Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/66/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac, so sídlom v Šumiaci, IČO: 45 029 105, zastúpeného JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, so sídlom v Brezne, Kiepka 80 proti žalovanému NaV, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 14, IČO: 36 773 085, zastúpenému JUDr. Monikou Ludikovou, advokátkou, so sídlom vo Zvolene, ul. J. Kozačeka č. 11, o zaplatenie 3.539,79 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.539,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne, a to zo sumy 5.389,36 Eur od 15. 01. 2008 do 07. 05. 2008 a zo sumy 3.539,79 Eur od 08. 05. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou zo dňa 16. 12. 2011 doručenou Okresnému súdu Brezno dňa 19. 12. 2011 (na č. l. 1 - 3 p. v.) a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 30. 01. 2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.539,79 Eur s príslušenstvom.

2) Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 60Rob/38/2012-34 zo dňa 13. 03. 2012, proti ktorému podal žalovaný dňa 18. 04. 2012 v zákonnej lehote odpor (na č. l. 37 p. v.).

3) Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, právnej zástupkyne žalovaného, svedkýň M. K., C.. U. Ľ. a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:

4) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v žalobe zo dňa 16. 12. 2011 (na č. l. 1 - 3 p. v.), žalobca a žalovaný uzavreli Kúpne zmluvy zo dňa 08. 01. 2007 a 01. 06. 2007, na základe ktorých dodal žalobca žalovanému drevnú hmotu za dohodnutú kúpnu cenu 400,- Sk za 1 m3. Žalovaný odobral drevnú hmotu, za čo mu žalobca vystavil faktúru č. 2007/052 na sumu 5.389,36 Eur (162.360,- Sk) zo dňa 31. 12. 2007 s lehotou splatnosti 14. 01. 2008. Dňa 07. 05. 2008 žalovaný uhradil žalobcovi z uvedenej faktúry čiastku 1.849,56 Eur (55.720,- Sk) na základe príjmového dokladu. K úhrade zostáva čiastka 3.539,79 Eur (106.640,- Sk), ktorú žalovaný ku dňu podania žaloby na súd neuhradil. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, vznikol žalobcovi v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne (4,25 % + 10 %). Preto navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.539,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 5.389,36 Eur od 15. 01. 2008 do 07. 05. 2008, zo sumy 3.539,79 Eur od 08. 05. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy súdneho konania.

5) Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16. 04. 2012 doručenom tunajšiemu súdu dňa 18. 04. 2012 (na č. l. 37 p. v.) uviedol, že dlžnú čiastku 3.539,79 Eur neuznáva, nakoľko medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzájomnej kompenzácii pohľadávok. Listinné dôkazy predloží na súde. Navrhol preto, aby súd zrušil platobný rozkaz a vytýčil pojednávanie.

6) Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odporu zo dňa 07. 05. 2012 doručenom tunajšiemu súdu dňa 09. 05. 2012 (na č. l. 44 p. v.) uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným ohľadne žalovanej sumy nikdy nedošlo ku vzájomnej kompenzácii pohľadávok. Žalobca nie je dlžný, ani nebol žalovanému dlžný nejakú pohľadávku.

7) Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 05. 2013 doručenom tunajšiemu súdu dňa 28. 05. 2013 (na č. l. 75 p. v.) potvrdila, že žalovaný uhradil z faktúry č. 2007/052 vystavenej na sumu 5.389,36 Eur sumu 1.849,56 Eur. Uviedla však, že žalovaný vykonal pre žalobcu lesopestebné práce - uhadzovanie, vystavil žalobcovi dňa 11. 12. 2007 faktúru so zaúčtovaním č. FAV0700090 na sumu 84.847,- Sk (2.816,40 Eur) so splatnosťou 14. 12. 2007. Keďže žalobca v stanovenej lehote faktúru neuhradil, došlo medzi zúčastnenými stranami k započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalovaný preto uznáva svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 723,40 Eur (3.539,79 Eur mínus 2.816,40 Eur), ale namieta výšku úrokov z omeškania. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 12. 09. 2013 doručenom tunajšiemu súdu dňa 17. 09. 2013 (na č. l. 93 p. v.) trvala právna zástupkyňa žalovaného na tom, že došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok medzi žalovaným a Urbárskym a pozemkovým spoločenstvom Šumiac bez právnej subjektivity. Trvala tiež na tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože pohľadávka vznikla Urbárskemu a pozemkovému spoločenstvu Šumiac bez právnej subjektivity a žalobca nie je právnym nástupcom. Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac s právnou subjektivitou vzniklo dňa 20. 07. 2009. Preto navrhla toto súdne konanie zastaviť. V písomnom podaní zo dňa 06. 09. 2016 doručenom tunajšiemu súdu dňa 12. 09. 2016 (na č. l. 171 p. v.) vzniesla právna zástupkyňa žalovaného námietku premlčania sa nároku žalobcu uplatneného žalobou v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že trojročná premlčacia doba začala plynúť 15. 01. 2008 a uplynula 15. 01. 2011, pričom žaloba bola podaná na súd 19. 12. 2011. Kúpne zmluvy boli podľa žalobcu uzavreté v zmysle ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania navrhla žalobu zamietnuť.

8) Štatutárny zástupca žalobcu v konaní pred súdom tvrdil, že uvádzaná faktúra od žalovaného sa v zozname pohľadávok na Urbárskom a pozemkovom spoločenstve nenachádza, ani sa nenachádzala.

9) Právny zástupca žalobcu trval v konaní pred súdom na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom tvrdil, že žalobca faktúru č. FAV0700090 od žalovaného nikdy neobdržal a ani sa nenachádza v jeho evidencii faktúr. Starý výbor žalobcu odovzdával v roku 2009 novému výboru všetky dokumenty, avšak v prehľade odovzdaných faktúr, ktorý vyhotovila bývalá ekonómka C.. Ľ., sa takáto faktúra vôbec nenachádza. Žalobca ani doposiaľ nedisponuje žiadnym dokladom o započítaní pohľadávky žalovaným. Naopak, žalovaný bol už žalobcom vyzývaný dňa 19. 12. 2009 a dňa 30. 04. 2010, aby svoj dlh z faktúry zaplatil, pričom žalovaný na tieto výzvy vôbec nereagoval a mohol sa už vtedy brániť tým, že malo dôjsť k započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalovaný však tak neurobil a na výzvy žalobcu nereagoval. Právny zástupca žalobcu ďalej tvrdil, že žalobca je univerzálnym nástupcom spoločenstva bez právnej subjektivity, ktorú skutočnosť potvrdil aj Obvodný lesný úrad v Brezne vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 01. 08. 2013 (na č. l. 109 p. v.) a preto je v tomto spore aktívne legitimovaný. Počas prebiehajúceho súdneho konania právny zástupca žalobcu tvrdil, že v danom spore ide medzi žalobcom a žalovaným o obchodno-právny vzťah s tým, že žalobca realizoval svoju podnikateľskú činnosť hospodárenie v lese, teda bol podnikateľom. A preto je premlčacia doba v danom prípade v zmysle ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka 4-ročná. Táto premlčacia doba začala plynúť od 15. 01. 2008 a uplynula 15. 01. 2012, pričom žaloba bola podaná dňa 19. 12. 2011, t.j. v zákonnej lehote.

10) Štatutárny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že faktúru odovzdal osobne už nebohému pánovi Ľ. - predchádzajúcemu predsedovi spoločenstva - za prítomnosti pani K. a takisto aj zápočet bol dohodnutý a urobený ešte s predchádzajúcim predsedom spoločenstva.

11) Právna zástupkyňa žalovaného v konaní pred súdom naďalej tvrdila, že došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok, ktoré vznikli pôvodnému subjektu - bez právnej subjektivity, faktúra žalovaného

bola predložená jednak pani K. a nebohému pánovi Ľ. - predchádzajúcemu predsedovi spoločenstva. Potvrdila skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru na sumu 5.389,36 Eur, z ktorej žalovaný uhradil sumu 1.849,56 Eur. S predchádzajúcim vedením, t.j. už s nebohým pánom predsedom, bola uzavretá dohoda o započítaní faktúry č. FAV0700090 na sumu 84.847,- Sk (2.816,40 Eur) za vykonané lesopestebné práce pre urbár. Na základe tohto započítania potom žalovaný uznáva sumu vo výške 723,40 Eur. Právna zástupkyňa žalovaného však v priebehu súdneho konania zotrvala na tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore, pretože vznikol ako nový subjekt a nie je právnym nástupcom pôvodného spoločenstva bez právnej subjektivity. Zotrvala tiež na názore, že v súdenom prípade sa jedná o kúpu drevnej hmoty na základe kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka, teda sa jedná o občianskoprávny vzťah a mala za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Navrhla preto žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov súdneho konania.

12) Svedkyňa M. K.Č. vo svojej výpovedi pred súdom (na č. l. 153 - 156 p. v.) uviedla, že v určitom období (v roku 2007) bola členkou výboru u žalobcu a pamätala si, že za predchádzajúcim predsedom spoločenstva prišiel konateľ žalovaného s faktúrou, ktorú mu vtedy predchádzajúci predseda podpísal, aj mu ju schválil. O tejto faktúre vedel celý výbor. Svedkyňa tiež uviedla, že po nástupe nového výboru nemala vedomosť o tom, že žalovaný bol týmto novým výborom vyzvaný na úhradu faktúry, ktorej zaplatenie je predmetom súdneho sporu. Na otázku, či predchádzajúci (nebohý) predseda spoločenstva podpísal žalovanému prevzatie jeho faktúry na kópii, svedkyňa odpovedala, že tam už do konca nebola, ale zopakovala, že celý výbor o tej faktúre vedel, aj predseda prikyvoval a išli to podpisovať. Svedkyňa tiež zopakovala, že bola prítomná pri tom ako žalovaný dával predchádzajúcemu predsedovi faktúru, ten bral ceruzu do ruky, uviedla tiež, že to schválil celý výbor v tom čase, lebo tak robili viacerí, že mali faktúry a takto sa to kompenzovalo. V závere uviedla, že tá faktúra podpísaná určite bola.

13) Svedkyňa C.. U. Ľ.R. vo svojej výpovedi pred súdom (na č. l. 156 - 157 p. v.) uviedla, že pre žalobcu robila účtovníčku v období asi od roku 2001 do mája roku 2009. Tvrdila pritom, že ku nej sa žiadna faktúra od žalovaného na započítanie nedostala. Nepamätala si presne, ale raz sa v kancelárii u predchádzajúceho predsedu spoločenstva hovorilo, že žalovaný dal nejakú faktúru, ktorú však bolo treba ešte preveriť a odsúhlasiť. Nepamätala si už, či sa jednalo o túto konkrétnu faktúru žalovaného, nejaká faktúra bola vystavená, ale nevedela aká, faktúru svedkyňa nevidela a predchádzajúci predseda spoločenstva jej ju nedal. Svedkyňa tvrdila, že na započítanie dostávala všetky faktúry, ale nevedela uviesť, prečo sa táto konkrétna faktúra k nej nedostala, či tam niečo nebolo v poriadku, uviesť nevedela. Svedkyňa nevedela ani s určitosťou uviesť, či to bola tá faktúra od žalovaného, o ktorú sa jedná, myslela si však, že bola nejaká vystavená, či nejakú faktúru žalovaný predložil, len jej ju predchádzajúci predseda spoločenstva nedal, uviesť nevedela. Svedkyňa v závere len dodala, že pri započítavaní faktúr postupovala tak, že najskôr faktúru zaúčtovala a potom, keď bolo s čím započítať, klasickú dohodu o započítaní nerobili, ale vždy si potom vymenili pokladničné doklady - príjmové - výdavkové. Zdôraznila, že najskôr musela byť faktúra na započítanie zaúčtovaná, zaevidovaná a potom sa tie pokladničné doklady vystavili.

14) Právny zástupca žalobcu sa vo svojej záverečnej reči (na č. l. 239 p. v.) v plnom rozsahu pridržiaval doterajších ústnych a písomných vyjadrení a navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť spolu s príslušenstvom a trovami súdneho konania.

15) Právna zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči (na č. l. 239 p. v.) zotrvala na doterajších ústnych, ako aj písomných prednesoch. Poukázala na skutočnosť, že z faktúry, ktorá bola vystavená žalovanému, časť uhradil, to znamená, že obidve sporové strany akceptovali a dohodli sa na občianskoprávnom vzťahu. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania.

16) Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

17) Podľa § 768f Obchodného zákonníka, ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

18) Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19) Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

20) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 01. 06. 2007 uzavrel právny predchodca žalobcu - Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac (bez právnej subjektivity) - ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim Kúpnu zmluvu o prevode a predaji kalamitného dreva podľa § 132 a § 588 až 610 Občianskeho zákonníka. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z Kúpnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2007 nachádzajúcej sa na č. l. 12 - 14 p. v. Ďalej mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu dodal žalovanému a žalovaný odobral drevnú hmotu, čo mal súd preukázané z Preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie v období od 09. 11. 2007 do 16. 11. 2007 (na č. l. 65 - 67 p. v.) a z Dokladu o pôvode dreva v období od 20. 12. 2007 do 21. 12. 2007 (na č. l. 68 - 72 p. v.). Dohodnutú kúpnu cenu vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému faktúrou č. 2007/052 zo dňa 31. 12. 2007, splatnou dňa 14. 01. 2008 vo výške 162.360,- Sk (5.389,36 Eur). Túto skutočnosť mal súd preukázanú z faktúry č. 2007/052 nachádzajúcej sa na č. l. 7 p. v. Napokon mal súd preukázané, že žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 07. 05. 2008 sumu 55.720,- Sk (1.849,57 Eur), čo mal súd preukázané z Príjmového pokladničného dokladu č. P/08/020 nachádzajúceho sa na č. l. 6 p. v. Neuhradená zostala suma 106.640,- Sk (3.539,79 Eur), o čom svedčí strana 1 Knihy vydaných faktúr k 31. 12. 2008; všetky faktúry nachádzajúca sa na č. l. 5 p. v. Tieto skutočnosti neboli medzi žalobcom a žalovaným sporné, okrem poslednej - neuhradená suma zo strany žalovaného vo výške 3.539,79 Eur, pri ktorej sume žalovaný tvrdil, že táto suma zanikla do výšky 2.816,40 Eur (84.847,- Sk) v dôsledku započítania jeho pohľadávky voči právnemu predchodcovi žalobcu na základe faktúry č. FAV0700090 zo dňa 11. 12. 2007, splatnej dňa 14. 12. 2007. Ostatné skutkové tvrdenia, ktoré mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, žalovaný výslovne nepoprel, preto súd považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné (§ 151 ods. 1 .

21) Žalovaný v konaní: 1/ namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v spore a tvrdil, že žalobca sa nestal právnym nástupcom Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Šumiac bez právnej subjektivity, s ktorým bol žalovaný v zmluvnom vzťahu. Tvrdil pritom, že žalobca vznikol ako nový právny subjekt dňa 20. 07. 2009 a nie je právnym nástupcom pôvodného spoločenstva bez právnej subjektivity. Žalovaný ďalej v konaní: 2/ tvrdil, že žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 3.539,79 Eur zanikla v dôsledku započítania s pohľadávkou žalovaného do výšky 2.816,40 Eur ešte s právnym predchodcom žalobcu. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil žalovaný do súdneho spisu faktúru č. FAV0700090 zo dňa 11. 12. 2007, splatnú dňa 14. 12. 2007 vo výške 84.847,- Sk (2.816,40 Eur), stranu 38 Účtovného denníka - účtovný rok 2007 a stranu 2 Stavu záväzkov a pohľadávok ku dňu 31. 12. 2007 (na č. l. 76 - 78 p. v.) a navrhol vykonať výsluch svedkyne M. K.. Napokon žalovaný: 3/ vzniesol v konaní námietku premlčania sa nároku uplatneného žalobou, nakoľko v súdenom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah. Ku skutočnostiam namietaným žalovaným zaujíma súd nasledovný právny názor:

22) Podľa názoru súdu, právny predchodca žalobcu - Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac bez právnej subjektivity - bol založený dňa 27. 02. 1996 v zmysle Zákona č. 181/1995 Z. z., do ktorého spoločenstva sa združili vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti lesa a pastvín v katastrálnom území Šumiac, pričom podľa Článku 2 Stanov Urbárskeho a pozemkového spoločenstva v Šumiaci, ktoré nadobudli platnosť dňa 13. 12. 1998, „1. Urbárske a pozemkové spoločenstvo vykonáva svoju činnosť na území obce Šumiac, zodpovedá za ochranu majetku pastvín a lesa a ostatného nehnuteľného a hnuteľného majetku spoločenstva, za zveľaďovanie majetku, dosahovanie hospodárskych výsledkov a cieľom zabezpečenia podielov zo zisku pre členov spoločenstva. 2. Obhajuje právne záujmy svojich členov. 3. Predmet činnosti spoločenstva: a) zabezpečuje ochranu vlastníckych práv svojich členov a ich dedičov podľa počtu podielov v spoločnosti; b) zastupuje členov pri rokovaniach s orgánmi a organizáciami štátnej správy, obecnej samosprávy, štátnych lesov a ďalších orgánov; c) zabezpečuje pestebno - lesnú činnosť, udržiavanie pastvín, ochranu a zveľaďovanie majetku spoločnosti, vytvára

podmienky pre podnikateľskú činnosť, o čom oboznamuje členov; d) zabezpečuje v súlade so zákonom svoju hospodársku činnosť v odberateľsko - dodávateľských vzťahoch. Zodpovedá za dodržiavanie platných predpisov o hospodárení s lesným, urbárskym a ostatným majetkom spoločnosti.“ Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo Stanov Urbárskeho a pozemkového spoločenstva v Šumiaci, ktoré nadobudli platnosť dňa 13. 12. 1998, kedy boli schválené valným zhromaždením. Stanovy predložil na založenie do spisu žalovaný a tieto sa nachádzajú vo veľkej prílohovej obálke, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou súdneho spisu. Súd bol toho názoru, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý vznikol na základe Kúpnej zmluvy o prevode a predaji kalamitného dreva dňa 01. 06. 2007, bol vzťahom obchodno-právnym, aj keď bol v záhlaví kúpnej zmluvy označený ako „uzavretá dňa 1. júna 2007 podľa § 132 a § 588 až 610 Občianskeho zákonníka“. Avšak je potrebné vychádzať jednak z povahy subjektov uzatvárajúcich zmluvu a jednak z povahy záväzkových vzťahov. Žalovaný uzatvoril zmluvu ako podnikateľ zapísaný v obchodnom registri a právny predchodca žalobcu ako spoločenstvo bez právnej subjektivity založené podľa Zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý bol dňa 01. 05. 2013 zrušený Zákonom č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona č. 181/1995 Z. z. - spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej môže hospodáriť v lesoch a na vodných plochách, ak túto činnosť upravujú osobitné predpisy, spoločenstvo vykonáva túto činnosť v súlade s osobitnými predpismi. V § 3 ods. 2 citovaného zákona bolo upravené, že podnikateľskú činnosť, ktorá nie je uvedená v odseku 1, môže spoločenstvo vykonávať len za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. Aj z Článku 2 bodu 3. písm. c) a d) Stanov Urbárskeho a pozemkového spoločenstva v Šumiaci, platných od 13. 12. 1998 vyplynul predmet činnosti spoločenstva, a to zabezpečovanie pestebno - lesnej činnosti, udržiavanie pastvín, ochrana a zveľaďovanie majetku spoločnosti, vytváranie podmienok pre podnikateľskú činnosť (o čom oboznamuje členov), zabezpečovanie v súlade so zákonom svojej hospodárskej činnosti v odberateľsko

- dodávateľských vzťahoch a zodpovednosť za dodržiavanie platných predpisov o hospodárení s lesným, urbárskym a ostatným majetkom spoločnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právny predchodca žalobcu mohol vykonávať podnikateľskú činnosť v súlade so Zákonom č. 181/1995 Z. z., ako aj v súlade so Stanovami, čo sa premietlo aj do záväzkového vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, keď dňa 01. 06. 2007 uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode a predaji kalamitného dreva. V zmluve si riadne vymedzili predmet, kúpnu cenu a ostatné dojednania. Podľa názoru súdu, zmluva obsahovala záväzky zmluvných strán upravené v ustanovení § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka a je možné konštatovať, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že záväzkové vzťahy sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) a rozhodujúcou bola povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu (§ 261 ods. 5 Obchodného zákonníka). Cieľom právneho predchodcu žalobcu v zmysle Článku 2 bodu 1. Stanov bolo okrem iného aj zveľaďovanie majetku, dosahovanie hospodárskych výsledkov s cieľom zabezpečenia podielov zo zisku pre členov spoločenstva. Tento cieľ bol jednoznačne premietnutý aj do Kúpnej zmluvy o prevode a predaji kalamitného dreva zo dňa 01. 06. 2007. Ďalej bol súd toho názoru, že žalobca sa stal právnym nástupcom Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Šumiac bez právnej subjektivity, keď dňa 30. 05. 2009 boli valným zhromaždením schválené Stanovy Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Šumiac, ktoré v Čl. IV bode 3. deklarovali, že „Dňom registrácie Urbárskeho pozemkového spoločenstva Šumiac podľa týchto Stanov (ďalej len „UaPS Šumiac“) Obvodným lesným úradom Brezno prechádza celý majetok Urbárskeho pozemkového spoločenstva Šumiac (bez právnej subjektivity) na UaPS Šumiac s právnou subjektivitou vrátane všetkých práv a povinností voči tretím osobám aj so záväzkami.“ Túto skutočnosť mal súd preukázanú z Návrhu Stanov Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Šumiac zo dňa 30. 05. 2009 predloženého žalobcom do súdneho spisu, ktorý sa nachádza na č. l. 220 - 233 p. v. Z Rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Brezne číslo: D.-G. zo dňa 17. 07. 2009 (na č. l. 116 - 118 p. v.) vyžiadaného tunajším súdom mal súd preukázané, že tento úrad v súlade s § 26 Zákona č. 181/1995 Z. z. s odvolaním sa na § 18 ods. 2 písm. i) zákona rozhodol o výmaze Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Šumiac bez právnej subjektivity z registra pozemkových spoločenstiev a v súlade s § 27 ods. 1 a § 29 Zákona č. 181/1995 Z. z. rozhodol o zápise do registra pozemkových spoločenstiev Urbárske a pozemkové spoločenstvo Šumiac s právnou subjektivitou, so sídlom spoločenstva: 976 71 Šumiac. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 07. 2009. Z uvedeného potom vyplýva, že dňom 20. 07. 2009 prešiel celý majetok Urbárskeho a pozemkového spoločenstva Šumiac bez právnej subjektivity na žalobcu vrátane všetkých práv a povinností voči tretím osobám aj so záväzkami. Aj z listiny predloženej žalobcom do súdneho spisu - Stanovisko Obvodného lesného úradu v Brezne zo dňa 01. 08. 2013 (na č. l. 109 p. v.) vyplynulo, že žalobca sa stal univerzálnym nástupcom spoločenstva bez právnej subjektivity. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností potom

dospel súd k záveru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný a námietku žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodnú.

23) Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

24) Súd sa zaoberal aj tvrdením žalovaného v konaní, že žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 3.539,79 Eur zanikla v dôsledku započítania s pohľadávkou žalovaného do výšky 2.816,40 Eur ešte s právnym predchodcom žalobcu, pričom dospel k záveru, že k započítaniu pohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu uplatnenou žalobou nedošlo. Súd bol toho názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že právnemu predchodcovi žalobcu doručil faktúru č. FAV0700090 zo dňa 11. 12. 2007, splatnú dňa 14. 12. 2007 znejúcu na sumu 2.816,40 Eur (84.847,- Sk). Dôkaz o prevzatí, resp. doručení tejto faktúry právnemu predchodcovi žalobcu žalovaný nepredložil a túto skutočnosť nepreukázal ani výsluchom svedkyne M. K., ktorá sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nevyjadrila k doručeniu tejto faktúry a k aktu dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok. Svedkyňa len viackrát uviedla, že o tejto faktúre vedel celý výbor, ale do konca pri stretnutí predchádzajúceho predsedu spoločenstva s konateľom žalovaného nebola. Navyše, jej výpoveď bola oslabená výpoveďou svedkyne C.. U. Ľ., bývalej účtovníčky právneho predchodcu žalobcu, ktorá tvrdila, že faktúra žalovaného sa ku nej na zaúčtovanie nedostala, ani ju nevidela a predchádzajúci predseda spoločenstva jej ju nedal. Pri započítavaní faktúr postupovala tak, že najskôr faktúru zaúčtovala a potom, keď bolo s čím započítať, klasickú dohodu o započítaní nerobili, ale vždy si potom vymenili pokladničné doklady - príjmové - výdavkové. Zdôraznila, že najskôr musela byť faktúra na započítanie zaúčtovaná, zaevidovaná a potom sa tie pokladničné doklady vystavili. Existenciu faktúry žalovaného na započítanie poprel aj súčasný predseda spoločenstva (štatutárny zástupca žalobcu), ktorý výslovne uviedol, že uvádzaná faktúra od žalovaného sa v zozname pohľadávok na Urbárskom a pozemkovom spoločenstve nenachádza, ani sa nenachádzala. Pre súd neboli postačujúce ani listinné dôkazy predložené žalovaným - a to strana 38 Účtovného denníka - účtovný rok 2007 a strana 2 Stavu záväzkov a pohľadávok ku dňu 31. 12. 2007 (na č. l. 77 - 78 p. v.) - ktoré relevantným spôsobom nepreukazovali započítací prejav, resp. zánik pohľadávky žalovaného do výšky 2.816,40 Eur, pre súd nemali výpovednú hodnotu a od samého začiatku ich popierala aj strana žalobcu s tým, že ide o interné listiny žalovaného, ktorými nepreukazuje započítanie, resp. likvidáciu faktúry, ktorá nebola žalobcovi, prípadne právnemu predchodcovi žalobcu nejakým spôsobom doručená. Podľa názoru súdu, žalovaný neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že faktúru skutočne doručil právnemu predchodcovi žalobcu, a teda že došlo k započítaniu jeho pohľadávky do výšky 2.816,40 Eur s pohľadávkou uplatnenou žalobcom, či už jednostranným právnym úkonom alebo na základe dohody o započítaní.

25) Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

26) Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade sa jedná o občianskoprávny vzťah a teda, že pohľadávka žalobcu bola uplatnená po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Ako už súd vyššie uviedol, v bode 22) odôvodnenia tohto rozhodnutia, záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorý vznikol na základe Kúpnej zmluvy o prevode a predaji kalamitného dreva dňa 01. 06. 2007, bol vzťahom obchodno- právnym a preto je potrebné aj v otázke premlčania aplikovať na súdený prípad - ustanovenie § 397. Podľa tohto ustanovenia je premlčacia doba štyri roky, ktorá v danom prípade začala plynúť dňa 15. 01. 2008 a uplynula dňa 16. 01. 2012 (keďže posledný deň lehoty pripadol na deň 14. 01. 2008, ktorým bola sobota). Žaloba bola doručená súdu dňa 19. 12. 2011, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Preto súd považoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za právne irelevantnú.

27) V závere súd už len dodáva, že v súdenom prípade sa zaoberal iba tými tvrdeniami a námietkami sporových strán, ktoré mali význam pre skutkové vyhodnotenie a právne posúdenie veci.

28) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, zaujatý právny názor súdu a tiež vzhľadom na to, že žalobca pred súdom svoje tvrdenia riadne preukázal, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal

do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi popri istine 3.539,79 Eur i zákonný úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, a to zo sumy 5.389,36 Eur od 15. 01. 2008 do 07. 05. 2008 a zo sumy 3.539,79 Eur od 08. 05. 2008 do zaplatenia, teda tak ako sa žalovaný dostal do omeškania jednak pri čiastočnom plnení svojho záväzku a jednak pri plnení zvyšku svojho záväzku. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, t.j. vo výške 14,25 % ročne. K 31. 12. 2007 predstavovala základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska 4,25 % ročne plus 10 % ročne podľa Obchodného zákonníka.

29) O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia (ktorým sa konanie končí) samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 . Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).