Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ps/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci I. R., T.. XX.XX.XXXX, U. H. G. C., zastúpenej procesným opatrovníkom, R. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Spišská Nová Ves, na návrh I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/X, G. C., za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves a Mesta G. C., v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zo dňa 11.12.2014 na obmedzenie I. R., T.. XX.XX.XXXX, spôsobilosti na právne úkony, z a m i e t a .

II. Slovenská republika n e m á právo na náhradu trov štátu spočívajúcich v trovách znaleckého dokazovania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.12.2014 domáhal obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, v tom čase svoju manželku, I. R., T.. XX.XX.XXXX tak, aby táto nemohla disponovať vyššou sumou ako je 5,- Eur.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že od uzavretia manželstva v r. 2006 jeho manželka postupne bez jeho vedomia otvorila asi sedem pôžičkových kariet a to pôžičková karta Žolík, číslo kartového účtu 0012661041 so splátkou 45,- Eur a s konečným stavom k 30.11.2014 v sume - 1.379,76 Eur, pôžičková karta Žolík, číslo kartového účtu 0011319973 so splátkou 105,- Eur a s konečným stavom k 30.11.2014 v sume - 3.205,54 Eur, pôžičková karta Triangel, číslo kartového konta 00112658328 so splátkou 75,- Eur a s konečným stavom k 30.11.2014 v sume - 2.298,29 Eur, pôžičková karta Quatro, číslo kartového účtu 00220668263 so splátkou 35,- Eur a s konečným stavom k 30.11.2014 v sume - 1.072,08 Eur, splátková karta Quatro, číslo kartového účtu 0031307929 so splátkou 50,- Eur a s konečným stavom k 30.11.2014 v sume - 1.530,53 Eur. Manželka však kartu číslo 4 aj napriek prísľubu, že ju zruší opäť vybrala, takže mesačne v čase spísania návrhu splácali sumu 365,- Eur. Aj napriek jeho snahe a snahe jeho rodičov, ktorí vyplatili jednu kartu (cca 2.400,- Eur) manželka stále z týchto kariet vyberala a ich splatenie je v nedohľadne. Dňa 21.05.2014 spolu s manželkou podpísali vyhlásenie u notárky, že akýkoľvek právny úkon s akýmkoľvek peňažným ústavom, resp. nebankovým subjektom budú uzatvárať spoločne, ktoré však manželka nerešpektuje.

3. Prípisom zo dňa 17.02.2015, doručeným súdu dňa 18.02.2015, vstúpila do tohto konania Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves.

4. Blízki príbuzní menovanej I. R., T.. XX.XX.XXXX, postupne odmietli vykonávať prípadnú funkciu opatrovníka menovanej, pokiaľ by táto bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony a to I. R.

písomným podaním zo dňa 04.03.2015 (čl. 27a súdneho spisu), otec menovanej Š. S. písomným podaním zo dňa 04.05.2015 (čl. 48 súdneho spisu), navrhovateľ vyhlásením do súdnej zápisnice dňa 18.05.2015 (čl. 54 súdneho spisu). Matka menovanej, H. S., M.. W.Á., na písomnú výzvu súdu zo dňa 08.09.2016 vôbec nereagovala a teda neprejavila výslovný súhlas s výkonom uvedenej funkcie a zároveň súdu ani neodporučila za prípadného opatrovníka menovanej žiadnu inú osobu. Podľa správy Mesta G. C. zo dňa 04.03.2016 jedinými osobami, ktoré mesto odporúčalo za prípadných opatrovníkov menovanej majú byť jej rodičia.

5. Súd preto uznesením sp.zn. 5Ps/49/2014 - 86 zo dňa 17.10.2016 pribral do konania, ako účastníka Mesto G. C., ktoré zároveň odvolal z funkcie procesného opatrovníka menovanej a do tejto funkcie ustanovil R. Y.B., súdnu tajomníčku Okresného súdu Spišská Nová Ves.

6. V priebehu konania menovaná I. R. menila miesto svojho pobytu, kedy sa postupne zdržiavala na adrese Y., W. X, následne na adrese G. XX (B.. D. Y.). Neskôr prestala preberať súdne zásielky aj z týchto adries.

7. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/198/2015 bolo zistené, že súd dal v uvedenom konaní menovanej I. R. doručovať súdne zásielky na uvedenú adresu G. XX (B.. D. Y.Í.) aj cestou Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš. Podľa správy uvedeného oddelenia z 21.11.2015 sa menovaná na uvedenej adrese nezdržiavala a vykonaným šetrením nebola zistená adresa jej pobytu. Podľa správy zamestnávateľa menovanej, spoločnosti PERSONÁLNY SERVIS - EUROTRADE - SK s.r.o., založenej v spise sp.zn. 16P/198/2015, táto sa mala zdržiavať na ich ubytovni na adrese Ubytovňa K., S. XX, XXX XX K.. Súd dal menovanej v konaní sp.zn. 16P/198/2015 doručovať súdne zásielky na uvedenú adresu cestou Obvodného oddelenia PZ Galanta. Podľa správy uvedeného oddelenia z 17.03.2016 sa menovaná na uvedenej adrese nenachádzala a nebol zistený žiaden kontakt na jej osobu. Podľa správy jej zamestnávateľa, spoločnosti EUROTRADE - SR a.s., nachádzajúcej sa v spise sp.zn. 16P/198/2015, menovaná bola v tejto spoločnosti zamestnaná naposledy na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú v období od 13.12.2015 do 28.01.2016 ako výrobný pracovník, kedy tento pracovný pomer bol s ňou ukončený v skúšobnej dobe na základe § 72 Zákonníka práce.

8. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 16P/90/2015 bolo zistené, že dňa 14.06.2016 menovaná I. R. telefonicky tunajšiemu súdu oznámila údajnú adresu svojho súčasného pobytu „X. Č.. XX, C.“. Súdu v uvedenom konaní sp.zn. 16P/90/2015 sa súdne zásielky z uvedenej adresy vrátili dňa 14.9.2016 s poznámkou „Nevyžádano“ a podľa šetrení vykonaných v uvedenom konaní dožiadaným Okresným súdom Plzeň-Město sa malo jednať o adresu „X. XX, C.“., kde však menovaná nebola zastihnutá a z tejto adresy sa podľa oznámenia pošty zo dňa 26.09.2016, adresovanému tomuto dožiadanému súdu, odsťahovala.

9. Vzhľadom k tomu, že menovaná I. R. má evidovaný pobyt bezdomovkyne v Meste G. C., súd preto tejto doručoval predvolanie na pojednávanie konané dňa 10.1.2017 postupom v zmysle § 107 ods. 3 Civilného sporového poriadku, t.j. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu, kedy tieto oznámenia uvedeným spôsobom boli zrealizované dňa 18.10.2016 . Následne v súlade s týmito ustanoveniami Civilného sporového poriadku sa predvolanie na pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku v predmetnej veci považovalo za doručené menovanej uplynutím 15-tého dňa od zverejnenia tohto oznámenia, t.j. uplynutím dňa 03.11.2016, a vo veci bolo možné riadne konať a rozhodnúť.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná - I.E. R. a výsluchom súdnej znalkyne, ďalej oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s vypracovaným znaleckým posudkom a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:

11. Zo znaleckého posudku č. 8/2015 súdnej znalkyne MUDr. J. Y., znalkyne v odbore Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie: Psychiatria, vyplynulo, že táto znalkyňa u menovanej I. R. dospela k diagnostickému záveru, že sa u nej jedná o zmiešanú poruchu osobnosti so schizoidnými a disociálnymi rysmi s hraničným intelektom v pásme subnormy (pásmo medzi normou a ľahkou mentálnou retardáciou). Ide o abnormity v štruktúre a prejavoch jej osobnosti, ktoré však nie sú duševným ochorením. Ide o tzv. poruchy osobnosti (v dávnejšom názvosloví „psychopatie“). U menovanej znalkyňa nezistila prítomnosť

žiadnej duševnej poruchy z okruhu afektívnych, psychotických a ani organických psychických porúch. Ide o symplexne štrukturovanú, nedostatočne diferencovanú osobnosť s plochou emotivitou a so znakmi nedostatočnej duševnej vyspelosti na to, aby v plnom rozsahu vedela vyhodnotiť následky svojho konania, znížene kritickú k svojmu konaniu s nízkou schopnosťou uplatniť sebaskúsenosť s rizikom opakovania uvedeného správania v budúcnosti, avšak s tendenciou prezentovať sa sociálne žiaduco s pohotovosťou podávať účelové výpovede. Menovaná nedostatočne nahliada na svoje konanie a jeho následky si neuvedomuje, v širšej rodine postihujúcej fungovanie rodiny v budúcnosti. Prihliadajúc na vyššie uvedené skutočnosti celkovú štruktúru osobnosti a úroveň intelektu posudzovanej znalkyňa navrhla čiastočné obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v oblasti financií a to v tom smere, aby nebola spôsobilá na nakladanie s vyššími finančnými a majetkovými hodnotami. Zároveň znalkyňa navrhla menovanej ponechať možnosť nakladať s financiami nepresahujúcimi 10,- EUR na deň. Podľa vyjadrenia znalkyne menovaná netrpí žiadnou duševnou poruchou, mohla sa zúčastniť výsluchu a taktiež jej bolo možné doručovať aj rozhodnutia súdu. Uvedená súdna znalkyňa v rámci svojej výpovede zotrvala na záveroch tohto znaleckého posudku, poukázala na to, že ľudia s intelektom vyšetrovanej I. R. sa často uchyľujú k menej racionálnemu správaniu, sú menej kritický k svojmu konaniu a menej predvídaví.

12. Samotná menovaná I. R. v rámci účastníckej výpovede uvádzala, že brala pôžičky a to asi päť, pričom manžel (navrhovateľ) o týchto pôžičkách vedel. Poukázala, že ona splácala štyri pôžičky a piatu v poradí splácal manžel. Uviedla, že má dlh voči spoločnosti Triangel, 2 x T-Mobile, u spoločnosti Quatro a tiež na pôžičkách Žolík. V čase účastníckej výpovede bola zamestnaná s čistým príjmom 9.300,- Kč. Svoje konanie odôvodňovala tým, že poslednú pôžičku v januári 2015 si vzala preto, že jej navrhovateľ nedával peniaze, ale výplatu odovzdával svojej matke a ona potrebovala peniaze pre deti a na plienky. Zakupovala bežné veci do domácnosti a zo sumy 5,- Eur, ktorú jej vyčleňovali mala aj navariť.

13. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16P/90/2015 zo dňa 10.10.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2016, bolo manželstvo navrhovateľa a menovanej I. R. rozvedené a na čas po rozvode boli ich maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa a menovaná I. R. bola zaviazaná na úhradu výživného na ne.

14. Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

15. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

16. Podľa § 395 ods. 1 zákona č, 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..

17. Podľa § 231 písm. a) CMP, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

18. Podľa § 232 CMP, na konanie o spôsobilosti na právne úkony je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko ten, o koho spôsobilosti sa koná.

19. Podľa § 233 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania môže podať blízka osoba, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ sociálnych služieb alebo ten, kto má na veci právny záujem.

20. Podľa § 234 CMP, návrh na začatie konania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností odôvodňujúcich zásah do spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a zdôvodnenie, že iné menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné alebo opísanie skutočností odôvodňujúcich zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony alebo skutočností odôvodňujúcich navrátenie spôsobilosti na právne úkony.

21. Podľa § 236 CMP, účastníkmi konania o spôsobilosti na právne úkony sú navrhovateľ a ten, o koho spôsobilosti na právne úkony sa koná.

22. Podľa § 239 CMP, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

23. Podľa § 241 ods. 1 CMP, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.

24. Podľa § 241 ods. 2 CMP, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

25. Podľa § 247 ods. 1 CMP, ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví.

26. Podľa § 248 ods. 1 CMP, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

27. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. (porovnaj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014 ).

28. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je, preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaná nie je schopná chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012, tiež Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014 ).

29. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka), a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami v spoločnosti, osobitne vo vzťahu k osobe, ktorá iniciuje konanie o spôsobilosti na právne úkony), majetkových, rodinných a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

30. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by menovaná I. R. trpela duševnou poruchou. Zo znaleckého posudku č. 8/2015 súdnej znalkyne vyplynulo, že u menovanej nebola zistená prítomnosť žiadnej duševnej poruchy z okruhu afektívnych, psychotických a ani organických psychických porúch. Konštatovala sa len zmiešaná porucha osobnosti so schyzoidnými a disociálnymi rysmi s hraničným intelektom v pásme subnormy (pásmo medzi normou a ľahkou mentálnou retardáciou), čo však nie je ani podľa znalkyne duševným ochorením.

31. Navrhovateľ odôvodňoval obmedzenie menovanej v spôsobilosti na majetkové právnej úkony tým, že táto bez jeho vedomia otvorila asi sedem pôžičkových kariet, stále z týchto kariet vyberala finančné prostriedky, aj keď sľúbila, že s tým prestane, a teda podľa jeho názoru neúmerne zadlžovala ich domácnosť. Dialo sa tak v čase, kedy boli manželmi.

32. Zo strany navrhovateľa následne neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že sa takéhoto konania mala menovaná I. R. dopúšťať aj v čase už prebiehajúceho konania o obmedzení jej spôsobilosti na právne úkony. Napriek tomu, že bol na predloženie takýchto listinných dokladov vyzvaný, tieto súdu nedoložil. Navyše vzhľadom na následnú nemožnosť vypátrať miesto súčasného pobytu menovanej, nebolo možné takéto dôkazy obstarať ani súdom.

33. Tak ako bolo vyššie uvedené dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí len vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť dotyčnej osoby uskutočňovať konkrétne právne úkony.

34. Za takýto dôkaz v danom prípade nebolo možné považovať závery znaleckého posudku súdnej znalkyne. Tie totiž vylučovali skutočnosť, že by menovaná trpela duševným ochorením, ktoré by ju obmedzovalo v nakladaní s majetkovými hodnotami. Obmedzenie menovanej v majetkových dispozíciách znalkyňa odôvodňovala len nedostatočnom nahliadaní menovanej na jej konanie a neuvedomovaním si jeho následkov v širšej rodine. To ale podľa názor súdu nemôže byť dôvodom pre prípadné obmedzenie menovanej v spôsobilosti na právne úkony.

35. Primárne sa pri rozhodovaní o týchto otázkach sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem tretích osôb a k obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky menej represívne prostriedky, opatrenia. Ak teda podľa názoru znalkyne sa malo pristúpiť k obmedzeniu menovanej v spôsobilosti na právne úkony v snahe uchrániť rodinu od jej nezodpovedného správania sa, to bolo možné dosiahnuť aj inými prostriedkami, napr. súdnym rozhodnutím o zrušení bezpodielového spoločenstva manželov za trvania ich manželstva alebo rozvodom navrhovateľa a menovanej, čo sa napokon aj stalo, keďže medzičasom rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 16//90/2015 došlo rozvodu ich manželstva a tak akékoľvek majetkovoprávne úkony menovanej už domácnosť a tým aj samotného navrhovateľa nezaťažujú.

36. Vzhľadom na uvedené preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

37. Keďže súd menovanú I. R. neobmedzil v spôsobilosti na právne úkony, súd ani nerozhodoval o ustanovení hmotnoprávneho opatrovníka pre menovanú.

38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O trovách konania účastníkov konania súd v danom konaní nerozhodoval , nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

42. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

43. Podľa § 251 ods. 2 CMP, ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

44. V predmetnej veci podal návrh na pozbavenie, resp. obmedzenie I. R. v spôsobilosti na právne úkony navrhovateľ. Záver znaleckého posudku súdnej znalkyne MUDr. J. Y., vypracovaného v tomto konaní a v súvislosti s ktorým vznikli trovy štátu, odporúčal menovanú obmedziť v spôsobilosti na právne úkony. K jej obmedzeniu nedošlo vzhľadom na vyhodnotenie všetkých dôkazov v tomto konaní. Za daného stavu veci preto súd návrh navrhovateľa nehodnotil ako zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania, ktorý by ho mal v zmysle § 251 ods. 2 zaväzovať nahradiť trovy štátu, ktoré v tomto konaní vznikli a ktoré spočívajú v priznanej odmene súdnej znalkyni. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že štát (Slovenská republika) nemá právo na náhradu uvedených trov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v 6 vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.