Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/390/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci U.. Z. Y., O.. X.XX.XXXX, U.. G. Y., O.. X.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, a V. M. Y., O.. XX.X.XXXXX, deti rodičov: L. Y.Á., O.. X.XX.XXXX, V. B. XXXX/X, F.Á. O. X. a Ľ. Y., O.. XX.XX.XXXX, O. V. V. O. XXX, Z., Č., za účasti starej matky Z. V., O.. XX.X.XXXX, V. F. O. X., B. XXXX/X, na návrh otca o zrušenie výživného, takto

rozhodol:

I.Súd konanie o návrhu otca zo dňa 28.12.2015 na zrušenie výživného na V. M. Y., O.. XX.X.XXXX, zastavuje.

II.Súd návrh otca zo dňa 28.12.2015 na zrušenie výživného na mal. Z. Y., O.. X.XX.XXXX R. O. U.. G. Y., O.. X.X.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.12.2015 domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére V. M., O.. XX.X.XXXX, ako aj voči mal. Z., O.. X.XX.XXXX R. U.. G. , O.. X.X.XXXX.

2. V rámci svojej účastníckej výpovede pred dožiadaným súdom - Okresním soudem v Tachově dňa 9.6.2016 vzal svoj návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči V. M. späť.

3. Menovaná V. M. s uvedeným späťvzatím vyslovila súhlas písomným podaním zo dňa 6.7.2016.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a starej matky maloletých detí, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike, oboznámením s s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:

5. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/94/2012 - 75 zo dňa 29.1.2013 boli v tom čase maloletá V. M., U. Z. R. U. G. zverení do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Z. V., O.. XX. X. XXXX, ktorá bola oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, mala právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok v bežných veciach. Zároveň bol otec maloletých zaviazaný prispievať na výživu mal. V. M. sumou 66,- EUR mesačne, na výživu mal. Z. sumou 50,- EUR mesačne a na výživu mal. G. sumou 40,- EUR mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktoré výživné bol povinný platiť k rukám starej matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Matka týchto maloletých bola zaviazaná prispievať na výživu maloletých a to na každé toto dieťa minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku, ktoré výživné bola povinná platiť k rukám starej matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Súd zároveň upravil styk matka s deťmi.

6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že súd pokiaľ ide o výšku výživného zo strany otca na maloleté deti tak rozhodol potom, čo zistil, že dcéra V. M. bola v tom čase žiačkou II. stupňa a maloletá Z. žiačkou I. stupňa základnej školy, a maloletý G. navštevoval materskú škôlku. Z. mala zdravotné problémy, kedy trpela alergiou. Matka maloletých vykonávala prácu len na základe dohody o vykonaní práce. Z toho dôvodu ju súd zaviazal prispievať na výživu detí v minimálnej zákonnej výške, predstavujúcej 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Otec detí bol v tom čase zamestnaný, kedy podľa jeho vyjadrenia mal príjem cca 10 000,- až 11 000,- Kč. Súd mal za to, že z uvedeného príjmu je schopný prispievať na výživu detí výživným, ku ktorému bol zaviazaný v rozvodovom konaní. Aj keď v uvedenom čase mal vyšší príjem, súd poukázal na to, že otec u posledného zamestnávateľa sám rozviazal pracovný pomer, pričom ak by tak neurobil mohol byť zamestnaný naďalej.

7. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 15P/164/2014-16 zo dňa 22.10.2014 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/94/2012-75 zo dňa 29.1.2013 tak, že zveril mal. G. Y., O.. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu mal. G. mesačne sumou 40 Eur, ktoré bol tento povinný platiť do rúk matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

8. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že tak rozhodol potom, čo mal za preukázané, že mal. G. chce byť s matkou pričom mal záujem stretávať sa s ostanými členmi rodiny avšak mal. Z. chce zotrvať v starostlivosti starej matky bez pretrhnutia väzieb s matkou s bratom G.. Súd preto návrh matky vo vzťahu k mal. Z. zamietol, a rovnako tak zamietol aj návrh vo vzťahu k mal. V. M. nakoľko matka v priebehu konania oznámila, že na tejto časti netrvá. Čo s týka výživného, súd mal konaní preukázané, že matka bola v tom čase zamestnaná so stálym mesačným príjmom a majetkové a zárobkové pomery otca v danej dobe neboli známe a ani neboli preukázané a preto súd vychádzal z dôkazov nachádzajúcich sa a preukázaných v pôvodnom konaní 9P 94/2012 a ponechal výšku výživného v sume 40 EUR.

9. Pokiaľ ide o súčasné pomery účastníkov konania otec maloletých detí je od marca 2014 poberateľom invalidného dôchodku 1. stupňa vo výške 4.774,--Kč mesačne od 29.5.2014, resp. od roku 2016 vo výške 4.913,--Kč. Podľa odôvodnenia rozhodnutia Českej správy sociálního zabezpečení z 29.5.2014 otec sa stal invalidným pre invaliditu prvého stupňa, nakoľko z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu jeho pracovná schopnosť poklesla o 35%. Doplatok dôchodku mu bol určený v sume 14.332,--Kč za obdobie 16.3.2014 do 15.6.2014.

10. V období od 26.4.2010 do 31.12.2011 bol zamestnaný v spoločnosti U. T. F..E..D.., v období od 11.1.2012 do 29.11.2012 v spoločnosti W. B., a.s. a v období od 30.11.2012 do 30.11.2013 v spoločnosti E. P., F.. F. E..D..

11. Podľa správy spoločnosti W. B., a.s. pracovný pomer s otcom maloletých detí bol rozviazaný na základe dohody podľa § 49 českého Zákonníka práce. Za obdobie od januára 2012 do novembra 2012 mu bola vyplatená u tohto zamestnávateľa celková čistá mzda vo výške 55.275,--Kč čo v priemere na mesiac prestavuje sumu 5.025,--Kč.

12. Podľa správy spoločnosti E. P., F.. s r.o. otec u nich pracoval ako robotník, kedy mal pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú a to do 30.11.2013. Vzhľadom na jeho podpriemernú dochádzku nebol u neho dôvod na predlženie jeho pracovného pomeru. V mesiaci novembri 2012 mu bola vyplatená čistá mzda u tohto zamestnávateľa vo výške 415,--Kč, v mesiaci december 2012 v sume 11.787,--Kč, v mesiaci január 2013 v sume 15.030,--Kč, v mesiaci február 2013 v sume 11.621,--Kč ,v mesiaci marec 2013 v sume 12.843,--Kč, v mesiaci apríl 2013 v sume 13.489,--Kč , v mesiaci máj 2013 v sume 9.636,--Kč a v mesiaci jún 213 v sume 1.962,--Kč, za mesiace júl až október 2013 mu nebola vyplácaná žiadna mzda v v mesiaci november 2013 v sume 3.541,--Kč.

13. Podľa správy Úradu práce ČR zo dňa 9.3.2016, ako aj jeho účastníckej výpovede, v období od 27.3.2014 do mája 2016 bol vedený v evidencii Úradu práce ČR ako uchádzač o zamestnanie, pričom mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti za obdobie od 27.3.2014 do 26.8.2014, na základe čoho mu bola táto postupne vyplácaná a to za marec 2014 vo výške 1.254,--č, za mesiac apríl 2014 vo výške 8.389,--Kč, za mesiac máj 2014 vo výške 8.077,--Kč , za mesiac jún 2014 vo výške 6.453,--Kč, za

mesiac júl 2014 vo výške 6.349,--Kč a za mesiac august 2014 vo výške 4.871,--Kč. Podľa správy Úradu práce ČR otcovi za obdobie od júla 2015 do dňa podávania správy, t.j. k 8.3.2016 neboli vyplácané žiadne dávky štátnej sociálnej podpory. V čase kedy bol vedený na úrade práce podľa jeho účastníckej výpovede chodil pracovať brigádnicky k pánovi V. za odmenu 50,--Kč na hodinu, pričom si mal takto mesačne privyrobiť 400,--Kč. Inak mal len príležitostné brigády, kedy niekto potreboval pomôcť s uhlím alebo s drevom.

14. Otec podľa svojej účastníckej výpovede uskutočnenej pred dožiadaným súdom je od 1.6.2016 zamestnaný v spoločnosti Z. F. Č., u ktorého zamestnávateľa mal poberať príjem vo výške 10.300,-- Kč. Podľa potvrdenie tohto jeho zamestnávateľa za obdobie mesiacov jún a júl 2016 otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 10.243,--Kč pred uskutočnením zrážok z jeho príjmu.

15. Otec podľa správy Mestského úradu Z. mal v evidencii vozidiel vedené osobné motorové vozidlo zn. Škoda 120 L. Z jeho účastníckej výpovede však vyplynulo, že toto vozidlo mal už dávnejšie odovzdať pánu G.. Nie je vedený ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti.

16. Býva v byte 1+2 , kde sú náklady vo výške 3.500,--Kč vrátane energií. V tomto byte býva s priateľkou. Celkové úhrady za uvedené bývanie sú až vo výške 12.000,--Kč, avšak zbytok týchto nákladov uhrádza jeho priateľka. Táto je na materskej dovolenke a poberá materský príspevok vo výške 11.600,--Kč. Podľa jeho účastníckej výpovede poberajú príspevok na bývanie.

17. Spoločne sa im dňa X.X.XXXX narodila dcéra X. Y.. ( podľa výpovede otca sa mala narodiť dňa X.X.XXXX, avšak z lustrácie vykonanej dožiadaným súdom v ČR vyplynulo, že to bolo 3.6.2014) Očakávali tiež narodenie ďalšieho dieťaťa v júli 2016. Okrem toho má ešte tri ďalšie avšak už dospelé a sebestačné deti.

18. Matka maloletých detí je zamestnaná v spoločnosti Z. B. I. W. Z. s.r.o. a za obdobie január 2015 až december 2015 vrátane dosiahla čistú mzdu vo výške 5.683,66 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 473,64 EUR a za obdobie január 2016 až jún 2016 vrátane dosiahla čistú mzdu vo výške 4.279,96 EUR, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 532,49 EUR.

19. Matka býva s maloletým synom G. a terajším jej priateľom v podnájme. Maloletý syn navštevuje v čase rozhodovania súdu 4. ročník základnej školy, stravuje sa v škole v školskej jedálni a navštevuje tiež školský klub. Nenavštevuje žiadne krúžky, s ktorými by bol spojený poplatok. Syn má poruchu správania, a matka navštevuje s nim psychiatrickú ambulanciu. Syn berie lieky, má predpísanú liečbu a navštevuje aj psychologickú poradňu v Levoči a Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Spišskej Novej Vsi. Otec sa o syna nezaujíma, ani sa nekontaktuje s ním. Pokiaľ ide o matkou vynakladané náklady tieto predstavujú úhrady synovi za obedy v sume 21,- EUR mesačne v školskej jedálni, úhrady za školský klub v sume 2 x 20,- EUR na celý školský rok a úhrady za lieky a dochádzku do lekára mesačne v sume 10,- EUR. Matka tiež uhrádza náklady na bývanie v polovici a to sumou 150,-EUR mesačne. Na obe dcéry platí starej matke výživné v celkovej výške, ktorá je vyššia ako súdom určené minimálne zákonné výživné, prípadne sa snaží im zakupovať aj oblečenie.

20. Stará matka býva s deťmi V. M. R. Z. v trojizbovom byte. V domácnosti s nimi býva ešte jej dospelý syn, ktorý je zapojený na pracovných pomerov. Stará matka je dôchodkyňa a príjem rodiny predstavuje výživné zo strany matky, náhradné výživné, opakovaný príspevok dieťaťu do náhradnej starostlivosti a prídavok na dieťa.

21. Dcéra V. M. je toho času študentkou 4. ročníka Gymnázia. Dňa 12.2.2016 dosiahla plnoletosť. Maloletá Z. je žiačkou 7. triedy základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni. Je zdravá. Ďalšie výdavky sa týkajú nákladov na rôzne pomôcky, poplatky za výlet, fotky, krúžkovú činnosť realizuje v škole a je to bez poplatkov.

22. Podľa § 29 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

23. Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

24. Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

25. Vzhľadom na to, že došlo zo strany otca k späťvzatiu návrhu v celom rozsahu vo vzťahu k dospelej dcére V. M. Y., a táto dcéra s uvedeným späťvzatím vyslovila súhlas, súd konanie o jeho návrhu na zrušenie výživného k tejto dcére v zmysle vyššie uvedených ustanovení civilného mimosporového poriadku zastavil.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

30. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

31. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

35. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

38. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

40. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

41. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..

42. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

43. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. Pokiaľ ide o tú časť návrhu otca, vo vzťahu ku ktorej neurobil späťvzatie, a síce o jeho návrhu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. Z. Y., O.. X.XX.XXXX a mal. G. Y., O.. X.X.XXXX, tu súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť.

45. V prípade ako návrhu otca je potrebné konštatovať, že zmenou pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

46. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Pri plnoletých oprávnených s ohľadom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo o zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania. ( porovnaj : Pavelková, B. : Zákon o rodine. Komentár, 1. vydanie . Praha : C.H. Beck, 2011, str. 482).

47. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane fakticky takýto stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnú spôsobilosť nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočností, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Zákon uprednostňuje záujem oprávneného, preto v prípade , ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Nie je vylúčené, aby vyživovacia povinnosť rodičov trvala aj v prípade, keď sa dieťa po skončení strednej odbornej školy rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného zamerania. Vyživovacia povinnosť ( z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie) končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese ( prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita). ( porovnaj : Pavelková, B. : Zákon o rodine. Komentár, 1. vydanie . Praha : C.H. Beck, 2011, str. 379).

48. Súhrne možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže sa stať, že táto povinnosť nenastane nikdy- napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa.

49. V danom prípade pokiaľ ide o návrh otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. Z. R. U.. G. bolo preukázané, že tieto deti sú naďalej odkázané svojou výživou na rodičov. Obe deti sú naďalej školopovinné, kedy Z. je žiačkou 7. triedy základnej školy a G. žiakom 4. ročníka základnej školy Teda obe deti riadne pokračujú vo vzdelávacom procese a nenaplnili požiadavku zákona v tom smere, že by boli schopné samé sa živiť. Vzhľadom na uvedené preto súd nemohol návrhu otca na úplné zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k týmto deťom vyhovieť.

50. Súd skúmal aj tú možnosť, či v prípade otca neprichádza do úvahy možnosť zníženia výživného z jeho strany voči mal. Z. R. U.. G., keďže v prípade maloletých detí súd nie je viazaný návrhom. Vykonaným dokazovaním však dospel k záveru, že ani zníženie výživného zo strany otca na tieto deti nie je namieste.

51. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky ) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.

52. V danom prípade súd preskúmal dôvody, z ktorých súd vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9P/94/2012 - 75 zo dňa 29.1.2013 v prípade mal. Z. a pri vyhlasovaní rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/164/2014-16 zo dňa 22.10.2014 v prípade mal. G. následne na základe toho dospel k záveru, že k zmene pomerov ako na strane detí, tak aj strane otca došlo.

53. V čase pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.. 9P/94/2012 - 75 zo dňa 29.1.2013 u maloletej Z. táto bola žiačkou I. stupňa základnej školy a u otca bol zistený príjem vo výške cca 10 000,- až 11 000,- Kč. Zároveň sa však poukázalo na to, že otec u posledného zamestnávateľa sám rozviazal pracovný pomer, pričom ak by tak neurobil mohol byť zamestnaný naďalej.

54. Z vykonaného dokazovania v rámci tohto prebiehajúceho konania vyšlo najavo, že otec v tom čase v období od 30.11.2012 do 30.11.2013 pracoval v spoločnosti E. P., F.. F. E..D.., pričom podľa správy uvedenej spoločnosti v mesiaci december 2012 mu bola vyplatená čistá mzda v sume 11.787,--Kč, v mesiaci január 2013 v sume 15.030,--Kč a v mesiaci február 2013 v sume 11.621,--Kč. Zároveň podľa oznámenia uvedenej spoločnosti vzhľadom na jeho podpriemernú dochádzku nebol u neho dôvod na predlženie jeho pracovného pomeru u tejto spoločnosti a takto mu tento skončil uplynutím dojednanej doby dňa 30.11.2013.

55. V čase pôvodnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 15P/164/2014-16 zo dňa 22.10.2014 u maloletého G. súd vychádzal z dôkazov nachádzajúcich sa a preukázaných v pôvodnom konaní 9P 94/2012 a ponechal výšku výživného v sume 40 EUR.

56. Z vykonaného dokazovania v rámci tohto prebiehajúceho konania vyšlo najavo, že otec v tom čase a to v období od 27.3.2014 do mája 2016 bol vedený v evidencii Úradu práce ČR, pričom za obdobie od 27.3.2014 do 26.8.2014, mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplácaná za marec 2014 vo výške 1.254,--Kč, za mesiac apríl 2014 vo výške 8.389,--Kč, za mesiac máj 2014 vo výške 8.077,--Kč , za mesiac jún 2014 vo výške 6.453,--Kč, za mesiac júl 2014 vo výške 6.349,-- Kč a za mesiac august 2014 vo výške 4.871,--Kč. Zároveň mu bol priznaný aj invalidný dôchodok vo výške vo výške 4.774,--Kč mesačne od 29.5.2014, pričom mu bol určený doplatok dôchodku v sume 14.332,--Kč za obdobie 16.3.2014 do 15.6.2014. V tom čase mu už pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, dcére X. Y., ktorá sa mala narodiť podľa jeho výpovede dňa X.X.XXXX, podľa lustrácie vykonanej dožiadaným súdom v ČR to malo byť X.X.XXXX.

57. V súčasnosti má otec príjem jednak z invalidného dôchodku vo výške 4.913,--Kč a jednak z jeho terajšieho zamestnania vo výške 10.300,--Kč. Jeho invalidita nie je prekážkou vo výkone práce, čo napokon potvrdzuje aj tá skutočnosť, že sa opätovne zamestnal. V minulosti pokiaľ bol zamestnaný, tak ukončeniu pracovného pomeru došlo buď bez udania dôvodu ( dohodou v spoločnosti W. B., R..s.) alebo síce uplynutím času, avšak bez predlženia tohto jeho pracovného pomeru z dôvodu jeho podpriemernej dochádzky do zamestnania (E. P., F.. F. E..D..), teda fakticky jeho vlastným pričinením. Takýto nezodpovedný prístup otca v žiadnom prípade nemôže byť dôvodom k tomu, aby súd prípadne mohol rozhodnúť o znížení jeho vyživovacej povinnosti na deti. Súd sa tiež domnieva že pri zohľadnení jeho súčasných nákladov, ktoré uvádzal na bývanie a ním dosahovaného príjmu, je podľa názoru súdu v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať dosiaľ mu určené výživné na všetky tri deti, o ktorých sa viedlo toto konanie, a to i po zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorú ma v Českej republike.

58. Okrem toho v prípade maloletej Z. ako aj maloletého G. došlo k zmene pomerov na ich strane, keďže obe deti postúpili na ďalšie stupne vzdelávania (G. je už na prvom stupni základnej školy a Z. na druhom stupni základnej školy.) S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

59. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie) a to aj s prihliadnutím na dobu, ktorá ubehla poslednej úpravy výživného, čo bolo pred viac ako 13 rokov.

60. Už len tieto skutočnosti by boli na úvahu, či nie je na mieste uvažovať o zvýšení výživného zo strany otca na tieto deti. Keďže však otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd dospel k záveru, že je potrebné z jeho strany ponechať dosiaľ určenú výšku výživného na tieto deti.

61. Berúc do úvahy tieto skutočnosti súd výživné zo strany otca na maloletú Z. a na maloletého G. ani neznížil.

62. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

63. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

64. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.