Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/338/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a členov senátu JUDr. Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO 35776005, proti povinnej: F. O.ć, nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Št. T. XXX/X, Z. pod Z., o vymoženie 831,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 6. mája 2016, č. k. 1Er/1455/2008-36, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,69 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 23.10.2009 podal súdny exekútor na Okresný súd v Novom Meste nad Váhom návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 82,68 Eur. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a súdnemu exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 61,69 Eur, ktorá predstavuje: a) časovú odmenu (§ 14 vyhl.) vo výške 19,92 Eur, b) v zmysle § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky paušálnu odmenu za 6 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur, spolu 19,92 Eur c) hotové výdavky (§ 22 citovanej vyhlášky) v celkovej výške 9,60 Eur za poštovné, d) náhrada za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky, a to vo výške 1,32 Eur.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Nesúhlasil so zastavením exekúcie po takmer siedmich rokoch od podania súdneho exekútora bez uvedenia informácií o aktuálnom stave exekúcie a o zistených majetkových pomerov povinnej. Zároveň namietal aj priznanie časovej odmeny súdnemu exekútorovi za 140 minút v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného a 3 x ďalšie zisťovanie majetku. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má samotné

zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že pôvodný oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 07.02.2005, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 05.05.2005, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 2146/2004/a zo dňa 15.11.2004 vydaný Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2004 a vykonateľnosť dňa 23.12.2004. Súd prvej inštancie dňa 19.05.2005 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnej. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd rozhodol na základe podnetu súdneho exekútora zo dňa 12.10.2009 tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinnej.

7. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

9. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového poriadku odvolací súd považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a použitú argumentáciu za nedostatočnú a nepresvedčivú. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či v danej veci bolo vykonané zisťovanie ohľadom majetkových pomerov povinnej, a prípadne, aké sú závery takéhoto zisťovania. Preto nie je zrejmé, ktoré skutočnosti považoval pri rozhodovaní o zastavení exekúcie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Ujasnenie skutkového základu predmetu konania je mimoriadne podstatné, pretože priamo determinuje právne posúdenie veci. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 220 ods. 2 CSP, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutia je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Porušením tohto práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Len takéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, a preto ho odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .