na Kazanskej ulici v Bratislave na úrovni zastávky MHD Slovnaftská cez vozovku mimo vyznačený priechod pre chodcov, náhle vošiel do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Touran, EČV: BL-XXXHM, ktoré po Kazanskej ulici v pravom jazdnom pruhu v smere na Slovnaftskú ulicu viedol vodič S. P., v dôsledku čoho došlo k zrážke medzi žalobcom a vozidlom. Žalobca prechádzal cez vozovku z pohľadu vodiča P. sprava doľava a uvedeným konaním porušil ako účastník cestnej premávky ust. § 53 ods. 1 a 3 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke.
53. K námietkam žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu je potrebné uviesť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky žiaden dôkaz nemá vyššiu dôkaznú silu. Správne orgány sú povinné všetky dôkazy (v prospech aj neprospech účastníka konania) hodnotiť tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti. Správny orgán vyhodnotil každý dôkaz vrátane dôkazov predložených žalobcom, pričom po celkovom zhodnotení dospel k záveru uvedenému v prvostupňovom rozhodnutí.
54. Žalobca v správnej žalobe namietal tiež porušenie zásady in dubio pro reo. Orgán verejnej správy je povinný dokazovať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného. Zistenie skutkového stavu v rozsahu vyššie popísanom nepovažoval správny súd za nedostatočné, resp. vytvárajúce stav dôkaznej núdze, čoho dôsledkom by malo byť uplatnenie postupu v zmysle zásady in dubio pro reo. Pokiaľ nie sú dané pochybnosti o dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a ak bol získaný a vykonaný v súlade so zákonom, nie je nevyhnutné k nemu priraďovať ďalšie dôkazy. Priraďovanie ďalších dôkazov na preukázanie skutkového stavu prichádza
do úvahy iba v prípade vzniku pochybností. Orgány verejnej správy pochybnosti o zodpovednosti za priestupok nemali, rozhodnutie založili na vykonanom dokazovaní, ktoré preukázalo, že sa stal skutok, ktorý je priestupkom a tento skutok spáchal žalobca. Ak potom žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech, toto tvrdenie je len vyjadrením nesúhlasu s hodnotením dôkazov. Ide však o dôkazy, ktoré preukazovali, že sa priestupku dopustil, a preto by bolo v rozpore so zásadou logiky, aby boli hodnotené v rozpore so skutočnosťou, ktorú preukazovali. Je pochopiteľné, že každá osoba obvinená či uznaná vinnou zo spáchania priestupku tvrdí, že skutok nespáchala.
55. Správny súd sa stotožnil s názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí, skutkový stav považuje pre záver, že k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu došlo tak, ako ho opísal prvostupňový a potvrdil odvolací orgán verejnej správy, za dostatočne zistený. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe neuvedené, ktorých následkom by bola nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci
56. Žalobca spolu s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu vzniesol i námietku nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany orgánu verejnej správy. K tomuto krajský súd uvádza, že povinnosťou žalobcu bolo a priori dodržiavať pravidlá cestnej premávky upravené zákonom o cestnej premávke. K uvedeným námietkam správny súd konštatuje, že v zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti a uvedený žalobný dôvod tak nie je naplnený. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 127 až § 129 SSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Právnym posúdením je činnosť súdu alebo správneho orgánu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na správne zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu alebo správneho orgánu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, k čomu dochádza vtedy, ak súd alebo správny orgán nepoužil správny právny predpis alebo ak tento aplikoval, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 57. Predpoklad právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci, vytvára správne a zákonne zistený skutkový stav, z čoho možno logicky vyvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak teda žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom jeho námietka nesprávneho právneho posúdenia je a priori nedôvodná. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia 58. Poslednou žalobcom vznesenou námietkou bola námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Jedným z imanentných predpokladov činnosti správnych orgánov je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má účastníkov presvedčiť o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak správny akt orgánu verejnej správy atribút preskúmateľnosti odôvodnenia nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 59. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
60. Správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia bolo súdu dostatočne zrejmé, aké dôkazné prostriedky boli podkladom pre rozhodnutie, zo spáchania akého priestupku bol žalobca uznaný vinným a na základe akej správnej úvahy správny orgán určil druh uloženej sankcie. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 46 ods. 3 Správneho poriadku, pretože žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Obranu žalobcu vyhodnotil správny súd za účelovú, priečiacu sa skutkovým zisteniam z priestupkového konania, vedenú snahou vyhnúť sa postihu za dopravný priestupok. 61. Záverom správny súd uvádza, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu v správnej žalobe, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo dodnes oznámené (doručené), nie je pravdivé. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný mu predmetné rozhodnutie doručil do elektronickej schránky s dátumom doručenia dňa 25.02.2020. 62. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel súd k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, žalobné námietky neodôvodňovali ich zrušenie, preto žalobu podľa ust. § 194 ods. 2 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 63. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 64. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s § 167 SSP a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 145 ods. 2, § 443 SSP) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. (§ 439 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).