Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-92-2020.pdf
PDF · 74.35 KB
Case nature
Subarea
2Cob/92/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: Remedies, s.r.o., so sídlom Kupeckého 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 733 954, zastúpeného POLÁČEK & PARTNERS s. r. o., so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, proti žalovanému: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpenému Allen & Overy Bratislava, s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 857 897, o zaplatenie 46.527,32 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/186/2014-1220 zo dňa 23.07.2019, o späťvzatí žaloby takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave pripúšťa späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/186/2014-1220 zo dňa 23.07.2019 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou dňa 07.08.2014, v spojení s rozšírením žalobného návrhu, pripusteným uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/186/2014-216 zo dňa 07.10.2015, právoplatným dňa 12.11.2015, v spojení s čiastočným späťvzatím zo dňa 06.02.2017 a 26.01.2018 a následnou zmenou žalobného návrhu, pripustenou na pojednávaní, nariadenom súdom prvej inštancie na deň 30.04.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 46.527,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.671,25 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, 9,05% ročne zo sumy 18.383,75 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia a 9,00% ročne zo sumy 6.618,08 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia titulom žalovaným neoprávnenej fakturácie za prístup právneho predchodcu žalobcu do distribučnej sústavy (tzv. G-komponent).
2. Súd prvej inštancie v predmetnej sporovej veci rozhodol rozsudkom č. k. 34Cb/186/2014-1220 zo dňa 23.07.2019, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 46.527,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 1.671,25 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, 9,05% ročne zo sumy 18.383,75 Eur od 13.11.2015 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 6.618,08 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia (výrok I) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II).
3. Proti uvedenému meritórnemu rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná strana sporu a po vykonaní procesných úkonov zo strany súdu prvej inštancie bol následne spis predložený Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov).
4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podaním, doručeným dňa 13.08.2020, doplneným podaniami zo dňa 23.10.2020, 24.11.2020 a 18.02.2021 navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o sťažnosti, vedeného Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 352/2020, Krajský súd v Bratislave po posúdení predmetného návrhu žalobcu uznesením č. k. 2Cob/92/2020-2063 zo dňa 14.04.2021 rozhodol tak, že odvolacie konanie prerušil do právoplatného skončenia uvedeného konania o sťažnosti. Rozhodnutie nadobudlo dňa 05.05.2021 právoplatnosť.
5. Podaním, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.04.2022 vzal následne žalobca žalobu späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil, dôvodiac tým, že rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 167/2022-250 zo dňa 24.03.2022 došlo k prijatiu odlišného právneho názoru, aké boli doposiaľ v rámci rozhodovacej praxe okresných a krajských súdov prijaté v skutkovo a právne obdobných veciach, týkajúcich sa oprávnenosti platby za prístup do distribučnej sústavy.
6. Žalovaný bol výzvou zo dňa 02.05.2022 vyzvaný, aby oznámil, či s predmetným dispozičným úkonom späťvzatia žaloby súhlasí. Žalovaný sa v odvolacím súdom stanovenej lehote k dispozičnému úkonu žalobcu vyjadril, a to podaním, doručeným dňa 30.05.2022, v ktorom uviedol, že so späťvzatím žaloby súhlasí a žiadal, aby odvolací súd zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania.
7. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 370 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Nakoľko žalobca dispozičným úkonom späťvzatia žaloby prejavil autonómnu vôľu dosiahnuť zastavenie sporového konania, pričom žalovaný s ním následne vyjadril súhlas a zároveň v uvedenej sporovej veci meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 34Cb/186/2014-1220 zo dňa 23.07.2019, z dôvodu podaného opravného prostriedku doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo, odvolací súd postupujúc v súlade s § 370 C.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby žalobcom, zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 34Cb/186/2014-1220 zo dňa 23.07.2019, a o zastavení predmetného sporového konania.
11. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p,. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
14. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým docieliť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia (§ 145 C.s.p.). Jedná sa zároveň o úkon fakultatívny, nakoľko žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť, a to za akýchkoľvek podmienok. Žalobca nie je povinný uviesť dôvody späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k predmetnému úkonu, do značnej miery relevantná. Je preto vhodné, aby žalobca priamo v podaní, ktorým žalobu vzal späť, uviedol dôvod, ak má tento právny význam v zmysle procesných predpisov. S poukazom na zásadu oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri posudzovaní procesného zavinenia podľa § 256 ods. 1 C.s.p. preukázané, či v konečnom dôsledku došlo k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže disponovať žalobou, pričom predmetný úkon späťvzatia realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Avšak uvedený reštriktívny záver nemožno
bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.08.2018).
15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeným v § 256 ods. 1 C.s.p. Nakoľko žalobca nijak nepreukázal existenciu správania žalovaného, ktoré by vyvolalo nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a odôvodnil ho len odkazom na rozhodnutie ÚS SR (bližšie viď ods. 5 odôvodnenia), v takom prípade realizovaním daného dispozičného úkonu zavinil zastavenie predmetného sporového konania žalobca. Z uvedeného dôvodu preto nárok na náhradu trov konania vznikol jednoznačne žalovanému (ako protistrane), pričom o jej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
16. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).