Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

76Ek/1564/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D.. S. P., J. L.Q., J. J. W. XX, XXX XX T.

- E. Č. F. E., O.: XX XXX XXX, právne zast. Mgr. Zuzana Bírová, advokátka, so sídlom Americká 2, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 30849837, proti povinnému: G. M., I..J.., J. J. E. XXX/ XX, XXX XX T. - E. Č.Ť. J. E., O.: XX XXX XXX, právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47255706, o vymoženie 42,-Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Marián Michnica, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 410EX 311/21, ktorého zástupcom v čase prerušenia funkcie súdneho exekútora je súdny exekútor: Mgr. Anna Michnicová, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd návrh povinného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti a návrh povinného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti podľa z a m i e t a.

III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 23,-Eur, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.04.2021 domáhal od povinného vymoženia 42,-Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Upovedomenia o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 3770/10 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom, Krutým, PhD., dňa 01.06.2020 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 25.05.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: Mgr. Marián Michnica, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 410EX 311/21, ktorého zástupcom v čase prerušenia funkcie súdneho exekútora je súdny exekútor: Mgr. Anna Michnicová, so sídlom Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava (ďalej len ako „súdny exekútor“)..

3. Dňa 25.03.2022 predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 410EX 311/21 bolo doručené povinnému dňa 28.06.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 07.09.2021 bol doručený do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 10.09.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu v celom rozsahu v zmysle Exekučného poriadku na základe iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, a ktoré spočívajú v tom, že exekučný titul bol vydaný samotným oprávneným podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Povinný uviedol, že nárok na paušálne trovy starej exekúcie upravuje len a len z ustanovení tohto zákona môže vyplývať to, kedy súdny exekútor nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie má, a kedy takýto nárok nemá, a preto samotný exekučný titul takýto nárok bez opory v zákonnej úprave nezakladá. Povinný ďalej uviedol že voči požiadavke súdneho exekútora na úhradu paušálnych trov v exekučnom titule nie sú prípustné námietky, v čoho dôsledku povinný mal za to, že tento návrh na zastavenie exekúcie proti vymáhaniu paušálnych trov starej exekúcie v exekučnom konaní ako obrana proti takémuto nároku je potom využitím prvého práva povinného ako pôvodného oprávneného, ktorým sa tento dovolával svojich práv a práva na súdnu a inú právnu ochranu. Povinný poukázal na materiál zverejnený na portáli Ministerstva spravodlivosti SR s názvom „Najčastejšie otázky súvisiace so zastavením starých exekúcií“, v čoho dôsledku povinný mal za to, že povinný nie je povinný uhradiť paušálne trovy starej exekúcie na základe vydaného exekučného titulu. Povinný namietol, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol, pričom samotný exekučný titul potvrdením a preukázaním vzniku takéhoto nároku nie je. Povinný poukázal na znenie ust. , v zmysle ktorého exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií, ktoré je opatrené poznámkou č. 7, poukázaním na ktorú povinný mal za to, že v tomto konaní je určujúci a to v tom, kedy a ako mal súdny exekútor zabezpečiť zápis predmetnej starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií. Povinný poukázal na dôvodovú správu k , v zmysle ktorej: „Strata nároku exekútora na paušálne trovy je taktiež dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017“. Povinný namietol, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je preto podstatný zápis starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku. Povinný osobitne namietol, že je zrejmé, že pre nárok súdneho exekútora na paušálne trovy nebude postačujúce zapísanie exekúcie do centrálneho registra exekúcii k zastaveniu exekúcie, či dokonca neskôr, keďže exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov v prípade starej exekúcie, ktorá už skôr mala byť, ale nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií („ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií“) (nie ktorá nie je zapísaná). Podľa názoru povinného primárnou povinnosťou súdneho exekútora je urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať, keďže súdny exekútor má nárok na paušálne trovy, len pokiaľ sú na to splnené podmienky a predpoklady, čo v tomto exekučnom konaní exekútor neosvedčil. Povinný dodal, že jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pričom z ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 jednoznačne vyplýva to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť, a teda povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do - siedmich dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, - do 30.06.2016. Povinný mal za to, že z exekučného titulu nevyplýva, že súdny exekútor preukázal to, že I/ predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná, a nepreukázal ani to, že II/ predmetná exekúcia bola do Centrálneho registra exekúcií zapísaná podľa predpisov podľa . Povinný namietol, že mu povinnosť preukazovať neexistenciu (včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií neukladá, neumožňuje to, že by nárok na paušálne trovy mohol súdnemu exekútorovi vzniknúť i vtedy, ak by išlo o starú exekúciu, ktorá nebola včas zapísaná v centrálnom registri exekúcií (podľa ), pričom povinný by neexistenciu (takéhoto včasného) zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcií nepreukázal. Povinný taktiež namietal porušenie povinnosti súdneho exekútora zabezpečiť/ vykonať zápis predmetnej starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií podľa a Exekučného poriadku a vyhl. MS SR č. o centrálnom registri exekúcií; teda do I/ 7 dní, odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, II/ do 30. 6. 2016, resp. nepreukázanie včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie do

centrálneho registra exekúcií podľa a Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o centrálnom registri exekúcií. Povinný dodal, že nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie žiaden súdny exekútor v čase prípadného nesplnenia povinnosti, resp. ešte správnejšie pred vznikom tejto povinnosti a jej následným nesplnením nemal. Tento nárok na paušálnu náhradu trov starej exekúcie zakladá až právna norma , pričom z tejto vyplýva, že v tých prípadoch, kedy bola povinnosť pôvodne porušená, tento nárok daný nie je. Povinný ďalej namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie musí obsahovať minimálne 3 náležitosti týkajúce sa dôvodu zastavenia exekúcie ( zákona ) a to I/ zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, II/ slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a III/ stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú. Povinný nepovažoval za zákonné len uvedenie čísla paragrafu a písmena odseku zákona , ale i konkrétne zákonné ustanovenie (slovné vyjadrenie zákona uvedené v a v príslušnom písmene), teda najmä to, že „Stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.“ Slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a Stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú sú potom ďalšie zákonom vyžadované obsahové náležitosti Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Je zrejmé, že požiadavka na obsah exekučného titulu v časti Slovného vyjadrenia dôvodu zastavenia starej exekúcie a Stručného opisu skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú nemôže byť naplnená zopakovaním, či uvedením toho, že stará exekúcia sa zastavuje, pretože uplynula rozhodná doba, a ani nemôže byť naplnená ani uvedením tohto, že nejde o takú starú exekúciu, ktorá sa nezastavuje, nakoľko toto nedáva informáciu o tom, prečo vlastne sa stará exekúcia zastavuje, keďže absentuje relevantné odôvodnenie, a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, a preto povinný považoval exekučný titul za nepreskúmateľné, keďže neobsahuje všetky zákonné náležitosti podľa a na základe tohto nie je možné viesť exekúciu na majetok povinného. V II časti návrhu na zatavenie exekúcie povinný opätovne namietol, že exekučný titul bol vydaný v rozpore s keďže sa jedná o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií I/ do siedmich dní odkedy sa súdny exekútor dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, II/ do 30.06.2016. Ďalej z dôvodu námietky absencie opisu rozhodujúcich skutočností v zmysle s , ktoré zastavenie exekúcie odôvodňujú, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie exekúcie, a preto povinný považoval exekučný titul nepreskúmateľný. Následne povinný poukázal na ust. prvá veta v spojení s ustanovením prvá veta , ktoré sú podľa jeho názoru v rozpore s SR (najmä a 46 ) a čl. 11 a 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže uvedenými ustanoveniami je obmedzené vlastnícke právo oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní a bez akéhokoľvek verejného záujmu a akejkoľvek primeranej náhrady, pričom je ohrozená vymáhateľnosť práva oprávneného a jeho zákonná ochrana. Napadnutou právnou úpravou sú náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní), pričom sa nehľadí na to, že súdny exekútor je osobou v obdobnom postavení podnikateľa podľa . Riziko nevymoženia pohľadávky by malo byť na exekútorovi, resp. by mala byť daná možnosť aby paušálna náhrada trov mohla byť posudzovaná v individuálnych súvislostiach obdobne ako v prípade náhrady trov v , kde sa v prípade bezvýslednosti rozhoduje podľa procesného zavinenia. Povinný považoval ustanovenie v spojení s ustanovením veta druhá zákona je v rozpore s (najmä ) a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, keďže vylučuje právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na súdnu ochranu, nakoľko uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok). Zákonodarca ustanovil za exekučný titul upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, bez možnosti oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) brániť sa prípadnému postupu exekútora v rozpore so zákonom. Povinný v III. časti návrhu na zastavenie exekúcie dal podnet, aby súd podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Povinný poukazuje na vybranú časť dôvodovej správy k , ako aj na ustanovenia , , , ,, , pričom uvádza, že sumarizujúc vyššie citované ustanovenia , tento ex lege zbavuje retroaktívne oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) pohľadávky, ktorú má súdom priznanú a pri ktorej súčasne realizuje svoje právo na súdnu ochranu a zároveň ho tiež jednostranne postihuje vo forme ďalšieho „paušálneho výdavku“, ktorý má uhradiť exekútorovi bez ohľadu na skutočnosť, či vykonal

akékoľvek úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky a či sám svojou nečinnosťou nespôsobil existenciu „starej exekúcie“. Podľa povinného sú vyššie uvedené ustanovenia v rozpore s právnymi normami vyššej právnej sily, konkrétne s ,4 a 5 SR, SR, SR, a 2 SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Povinný uviedol, že pohľadávka ako majetkové právo oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) na plnenie od dlžníka je predmetom vlastníckeho práva. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR možno konštatovať, že obsah vlastníctva tvorí súhrn jednotlivých subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. jasne privodil neprimeraný zásah do vlastníckych práv oprávnených nakladať so svojou pohľadávkou, nakoľko okrem nemožnosti nakladania so svojou pohľadávkou sú oprávnení povinní znášať aj paušálne trovy takto zastavenej exekúcie, čo len zvyšuje mieru neprimeranosti zásahu do garantovaných práv oprávnených. Vzhľadom na cieľ a účel zákona je uloženie povinnosti oprávnenému (v pôvodnom exekučnom konaní) platiť paušálne trovy súdneho exekútora z dôvodu zastavenia starej exekúcie sporným ustanovením. Zákonodarca zároveň nerešpektuje zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych noriem, čím dochádza k zásahu do právnej istoty a legitímnych očakávaní oprávnených. Návrh zákona zaťažuje výlučne len oprávnených a reálna redukcia starých exekúcií je otázna, keďže zastavené staré exekúcie bude možné iniciovať opätovne. Dôsledky zákona sú pozitívne jedine pre súdnych exekútorov, ktorým sú oprávnení (v pôvodnom exekučnom konaní) povinní zaplatiť paušálne trovy starých exekúcií. V súvislosti s vyššie uvedenými dôvodmi, povinný dáva podnet, aby súd podľa zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky 6 podal návrh na začatie konania podľa o súlade vyššie citovaných ustanovení s článkom 20 ods. 1, 4 a 5 , článkom 46 ods. 1 , článkom 1 ods. 1 , článkom 12 ods. 1 a 2 a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Povinný najmä dáva návrh na posúdenie súladu ustanovenia veta prvá v spojení s ustanovením veta prvá s najmä a (a čl. 11 a Listiny základných práv a slobôd), keďže uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva, a to bez toho, aby oprávnený (v pôvodnom exekučnom konaní) vopred musel zvažovať, či exekúcia bude alebo nebude bezvýsledná. Povinný dodal, že napadnutou právnou úpravou sú náklady bezdôvodne prenášané na oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) bez akejkoľvek možnosti zvážiť individuálne osobitosti prípadu a bez toho aby tento oprávnený mal možnosť zvážiť, či podá návrh na vykonanie exekúcie s ohľadom na hroziace paušálne trovy exekúcie, ktoré boli v prípade starých exekúcii zavedené do právneho poriadku viac ako dva a pol roka, potom čo začala „posledná stará exekúcia“. Zákonodarca za starú exekúciu, na ktorú sa predmetná úpravu vzťahuje, označil exekúciu začatú pred 1. 4. 2017 a vedenú podľa predpisov účinných do 31. 3. 2017, no citovaná zákonná úprava obligatórnej náhrady paušálnych trov starej exekúcie (v prípade jej uplatnenia exekútorom) bola zavedená citovaným schváleným 26. 6. 2019 účinným 1. 1. 2020. Nakoniec povinný dal taktiež návrh na posúdenie súladu ustanovenia veta druhá s najmä (a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd), keďže uvedenými ustanoveniami je ohrozená vymáhateľnosť práva a vylúčená súdna ochrana domáhať sa riadnymi opravnými prostriedkami akejkoľvek nápravy proti výzve na náhradu paušálnych trov a to i v prípade, ak je náhrada paušálnych trov uplatňovaná exekútorom v rozpore so zákonom (v prípadoch, keď na paušálnu náhradu nemá nárok), a zákonodarca ustanovil za exekučný titul upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, bez možnosti oprávneného (v pôvodnom exekučnom konaní) brániť sa prípadnému postupu exekútora v rozpore so zákonom (skôr ako v exekučnom konaní, návrhom na zastavenie exekúcie). Povinný v IV. časti návrhu na zastavenie exekúcie podal návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorého povinný žiadal, aby súd konanie prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o súlade právnych predpisov s ohľadom na podaný podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR zo strany súdu. Na základe vyššie uvedených dôvodov povinný navrhol zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený poukázal na to, že podanie povinného bolo podané po lehote stanovenej § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku povinný vo svojom podaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty stanovenej podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený uviedol, že podanie povinného predstavuje paušalizované (predtlačené podanie), v ktorom sa menia (upravujú) len identifikačné údaje, pričom povinný v tomto podaní uvádza všeobecné

skutočnosti, ktoré sú bez zjavného súvisu s vecou, ktorá je predmetom exekúcie. K námietke povinného, že oprávnený nepreukázal, že by mu nárok na paušálne trovy vznikol oprávnený uviedol, že tento názor povinného považoval za nesprávny, keďže nárok na náhradu paušálnych trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, t. j. priamo zo zákona, pričom vyššie uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Ústavný súd SR, sp. zn. . A preto ak povinný v podaní namietol možnosť prieskumu exekučného titulu súdom v odkaze na závery Ministerstva spravodlivosti SR, tu oprávnený zdôraznil, že exekučný súd v danom prípade pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie preskúmal súlad predmetného exekučného titulu so zákonom a práve preto poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Oprávnený dodal, že z gramatického výkladu ustanovenia majú súdy za to, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií, pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. V ustanovení Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú, a teda podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcií nezapisuje. Oprávnený mal za to, že preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie v ustanovení nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Oprávnený uvádza, že exekúcia vedená v exekučnom konaní, v ktorom vznikol exekučný titul obsahujúci paušálny nárok súdneho exekútora na náhradu trov starej exekúcie, bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií. Oprávnený uviedol, že exekučný titul obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie , je teda po preskúmaní súdu vydané v súlade so a v súlade s ustanovením je riadnym exekučným titulom. Ďalej k podaniu povinného oprávnený uviedol, že uvedený exekučný titul predstavuje oprávnenie súdneho exekútora vymáhať paušálne trovy od oprávneného v pôvodnom exekučnom konaní. Oprávnený mal za to, že povinný vo návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Na základe uvedených dôvodov oprávnený navrhol súdu, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol skutočnosti týkajúce sa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi, spôsobu podania vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením exekúcie a požiadal súd, aby návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj exekučný titul podľa osobitného predpisu.

14. Podľa stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2..

15. Podľa rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

16. Podľa ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

17. Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c) dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len „paušálne trovy“), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa . .

18. Podľa trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok .

19. Podľa paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje .

20. Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

21. Podľa exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

22. Podľa (ďalej len „“), súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

23. Podľa , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

24. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

25. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 10.09.2021. Upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. 410EX 311/21 bolo doručené povinnému dňa 28.06.2021. Súd v tomto bode opätovne konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe zistených skutočností súd posudzoval v poradí prvý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku ako návrh na zastavenie exekúcie bez odkladného účinku, a v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie.

26. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinným prezentované dôvody obsiahnuté v návrhu na zastavenie exekúcie nastali do uplynutia lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a pre úplnosť ešte pred samotným začatím exekučného konania, v čoho dôsledku povinným uvedené dôvody mohol namietať len v základnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Keďže návrh na zastavenie exekúcie bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto s prihliadnutím na kogentnosť § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný týmto neskorším návrhom na zastavenie exekúcie mohol právne relevantným a účinným spôsobom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní už v tomto bode považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.

27. Súd napriek uvedenému považoval za potrebné zaoberať sa aj dôvodmi namietnutými v návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

28. Povinný navrhol zastaviť exekúciu podľa Exekučného poriadku, z dôvodu vedenia nezákonnej exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore s , keďže ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií riadne a včas podľa ust. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. Povinný namietol, že exekučný titul bol vydaný v rozpore s , keďže neobsahuje obligatórne náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie stanovené zákonom. Povinný považoval exekučný titul za nejasný a neurčitý, keďže z neho nie je zrejmé, prečo došlo k zastaveniu starej exekúcie, a aké úkony príslušný súdny exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil tak zastavenie starej exekúcie, nie je zrejmé, ako nárok oprávneného vymáhal a prečo nárok nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Na základe uvedených dôvodov a dôvodov, ktoré sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia povinný považoval exekučný titul za nezákonný a nepreskúmateľný.

29. Exekučné konanie je vedené na podklade, ktorým je Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvy na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 3770/10 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom, Krutým, PhD., dňa 10.09.2020, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému, aby v lehote 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie v celkovej výške 42,-Eur. Exekučné konanie je teda vedené na základe špecifického exekučného titulu na vymoženie paušálnych trov, ktoré neboli zo strany oprávneného dobrovoľne uhradené v rámci ustanovenej lehoty.

30. K námietke povinného, že pre nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie je podstatný zápis starej exekúcie sp. zn. EX 3770/10 do Centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, v zmysle , súd má za to že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií, avšak nie je rozhodujúca „včasnosť“ zápisu. V ustanovení Exekučného poriadku je taxatívne uvedené, aké údaje sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii do registra zapisujú. Podľa tohto ustanovenia sa deň zápisu exekúcie do registra exekúcii nezapisuje. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie v ustanovení nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Nárok súdneho exekútora na trovy podľa vzniká už len existenciou zápisu a to logicky ku dňu vzniku nároku, teda ku dňu zastavenia exekúcie ex lege. Podľa vyhlášky MS SR č. o centrálnom registri exekúcii v spojení s Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 sa ukladá povinnosť súdnemu exekútorovi vykonať do siedmich dní zápis do CRE, odkedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť skutočnosti rozhodujúce pre zápis. Je potrebné poukázať, že povinným uvádzaný vyhlášky MS SR č. o centrálnom registri exekúcií sa na daný prípad absolútne nevzťahuje, pretože tento hovorí o nových zápisoch nových exekúcií a zmien v ich údajoch, prípadne o zmenách v údajoch starých už zapísaných exekúcií. Nehovorí nič o včasnosti zápisu starých exekúcií, lebo ich zápis sa spravuje Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017. účinný od 01.01.2020 nemôže ukladať exekútorovi sankcie vo forme nepriznania nároku na trovy exekúcie za prípadné nesplnenie si povinnosti ku dňu 30.06.2016, nakoľko tento výklad zákona zo strany povinného je nepochybne založený na princípe pravej retroaktivity, a z tohto dôvodu je potrebné ho odmietnuť. Citované ustanovenie jasne určuje požiadavku a to, že exekučná vec musí byť zapísaná v CRE. Nič nemení ani odkaz na Exekučného poriadku, ktorý smeruje iba k tomu, že exekútor je zo zákona povinný zápis do CRE vykonať, pričom táto povinnosť platí aj pre nástupcu exekútora, zástupcu, náhradníka, čo navodzuje k tomu, že táto povinnosť je stála bez ohľadu na lehotu. Postup pre prípady exekúcií nezapísaných do CRE upravuje Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade nesplnenia povinnosti vykoná zápis komora. Súd považuje za potrebné podotknúť, že oprávnený uplatňuje výklad výnimky uvedenej v ust. s poukazom na poznámku pod čiarou v zákonnom texte a znením dôvodovej správy k . Podľa legislatívno-technických pokynov, poznámky pod čiarou majú iba informatívny charakter. Poznámka pod čiarou nemá normatívnu povahu. V poznámke pod čiarou nemožno normatívnym spôsobom určiť práva a povinnosti nad rámec právnej úpravy, ktorej sa poznámka pod čiarou týka. Rovnako dôvodová správa nie je normatívne záväzná. Aj keď poskytuje istý náhľad do zámeru zákonodarcu v čase prijatia právneho predpisu, nie je možné prihliadať na jej znenie, ak je toto v rozpore so zákonným textom. Povinnosť včasnej evidencie exekúcie v CRE pre nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie v nie je zakotvená. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu tak, ako to tvrdí povinný, podmieniť nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie včasnou evidenciou exekúcie v CRE, uviedol by to zákonodarca náležitým spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené, má súd za to, že povinnosť včasného zápisu exekúcie do CRE nie je predpokladom pre vznik nároku na náhradu paušálnych trov exekúcie, nakoľko táto nie je vyžadovaná ust. .

31. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 12.01.2022 podľa ktorého: „Súd v bode 11 uznesenia ustálil, že z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že dôvodom nepriznania trov starej exekúcie je skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. Pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca „včasnosť“ jeho zápisu. Podľa okresného súdu (účinný od 1. januára 2020, pozn.) nemôže z dôvodu zákazu retroaktivity spájať určité právne následky s už prípadne skorším porušením povinnosti (do 30. júna 2016, pozn.). Exekúcia bola v centrálnom registri exekúcií riadne zapísaná. Túto skutočnosť sťažovateľka v námietkach nerozporovala. Tvrdila iba, že nie je zrejmé, či zápis exekúcie v centrálnom registri bol vykonaný do 30. júna 2016. Okresný súd

svoj záver odôvodnil aj tým, že včasnosť zápisu ku akémukoľvek dňu nie je možné z registra ani zistiť, pretože to nie je povinne zapisovaný údaj. Preukázanie splnenia podmienky včasnej evidencie starej exekúcie v centrálnom registri exekúcií v upovedomení o zastavení starej exekúcie v ustanovení nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Lustráciou v registri okresný súd zistil, že exekučné konanie je tam skutočne zapísané, preto nemal dôvod pochybovať o včasnosti tohto zápisu, pokiaľ nie je hodnoverne preukázaný opak zo strany sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že touto námietkou sa okresný súd v napadnutom uznesení riadne zaoberal a jeho závery o interpretácii a aplikácii v sťažovateľkinej veci považuje ústavný súd za ústavne udržateľné.“

32. V tomto bode je taktiež potrebné zdôrazniť, že povinný v tomto exekučnom konaní, ktorý v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. , v rámci výkonu exekúcie sp. zn. EX 3770/10, vystupoval v procesnom postavení oprávneného mal v zmysle možnosť v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia o zastavení starej exekúcie podať námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktorými by namietol, že predmetné upovedomenie bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami . Pre nepodania námietok v lehote v zmysle príslušný súdny exekútor doručil exekučný titul Okresnému súdu, v dôsledku čoho exekučné konanie vedené pod sp.zn. , v rámci ktorého bola vedená sp. zn. EX 3770/10, bolo podľa ukončené dňom doručenia predmetného upovedomenia o zastavení starej exekúcie. V zmysle uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie námietok zo strany aktuálneho povinného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie z dôvodu nedostatku zápisu, resp. včasnosti zápisu predmetnej starej exekúcie v Centrálnom registri evidencií je výlučne predmetom exekučného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, a preto súd v aktuálnom exekučnom konaní konštatoval, že túto námietku povinného možno považovať za okolnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

33. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma ibato, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

34. Keďže je zrejmé, že povinný nevzniesol námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie už v pôvodnom exekučnom konaní, súd v prebiehajúcom exekučnom konaní nemožno považovať za príslušný všeobecný súd, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť skutkových a právnych záverov orgánu verejnej moci, ktorý vydal exekučný titul, a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc príslušného všeobecného súdu v pôvodnom exekučnom konaní, ktorému patrí v zmysle výlučná a právomoc rozhodnúť o námietkach pôvodného oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie. V dôsledku nepodania námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie predmetné rozhodnutie nadobudlo atribút právoplatnosti a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Na základe uvedeného súd konštatoval, že povinným prezentovaný dôvod - absencia zápisu, resp. včasnosť zápisu starej exekúcie v CRE, nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

35. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietol absenciu obligatórnych náležitostí exekučného titulu v zmysle , v čoho dôsledku exekučný titul považoval za nepreskúmateľný.

36. Opätovným preskúmaním exekučného titulu bolo zistené, že tento obsahuje označenie oprávneného a povinného, spisovú značku exekútora, spisovú značku súdu, dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, zákonné ustanovenie, podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa , poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa . . Na základe uvedeného súd konštatoval, že oprávnený ako súdny exekútor, ktorý exekučný titul vydal, postupoval v zmysle Exekučného poriadku, teda predmetný exekučný titul obsahuje náležitosti stanovené týmto osobitným právnym predpisom, v čoho dôsledku povinným namietaná absencia obligatórnych náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie nebola preukázané. V tomto bode je potrebné nad rámec zdôrazniť, že exekučný titul obsahuje nasledovnú formuláciu: „Vás upovedomujem, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu: podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie.“ Na základe uvedených skutočností súd konštatoval, že exekučný titul obsahuje všetky obligatórne náležitosti upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ktoré sú stanovené podľa , v čoho dôsledku exekučný titul spĺňa náležitosti formálnej vykonateľnosti. Exekučný titul je formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne a z jeho obsahu možno bez akýchkoľvek pochybností zistiť dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu starej exekúcie.

37. K tvrdeniu povinného, že exekučný titul je nepreskúmateľný z dôvodu, že v ňom nie je určené, že aké úkony súdny exekútor pri výkone starej exekúcie vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a odvrátil zastavenie starej exekúcie, prečo nebol vymožený nárok ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby, konštatovanie, že v rámci exekúcie majetok povinného zistený nebol súd nad rámec dodáva, že tieto povinným vznesené domnelé náležitosti nie sú obligatórnymi náležitosťami upovedomenia o zastavení starej exekúcie podľa . Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že stará exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že súdny exekútor nedokázal zexekvovať časť majetku povinného (ako je uvedené v bode 22 a 23 návrhu na zastavenie exekúcie) ale z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (). Taktiež je však potrebné dodať, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je špecifickým exekučným titulom, ktorým sa umožnilo súdnym exekútorom zastaviť tzv. staré nemajetné exekúcie priamo zo zákona. Súčasne platný ako aj účinný do 31.03.2017 priamo vo svojich ustanoveniach zakotvili, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov pričom exekučnú činnosť má vykonávať nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Zároveň v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci. Súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov pri posúdení okolnosti predmetnej exekúcie postupoval v súlade so zohľadnil všetky okolnosti predmetnej exekúcie a vydal exekučný titul a starú exekúciu zastavil. Súdny exekútor pred vydaním upovedomenia postupoval s odbornou starostlivosťou predmetnú exekúciu posúdil ako exekúciu spĺňajúcu podmienky tzv. starej exekúcie podľa . Tvrdenia ako aj argumenty uvádzané povinným pred exekučným súdom neobstoja, nakoľko hlavným cieľom prebiehajúcej exekúcie je uspokojenie splatnej a priznanej pohľadávky oprávneného. Tvrdenia povinného sú podľa názoru súdu neopodstatnené, zavádzajúce, pričom ich jediným cieľom je spôsobiť obštrukcie pri výkone exekúcie a vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Na základe uvedeného súd považoval povinným vznesenú námietku nepreskúmateľnosti exekučného titulu z dôvodu absencie obligatórnych náležitosti v zmysle za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

38. Pokiaľ povinný uvádza, že oprávnený ničím nepreukázal, že by mu voči povinnému nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol, pričom ho vyzval na zaplatenie paušálnych trov napriek tomu, že podľa ustanovenia nemá nárok na náhradu paušálnych trov, je potrebné poukázať na ust. prvá veta v zmysle ktorého paušálne trovy znáša oprávnený. Zákonodarca tak priamo ex lege súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu paušálnych trov starej exekúcie. Ak si súdny exekútor trovy uplatní, na ich úhradu vyzve oprávneného v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ktoré je v zmysle ust. exekučným titulom, na podklade ktorého sa súdny exekútor môže domáhať ich vymoženia podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ak si oprávnený povinnosť ich zaplatiť dobrovoľne nesplní v lehote 60 dní odo dňa ukončenia exekučného konania. Exekučný titul tak zaväzuje na náhradu trov súdneho exekútora oprávneného, keďže nárok na náhradu trov starej exekúcie prináleží súdnemu exekútorovi a to s poukazom na ust. vo vzťahu k oprávnenému v pôvodnom exekučnom konaní. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že zákonodarca uvedeným ustanovením mal na zreteli zaviazať na úhradu paušálnych trov oprávneného. Keďže v predmetnej veci bola pôvodná exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného v pôvodnom exekučnom konaní, súdnemu exekútorovi vznikol zákonný nárok na náhradu paušálnych trov a teda súdny exekútor nemá povinnosť preukazovať, že mu nárok na paušálne trovy starej exekúcie vôbec vznikol. Preto nemožno súhlasiť s námietkou povinného, že oprávnený nepreukázal vznik paušálnych trov. Pre úplnosť súd odkazuje na uznesenie ÚS SR zo dňa 12.05.2020 sp. zn. , kde Ústavný súd SR okrem iného uviedol: „Nárok na paušálnu náhradu trov zastavenej starej exekúcie vzniká súdnemu exekútorovi ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis.“ V predmetnej veci preto nemôže byť sporný nárok súdneho exekútora na náhradu paušálnych trov starej exekúcie z dôvodu, že nepreukázal, že mu voči povinnému tento nárok vznikol, keďže vzniká priamo zo zákona. Ústavný súd zároveň konštatoval, že napadnuté upovedomenia v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným spôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Súd k uvedenému nad rámec dodáva, že povinný v rámci konania vedeného Okresným súdom Bratislava V sp. zn. nepodal podľa námietky proti výške paušálnych trov v ňom uplatnených, v čoho dôsledku relevancia tejto námietky skončila právoplatným ukončením pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia. Na základe uvedeného súd považoval vyššie uvedenú povinným prezentovanú námietku za nedôvodnú a nezakladajúcu zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

39. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie netvrdili a ani nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánikvymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený.

40. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.

41. Súd v exekučnom konaní k podnetu povinného na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa o súlade ust. veta prvá v spojení s ust. veta prvá, veta druhá s , a , , , a a článkom 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a s ním súvisiacim návrhom na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvádza, že nesúhlasí s názorom povinného o protiústavnosti vyššie uvedených ustanovení Zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetný zákon napĺňa svoj účel, ktorým je odbremenenie všeobecných súdov od exekučnej agendy. Zmyslom a účelom jeho prijatia bolo riešiť neúnosnú situáciu na okresných súdoch ako súdoch exekučných, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia proti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom

dôsledku tento stav vyúsťoval až do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto situáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým zaviedol okrem iného aj pojem „stará exekúcia“. Za splnenia zákonných predpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným, že ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného upovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy zastavenej exekúcie a to v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné zároveň konštatovať, že je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex specialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši v porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom - na jednej strane povinnosť má oprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len zákonom stanovená paušálna suma. zároveň upravuje, čo treba v tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie pri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných prípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava ( Exekučného poriadku v znení od 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to ). Nakoľko exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové a ktoré je vedené na vymoženie pohľadávky oprávneného, riziko spojené s neúspechom v konaní v prípade, ak súdnemu exekútorovi prináleží v tomto konaní vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, je preto rizikom oprávneného. Ako už bolo vyššie uvedené, exekučná agenda neúmerne zaťažovala všeobecné súdy, pričom počet nerozhodnutých exekučných vecí neustále rástol a zákonodarca musel pristúpiť k riešeniu tejto situácie, ktorý za týmto účelom a teda v snahe riešiť dlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijal Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní. Okrem toho, že v ustanovení zaviedol legálny pojem „stará exekúcia“ vzťahujúci sa na exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017, v ustanovení stanovil podmienky za splnenia ktorých sa staré exekúcie ex lege zastavujú. Inak povedané, predmetný zákon ustanovil dôvody pre zastavenie starej exekúcie a zároveň ustanovil, že k ich zastaveniu dochádza priamo zo zákona. Tieto dôvody však len dopĺňajú dôvody zastavenia exekúcie zakotvených v Exekučnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.

42. Ustanovenie zakotvuje možnosť súdu ako procesne legitimovaného subjektu v zmysle ) podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky v prípade, ak súd pred rozhodnutím vo veci samej dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Ako uvádza dôvodová správa, obligatórne prerušenie konania je koncipované ako reštriktívna výnimka, čo je plne v súlade s princípom arbitrárneho poriadku, ktorý je jedným z nosných princípov . Pokiaľ ide o návrh povinného na prerušenie konania, exekučný súd uvádza, že v tomto štádiu konania, keď zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a teda rozhodol vo veci samej, pričom má za to, že nie je dôvod na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov, keďže sa nestotožňuje s argumentáciou, ktorú povinný v tejto súvislosti uviedol vo svojom návrhu, súd návrh povinného na prerušenie konania zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie ÚS SR č. v ktorom ÚS SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z tohto dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných práv a slobôd (napr. , ). Súd sa nestotožnil s odôvodnením povinného ohľadom návrhu na prerušenie konania a zároveň poukazuje na to, že povinným namietanými skutočnosťami sa už ÚS SR zaoberal v uznesení . Z odôvodnenia predmetného uznesenia súd uvádza: „Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým námietka porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného v , čl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých exekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42,-Eur, ktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdny exekútor ústavne nesúladným výkladom a aplikáciou zasiahol do jej označených práv“. Na základe uvedených skutočností, súd v exekučnom konaní návrh povinného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti a návrh povinného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti podľa zamietol, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

43. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a vsúvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

44. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

45. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

46. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

47. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

48. Podľa , ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura..

49. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

50. Podľa , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

51. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú..

52. Podľa (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.

54. Oprávnený si vo vyjadrení uplatnil nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a to v celkovej výške 23,-Eur, ktorý pozostával z jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní vypočítaného z tarifného základu, ktorý predstavuje vymáhaná istina konaní vo výške 42,-Eur, ku ktorému bola pripočítaná hodnota jedného

režijného paušálu v roku 2021 a hodnota 20 % DPH, keďže právny zástupca oprávneného je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

55. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v jeho úplnom rozsahu. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 42,-Eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 16,60 Eur, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle , a predstavuje sumu vo výške 8, Eur. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov a to trov za právne zastúpenie za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2021 a hodnota DPH, keďže právny zástupca je platcom DPH. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu ďalších trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 23,-Eur(1 x 8,30 Eur + 1 x režijný paušál za rok 2021 vo výške 10,87 Eur + 20 % DPH vo výške 3,83 Eur), tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 23,-Eur, ktorú súd priznal oprávnenému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci tohto exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.