Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/63/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. J., B.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: X. J., B.. XX.XX.XXXX, X. T. O. XXXX/XX, V., občianka SR a Y. J., B.. XX.XX.XXXX, X. V., občan SR, o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa zamieta.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec dieťaťa sa návrhom domáhal zníženia výživného z 140 eur na 40 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že je vo výkone trestu odňatia slobody, je nemajetný a nemá prostriedky platiť súdom určené výživné. Matka žiadala zamietnuť návrh otca. Zároveň požiadala o zvýšenie výživného z 140 eur na 180 eur od 1.9.2016, pričom návrh doručila súdu 5.9.2016

2. Otec sa na prvé pojednávanie nedostavil, ospravedlnil, písomne prejavil súhlas konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Otec sa k návrhu maky na zvýšenie výživného nevyjadril. Žiadal konanie zrušiť alebo pozastaviť.

3. Súd prvé pojednávanie konané 29.9.2016 po výsluchu matky odročil na nový termín, s tým, že otcovi zasielal i zápisnicu z pojednávania z dôvodu, aby sa k tvrdeniam matky vyjadril. Otec sa ani na ďalšie pojednávanie nedostavil, k tvrdeniam matky sa nevyjadril. Otec má evidovanú ako adresu trvalého pobytu Mesto V., zásielky s predvolaním pre otca sa vrátila späť 28.10.2016 ako neprevzatá v odbernej lehote, preto mu súd predvolanie na pojednávanie aj s zápisnicou z 29.9.2016 doručil „oznámením o doručovaní písomnosti na úradnej tabuli súdu z 28.10.2016“.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 5C/147/2008, písomnými vyjadrením matky dieťaťa, trestným rozkazom OS Skalica č. k. 4T/12/2012-90 z 21.2.2012, lustráciou zo Zboru väzenskej a justičnej stráže, rodným listom dieťaťa, rodným listom mal. G., potvrdením o prijatí dieťaťa na štúdium, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Naposledy bolo rozhodované o výške výživného na mal. dieťa rozsudkom OS Skalica č. k. 5C/147/2008-56 z 26.2.2009 ( právoplatný 25.9.2009) pri rozvode. Mal. W. bola zverená do starostlivosti

matky a rodičia si dohodli výživné na dieťa 140 eur mesačne. V tom čase mal otec netto mesačný príjem 431 eur a matka 250 eur mesačne. Ani jeden z rodičov inú vyživovaciu povinnosť nemali.

6. V súčasnom období rodičia svoj osobný stav nezmenili, matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. G., B.. X.X.XXXX pochádzajúcemu z jej druhovského pomeru s G. T..

7. Otec uviedol vo svojom podaní doručenom súdu 25.5.2016 za hlavný dôvod návrhu na zníženie výživného to, že je vo výkone trestu odňatia slobody a preto nie je schopný platiť súdom určené výživné. Lustráciou v ZVJS súd zistil, že otec bol vo výkone trestu od 21.3.2016 do 21.9.2016. Z obsahu trestného rozkazu vydaného OS Skalica č. k. 4T/12/2012-90 z 21.2.2012 (právoplatný 20.6.2012) mal súd preukázané, že otec bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy na mal. W. podľa § 207 ods. 1 trestného zákona. Bol odsúdený na 6 mesiacov nepodmienečne. Otec bol v ústave na výkon trestu odňatia slobody pracovne je zaradený v mesiacoch apríl, máj a jún 2016.

8. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila podstatnou zmenou pomerov u mal. W., ktorá v septembri 2016 začala navštevovať 1. ročník Strednej odbornej školy polygrafickej v X., čím sa zvýšili výdavky na dieťa. Taktiež matka má ďalšie maloleté dieťa.

9. Matka býva v dvojgarsónke v spoločnej domácnosti s mal. W., svojim druhom G. T. a ich spoločným dieťaťom, mal. G., B.. X.X.XXXX. Matka je na rodičovskej dovolenke, mesačne poberá 250, 24 eur ( rodičovský príspevok 203,20 eur, rodinné prídavky na dve deti 47,04 eur). Jej druh je zamestnaný, má netto mesačný príjem 950 eur. Práve pre vysoký príjem druha nemá matka v súčasnosti ani nárok na náhradné výživné pre mal. W.. Mesačné výdavky s bývaním majú za nájom 206 eur, elektrinu 28,12 eur, internet 11,72 eur.

10. K plateniu výživného na dieťa matka uviedla, že otec v rokoch 2011 až 2015 nezaplatil B. W. žiadne výživné a v roku 2016 zaplatil 39,61 eur. Otec sa U. W. nestretáva, naposledy ju videl podľa vyjadrenia matky pred ich rozvodom.

11. Mal. W. navštevuje 1. ročník strednej školy v X.. Matka musela dieťaťu kúpiť notebook ( 719 eur), ktorý potrebuje k výučbe. W. je zdravá. Matka platí dcére ročne životné poistenie v sume 160,84 eur. V škole platila rodičovský príspevok 50 eur. Dieťa býva na internáte, za ktorý matka mesačne platí 39,50 eur a stravu 80 eur. V súvislosti s ubytovaním platila dieťaťu aj za anonymné závady 5 eur, kauciu 40 eur. Za ICIS kartu pre študenta platila 20 eur, potrebuje ju na cestovanie, kupovala si aj električenku. Dieťa bude dom dochádzať len na víkend, pričom cestovný lístok na trase V.- X. je 4,40 eur. Matka dáva dcére mesačne vreckové 20 eur.

12. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13. Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

21. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

22. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 7 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane rodičov. Súd zistil, že u mal. W. došlo k podstatnej zmene pomerov, lebo v súčasnosti chodí už na strednú školu v X., býva na internáte, čím sa matke zvýšili výdavky z jeho štúdiom, výchovou, vzdelávaním a aj ošatením, lebo primerane veku za viac ako 7 rokov narástla, dospela.

23. Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili, otec má stále vyživovaciu povinnosť len W. W.. Matke vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, dňa 7.7.2016 sa jej narodil G.. Matka žije v spoločnej domácnosti s otcom mal. G. a jej druh mesačne zarobí netto cca 950 eur. Príjem matky sa od posledného právoplatného rozhodnutia o výživnom znížil, lebo je na rodičovskej dovolenke a poberá mesačne rodičovský príspevok a rodinné prídavky v celkovej sume 250,24 eur. Otcovi sa príjem znížil z dôvodu, že bol do septembra 2016 vo výkone trestu pre prečin zanedbania povinnej výživy. Otec bol vo výkone trestu do 21.9.2016, aktuálne je na slobode, t.j. má možnosti nájsť si zamestnanie aj nie na začiatku natrvalo tak aspoň brigádne.

24. Súd prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Suma naposledy určeného výživného 140 eur ako výsledok dohody rodičov vzhľadom na vtedajší príjem otca (431 eur mesačne) bolo dostatočné. Súd totiž pri výške výživného vychádza z aktuálnej zaužívanej súdnej praxe určovať výživné povinnému rodičovi vo výške 30% zo sumy životného minima, ktorá suma sa delí počtom otcových detí. Teda pokiaľ by sa rodičia pri rozvode nedohodli na výživnom 140 eur, súd by určil v roku 2009 výživné 129 eur ( 30 % z 431 eur : 1 dieťa =129,30, zaokrúhlene 129 eur). Súd sumu 140 eur považuje v súčasnom období za primeranú pomerom zisteným na strane oboch rodičov, keďže dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Súd prihliadal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ak je povinný (otec) vo výkone trestu odňatia slobody, jeho možnosti a schopnosti sú dané predovšetkým zárobkovými možnosťami vo výkone trestu, okrem prípadu výkonu trestu odňatia slobody pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Skutočnosť, že otec je vo výkone trestu vyhodnotil tak, že on sám je zodpovedný za svoje konanie a práve svojim nezodpovedným spôsobom života sa dostal do väzenia a teda pripravil sa o možnosť lepšieho zárobku. Súd má za to, že v tomto konkrétnom prípade dieťa nemôže byť sankcionované znížením výživného. Z toho dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného i zamietol berúc do úvahy i fakt, že od 21.9. 2016 otec už ani nie je vo výkone trestu. Nakoľko od roku 2009 výživné zvyšované nebolo, otec neprejavuje žiadny záujem o mal. Klaudiu, celú výchovu a starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a aktuálne jej druh sa podieľa na výžive a vzdelávaní dieťaťa, súd dospel k záveru, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi znížiť výživné.

25. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutkové zistenia súd zamietol i návrh matky na zvýšenie výživného. Súd prihliadal na to, že logicky má na dieťa vyššie výdavky ako v roku 2009, ale príjem otca

neodôvodňuje zvýšenie výživného na 180 eur. Súd pritom vychádzal z toho, že je bez odborného vzdelania, ktoré by mu objektívne dávalo možnosť mať vysoký príjem. Nakoľko bol otec do 21.9.2016 vo výkone trestu a súdu sa ani lustráciou cez Sociálnu poisťovňu nepodaril zistiť akýkoľvek príjem, súd objektívne vychádzal z všeobecnej minimálnej mzdy na rok 2017 na území Slovenskej republiky. Táto minimálna mzda je 435eur a 30 % z tejto sumy predstavuje 130,50 eur. Teda súd by mohol zvýšiť výživné len na túto sumu. Otec mal ale v roku 2009 určené výživné 140 eur, preto súd aj návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.