Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11P/236/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. deti: M. O., nar. XX.XX.XXXX a C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX a M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

I. Otec M. O., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zníženým výživným na mal. M. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 200 eur mesačne a na mal. C. O., nar. XX.XX.XXXX sumou 230 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 01.01.2017 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/244/2014 zo dňa 25.09.2014 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ - otec podal dňa 15.11.2016 na tunajší súd návrh na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ktorý odôvodnil tým, že on prišiel o prácu, ktorú mal v čase úpravy výživného, a preto už nemal možnosť prispievať na výživu detí v takej výške ako mal určené súdnym rozhodnutím, ktorú skutočnosť oznámil aj matke a dohodol sa s ňou, že jej bude platiť namiesto 800 eur sumu 600 eur, ktorú jej platí cez účet, pričom v súčasnej dobe mu už nevychádza ani možnosť platenia sumy 600 eur, keďže po odrátaní výdavkov na základné potreby ako sú bývanie 350 eur, náklady na vodu, plyn, elektriku, kúrenie 150 eur štvrťročne, strava 300 eur, náklady na cestovanie do práce a za deťmi 150 eur, splácanie pôžičky 250 eur, mu nezostáva nič na živobytie. Jeho príjem predstavuje 1.420 eur mesačne, preto sa domáha zníženia výživného zo sumy 400 eur na sumu 200 eur mesačne u každého maloletého dieťaťa. 2. Na pojednávaní dňa 10.01.2017 uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, lebo bol dlhší čas nezamestnaný a nestíhal výživné platiť. V čase posledného určenia výživného zarábal oveľa lepšie, bol normálne zamestnaný u zamestnávateľa Zoechling Transporter ako majster na stavbe, kde dosahoval mzdu cca 2.000 eur, potom u zamestnávateľa Bürchner Transporter ako skladník s priemerným mesačným príjmom 1.600-1.700 eur v čistom. Potom nastali ďalšie problémy, kedy zostal bez práce, pričom ukončil pracovný pomer posledný, resp. ukončili s ním kvôli personálnym záležitostiam

- meneniu ľudí, zostal nezamestnaný a preto na maloleté deti neplatil, resp. nezaplatil trikrát v lete a teraz v decembri. Má zase prácu u zamestnávateľa Zoechling Transporter od 19.09.2016 s príjmom 1.536 eur v hrubom. Aktuálne dlhodobo žije v Rakúsku, kde má náklady na bývanie 415 eur mesačne s energiami, má jednu pôžičku v Reifeisen Bank vo výške 257 eur, čo je spotrebná pôžička na jeho osobu, kde celková výška pôžičky je 11.000 eur. Toto sú veci, ktoré musí platiť, ďalej má náklady na auto - poistka, nafta, auto používa denne do práce, kde náklady na pohonné hmoty sú cca 150 - 130 eur mesačne. Býva v

Rakúsku na adrese X. XX, XXXX D.. B. uviedol, že on by súhlasil s tým, aby dnes v rámci pojednávania sa dohodli, že bude platiť sumu 230 eur na mal. C. a 200 eur na mal. M. s účinnosťou od 01.01.2017. 3. Matka na pojednávaní dňa 10.01.2017 uviedla, že súhlasí aby bola znížená vyživovacia povinnosť otca s poukazom na zdravotné problémy u mal. C. na sumu 230 eur a na mal. M. na sumu 200 eur mesačne. Ona je aktuálne zamestnaná v MŠ P. na dobu neurčitú s priemerným mesačným zárobkom cca 400 eur, býva na adrese P. XXX v rodinnom dome, kde v jednom rodinnom dome má zvlášť bytovú jednotku, ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve s tu prítomným navrhovateľom, pričom mesačne platí 82 eur plyn a 32 eur elektriku, má pôžičku - stavebné sporenie 82 eur a to do apríla 2017. Mal. M. navštevuje ZŠ P. 6. ročník a mal. C. 4. ročník ZŠ P.. S mal. C. má zvýšené náklady s poukazom na 1. typ cukrovky, ktorý má, o čom môže predložiť potvrdenia, každé tri mesiace dochádza s maloletou k lekárovi do Bratislavy v rámci tejto diagnózy. V domácnosti býva sama s maloletými deťmi. 4. Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že ponecháva rozhodnutie na úvahu súdu. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/244/2014 zo dňa 25.09.2014 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platením výživného v sume 400 eur na každé maloleté dieťa. 6. V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná ako pomocná sila v školskej kuchyni pri ZŠ s MŠ P., kde dosahovala priemerný mesačný príjem 411,13 eur. 7. Maloleté deti v čase poslednej úpravy výživného - mal. M. bola žiačkou 4. triedy ZŠ P. a mal. C. žiačkou 2. triedy ZŠ P.. 8. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v zahraničí. 9. Aktuálne maloleté deti navštevujú 6. a 4. ročník ZŠ, pričom mladšia dcéra C. má diagnostikovanú cukrovku, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu nákladov na jej zdravotné pomôcky, čo matka preukázala aj listinnými dôkazmi. 10. Otec aktuálne je naďalej zamestnaný v Rakúsku, kde pracuje 40 hodín týždenne a dosahuje príjem 1.536,24 eur mesačne v hrubom. 11. Matka aktuálne naďalej pracuje v MŠ P. a to na základe zmluvy na dobu neurčitú s priemerným mesačným zárobkom cca 400 eur mesačne. 12. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o

neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

16. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).

17. Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.

18. Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti je dôvodný. V predmetnom konaní si súd osvojil zhodné skutkové tvrdenie účastníkov čo sa týka zníženého príjmu na strane otca, pretože nemal pochybnosti o ich pravdivosti, a tieto ani neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním a z týchto skutkových tvrdení a dokazovania vyplynulo, že došlo k zmenám pomerov na strane otca tak ako to ustanovuje § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 376 ods. 1,2 ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.