Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/859/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: S. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, D., štátny občan Veľkej Británie, zastúpený spoločnosťou: SKLEGAL s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 35 973 161, proti žalovanému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, I., štátny občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2C/125/2008-419 zo dňa 02.06.2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému (odporcovi) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 6.638,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh (žalobu) zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1 a 2, § 654 ods. 1, 2 a 3, § 655, § 48, § 451, § 457, § 420 a § 421 Občianskeho zákonníka a vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrhu je možné vyhovieť v časti nároku na vydanie plnenia titulom bezdôvodného obohatenia. V konaní mal súd preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah v zmysle ustanovenia § 652 Občianskeho zákonníka titulom uzatvorenej zmluvy o oprave a úprave veci. Navrhovateľ a odporca uzatvorili ústnu dohodu, na základe ktorej vzniklo navrhovateľovi právo na opravu veci, vozidla Tatra 57b, a odporcovi právo na zaplatenie ceny. V zmysle návrhu mala byť dohoda uzatvorená dňa 23.10.2003, čo však v konaní nebolo jednoznačne preukázané, avšak pre dané konanie nie je dátum uzatvorenia dohody ani podstatný. Podstatné bolo to, že uzatvorenie ústnej dohody o oprave vozidla nikto z účastníkov nenamietal. Zákon nepredpisuje formu tejto zmluvy, zmluva o oprave a úprave veci však musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú predmet zmluvy a dohoda o cene. Predmetom zmluvy je vymedzenie rozsahu a obsahu opravy alebo úpravy veci. Rozsah opravy nebol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu jednoznačne určený. Ako sám navrhovateľ a jeho manželka, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa, uviedol, že odporcu oslovili s tým, aby im urobil celkovú renováciu vozidla podľa vzoru, ktorým bol osobný automobil Walter junior, ktorý mal odporca u seba v garáži. Navrhovateľ v návrhu, ale i počas konania uvádzal, že renovácia mala byť uskutočnená v súlade so štandardmi renovácie historických vozidiel FIVA, čo však odporca namietal. Nakoľko dohoda účastníkov o renovácii vozidla bola urobená ústne a navrhovateľ toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal, súd sa s tvrdením navrhovateľa, že mal záujem o renováciu vozidla v zmysle štandardov FIVA nestotožnil. Navyše aj znalec Jozef Váry, ktorý bol v konaní vypočutý uviedol, že na Slovensku nie je žiadna spoločnosť, ktorá by renovovala vozidlá v zmysle štandardov FIVA a ani žiaden živnostník. Odporca následne navrhovateľovi zaslal faxom rozpis prác, ktoré na vozidle uskutoční a cenovú ponuku. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ rozpis prác, ktoré mal odporca na vozidlo zrealizovať a taktiež cenu za vykonanie prác plne akceptoval. V konaní bolo rovnako preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi za renováciu vozidla spolu 200.000,-

Sk, a to dňa 28.11.2003 sumu 150.000,- Sk, dňa 15.03.2004 sumu 25.000,- Sk a dňa 07.05.2004 sumu 25.000,- Sk. Výška ceny za vykonanie opravy vozidla nebola predmetom sporu, avšak súd má za to, že cena bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá. V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ počas opravy vozidla, priebežne navštevoval odporcu, vozidlo si prezeral, ale sám ako laik nedokázal posúdiť kvalitu vykonávaných prác. Nepozdávalo sa mu vykonané lakovanie vozidla, pretože lak na mnohých miestach stekal, na čo upozornil odporcu, avšak bol uistený, že všetko bude v závere vyzerať úplne inak. Odporca bol s vykonaním opravy vozidla meškal, napokon vozidlo odovzdal navrhovateľovi dňa 16.01.2005. Pri odovzdaní vozidla bolo v zmysle ust. § 654 ods. 2 povinnosťou odporcu odovzdať navrhovateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby, čo si však odporca nesplnil. Keďže záručná doba nebola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bližšie dojednaná, uplatní sa záručná doba uvedená v § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je tri mesiace. Z dokazovania vyplynulo ,že už pri preberaní vozidla boli zistené na vozidle navrhovateľa nedostatky, pokiaľ išlo o nedoliehanie dvier, postekaný lak a odporca nenamietal a nevyvrátil túto skutočnosť, keď sám uviedol, že krátko po odovzdaní vozidla išiel tieto vytknuté nedostatky k navrhovateľovi odstrániť. Z výpovede žalobcu, ale aj z vypracovaného znaleckého posudku súd zistil, že sa odporcovi nedostatky na vozidle navrhovateľa nepodarilo odstrániť. Navrhovateľ v záručnej dobe, ktorá je v danom prípade tri mesiace, listom daným na poštovú prepravu dňa 07.03.2005 reklamoval u odporcu vady vykonanej opravy. Tieto vady bližšie špecifikoval v prílohe listu (v spise č.l. 9-11). Z obsahu listu navrhovateľa je zrejmé, že vyzval odporcu na odstránenie vytknutých nedostatkov. Lehotu na odstránenie nedostatkov odporcovi neuložil. Odporca na list navrhovateľa písomne neodpovedal, ani sa s navrhovateľom nedohodol na ďalšom postupe pri odstraňovaní vád. Odporca sa bránil tým, že viackrát telefonoval s manželkou žalobcu, pretože žalobca nevedel dobre po slovensky, a mal záujem vady odstrániť, chcel si prísť pre vozidlo, ale toto mu nebolo umožnené. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko nedoložil súdu žiadny listinný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že mal záujem odstrániť vady, prípadne neoznačil žiadneho svedka, ktorý by toto potvrdil. V konaní mal súd preukázané, že žalobca opätovne, listom zo dňa 12.07.2005 vyzval žalovaného na odstránenie vád, avšak žalovaný opätovne na túto výzvu nereagoval. Nakoľko žalovaný neodstránil vady vadnej opravy na vlastné náklady po ich písomnej reklamácii, žalobca využil svoje zákonné právo a zrušil zmluvu tým, že listom zo dňa 03.10.2005 odstúpil od zmluvy o oprave a úprave veci a zároveň vyzval odporcu na vydanie peňažného plnenia v sume 200.000,- Sk, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Ak sa objednávateľ rozhodne pre zrušenie zmluvy o oprave a úprave veci, zmluva sa ruší od začiatku (§ 48 ods. 2 . Odstúpením od zmluvy vzniká právny stav, ako keby záväzok zo zmluvy nebol nikdy vznikol a poskytnuté plnenie sa stáva plnením bez právneho dôvodu a každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi cenu za opravu a úpravu vozidla spolu v sume 200.000,- Sk, t.j. 6.638,78 Eur. Navrhovateľovi platným odstúpením od zmluvy vzniklo právo na vrátenie poskytnutej ceny. Nakoľko odporca cenu za vykonanie opravy vozidla navrhovateľovi i po odstúpení od zmluvy a jeho výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia nevrátil, súd ho na splnenie tejto povinnosti zaviazal a v tejto časti žalobe vyhovel.

2. Navrhovateľ si v danom konaní uplatnil taktiež nárok na náhradu škody v sume 100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že konaním odporcu mu na vozidle vznikla značná škoda, ktorú predbežne odhadol sumou 3.319,39 Eur, pričom predstavuje náklady na uvedenie vozidla do pôvodného stavu. Počas konania poukázal na vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalec konštatoval, že rozsah nákladov na opravu vozidla je stanovený sumou 5.178,25 Eur až 6.937,53 Eur.

3. Za škodu sa v právnej teórii i praxi považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená v peniazoch, pričom skutočnou škodou na veci sa rozumie taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je súčasné splnenie zákonných podmienok - porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V konaní mal súd, najmä zo znaleckého posudku, preukázané, že odporca, ktorý prevzal od navrhovateľa vozidlo na opravu, si nesplnil svoje povinnosti riadne, keď opravu vozidla nevykonal kvalitne, resp. práce neboli vykonané kompletne. Znalec v znaleckom posudku vytkol nedostatky vykonanej opravy vozidla a zároveň konštatoval, že niektoré práce, ako napr. lakovanie vozidla, je potrebné vykonať znova, pričom skutočný rozsah prác a s tým spojené náklady je možné zistiť až počas opravných prác. Znalec rozsah nákladov na opravu vozidla stanovil v rozpätí 5.178,25 Eur až 6.937,53 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že odporca porušil právnu povinnosť, keď opravu vozidla nevykonal riadne. V predmetnej veci absentovala skutočná výška škody, ktorá vznikla na vozidle konaním odporcu. Výška

škody je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení. Rozsah škody musí zohľadňovať výšku všetkých nutných nákladov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby bolo v takom stave, ako pred škodnou udalosťou. V tomto prípade, však žalobca tak neurobil, pretože ku dňu vyhlásenia rozsudku opravu vozidla, po jeho poškodení žalovaným, doposiaľ nezrealizoval. V konaní mal súd preukázané, že žalobca si dal následne vykonať opravu motora, avšak náklady súvisiace s opravou motora nie sú zahrnuté do jeho nároku na náhradu škody. Podľa žalobcu uplatnená výška náhrady škody predstavuje ďalšie náklady na nevyhnutnú ďalšiu opravu vozidla. Nakoľko žalobca ďalšiu opravu vozidla doposiaľ neuskutočnil a doposiaľ tak ešte nevynaložil žiadne náklady, aby sa vozidlo mohlo dostať do pôvodného stavu, nemal súd preukázanú výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. V konaní nemal súd jednoznačne preukázanú výšku škody, ktorou sa rozumie zmenšenie existujúceho majetku poškodeného zrovnaním so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody, preto nemohol návrhu vyhovieť. Bolo povinnosťou žalobcu svoje tvrdenie o výške škody preukázať, avšak toto v konaní jednoznačne preukázané nebolo. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom otázky, na ktoré mal znalec zodpovedať v znaleckom posudku formuloval navrhovateľ a súd ich v takomto znení predložil znalcovi. Zo znaleckého posudku však jednoznačne nevplývala výška škody, ktorá vznikla na vozidle konaním odporcu a ani nebola jednoznačne určená výška nákladov na odstránenie vád. Navrhovateľ a ani jeho právny zástupca nežiadali vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, z ktorého by bola jednoznačne určená výška škody, ktorá mala žalobcovi byť na vozidle, spôsobená preto súd už ďalšie dôkazy sám nevykonal a vychádzal zo stavu, aký bol v čase jeho vyhlásenia a návrh v časti o náhradu škody, pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom, zamietol.

4. V súlade s ustanovením § 151 ods. 3, z dôvodu zložitosti prípadu a z dôvodu väčšieho počtu nárokov uplatnených v konaní, súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. S napadnutým rozsudkom nesúhlasí, pretože je nezákonný a to z dôvodu, že súd sa nevyrovnal so všetkými navrhovanými dôkazmi, ale hlavne rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti počas jeho práceneschopnosti. Súdny znalec bol vypočutý za jeho neprítomnosti a rozhodne sa nedalo čakať jeho iné stanovisko, keď na neho podal trestné oznámenie za podanie nepravdivého znaleckého posudku, ktorý vypracoval viac ako päť rokov po odovzdaní vozidla. Svedkyňa manželka žalobcu Ing. O. D. na pojednávaní len potvrdila jeho tvrdenie, že keď videli jeho zreštaurované auto Walter Junior vínovo červenej farby tak, takisto chceli v takej istej kvalite zrenovovať svoju Tatru 57B. Jeho vozidlo takisto nie je zrekonštruované podľa predpisov FIVA, a preto počas celého pojednávania navrhoval, aby jednak súdny znalec obhliadol vozidlo Walter Junior, ale hlavne aby obhliadku urobil súd, čo sa doteraz nestalo. Ďalej svedkyňa uviedla, že si objednala do vozidla poťahy (typ, farba) i farbu vozidla, čím potvrdila jeho zákonnú obranu v danom súdnom spore. Vyvstáva preto otázka, prečo sa robil znalecký posudok, keď všetky materiály boli dodané po výbere žalobcu a jeho manželky. Lehota na opravu vozidla bola dlhšia ako bola pôvodne dohodnutá a to z viacerých objektívnych príčin. Na vozidle bola vyhnitá drevená konštrukcia, naviac spolujazdcove predné dvere, ale hlavne bolo treba urobiť generálku motora, na čo musel použiť českého subdodávateľa, čím prišlo k prvému predĺženiu lehoty a potom dal vozidlo lakovať lakýrnikovi, ktorý má s historickými vozidlami skúsenosti, pracoval v zahraničí a u neho sa práce na vozidle zdržali. Na vozidle chýbali súčiastky, ktoré musel zakúpiť v Brne ako napr. svetlomety, hodiny na prístrojovej doske v hodnote 6.000,- Kč, tvarované gumy, vypínače kontroly a mnoho iných drobností, takže on zaplatil za materiál ako i za subdodávateľské práce a súd i napriek tomu jeho zaviazal k úhrade 6.638,- Eur, čím sa snažil žalobcu neoprávnene obohatiť. Na pojednávaní jednak listinnými, ale i fotografickými materiálmi preukázal, že žalobca vozidlo užíva. Zúčastňuje sa s ním na veteránskych rally, napr. 500 km slovenských, Tatra rally aj na súťaži vo Francúzsku. Súd sa nezaoberal ani skutočnosťou ako dlho je možné držať záruku na tomto vozidle a hlavne keď nebolo udržované, zle garážované o čom svedčia fotografie, ktoré doložil žalobca súdu, z ktorých vidieť zatopenú garáž a zatarasenú neporiadkom. Boli dohodnutí, že žalobca bude voziť vozidlo na údržbu, ale keď dlží, tak sa ani raz nedostavil. 6. Opätovne namietal znalecký posudok Ing. Váryho, ktorý niekoľkokrát napádal aj v konaní a žiadal iného kontrolného znalca z Českej republiky, teda z krajiny pôvodu vozidla. Znalec sa pre orgány činné v trestnom konaní vyjadril, že má doložený znalecký sľub a tým sa chcel vyviniť zo svojej neodbornej činnosti, čomu však polícia bohužiaľ akceptovala. Vozidlo bolo zrekonštruované presne podľa objednávky žalobcu a keby s ním nebol spokojný nejazdil by s ním na akciách a hlavne nešli

by s ním do Francúzska. Súd nezohľadnil jeho investície do vozidla ani jeho prácu a v podstate teraz on má vrátiť žalobcovi zloženú zálohu. Riadny znalec mal riadne vyčísliť hodnotu materiálu, hodnotu subdodávok, hodnotu prác a potom by sa potvrdilo jeho tvrdenie, že žalobca dlhuje jemu. 7. Nesúhlasí s tvrdením, že spôsobil škodu a teda ujmu, ktorá sa dá v majetkovej sfére vyjadriť v peniazoch, pretože nesúhlasí so znaleckým posudkom a nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu. V tomto konaní bol poškodený on a nie žalobca. On zaplatil zo zálohy materiál ako i subdodávateľskej práce a to, že príde k prasknutiu laku zlým používaním alebo zlým garážovaním, za to nemôže zodpovedať po toľkých rokoch. Súd konštatuje, že zo znaleckého posudku jednoznačne nevyplýva výška škody, čo vlastne potvrdzuje aj jeho názor, že posudok je chybný. Trvá na tom, že má byť vypracovaný iný znalecký posudok iným znalcom a má byť v konaní len podporným a nie hlavným. V súlade s Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd má právo na spravodlivý proces, ktorý mu však bol upretý a preto rozsudok považuje za nezákonný a nie je možné rozhodnúť bez jeho účasti a bez možnosti jeho stanovisko konfrontovať so znalcom. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa s právnym názorom na vykonanie ním navrhovaných dôkazov ako i odstránenie chýb rozhodnutí.

8. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu podal písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Konštatuje, že žalovaný v odvolaní napáda rozsudok, pretože je podľa jeho názoru nezákonný a to z dôvodu, že súd sa nevyrovnal so všetkými navrhovanými dôkazmi, súd rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti žalovaného a súdny znalec bol vypočutý za neprítomnosti žalovaného. K vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré sú podľa žalovaného dôvodom zakladajúcim nezákonnosť rozsudku uviedol: 9. Z odvolania žalovaného nie je zrejmé s ktorými konkrétnymi dôkazmi, ktoré žalovaný navrhol sa súd nevysporiadal, v odvolaní iba opakuje tvrdenia, ktoré už uviedol v rámci svojej povinnosti tvrdenia a ktoré neboli v žiadnom ohľade žalovaným preukázané a teda žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čo v rozsudku konštatuje aj okresný súd. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 120 Občianskeho súdneho poriadku. Má za to, že žalovanému bola počas takmer 10 rokov trvajúceho súdneho sporu poskytnutá dostatočná možnosť niesť svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v súdnom spore, rovnako sa mohol vyjadrovať k akýmkoľvek dôkazom predloženým žalobcom a to vrátane priamej konfrontácie znalca. 10. Žalobca poukazuje na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Obdo 11/2009 a to v súvislosti s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. Žalovaný na pojednávanie, ktoré sa konalo 02.06.2015 a na ktorom bol vynesený rozsudok vo veci samej bol riadne predvolaný, avšak nepožiadal včas z dôležitého dôvodu o odročenie vytýčeného pojednávania. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný sa ani nemienil na pojednávanie dňa 02.06.2015 včas dostaviť a preto argumentom a contrario žalovaný musí strpieť pojednávanie a rozhodovanie veci v jeho neprítomnosti. Zdôraznil, že celý spor medzi žalobcom a žalovaným trvá takmer 10 rokov a to najmä z dôvodu, že žalovaný sa opakovane ospravedlňoval z pojednávaní zo zdravotných dôvodov, pričom žalobca opakovane poukazoval na to, že ospravedlnenia predkladané žalovaným nespĺňajú čo i len formálne náležitosti podľa § 119 ods. 3 O.s.p. Naviac žalovaný sa opakovane nezúčastňoval na pojednávaniach aj bez akéhokoľvek ospravedlnenia, prípadne predložil potvrdenie od lekára o práceneschopnosti, ktorá bola ukončená ešte pred príslušným pojednávaním. 11. Žalobca uvádza, že súdneho znalca navrhol vypočuť práve žalobca z dôvodu, aby bol žalovaný ako profesionál konfrontovaný priamo s iným profesionálom z odboru, a teda súd by tak mohol spraviť úsudok o technických detailoch sporu. Znalec bol za daným účelom predvolaný súdnom na pojednávanie niekoľkokrát, avšak z každého jedného pojednávania sa žalovaný ospravedlnil a to spôsobom, ktorý nespĺňal ani len formálne náležitosti požadovaného ospravedlnenia. Záverom uviedol, že počas 10 rokov trvajúceho sporu mal žalovaný dostatok času a priestoru, aby riadne využil všetky svoje práva obsiahnuté v práve na spravodlivý proces, ktoré mu prináležia. Hoci žalobcovi neprináleží hodnotiť spôsob obrany žalovaného v uvedenom spore, poukazuje na to, že práve spôsobom, akým žalovaný pristupoval ku konaniu s prihliadnutím na neustále dlhoročné ospravedlnené alebo neospravedlnené neúčasti žalovaného na pojednávaniach, dochádza k zásahu do práv žalobcu na spravodlivý proces, keďže účelové konanie žalovaného spôsobilo prieťahy v konaní do tej miery, že bežný spor medzi žalobcom a žalovaným trvá takmer 10 rokov. Žalobca sa s rozsudkom súdu stotožňuje v celom rozsahu a odvolanie žalovaného považuje za účelové, neopodstatnené, nehospodárne s cieľom predĺžiť súdny spor, ktorý by žalovaný zrejme naďalej maril svojou absenciou na pojednávaniach.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku v spojení), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobe čiastočne vyhovel vo zvyšku zamietol a zároveň rozhodol, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Predmetom odvolacieho prieskumu pritom nebol druhý odsek výroku, ktorou bola žaloba čiastočne zamietnutá, ktorý výrok týkajúci sa nároku na náhradu škody, v dôsledku nenapadnutia odvolaním sa stal právoplatným. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 200.000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrada trov konania.

15. Vydania bezdôvodného obohatenia, sa žalobca domáha z dôvodu že na základe dohody so žalovaným, žalovaný mu mal vykonať renováciu historického vozidla podľa ním zadaných požiadaviek. Za účelom vykonania tejto objednávky mu odovzdal sumu 200.000,- Sk, ktorá výška sumy nebola medzi účastníkmi spornou. Z obsahu spisu vypláva a tiež niet sporu medzi účastníkmi, že k predmetnej dohode došlo ústne a žalovaný sa na základe požiadavky žalobcu zaviazal vykonať renovačné práce na jeho historickom vozidle podľa toho, ako mal upravené svoje vozidlo.

16. Dielom je zhotovenie určitej veci, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo oprava určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby, alebo jej časti. Zmluva o dielo je uzavretá len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, tzn. o predmete diela, o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, o tom, že zhotovenie diela bude odplatné, pričom výška odmeny za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá. Pri zmluve o dielo podľa Občianskeho zákonníka (§ 631) predmet plnenia musí mať vecný charakter v zmysle zhotovenej novej veci alebo jej zmeny. V danom prípade pre nespokojnosť žalobcu došlo k opakovanej reklamácii, na ktoré výzvy žalovaný podľa vlastného tvrdenia reagoval a mal záujem vytknuté vady odstrániť. Pre neunesenie dôkazného bremena v tomto smere však tieto jeho snahy preukázané neboli a súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy.

17. Z uvedeného potom súd prvej inštancie zaujal názor, že nakoľko došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, na stane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Zo skutkových tvrdení, z ktorých žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku je zrejmé, že za rozhodujúce považoval okolnosti so zreteľom, na ktoré urobil prejav vôle smerujúci k odstúpeniu od zmluvy o dielo z dôvodov neodstránených vád diela a žalovaný po zrušení zmluvy o dielo mu nevrátil cenu diela, ktorú od neho predtým prevzal.

18. V zmysle § 365 Civilného sporového poriadku (CSP): (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. V zmysle § 380 odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi.

20. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, či dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, resp. či vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a či právne správne posúdil nárok žalobcu.

21. Podľa obsahu odvolania žalovaný použil odvolací dôvod podľa písm. b) písm. f) § 365 CSP, keď namietal, že súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom. Táto odvolacia argumentácia nie je dôvodná. Súd prvej inštancie vo veci určil termín pojednávania 22-krát, pričom žalovaný sa na pojednávanie dostavil 2x. Súd k tomu, aby vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 02.06.2015 bez prítomnosti žalovaného mal splnené zákonné podmienky. Nie je dôvodná ani argumentácia odvolateľa, že znalec bol súdom vypočutý na pojednávaní bez jeho prítomnosti. Podstatným totiž je, že súd žalovaného aj na toto pojednávanie riadne predvolal a tak žalovaný mal možnosť byť pri výsluchu znalca prítomný a reagovať na jeho výsluch. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, ale nesplnil podmienku, ktorú vyžadoval zákon v ust. § 119 ods. 2 Občianske súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu 03.06.2014, podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie (aké žalovaný nepredložil) sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

22. Súdu prvej inštancie však treba vytknúť, že z procesného hľadiska vôbec nereagoval na vyjadrenie žalovaného doručené súdu 31.01.2014, ktoré obsahuje jasne a zrozumiteľne uplatnený protinávrh, v ktorom navrhuje rozšíriť konanie o jeho protinávrh, obsahujúci aj formulovaný petit navrhovaného rozsudku, podľa ktorého žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a žalobcovi uložiť zaplatiť za práce vykonaných naviac sumu 2.424,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od podania návrhu žalobcom na začatie konania a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Súd prvej inštancie bol povinný tento návrh podľa obsahu vyhodnotiť (§ 98 v čase rozhodnutia súdu účinného O.s.p.) a rozhodnúť o ňom, resp. naložiť s ním zákonným postupom.

23. Obdobne sa v odôvodnení rozsudku sa súd nevysporiadal s návrhmi žalovaného na doplnenie dokazovania, ktoré navrhoval vo svojich písomných podaniach a týkali sa ohliadky jeho motorového vozidla, keď dohodnutá renovácia mala byť v rozsahu a kvalite, ako bola vykonaná na jeho vozidle, ako aj návrhom žalovaného na vykonanie kontrolného znaleckého posudku.

24. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhované. Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo závažné pochybnosti. Podľa ods. 3 cit. ust. ak nejde o veci podľa ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Pred skončením dokazovania je predseda senátu povinný okrem vecí vymenovaných v ods. 2 cit. ust. poučiť účastníkov prítomných na pojednávaní, že všetky dôkazy musia predložiť alebo označiť skôr, ako vo veci vyhlási rozhodnutie, pretože na dôkazy označené neskôr sa neprihliada (ods. 3 cit. ust.).

25. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a aktuálne podľa § 220 v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.

26. Konanie pred súdom pritom musí zabezpečiť pre strany spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair proces). Na zabezpečenie tejto ochrany priznával Občiansky súdny poriadok, aktuálne priznáva Civilný sporový poriadok, účastníkovi (stranám) viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom z nich vyplývajúcich.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie sa dôsledne vyššie citovanými ustanoveniami zákona neriadil. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že súd síce nie je povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré uzná za právne relevantné. Ak však niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, tento svoj postup musí odôvodniť v rozsudku, čo sa v danom prípade nestalo, čím došlo k porušeniu procesných práv účastníkov.

28. Ďalej odvolateľ namietal nesprávne rozhodnutie súdu v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu a posúdenia veci a výsledok znaleckého dokazovania.

29. Súd vo veci vykonal znalecké dokazovanie a znalcovi zadal znaleckú úlohu podľa návrhu žalobcu či:

- „bola renovácia historického vozidla Tatra 57b s evidenčným číslom vozidla BA-TATRA prevedená v súlade s bežnými štandardami FIVA? Ak nie, vymenujte nedostatky, prípadne spôsob a náklady na ich odstránenie.

- Prispela rekonštrukcia vozidla k zvýšeniu jeho hodnoty v porovnaní so stavom pred rekonštrukciou?

- Spĺňa vozidlo po rekonštrukcii naďalej požiadavky na udelenie štatútu historického vozidla v súlade so štandardami FIVA? Znížil alebo zvýšil sa stupeň jeho kategorizácie?

- Uviesť ďalšie skutočnosti, ktoré znalec zistí súvisiace s opravou vozidla Tatra 57b. Znalec je povinný vypracovať znalecký posudok v 3. vyhotoveniach a spolu s vyúčtovaním znalečného zaslať súdu v lehote 2 mesiacov.

30. Súd prvej inštancie uplatnený nárok, ktorý žalobcovi priznal, právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia upravený v § 457 Občianskeho zákonníka, Záver súdu, že ide o vydanie bezdôvodného obohatenie v dôsledku odstúpenia žalobcom od zmluvy uzavretej so žalobcom, odvolateľ nenamietal.

31. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia stroho odôvodnil len s poukazom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré predtým len doslovne citoval, pričom predtým sa venoval vzťahu účastníkov, z ktorého v konečnom dôsledku došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného.

32. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že i súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

33. V zmysle § 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Právna úprava v uvedenom ustanovení nadväzuje na ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré okrem iného konštatuje, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu. Ust. § 457 Občianskeho zákonníka všeobecne určuje, že v takomto prípade si zmluvné strany musia vrátiť všetko, čo na základe neplatného alebo zrušeného vzťahu dostali. Je to dôsledok aplikácie zásady, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného. Podstatným je to, že k bezdôvodnému obohateniu došlo.

34. V zmysle ust. § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Premetom vrátenia teda v prvom rade musí byť to, čo bolo na základe neplatnej alebo zrušenej zmluvy plnené. Ak nemožno vydať všetko alebo aj časť, čo bolo predmetom plnenia a čo teda tvorí bezdôvodné obohatenie najmä vtedy, ak plnenie spočívalo vo výkonoch ako v

danom prípade, musí sa podľa ust. § 458 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka poskytnúť peňažná náhrada. Zjednodušene z ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý ukladá stranám neplatnej či zrušenej zmluvy, aby si vzájomne vrátili všetko, čo podľa nej dostali priamo zo zákona, tak vzniká synalagmatický vzťah v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka podmieňujúci možnosť domáhať sa splnenia záväzku druhej strany odovzdávania či pripravenosť poskytnúť primerané protiplnenie. Vzájomná povinnosť strán neplatnej alebo zrušenej zmluvy pritom nie je stotožniteľná v čase rozhodnutia súdu platným s ust. § 153 Občianskeho súdneho poriadku danou možnosťou prekročiť návrhy účastníkov.

35. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranne plnenie ide totiž v režime § 457 Občianskeho zákonníka o tzv. synalagmatický záväzok (vzájomne podmienený), kedy požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej bolo druhou zmluvnou stranou vrátené plnenie, ktoré jej poskytla, môže uspieť, iba ak je žiadateľom navonok deklarovaná aj pripravenosť vrátiť mu to, čo na základe takejto zmluvy obdržal od druhej zmluvnej strany. (por. 23 Cdo 2325/2013 NS ČR).

36. Súd v odôvodnení na odvoláva na závery znalca, ktoré s takýmto nárokom nesúvisia. Ak podľa názoru súdu prvej inštancie je tomu inak, z odôvodnenia rozhodnutia táto úvahu a myšlienkový postup nevyplýva. Z obsahu spisu, ktorý tvorí aj znalecký posudok č. 5/2011 znalca Ing. Váryho bez ohľadu na význam takého posudku pre rozhodnutie súdu je zrejmé, že znalec na str. 11 posudku uvádza ním akceptovateľné položky, ktoré sú uvedené vo fakturácii žalovaného pol. 7., 8., 9., 10., 12., 13., 14., a 5 v celkovej sume 50.900,- Sk, t.j. 1.689,57 Eur, z čoho možno usudzovať na plnenie aj zo strany žalovaného, čomu súd prvej inštancie nevenoval žiadnu pozornosť.

37. Súd žalobu a ňou uplatnený nárok z hľadiska jeho synalagmatického charakteru neposudzoval a nezaoberal sa vzťahom účastníkov, ktorý vznikol z pôvodného dvojstranného právneho úkonu, t.j. podľa ustálenia súdom prvej inštancie zo zmluvy o dielo, na základe ktorého sa obidve strany zmluvy zaviazali k plneniu a aj si plnili, tzn. nárok nesprávne právne posúdil.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie tým, že neposúdil povinnosť vydania vzájomne si poskytnutého plnenia účastníkov, vec nesprávne právne posúdil a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, neposúdením protinávrhu nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

39. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.638,- Eur, zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

40. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaný pritom právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v zrušenej časti, vysporiadať sa podanou žalobou a ňou uplatneným nárokom, podľa jeho záveru potom posúdiť aj protinávrh žalovaného, všetko aj z hľadiska vyššie uvedených kritérií, ďalej podľa okolnosti a návrhu účastníkov doplniť dokazovania a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. Pri odôvodnení rozsudku musí dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania, vrátane žalobcu, dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

41. Súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 znovu rozhodne o náhrade trov konania, vrátane tohto odvolacieho konania.

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .