Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/86/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: H. E., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. A. XXX, v konaní o zaplatenie 4.272,24 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.164,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 26.10.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 4.272,24 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne z tejto sumy od 26.10.2013 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s Tatra bankou, a.s. zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 5.100,- Eur, pričom svoju povinnosť splácať poskytnutý úver si neplnil. V dôsledku toho banka pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 19.10.2013, pričom svoju pohľadávku z úverovej zmluvy potom banka postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2015. V žalovanej sume 4.272,24 Eur sa jedná len o neuhradenú istinu.

2. Podaním zo dňa 30.11.2016 žalobca spresnil, že žalovaný uhradil ešte Tatra banke, a.s. na úhradu istiny sumu 827,76 Eur a teda žalovaná suma predstavuje rozdiel do poskytnutej sumy 5.100,- Eur.

3. Žalovaný prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 05.09.2016, no k veci sa nijakým spôsobom nevyjadril.

4. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 10.01.2017 bez prítomnosti sporových strán, nakoľko žalobca žiadal konať bez jeho účasti a žalovaný sa napriek riadne doručenému predvolaniu, ktoré prevzal dňa 14.12.2016 na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.

5. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že Tatra banka, a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 05.03.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 5.100,- Eur. V zmluve bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 16,9 % ročne, bola uvedená RMPN na úrovni 20,33 %, priemerná hodnota RPMN 18,77 %. V zmluve je uvedená konečná splatnosť

spotrebiteľského úveru do šiestich rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, termín splatnosti mesačných anuitných splátok bol dohodnutý na 20. dňa príslušného mesiaca a počet splátok 72 s tým, že výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky predstavovala 113,84 Eur. Tiež bolo dohodnuté poistenie s poplatkom 1,25 Eur mesačne. V zmluve je tiež uvedená celková výška čiastky, ktorú musel žalovaný ako dlžník zaplatiť, a to na úrovni 8.442,48 Eur.

6. Podľa prehľadu predloženého žalobcom v súvislosti s podaním zo dňa 30.11.2016 (tabuľkový prehľad na č.l. 45 spisu), žalovaný uhradil s určitým omeškaním celkovo 17 splátok za obdobie od 20.03.2012 až do 15.08.2013, t.j. uhradil 17 krát sumu 113,84 Eur, čo je 1.935,28 Eur, iné úhrady už na úver nepoukázal. Táto suma bola čiastočne započítaná na úrok a čiastočne na istinu poskytnutého úveru, v dôsledku čoho potom (ako aj tvrdil žalobca) na istinu bolo započítaných len 827,76 Eur, zvyšok úhrad tvorila úhrada úrokov.

7. Žalovaný teda poskytnutý úver riadne a včas nesplácal a preto banka oznámením zo dňa 21.10.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, na čo ju oprávňoval článok VI. bod 1 písmeno b) zmluvy, kde sa hovorí, že prípadom neplnenia sa rozumie existencia nedoplatku jednej splátky úveru trvajúcej viac ako tri mesiace alebo dvoch splátok úveru v nadväznosti na čo potom podľa bodu 2 písmeno a) bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky a žalovaný ako dlžník bol povinný zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti úveru celý úver. V bode 3 článku VI. zmluvy bolo uvedené, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti sa pohľadávka banky stane splatnou dňom doručenia písomného oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti dlžníkovi. V nadväznosti na to v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorými sa zmluva v podrobnostiach spravuje bolo dohodnuté, že podľa bodu 4.5.5 VOP pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v tuzemsku tretí deň po ich odoslaní. Poštovým podacím hárkom bolo preukázané, že banka odoslala oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na poštu dňa 22.10.2013 a teda uplynutím dňa 25.10.2013 sa celý zvyšok nevráteného úveru stal splatným.

8. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej úverovej zmluvy je nepochybné, že ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 1 ods. 2 ustanovuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Právny predchodca žalobcu (banka) mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.

9. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. k), aby v zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, pričom absenciu tejto náležitosti v zmluve § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.

10. Zmluva obsahuje iba uvedenie mesačnej splátky bez bližšej špecifikácie a teda vôbec nerozčleňuje mesačné splátky z hľadiska úhrady istiny a úrokov (či iných poplatkov). Zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona nezodpovedá len uvedenie úhrnnej splátky, lebo z princípov spotrebiteľskej ochrany vyplýva, že dané zmluvné dojednanie má vymedzovať konkrétnu výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a prípadne výšku splátky iných poplatkov. Zmyslom tejto právnej úpravy je, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal prehľad o tom, aká časť splátky pripadá na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky. Inými slovami, aké nároky veriteľa úverovou splátkou vlastne spotrebiteľ plní. Aj z tabuľky (č.l. 45 spisu) potom vyplýva, že v podstate ľubovoľne si banka započítavala zo žalobcom uhradenej splátky určitú sumu na istinu a určitú na úroky.

11. Zmluva takisto neobsahuje ani uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže v zmluve sa uvádza len to, že konečná splatnosť je do šiestich rokov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, pričom zo zmluvy samotnej nemožno ani vyvodiť kedy je splatná prvá mesačná anuitná splátka. Je len uvedené, že splatnosť splátok je 20. dňa príslušného mesiaca, pričom nič nebránilo právnemu predchodcovi žalobu ako banke uviesť

aj termín prvej splátky do zmluvy a od toho by bolo možné vyvodiť aj termín konečnej splatnosti úveru. Banka teda preniesla svoju povinnosť rešpektovať jasné zákonné znenie na spotrebiteľa v tom smere, aby si tento sám vypočítaval, kedy nastane časový okamih splatnosti poslednej splátky.

12. Preto žalovanému poskytnutý úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona bezúročný a bezpoplatkov. Podľa tabuľky (č.l. 45 spisu) žalovaný zaplatil zo sumy 5.100,- Eur len sumu 1.935,28 Eur (17 splátok x 113,84 Eur) a tak jeho dlh predstavuje ešte rozdiel, t.j. sumu 3.164,72 Eur. Preto vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súdu je pritom známe rozhodnutie, na ktoré poukazoval žalobca - rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit proti P. T. zo dňa 09.11.2016, no toto rozhodnutie bez toho, že by došlo zo strany zákonodarcu k zmene právnej úpravy § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nie je spôsobilé zmeniť doterajšiu súdnu prax v otázke jeho výkladu, lebo smernica EP a Rady ES č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nemá v tomto spore (medzi jednotlivcami) priamy účinok a nepriamy účinok jej nemožno priznať z dôvodu, že by tým došlo k úplnému popretiu účelu vnútroštátnej zákonnej úpravy.

13. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu ohľadne žalovaného nároku (a jeho príslušenstva), tak táto je daná podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 526 ods. 1 a 2 a zakladá sa na zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 50 spisu) a vyplýva aj z oznámenia Tatrabanky, a.s. zo dňa 08.10.2015 o postúpení pohľadávky (č.l. 16 spisu).

14. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy (§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia účinného v čase od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným totiž vznikol dňa 05.03.2012. Žalovaný sa so zaplatením zvyšku úveru dostal do omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka uplynutím dňa 25.10.2013, t.j. dňom 26.10.2013 kedy základná úroková sadzba ECB predstavovala 0,50 % ročne. Žalobca má tak právo na úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 3.164,72 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 4.272,24 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 3.164,72 Eur s príslušenstvom. Jeho percentuálny úspech tak predstavuje po zaokrúhlení 74 %, zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 26 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 48 % (74 % mínus 26 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.