Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoE-63-2016.pdf
PDF · 96.07 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/63/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: I. E., L.. XX.XX.XXXX, L. T. XX, XXX XX K. B., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX6570/2013, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.7963,26 Eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 33Er/349/2013-14 zo dňa 12.06.2013
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 33Er/349/2013-14 zo dňa 12.06.2013 p o t v r d z u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd prvej inštancie (predtým súd prvého stupňa) zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 07.12.2012, sp. zn. II/2012/2956, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2013 a vykonateľnosť dňa 13.01.2013. 2. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 1.763,26 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.021,82 Eur od 09.12.2011 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia vo výške 185,76 Eur, iné trovy vo výške 85,61 Eur a to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinný uzavreli dňa 22.04.2008 úverovú zmluvu. Podľa Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. čl. IX Záverečné ustanovenia bod 3 sa zmluvné strany dohodli že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa zák. č. 244/2002 Z.z., Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. 3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka a § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že v danom prípade bola rozhodcovská zmluva dojednaná vo forme rozhodcovskej doložky, zakotvenej vo Všeobecných obchodným podmienkach, čl IX Záverečné ustanovenia bod 3 bez toho, aby sa na toto ustanovenie poukázalo priamo v zmluve. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako doložku, ktorá nie je dojednaná platne, pre nedostatok písomnej formy. Zároveň uviedol, že rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná, keďže nie je dojednaná priamo v úverovej zmluve. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, je teda neplatná, z čoho vyplýva, že rozhodcovský súd nemal
právomoc konať a rozhodovať vo veci. Súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom a jeho materiálnu nevykonateľnosť. 4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Oprávnený uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. S poukazom na § 45 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní namietal, že ak sú splnené dôvody podľa § 45 ZRK exekučný súd je oprávnený len konanie zastaviť a nie nevydať poverenie. 5. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom, alebo inom konaní. Exekučný súd nemá právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku konať ako súd, ktorý rozhoduje vo veci samej; právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie; rozsudok zrušiť, alebo zmeniť jeho výrok. Oprávnený, ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať. Dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní sa týkajú výroku rozhodcovského rozsudku, ktorým sa zaväzuje účastník na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo také, ktoré odporuje dobrým mravom. Existencia, resp. neexistencia takéhoto dôvodu, je pritom priamo zistiteľná z výroku rozhodcovského rozsudku (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007). Ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08 v bode 37, v ktorom sa uvádza, že v záujme zabezpečenia stability práva a právnych vzťahov je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov, alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Taktiež exekučný súd nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku (bod 47 rozhodnutia C-40/08). Zároveň upozornil na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia §52 až §54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v VIII. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch (zákon NR SR č. 258/2001 Z.z. /ďalej len "ZoSU"/). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (§ 879 OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) ObchZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v tomto zákone sa posudzujú podľa Obchodného zákonníka a ak nie sú upravené ani v Obchodnom zákonníku, tak cez § 1 ods. 2 ObchZ sa spravujú Občianskym zákonníkom. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov, platných v čase uzavretia zmluvy. Oprávnený dal ďalej do pozornosti dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Predložením rozhodcovskej zmluvy povinným, si oprávnený (resp. jeho právny predchodca) plnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 93b zákona. č. 483/2001 Z.z. o bankách. V závere odvolania oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011. Preto žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v exekučnom konaní, voči ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP). Podaním odvolania uplatneného za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb., OSP, tak nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2,4 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), zostali zachované aj po 1.7.2016. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 8. Podľa § 243d ods. 2 (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015) zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (pozn. súdu, t.j. spotrebiteľské spory), a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa stotožňuje so správnosťou záverov súdu prvého stupňa a vecnou správnosťou rozhodnutia. 12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 02.04.2013 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II-2012/2956 zo dňa 07.12.2012, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 10.01.2013 a vykonateľnosťou dňom 13.01.2013. Záväzkový vzťah účastníkov konania má pôvod v spotrebiteľskej zmluve o poskytnutí spotrebného úveru, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a povinným dňa 22.01.2008. Oprávnený nadobudol exekučne vymáhanú pohľadávku postúpením. 13. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. účinné od 01.01.2008, na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom. Z čl. IX bod 3 citovaných VOP vyplýva dohoda zmluvných strán, že všetky spory, ktoré v budúcnosti medzi nimi vzniknú zo zmluvy, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa zák. č. 244/2002 Z.z., Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia nadobúda účinok právoplatného súdneho rozhodnutia. 14. Z obsahu rozhodcovskej doložky, z iných ustanovení obchodných podmienok, ani z textu samotnej, účastníkmi podpísanej zmluvy nevyplýva poučenie (usmernenie) spotrebiteľa zo strany banky (dodávateľa), že v zmysle zákona nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. 15. Odvolací súd poukazuje na to, že exekučný súd je pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP oprávnený a povinný z úradnej povinnosti skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citované ust. zákona sa vzťahuje na všetky zákonom aprobované exekučné tituly vrátane rozhodcovských rozsudkov a to aj s ohľadom na ust. § 45 ods. 1 a 2 ZoRK. Súčasťou skúmania predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je aj skúmanie legitimity titulového súdu (orgánu) na vydanie exekučného titulu. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti, ale naopak to má za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo/20/2008 z 22.4.2009, IV. ÚS 78/2011 zo 17.3.2011). 16. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok, ako aj rozhodcovskú zmluvu / doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 17. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ). 18. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Napadnutým uznesením zamietol žiadosť o udelenie poverenia, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre neprijateľný zmluvný charakter rozhodcovskej zmluvy, ktorá nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa tak nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou zmluvou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konaní vnúti.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že "ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu, preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“. 20. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sund“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere je konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie). 21. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 v znení k 22.04.2008 (ku dňu uzavretia zmluvy) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 22. Podľa § 53 ods. 2 OZ v cit. znení, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Príkladmý výpočet neprijateľných podmienok je obsiahnutý v § 53 ods. 4 OZ v cit. znení. V zmysle ust. § 53 ods. 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> OZ, je neprijateľná podmienka absolútne neplatná. 23. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. 24. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom). 25. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi. V prejednávanej právnej veci si rozhodcovskou zmluvou dodávateľ (oprávnený) zabezpečil prejednanie sporu so spotrebiteľom (povinnou) v rozhodcovskom konaní. 26. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej zmluve účastníkov, ako aj o nedostatku jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva a konanie oprávneného na základe tejto zmluvy nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa. 27. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom.
28. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy) oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu resp. rozhodcovská zmluvy alebo doložky so zákonom, predstavuje takú kolíziou dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva, s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 29. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď ustanovenia rozhodcovskej zmluvy o založení právomoci rozhodcovského súdu vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 30. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli. 32. Toto uznesenie bolo senátom Krajského súdu v Bratislave prijaté pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).