Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Csp/110/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., IČO: 35 717 769, sídlo: Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. B. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 813,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 813,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 405,- Eur od 30.06.2015 do zaplatenia, zo sumy 102,- Eur od 26.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 102,- Eur od 25.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 102,- Eur od 24.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 102,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, a náhradu trov konania vo výške 120,54 Eur (z toho 48,50 Eur súdny poplatok a 72,04 Eur trovy právneho zastúpenia) na účet advokáta žalobcu, všetko v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od 31.03.2017 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 01.12.2016 proti žalovanej domáhal zaplatenia 813,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 813,- Eur od 30.06.2015 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 08.10.2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K420142620, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver 800,- Eur za úrok 20 % v sume 160,- Eur a s poplatkom 9 % v sume 72,- Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi 1.032,- Eur v 3 mesačných splátkach po 4,- Eur a v 13 mesačných splátkach po 102,- Eur a to tak, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná neplnila svoju povinnosť riadne a včas, preto žalobca listom zo dňa 25.06.2015 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva žiadať zaplatenie celého dlhu a dňa 30.07.2015 písomne oznámil žalovanej, že pohľadávka sa stala splatnou dňa 29.06.2015. Žalovaná zaplatila iba 219,- Eur, dlh predstavuje 813,- Eur.

2.Žalovaná sa k riadne doručenej žalobe vyjadrila na pojednávaní vo veci tak, že si je vedomá svojho dlhu, ale od mesiaca február 2015 bola dlhodobo práceneschopná a okrem dlhu voči žalobcovi musí splácať aj dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s., obidva dlhy naraz splácať nebola schopná. Od mesiaca december 2015 jej vznikol nárok na starobný dôchodok, chcela svoj záväzok žalobcovi splatiť, ale žalobca nesúhlasil s menšími splátkami. Žalovaná žije sama, jej príjem je len starobný dôchodok 350,- Eur mesačne, z toho okrem bežných výdavkov platí dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. splátkami vo výške 170,- Eur mesačne, náklady za byt 130,- Eur mesačne, a žalobcovi by tak mohla splácať dlh iba po 30,- Eur mesačne so splatnosťou k poslednému dňu v mesiaci, a to počnúc od 31.03.2017 pod stratou výhody splátok.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 4, upomienka zo dňa 25.06.2015 č.l. 5 s podacím hárkom č. l. 6, oznámenie o zosplatnení záväzku č. l. 6 s podacím hárkom č. l. 7, amortizačná tabuľka č. l. 8, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 08.10.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo K420142620, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800,- Eur za úrok vo výške 20 % z istiny, pričom za poskytnutie úveru žalobca účtoval „servisný poplatok“ vo výške 9 % z istiny. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi istinu 800,- Eur, úrok 160,- Eur a servisný poplatok 72,- Eur, spolu 1.032,- Eur v 13 mesačných splátkach, z toho prvé 3 mesačné splátky vo výške 4,- Eur a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 102,- Eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po poskytnutí úveru, k čomu došlo na desiaty deň od uzatvorenia zmluvy, a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 26,77 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 44,06 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 380. deň po uzatvorení zmluvy; doba trvania úveru tak bola určená od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Dohodnuté bolo aj to, že veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške.

5.Žalovaná zaplatila 219,- Eur tromi splátkami naposledy dňa 10.02.2015. Upomienkou zo dňa 25.06.2015 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok v celkovej sume 303,- Eur a zároveň bola upozornená na možnosť straty výhody splátok po uplynutí 15 dňovej lehoty, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.07.2014 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním ku dňu 29.06.2015. Žalovaná žiadnu ďalšiu splátku dlhu žalobcovi nezaplatila.

6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 08.10.2014 úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov.

8.Na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu úveru 800,- Eur s úrokom 160,- Eur a poplatkom 72,- Eur spolu v sume 1.032,- Eur žalobcovi v 13 mesačných splátkach, z toho prvé 3 mesačné splátky vo výške 4,- Eur a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 102,- Eur tak, že prvá splátka bola splatná v 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Z dohodnutých splátok splatných od 28.10.2014 do 23.10.2015 žalovaná zaplatila iba časť vo výške 219,- Eur, zvyšok v sume 813,- Eur žalovaná nezaplatila, preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 813,- Eur.

9.Ohľadom zosplatnenia úveru žalobca preukázal, že upomienkou zo dňa 25.06.2015 žalovanú vyzval na zaplatenie omeškaných splátok v sume 303,- Eur a zároveň žalovanú upozornil na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky, a následne listom zo dňa 30.07.2015 žalovanej oznámil, že úver bol zosplatnený ku dňu 29.06.2015.

10.K zosplatneniu záväzku žalovanej tak nedošlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého plynie, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 (teda žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Teda povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k tomuto zosplatneniu dôjde. Systematickým výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné dôjsť k záveru, že aplikácia druhej vety § 565 nie je vylúčená ani v prípade postupu podľa § 53 ods. 9, teda právo zosplatniť záväzok možno využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Teda pri omeškaní žalovanej so splátkami splatnými ku dňu 25.06.2015 v celkovej sume 303,- Eur predstavujúcej nie celé tri splátky splatné od 27.03.2015 do 26.05.2015, bol potom žalobca povinný v prípade využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť žalovanú na uplatnenie tohto práva pri splátke splatnej dňa 27.03.2015 v dobe od 28.06.2015 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 27.03.2015) do 10.07.2015 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky dňa 25.07.2015), pričom pri splátkach splatných dňa 26.04.2015 a 26.05.2015 toto právo žalobcu ešte ani nevzniklo.

11.Ku dňu 25.06.2015 tak ešte nemohol žalobca žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie žalovanej so zaplatením ktorejkoľvek zo splátok splatných od 27.03.2015 do 26.05.2015, keďže prvýkrát by takto mohol vyzvať žalovanú až dňa 28.06.2015 pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 27.03.2015. List žalobcu zo dňa 25.06.2015 preto nemôže byť upozornením predchádzajúcim žiadosti o zaplatenie celého dlhu v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a základom pre predčasné zosplatnenie záväzku žalovanej.

12.Aj keby list žalobcu zo dňa 25.06.2015 bol upozornením na možnosť žiadať zaplatenie celého dlhu, potom by žalobca podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka oprávnený svoje právo zosplatniť záväzok využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky - teda do 25.07.2015. Podstatou práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. zosplatnenie alebo aj strata výhody splátok) podľa § 565 Občianskeho zákonníka je nielen právo veriteľa žiadať zosplatnenie dlhu ale aj jeho povinnosť urobiť tak do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ v tejto lehote svoje právo nevyužije (alebo nestihne využiť), potom pre omeškanie so zaplatením konkrétnej splátky toto právo veriteľa zaniká a vznikne opäť až v prípade nasledujúceho omeškania dlžníka so zaplatením niektorej z ďalších splátok. Ak § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má byť posilnením ochrany dlžníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch, potom jeho aplikácia nemôže vylučovať aplikáciu druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka aj na spotrebiteľské právne vzťahy (ako je to nesprávne uvedené napr. v komentári k § 53 Občianskeho zákonníka v systéme ASPI - ASPI ID: LIT31848SK), pretože by to naopak viedlo k oslabeniu postavenia dlžníka v spotrebiteľských vzťahoch tým, že by veriteľ pre omeškanie so zaplatením jednej splátky mohol svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky využiť kedykoľvek neskôr, teda aj po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, kedy by inak toto právo veriteľa

už zaniklo. Pokiaľ teda k zosplatneniu záväzku žalovaného žalobca pristúpil až listom zo dňa 30.07.2015 a to dokonca spätne ku dňu 29.06.2015, urobil tak až po tom, čo právo žalobcu žiadať zaplatenie dlhu žalovanej pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 27.03.2015 podľa § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka už zaniklo dňa 25.07.2015.

13.V súvislosti s uplatnením práva veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne prejavy vôle (jednostranné adresované právne úkony) veriteľa, a to: upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu potom je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi (ich dôjdenie do dispozície dlžníka). S ohľadom na krátku lehotu medzi uplynutím lehoty pre upozornenia na uplatnenie práva veriteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré musí byť dlžníkovi doručené v lehote nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, a žiadosťou o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá musí byť dlžníkovi doručená pred splatnosťou najbližšie splatnej splátky, možno pripustiť, že by veriteľ obidva tieto prejavy vôle spojil do jednej listiny doručenej dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky (teda napr. pri splátke splatnej dňa 27.03.2015 v dobe od 28.06.2015 do 10.07.2015). V prípade, že oba tieto prejavy vôle veriteľa sú obsahom samostatných listín, musí byť upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručené dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky, a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom musí byť dlžníkovi doručená následne po doručení upozornenia na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžníkovi ale ešte pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky tak, aby bolo dodržané aj ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky však už nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo, pričom žalobca v rozpore s tým listom zo dňa 30.07.2015 žalovanej už len oznámil, že jej dlh bol zosplatnený ku dňu 29.06.2015.

14.Záväzok žalovanej teda nebol zosplatnený riadne a naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach, z ktorých je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi ešte 813,- Eur. Žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to podľa právnej úpravy účinnej od 01.02.2013, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 08.10.2014, a to vo výške 5,05 % ročne. Preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 405,- Eur od 30.06.2015 do zaplatenia (súd viazaný žalobou nemohol žalobcovi priznať nárok na úrok z omeškania skôr ako si žalobca úrok z omeškania uplatnil) a ďalej zo sumy 102,- Eur od 26.07.2015 do zaplatenia, zo sumy 102,- Eur od 25.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 102,- Eur od 24.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 102,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania z celej sumy (813,- Eur) a skôr (už od 30.06.2015), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

15.Žalobca bol v konaní úspešný takmer v plnom rozsahu, neúspech žalobcu o zaplatenie časti úroku z omeškania súd považoval na neúspech iba v nepatrnej časti. Platné už nepozná neúspech žalobcu iba v nepatrnej časti, ako tomu bolo podľa § 142 ods. 3 O. s. p. Pretože nemá žiadny praktický zmysel určovať pomerný neúspech účastníka konania iba v nepatrnej časti, potom na základe historického výkladu (pomocou § 142 ods. 3 O. s. p.) je potrebné pre účely § 255 považovať za úspešného účastníka aj takého, ktorý nebol úspešný v plnom rozsahu, avšak jeho neúspech v konaní predstavuje iba pomerne nepatrnú časť (spravidla zamietnutie časti úroku z omeškania alebo inak nevýznamnej časti predmetu konania v rozsahu do 5 % čistého úspechu t.j. do 2,5 % úspechu strany).

16.O nároku žalobcu na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v zmysle ktorého by žalobcovi patrila plná náhrada trov konania, a zároveň aj podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predmetom konania je iba drobný spor a žalobca podáva opakovane rovnako formulované návrhy v skutkovo a právne totožných nekomplikovaných veciach, v ktorých v podstate úkon prevzatia a prípravy zastúpenia vo viacerých takto hromadne podaných veciach splýva do jedného. Vypracovanie takto hromadne podaných žalôb spočíva

v prepísaní niekoľkých údajov týkajúcich sa osoby žalovaného a skutkového deja (niekoľko údajov o uzatvorenej zmluve, výška žalovanej sumy, výška úroku z omeškania a dátum omeškania) a je spravidla zabezpečené automatizovane softvérovými aplikáciami, s čo najmenším podielom ľudskej práce. Preto nie je dôvodné, aby v takýchto veciach bola náhrada trov konania počítaná výlučne podľa § 10 a § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. t. j. za každý úkon právnej služby samostatne. Z podobnej filozofie vychádza napr. ustanovenie § 14b českej vyhlášky č. 177/1996 Sb. o odmenách advokátov, podľa ktorého odmena advokáta v podobných prípadoch napr. vo veci s tarifnou hodnotou od 30.000,- Kč do 50.000,- Kč je stanovená paušálnou sumou 500,- Kč za úkony právnej služby do podania návrhu (t.j. spravidla dva až tri úkony: prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva a podanie návrhu), za ktoré štandardná odmena podľa § 7 zmienenej vyhlášky predstavuje pri tarifnej hodnote 50.000,- Kč sumu 6200,- Kč (pri dvoch úkonoch) resp. 9.300,- Kč (pri troch úkonoch); reálny nárok na náhradu trov právneho zastúpenia tak predstavuje napr. len 5,5 - 8 % štandardnej odmeny advokáta resp. 1 - 1,66 % tarifnej hodnoty predmetu sporu. Tiež podľa bodu 29 preambuly nariadenia ES č. 861/2007 by mal súd nariadiť, aby žalovaný bol povinný zaplatiť iba trovy konania, vrátane napríklad aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa žalobca nechal zastupovať advokátom. ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky alebo ktoré sú nevyhnutné. Z uvedených dôvodov preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku za návrh a náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, pričom takto priznaná náhrada trov právneho zastúpenia bude predstavovať 1/3 štandardnej odmeny advokáta (prevzatie zastúpenia, predžalobná výzva, podanie žaloby).

17.Z dôvodu hospodárnosti konania súd týmto rozsudkom rozhodol okrem nároku na náhradu trov konania aj o výške trov. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania je však podľa § 357 písm. m) prípustné len do časti výroku o nároku na náhradu trov konania (a nie aj proti výške); časť výroku o výške náhrady trov konania však ako závislý výrok nenadobudne právoplatnosť skôr ako výrok o nároku na náhradu trov. V prípade zmeny výroku o nároku na náhradu trov konania odvolacím súdom o výške náhrady trov konania rozhodne znovu súd prvej inštancie samostatným uznesením.

18.Výška náhrady trov konania predstavuje zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 48,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), paušálna náhrada nákladov 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a DPH 20 % vo výške 12,01 Eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú 72,04 Eur.

19.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že s prihliadnutím k súčasnej sociálnej situácii žalovanej povolil žalovanej splácať dlh žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 30,- Eur splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od 31.03.2017 do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas. Žalobca takýmto určením splatnosti dlhu žalovanej nebude neprimerane dotknutý na svojich právach, pretože má proti žalovanej nárok na zaplatenie úroku z omeškania a v prípade omeškania žalovanej so zaplatením jednej splátky stane sa splatným celý dlh žalovanej. Povinnosť zaplatiť náhradu trov konania na účet advokáta žalobcu súd uložil žalovanej v súlade s § 263 ods. CSP, podľa ktorého ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).