Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-16-2022.pdf
PDF · 117.58 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu E. s.r.o. so sídlom S. XXX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO 34 056 777 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. decembra 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. decembra 2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného
1. Oznámením o daňovej kontrole zo dňa 24.04.2015 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015 a začiatok daňovej kontroly určil na deň 28.05.2015. Daňová kontrola bola podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená dňa 09.05.2016 doručením protokolu z daňovej kontroly č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2016 žalobcovi s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v lehote 15 pracovných dní, keďže daňovou kontrolou bol určený rozdiel v sume 73 416,36 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, nadmerný odpočet v sume 7 382,07 Eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 66 034,29 Eur. K protokolu zaslal žalobca správcovi dane vyjadrenie s pripomienkami zo dňa 30.05.2016 a tieto pripomienky k zisteniam uvedeným v protokole dňa 08.03.2021 Daňový úrad Trenčín, pobočka Partizánske podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku prerokoval so žalobcom. Následne, v poradí prvým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2021 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume 73 416,36 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, nadmerný odpočet v sume 7 382,07 Eur nebol žalobcovi priznaný a žalobcovi bola vyrubená DPH v sume 66 034,29 Eur, keď správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH v sume 40 583,36 Eur z faktúr od dodávateľa Ing. T. L. - E. F., s.r.o. (f.č. XXXXXXXX až XXXXXXXX), v sume 2 822,04 euro z faktúry č. XXXXXXXX od dodávateľa L. SK, s.r.o. a v sume 30 010,96 Eur z faktúr od dodávateľa R. trade s.r.o. (f.č. XXXXXXXXXX až XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX, f.č. XXXXXXXXXX), úhrnom v sume 73 416,36 Eur.
2. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.07.2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.03.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu zmätočnosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
3. Následne, v poradí druhým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2021 správca dane rozhodol totožne ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, keď žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 73 416,36 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2015, nadmerný odpočet v sume 7 382,07 Eur žalobcovi nepriznal a žalobcovi vyrubil DPH v sume 66 034,29 Eur, keď správca dane opätovne neuznal žalobcovi nárok na odpočet DPH úhrnom v sume 73 416,36 Eur z faktúr ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku.
4. Voči rozhodnutiu správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/2021 zo dňa 15. decembra 2021 tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.09.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané zákonným spôsobom v zákonnej lehote v súlade s § 68 Daňového poriadku. Rozhodnutie podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku obsahuje odôvodnenie, v ktorom správca dane uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, ako aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodoval. Správca dane preveroval splnenie podmienok v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré upravujú podmienky odpočítania dane. Správca dane uviedol v prvostupňovom rozhodnutí všetky zistené skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
5. Vo vzťahu k dodávateľom I.. T. L. - E. F., s.r.o. a L. SK, s.r.o. sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru práve týmito na sporných faktúrach deklarovanými dodávateľmi. Preto správca dane uzavrel, že žalobca si v týchto prípadoch uplatnil nárok na odpočet v rozpore s § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Vo vzťahu k dodávateľovi R. trade s.r.o. žalovaný uviedol, že v tomto prípade je zrejmé, že k daňovému úniku došlo, tento bol dôsledkom podvodného konania deklarovaného dodávateľa a predchádzajúcich subdodávateľov, s ktorými sú zdaniteľné obchody žalobcu spojené. Podľa názoru žalovaného, žalobca vzhľadom na všetky okolnosti prípadu o podvodnom konaní mal vedieť. Žalovaný zdôraznil, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne požadovať, aby sa nezapojil do reťazca spoločností, ktorých konanie bolo poznačené daňovým podvodom. Žalovaný dodal, že žalobca nebol obozretný v tom, že sám sa nijakým spôsobom absolútne nepričinil k tomu, aby zabránil svojej účasti nákupom tovaru od deklarovaného dodávateľa na podvodnom konaní, ktorým bola spôsobená ujma na príjmoch štátneho rozpočtu, v podobe neoprávnene odpočítanej dane dodávateľom žalobcu na základe faktúr od zmiznutého obchodníka T. s.r.o., pričom sám dodávateľ žalobcu mal priznať nadobudnutie tovaru z Česka, čím by bol daňovo neutrálny. Keby si žalobca bol počínal opatrne a nespoľahol by sa vo všetkých obchodných záležitostiach na Ing. T. L., ktorý nemal v spoločnosti žiadne oficiálne postavenie, pričom je zrejmé, že práve on dohodol obchodnú spoluprácu s podvodným dodávateľom prostredníctvom osôb, s ktorými sa niekoľko rokov poznal, ale sám by si splnil minimálne svoje základné povinnosti spočívajúce v preverení osôb oprávnených konať v mene dodávateľa R. trade s.r.o., ako aj v preverení sídla dodávateľa a jeho prevádzkových priestorov, mohol zistiť, že faktúry na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie DPH, sú poznačené daňovým podvodom.
II.
Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného 6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15. decembra 2021. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý ani nemá oporu v administratívnom spise, pričom je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a zároveň v daňovom konaní došlo k pochybeniam, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
7. Žalobca je toho názoru, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom Ing. T. L. - E. F., s.r.o. a L. SK, s.r.o. uniesol dôkazné bremeno pri preukazovaní, že títo dodávatelia mu tovar na predmetných faktúrach skutočne dodali a taktiež preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že daňové orgány nevykonali výsluchy ním navrhnutých svedkov, čo žalobca považuje za arbitrárne konanie. 8. Vo vzťahu k dodávateľovi R. s.r.o. žalobca namieta, že jednoznačne argumentačne a dôkazmi vyvrátil konštatovanie žalovaného, že žalobca mal vedomosť alebo mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode s tým, že je to práve žalovaný a správca dane, ktorí neuniesli dôkazné bremeno ohľadne vedomosti žalobcu o daňovom podvode. 9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uviedol, že sa pridržiava zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia a trvá na svojom právnom názore uvedenom v tomto rozhodnutí. Dodal, že žalobné námietky sú totožné s tými odvolacími a s týmito sa žalovaný vysporiadal už vo svojom rozhodnutí a v podrobnostiach naň odkazuje. 10. Žalobca v replike zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. III. Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov
11. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) k záveru, že nakoľko rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, keď je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.) a zároveň vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), je potrebné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 v spojení s § 116 S.s.p.) vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie (§191 ods. 1 písm. d/, e/ S.s.p.). 12. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 13. Rozhodnutie je zavŕšením činnosti správcu dane a žalovaného a len rozhodnutím možno ukladať daňovému subjektu povinnosti. Preto sú na rozhodnutie kladené nároky, nielen po formálnej, ale najmä po obsahovej stránke. Je samozrejmé, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu. Rovnako je však dôležité, aby rozhodnutie bolo presvedčivé a takéto je vtedy, ak správny orgán vyčerpávajúcim spôsobom reaguje, a následne vyhodnotí a zodpovie na všetky vo veci relevantné skutočnosti a to aj s prihliadnutím na aplikačnú prax a judikatúru nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ. Preto je v citovanom ustanovení § 63 ods. 5 Daňového poriadku orgánu vydávajúcemu rozhodnutie uložená povinnosť, aby v odôvodnení uviedol úvahy, ktoré ho viedli pri vydaní rozhodnutia. 14. Správny súd po oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím musí konštatovať, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonným ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Správny súd uvádza, že vo vzťahu k záveru žalovaného, že žalobca musel mať vedomosť o tom, že sa účastní svojím konaním daňového podvodu, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a teda správny súd dospel k jednoznačnému záveru, že žalobné námietky žalobcu v tomto smere sú dôvodné. Vykonaným dokazovaním považuje žalovaný za preukázané, že v posudzovanom prípade došlo k daňovému úniku a že tento bol dôsledkom podvodného konania spoločnosti R. s.r.o. ako deklarovaného dodávateľa žalobcu a predchádzajúcich subdodávateľov, s ktorými sú zdaniteľné obchody žalobcu spojené. Za
daného stavu tak možno žalobcovi odoprieť nárok na odpočet DPH na vstupe len ak mu daňové orgány preukážu, že o svojom zapojení do reťazca poznačeného daňovým podvodom vedel, alebo mohol vedieť. V takomto prípade ale v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ platí, že právo na odpočítanie dane možno odoprieť len vtedy, ak tieto skutkové okolnosti boli z právneho hľadiska dostatočne preukázané inak než na základe domnienok. A práve v tomto správny súd vidí nedostatky, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k vedomosti žalobcu o jeho zapojení do obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom poukazuje na skutočnosti, ktoré podľa správneho súdu majú povahu domnienok. Správny súd je toho názoru, že žiadna zo skutočností, na ktoré žalovaný poukazuje, nepreukazujú jednoznačne, a to ani jednotlivo a ani súhrnne, žeby žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že sa zapojením do predmetného obchodného reťazca účastní daňového podvodu. Na to, aby bolo žalobcovi upreté právo na odpočet DPH na vstupe daňové orgány musia nesporne preukázať, že žalobca o svojom zapojení do obchodného reťazca poznačeného podvodom minimálne mohol vedieť a túto povinnosť si podľa názoru správneho súdu žalovaný doposiaľ riadne nesplnil. 15. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že je samozrejmé a nemožno polemizovať o tom, že boj proti podvodom, daňovým únikom a možnému zneužívaniu je cieľom, ktorý uznáva a podporuje smernica 2006/112. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa noriem práva Únie nemôžu dovolávať podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, a teda vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, body 54 a 55, ako aj zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C-189/18, EU:C:2019:861, bod 34 a citovanú judikatúru). 16. Súdny dvor tiež opakovane pripomenul, že právo na odpočítanie dane treba odoprieť nielen vtedy, keď podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu v súvislosti s DPH (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, bod 59; z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 45, ako aj zo 16. októbra 2019, Glencore Agriculture Hungary, C-189/18, EU:C:2019:861, bod 35 a citovanú judikatúru). 17. V tomto smere Súdny dvor konštatoval, že takú zdaniteľnú osobu treba na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využívania služieb v súvislosti so zdanenými transakciami, ktoré uskutočnila v predchádzajúcej fáze, pričom za týchto okolností táto zdaniteľná osoba pomáha páchateľom podvodu a stáva sa jeho spolupáchateľom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júla 2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, body 56 a 57; z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 46; zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 39; z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 27, ako aj z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14, EU:C:2015:719, bod 48). 18. Súdny dvor tiež v situáciách, keď boli splnené hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane, opakovane objasnil, že právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní transakcie, ktorá je súčasťou takého podvodu zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, bod 40; z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 28, a uznesenie z 3. septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673, bod 53). 19. Súdny dvor totiž v tomto smere rozhodol, že v súlade s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným v smernici 2006/112 nie je potrestať prostredníctvom zamietnutia tohto práva zdaniteľnú osobu, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknutá transakcia je súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iná transakcia tvoriaca súčasť reťazca dodaní, ktorá predchádza alebo nasleduje po transakcii uskutočnenej touto zdaniteľnou osobou, je poznačená podvodom vo vzťahu k DPH, lebo zavedenie systému zodpovednosti bez zavinenia prekračuje rámec nevyhnutný na ochranu práv verejných financií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 47 a 48; zo 6. decembra 2012, Bonik, C-285/11, EU:C:2012:774, body
41 a 42, ako aj uznesenie z 3. septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673, bod 52). 20. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Súdny dvor už pri viacerých príležitostiach rozhodol, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno dôvodne požadovať, aby sa uistil, že transakcia, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, pričom určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, body 54 a 59, ako aj z 19. októbra 2017, Paper Consult, C-101/16, EU:C:2017:775, bod 52). Platí to o to viac, že podľa tejto judikatúry sa právo na odpočítanie odoprie aj zdaniteľnej osobe, ktorá mala vedieť, že svojou kúpou sa podieľa na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu na DPH spáchaného v predchádzajúcom článku reťazca dodávok alebo služieb. V takej situácii vedie k odopretiu práva na odpočítanie dane práve opomenutie uskutočniť určité obozretné úkony. 21. Ďalej treba taktiež poukázať na to, že nie je v rozpore s právom Únie žiadať od subjektu, aby konal v dobrej viere (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2019, Vinš, C-275/18, EU:C:2019:265, bod 33, a zo 17. októbra 2019, Unitel, C-653/18, EU:C:2019:876, bod 33). Súdny dvor spresnil, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezrovnalosti alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EU:C:2012:373, bod 60; uznesenia zo 16. mája 2013, Hardimpex, C-444/12, neuverejnené, EU:C:2013:318, bod 25, ako aj z 3. septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673, bod 55). Nie je však potrebné preukázať, že zdaniteľná osoba nekonala v dobrej viere, aby jej mohlo byť odopreté právo na odpočítanie dane, keďže z judikatúry vyplýva, že skutočnosť, že zdaniteľná osoba nadobudla tovar alebo služby, hoci keby prijala opatrenia, ktoré od nej možno dôvodne požadovať, aby sa uistila, že sa nebude podieľať na podvode, vedela by alebo by mala vedieť, že týmto nadobudnutím sa podieľa na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu, postačuje na to, aby sa na účely smernice 2006/112 vychádzalo z toho, že uvedená zdaniteľná osoba sa podieľala na tomto podvode, a aby bola zbavená práva na odpočítanie dane. 22. Na účely posúdenia, či sa zdaniteľná osoba podieľala na podvode, nie je podstatné, či jej predmetná transakcia poskytla alebo neposkytla daňovú výhodu. Na rozdiel od oblasti nekalých praktík (rozsudky z 21. februára 2006, Halifax a i., C-255/02, EU:C:2006:121, body 74 a 75; zo 17. decembra 2015, WebMindLicenses, C-419/14, EU:C:2015:832, bod 36, ako aj z 10. júla 2019, Kuršu zeme, C-273/18, EU:C:2019:588, bod 35) totiž Súdny dvor v tejto oblasti rozhodol, že konštatovanie zapojenia zdaniteľnej osoby do podvodu na DPH nie je podmienené tým, že táto transakcia jej poskytla daňovú výhodu, ktorej priznanie je v rozpore s cieľom sledovaným ustanoveniami smernice 2006/112. Rovnako nie je podstatné, že predmetná transakcia neposkytla zdaniteľnej osobe nijakú hospodársku výhodu. 23. Nakoniec, smernica 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej sa má zamietnuť odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe, ak zdaniteľná osoba, ktorá nadobudla tovar, ktorý bol predmetom podvodu v oblasti DPH spáchaného v predchádzajúcom článku reťazca dodávok, o podvode vedela alebo mala vedieť, hoci sa na ňom aktívne nezúčastnila (C-108/20 z 14. apríla 2021). 24. Uvedený výklad môže byť prekážkou podvodných transakcií (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2006, Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, EU:C:2006:446, bod 58), lebo v dôsledku neho stratia odbyt tovary a služby, ktoré boli predmetom transakcie, ktorá je súčasťou podvodu, a preto sa podieľa na boji proti podvodom, ktorý predstavuje cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. Súdny dvor ustálenou judikatúrou, podľa ktorej priznanie práva na odpočítanie dane je potrebné zamietnuť, ak dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uskutočnenou kúpou sa zúčastňuje na transakcii, ktorá je súčasťou podvodu, nevyhnutne konštatuje, že zamietnutie, proti ktorému sa za týchto podmienok namieta, nepresahuje rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie tohto cieľa. Rovnako nevyhnutne konštatuje, že také zamietnutie nemožno považovať za porušenie zásady daňovej neutrality, na ktorú sa navyše nemôže na účely odpočítania DPH odvolávať zdaniteľná osoba, ktorá sa podieľala na daňovom podvode (pozri analogicky rozsudky z 28. marca 2019, Vinš, C-275/18, EU:C:2019:265, bod 33, a zo 17. októbra 2019, Unitel, C-653/18, EU:C:2019:876, bod 33). 25. Nemožno však zároveň opomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, keďže odopretie práva na odpočítanie dane predstavuje výnimku z uplatnenia základnej zásady, ktorú toto právo predstavuje, daňovým orgánom prináleží z právneho hľadiska dostatočne preukázať objektívne
skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru, že sa zdaniteľná osoba dopustila podvodu na DPH alebo že vedela alebo mala vedieť, že plnenie, ktoré uvádza ako základ práva na odpočítanie dane, je súčasťou takého podvodu. Vnútroštátnym súdom ďalej prináleží overiť, či dotknuté daňové orgány preukázali existenciu takýchto objektívnych skutočností (uznesenie z 3. septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673, bod 57 a citovaná judikatúra). 26. Keďže právo Únie nestanovuje pravidlá týkajúce sa spôsobov vykonávania dôkazov v oblasti podvodu na DPH, daňový orgán musí tieto objektívne skutočnosti preukázať v súlade s pravidlami dokazovania stanovenými vnútroštátnym právom. Tieto pravidlá však nesmú ohroziť účinnosť práva Únie (uznesenie z 3. septembra 2020, Vikingo Fővállalkozó, C-610/19, EU:C:2020:673, bod 59 a citovaná judikatúra). 27. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že priznanie práva na odpočítanie možno tejto zdaniteľnej osobe odoprieť len vtedy, ak sa po celkovom posúdení všetkých skutočností a skutkových okolností prejednávanej veci vykonaného v súlade s pravidlami dokazovania podľa vnútroštátneho práva preukáže, že táto osoba sa dopustila podvodu na DPH, alebo vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie bolo súčasťou takého podvodu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 2014, Maks Pen, C-18/13, EU:C:2014:69, bod 30, a uznesenie z 10. novembra 2016, Signum Alfa Sped, C-446/15, neuverejnené, EU:C:2016:869, bod 36). Právo na odpočítanie dane možno odoprieť len vtedy, ak tieto skutkové okolnosti boli z právneho hľadiska dostatočne preukázané inak než na základe domnienok (pozri v tomto zmysle uznesenie z 3. septembra 2020, Crewprint, C-611/19, neuverejnené, EU:C:2020:674, bod 45). 28. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29. Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý ho vedie s tým, že jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom je povinný získavať poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Je jednoznačne povinnosťou správcu dane zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. 30. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav veci a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca nevypočul ním navrhnutých svedkov, túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú. Keďže žalobca dôkazy nevykonáva a má právo ich len navrhovať, musí správca dane pristupovať veľmi citlivo k tomu, či žalobcom navrhnutý dôkaz nevykoná, a to o to viac v prípade, ak nepriznanie nároku na odpočet DPH chce odôvodniť tým, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Ak žalobca tvrdí, že navrhnutí svedkovia preukážu reálne dodanie tovaru, je povinnosťou správcu dane takýto dôkaz vykonať. 31. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 32. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p., správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 33. Ako už bolo uvedené v bode 14 tohto rozsudku, správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že žalovaný a správca dane vo veci rozhodli predčasne, keď pre záver o vedomosti žalobcu, resp. možnej vedomosti ako dôvode nepriznania nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr od dodávateľa R. s.r.o., nemali dostatok dôvodov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode, je dôkazným bremenom správcu dane a žalovaného, pričom správny súd je toho názoru, že správca dane a žalovaný sa touto otázkou zaoberali nie dostatočne a ani ju riadne neodôvodnili vo svojich rozhodnutiach, z čoho sa správnemu súdu javí, že ide o záver predčasný. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, prečo žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH z týchto sporných faktúr, je teda nedostatočné. Takýmto postupom zaťažil žalovaný svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti spočívajúcej v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Ďalšou žalobnou námietkou, ktorú správny súd vyhodnotil ako dôvodnú je nedostatočne zistený skutkový stav veci z dôvodu nevypočutia žalobcom navrhnutých svedkov. 34. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie
citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie. 35. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci dopočuť žalobcom navrhnutých svedkov, opätovne vec posúdiť, náležite sa zaoberať otázkou vedomosti žalobcu, že sa zapojil do podvodného konania a to v súlade s aplikačnou praxou a judikatúrou nielen vnútroštátnych súdov, ale i Súdneho dvora EÚ, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom zdôvodniť. 36. Žalobca v správnej žalobe poukazoval i na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav sú dostatočným dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného, v súlade so zásadou hospodárnosti sa správny súd ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal (tieto by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci). Preto za stavu, keď rozhodnutie žalovaného trpí uvedenými vadami (čo sú dostatočné dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného), by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti sa týmito námietkami bližšie zaoberať. 37. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 S.s.p.). 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá S.s.p., § 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).