Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sd/39/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky V. G. M. E. Š. B. G. F. V. T. , Q. N. XXX/XX, L., proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava v konaní o invalidnom dôchodku, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.01.2016 č. XXX XXX XXXX 0. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.01.2016 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke od 09.12.2015 invalidný dôchodok v sume 144,60 eur mesačne, ktorý podľa § 82 označeného zákona a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa upravuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty zvýšila od 01.01.2016 na sumu 145,60 eur mesačne. 2. Rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, pretože má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tak ako to vyplýva z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce zo dňa 11.12.2015. Konštatovala, že navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, pretože pred vznikom invalidity, t.j. pred 09.12.2015 získala 14.684 dní (40 rokov a 84 dní) obdobia dôchodkového poistenia (presný rozpis je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozhodnutia) a pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Suma invalidného dôchodku bola určená v zmysle § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod u navrhovateľky bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s ustanovením § 63 ods.6 zákona o sociálnom poistení ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok (za roky 1984 - 2014). Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 01.01.1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007 priznaného a vyplácaného sociálnou poisťovňou, alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Úhrn osobných mzdových

bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 15,0391. V rozhodujúcom období navrhovateľka získala 9 859 dní dôchodkového poistenia, to znamená 27,0110 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,5568. Podľa § 63 ods.4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 bolo pripočítaných v roku 2015 19 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s tým bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu u navrhovateľky stanovená 0,6411. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok navrhovateľka získala 14 684 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom presný rozpis je uvedený v osobnom liste, ktorý tvorí súčasť rozhodnutia odporkyne, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek navrhovateľka dosiahne dovŕšením 62 rokov veku dňa 23.09.2021 (podľa § 65 ods.2 zákona o sociálnom poistení). V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 2 115 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 799 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 46,0247 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota (§ 64 ods.6 zákona o sociálnom poistení) je dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2015 stanovila sociálna poisťovňa (§ 64 ods.3 zákona o sociálnom poistení) tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2014, ktorá je 10,2524 eur upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roku 2014, t.j. 837,- eur a priemernej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za tretí štvrťrok kalendárneho roku 2013, t.j. 803,- eur, hodnota platná k 04.12.2015 je tak 10,6865 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 eur a indexu 1,04234122, zaokrúhlene na štyri desatinné miesta nahor. Tak ako je vyššie uvedené, invalidný dôchodok navrhovateľky je určený ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t.j. 0,6411 x 46,0247 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 x 45% pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo sa rovná 141,90 eur mesačne. Tento dôchodok bol v zmysle ustanovenia § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšený odo dňa jeho priznania o sumu 2,70 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. q/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z.) na sumu 144,60 eur mesačne. Uvedená suma invalidného dôchodku bola ďalej podľa toho istého ustanovenia zákona od 01.01.2016 zvýšená mesačne o sumu 1,- euro na sumu 145,60 eur.

3. Navrhovateľka vo včas podanom opravnom prostriedku žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové prejednanie a rozhodnutie, ktorý bude uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 90 % (podľa pol. 3 písm. b/ kapitoly V. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v rozsahu 80 %, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia a 10 % zvýšenie pre neurologickú diagnózu podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení). Namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu, ak posudkoví lekári dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je iba 45 %. V opravnom prostriedku ďalej uviedla, že rozhodnutie odporkyne v zmysle ustanovenia § 209 ods.1 druhá veta zákona o sociálnom poistení musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, v zmysle ktorých organizačná zložka odporkyne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Vo vzťahu k nesprávne zistenému zdravotnému stavu tvrdila, že pri vypracovávaní lekárskych správ posudkoví lekári sociálneho poistenia nevychádzali z celej jej zdravotnej dokumentácie poskytnutej všeobecným lekárom a získané dôkazy odporkyňa nevyhodnotila každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach. Z jej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že bola dlhodobo liečená pre viacero závažných diagnóz, jednou z nich je arteriálna hypertenzia III. stupňa. Stupeň hypertenzie sa pritom v posudku posudkového lekára neuvádza, aj keď je podstatný pre posúdenie jej celkového zdravotného stavu a už len táto diagnóza by sama o sebe podmieňovala invaliditu podľa kapitoly IX. zákona - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 1, písm. c/ a to so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60

- 80 %. Zdôraznila, že bola dlhodobo liečená na chronické pretrvávajúce bolesti na anasteziologicko- algeziologickej ambulancii (t.j. na ambulancii chronickej bolesti), boli jej predpisované dlhodobo lieky typu opiátov, ktoré však nepostačujú a je nútená liečbu podstupovať aj naďalej. Okrem toho trpí

depresívnou poruchou ťažkého stupňa, ktorú posudkový lekár bez bližšieho vysvetlenia zaradil medzi iné zdravotné postihnutia, napriek tomu, že v lekárskej správe je uvedené, že napriek kombinovanej medikácii nedochádza k žiadnemu antidepresívnemu efektu a jej ťažká psychiatrická diagnóza by sama o sebe podmieňovala invaliditu podľa kap. V. zákona - duševné choroby a poruchy správania, položka 3. - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písm. b/ ťažké formy a to v rozsahu 50 - 80 %. Trpí aj ochorením diabetes melitus, ktoré sa však v posudku posudkového lekára nenachádza. Následkom takéhoto zdravotného stavu bola práceneschopná po dobu jedného roka, a aj keď bola uznaná invalidnou a schopnou práce, nie je schopná vykonávať akúkoľvek prácu. V práci nepodáva adekvátny výkon, je unavená, ubolená, na hranici vypätia jej fyzických a psychických síl. Rozhodnutím o ukončení dočasnej práceneschopnosti posudkový lekár deklaroval, že je schopná práce s obmedzením, čo však nie je pravdou, pretože sa naďalej lieči, bolesti trvajú a jej ťažký depresívny stav sa neupravuje. Posudkový lekár však tieto skutočnosti vôbec nezobral do úvahy, preto jej zdravotný stav nebol posúdený komplexne tak, ako to má na mysli zákon. V ďalšom namietala nesprávne zaradenie jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia a z toho vyplývajúci nesprávny záver o stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože toto ochorenie malo byť zaradené skôr pod písm. c/ položky - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým a ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 - 50 %. V závere vyslovila názor, že v prípade ak sa prelína a navzájom podmieňuje niekoľko ťažkých diagnóz, je potrebné určiť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie to, pre ktoré zákon určuje najvyššie rozpätie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

4. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 31.05.2016 k podanému opravnému prostriedku navrhovateľky uviedla, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, pretože posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky je zhoršený na úroveň invalidity od 09.12.2015 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Navrhovateľke sa tak nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, preto napadnuté rozhodnutie odporkyňa žiadala ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa § 492 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016 konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

6. V danej veci ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. o konanie o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu (podľa § 250l a nasl. O.s.p.) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti SSP, a to podaním opravného prostriedku, ktorý bol doručený odporkyni dňa 26.02.2016, preto toto konanie sa dokonči podľa procesných ustanovení O.s.p.

7. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s posudkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 24.02.2016, doručený odporkyni dňa 26.02.2016 nie je dôvodný.

8. Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 09.12.2015 invalidný dôchodok v sume 144,60 eur mesačne, ktorý podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2016 zvýšila na sumu 145,60 eur mesačne. Pri rozhodovaní vychádzala zo zistenia, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý je obsiahnutý v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 11.12.2015 je navrhovateľka invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z obsahu tohto odborného posudku vyplýva, že navrhovateľka sa roky lieči pre bolesti celej chrbtice na podklade

degeneratívnych zmien. Vzhľadom prebiehajúcu liečbu lupienky bola prešetrovaná reumatológom ako možná psoriatická artritída, ktorá sa však v NÚRCH Piešťany nepotvrdila. Aj napriek liečbe v neurologickej ambulancii a ambulancii pre chronickú bolesť stav u navrhovateľky nie je uspokojivý, pretrváva výrazná algická symptomatológia s dráždením nervov a svalov, poruchou dynamiky a statiky celej chrbtice. Navrhovateľka je liečená pre depresívnu poruchu aj v psychiatrickej ambulancii, je nastavená na antidepresívnu liečbu, pričom jej stav nie je stabilizovaný ani kompenzovaný a je výrazne potencovaný somatickým ochorením s pretrvávajúcou bolesťou. Popísané zdravotné postihnutie vo vzájomnej súčinnosti znižujú pracovný potenciál navrhovateľky. Vzhľadom na takéto diagnózy u navrhovateľky rozhodujúcim zdravotným postihnutím je ochorenie chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % so zvýšením o 10 % pre ostatné postihnutia ( psorialis vulgaris a depresívna porucha ťažkého stupňa) spolu 45 % s dátumom vzniku invalidity od 09.12.2015. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporkyne ďalej vyplýva, že suma invalidného dôchodku u navrhovateľky bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Z obsahu opravného prostriedku navrhovateľky je zrejmé, že navrhovateľka predovšetkým namieta nesprávne stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď tvrdí, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne nevychádzali zo všetkých lekárskych nálezov a záznamov tak, ako boli predložené posudkovým lekárom prostredníctvom jej všeobecného lekára a naviac namieta aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k zisteniam o jej zdravotnom stave, pre ktoré nedostatky podľa jej názoru je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. V podanom opravnom prostriedku navrhovateľka nenamieta proti spôsobu výpočtu invalidného dôchodku, a ani nespochybňuje údaje týkajúce sa osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia ako aj aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktoré údaje v zmysle § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sú popri percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť rozhodujúcimi pre určenie výšky invalidného dôchodku.

10. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľky opätovne posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Michalovce dňa 29.04.2016, ktorý vo svojom posudku skonštatoval, že po opätovnom preštudovaní zdravotnej dokumentácie ako aj predložených odborných vyšetrení na svojom pôvodnom posudku naďalej trvá, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky považuje ochorenie chrbtice s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % so zvýšením o 10 % pre psoriázu a psychiatrické ochorenie, teda s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. Z obsahu ďalej vyplýva, že navrhovateľka sa roky lieči pre bolesti celej chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, bola prešetrovaná reumatológom ako možná psoriatická artritída, ktorá sa však nepotvrdila. Aj napriek liečbe v neurologickej ambulancii a ambulancii pre chronickú bolesť u nej stav nie je uspokojivý a pretrváva výrazná algická symptomatológia s dráždením nervov a svalov, poruchou dynamiky a statiky celej chrbtice. Aktuálny neurologický nález zodpovedá kapitole XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení určenou na hornej hranici percentuálneho rozpätia z dôvodu, že u posudzovanej nedošlo oproti posúdeniu zo dňa 11.12.2015 k výraznejšiemu zhoršeniu. Objektívny nález nezodpovedá zaradeniu do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm.c/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, o ktoré žiadala navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku, a naviac napriek námietkam navrhovateľky k rozhodujúcemu ochoreniu posudkový lekár zhodnotil, že zo všetkých jej chorôb je postihnutie chrbtice najzávažnejšie a v najväčšej miere ovplyvňuje pracovný potenciál navrhovateľky. Z posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľka sa lieči v psychiatrickej ambulancii pre depresívnu poruchu, je nastavená na antidepresívnu liečbu, jej stav nie je stabilizovaný ani kompenzovaný a je výrazne potencovaný somatickým ochorením s pretrvávajúcou bolesťou. Navrhovateľka sa na psychiatrii lieči od mája 2015, psychologické vyšetrenie je z novembra 2015, preto z posudkového hľadiska ešte nie je jej stav dlhodobo nepriaznivý a neboli vyčerpané všetky liečebné postupy. Stupeň psychiatrického ochorenia u navrhovateľky v žiadnom prípade nezodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 80 % ako to navrhuje navrhovateľka a toto jej ochorenie bolo zohľadnené pri zvýšení percentuálnej miery o 10 % spolu s ochorením na lupienku. Posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval aj na dátume vzniku invalidity u navrhovateľky, a to od 09.12.2015, t.j. po skončení výplaty nemocenského.

11. Na tomto závere, pokiaľ ide o mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky ako aj dátum vzniku invalidity zotrval aj druhostupňový orgán Sociálnej poisťovne, vysunuté pracovisko v Košiciach, a to vo svojom posudku zo dňa 19.05.2016. Posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. Gabriela Zátrochová za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľky považovala choroby podporného a pohybového aparátu zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č.4 zákona o sociálnom poistení so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, t.j. na hornej hranici (20-35 %) percentuálneho rozpätia. V posudku konštatovala, že navrhovateľka pracuje ako pomocná opatrovateľka v detskom domove a je dlhodobo sledovaná a liečená neurológom a algeziológom pre bolesti chrbtice. Opakovane bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení, naposledy v júni 2015 za účelom preliečenia. Realizované RTG vyšetrenia a MRI vyšetrenia chrbtice dokumentujú degeneratívne zmeny. Po absolvovanej liečbe vrátane rehabilitačného preliečenia je v objektívnom klinickom neurologickom náleze prítomná obmedzená hybnosť v krčnej a driekovej chrbtici, ľahké prejavy nervového s svalového dráždenia, stuhnuté chrbtové svalstvo. Navrhovateľka je bez svalových atrofií, hybnosť jej končatín je zachovaná, chôdza samostatná bez pomôcok, nie sú prítomné poruchy zvieračov. Navrhovateľka je zároveň liečená kožným lekárom pre psoriázu a opakované reumatologické vyšetrenia ako aj komplexné prešetrenie v NÚRCH nepotvrdili psoriatické poškodenie kĺbov. Od mája 2015 je sledovaná a liečená psychiatrom ambulantnou formou bez hospitalizačného preliečenia, a to pre jednu epizódu hlbokej depresie, ktorá je bez psychotických príznakov, bez suicidiálnych tendencií. Od januára 2015 je liečená pre cukrovku bez komplikácií, dobre kompenzovanú tabletami (perorálnymi antidiabetikami), stav je preto posudkovo nevýznamný. Vysoký krvný tlak u navrhovateľky je dobre kompenzovaný liečbou a je posudkovo taktiež nevýznamný. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia dospel k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú chronické recidivujúce bolesti chrbtice, pričom funkčné postihnutie vyplývajúce z chorobných (degeneratívnych zmien) na chrbtici je mierneho stupňa s poruchami kynetiky, bez trvalých ťažkých prejavov dráždenia nervov a svalov, bez svalových atrofií so samostatnou chôdzou bez nutnosti užívania opory, ktoré ochorenie bolo zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné iné zdravotné postihnutia navrhovateľky (bolesti krčnej a hrudnej chrbtice, iné spondylopatie, psoriáza, arteriálna hypertenzia III. štádium VVR, epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov, cukrovka nezávislá od inzulínu) zdôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, avšak ani jedno svojim charakterom a rozsahom hodnotené samostatne, nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.

12. Navrhovateľka ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré sa malo uskutočniť dňa 20.06.2016, a to z dôvodu práceneschopnosti a zároveň s ospravedlnením predložila lekárske správy a nálezy svedčiace o jej aktuálnom zdravotnom stave.

13. Na základe dožiadania súdu zo dňa 01.07.2016 s tým, aby bola dopracovaná lekárska správa vzhľadom na navrhovateľkou predloženú lekárske správu - nález MUDr. Jitky Janusovej zo dňa 10.06.2016 a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti u navrhovateľky zo dňa 13.06.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach predložila lekársku správu a posudok o zdravotnom stave u navrhovateľky zo dňa 01.08.2016 súdu dňa 04.08.2016. Z jeho obsahu vyplýva, že aktuálne doložené kontrolné psychiatrické vyšetrenie nedokumentuje zhoršenie zdravotného stavu a u navrhovateľky naďalej ide o epizódu ťažkej depresie bez psychotických príznakov, bez suicidiálnych tendencií, s tým, že je liečená iba ambulantne. Ide pritom o kontrolné vyšetrenie v rámci pravidelnej dispezarnej starostlivosti, bola upravená liečba. Ochorenie je už posudkovo zhodnotené v rámci iných zdravotných postihnutí s navýšením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Posudkový lekár sociálneho poistenia zotrval na rozhodujúcom zdravotnom postihnutí zaradenom do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení ako aj stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % s tým, že za ostatné zdravotné postihnutia priznal navýšenie o 10 %, t.j. spolu 45 %.

14. Navrhovateľka sa nezúčastnila ani pojednávania vo veci, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.10.2016, svoju neúčasť z dôvodu práceneschopnosti ospravedlnila listom zo dňa 04.10.2016. Zároveň k tomuto listu pripojila lekárske správy MUDr. Jána Štefana z anesteziologicko-algeziologickej ambulancie Vranov nad Topľou zo dňa 15.08.2016 a 20.09.2016, lekárske správy MUDr. Jitky Janusovej, psychiatra zo dňa 12.07.2016, 23.08.2016 a 21.09.2016, lekársku správu - nález MUDr. Martina Papireka, neurológa

zo dňa 13.09.2016 a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 13.06.2016. Na základe dožiadania súdu zo dňa 18.10.2016 bola dopracovaná lekárska správa a posudok o zdravotnom stave u navrhovateľky dňa 28.11.2016. Z obsahu doplneného posudku o zdravotnom stave navrhovateľky vyplýva, že novo doložené odborné lekárske vyšetrenia nedokumentujú zhoršenie zdravotného stavu, neurológ a algeziológ verifikujú v objektívnom klinickom náleze mierne obmedzenú hybnosť v krčnej a driekovej oblasti chrbtice, navrhovateľka je naďalej bez motorického deficitu so samostatnou chôdzou, bez pomôcok, bez sfinkterových ťažkostí. V psychiatrických ambulantných kontrolných vyšetreniach absolvovaných jeden krát za mesiac pretrváva depresívna nálada bez psychotických príznakov, bez suicidiálnych tendencií, v liečbe iba ambulantnou formou. Ochorenie je posudkovo zhodnotené v rámci iných zdravotných postihnutí. Posudkový lekár sociálneho poistenia naďalej zotrval na stanovisku, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím chronické recidivujúce bolesti chrbtice, pričom funkčné postihnutie je mierneho stupňa s poruchami kinetiky, bez trvalého ťažkého koreňového dráždenia, bez motorického deficitu, so samostatnou chôdzou bez sfinkterových ťažkostí, ktoré boli zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3, písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia. Ostatné vyššie uvedené iné zdravotné postihnutia zdôvodňujú navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % a naďalej ani jedno svojim charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne, nedosahuje podľa zákona o sociálnom poistení vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.

15. Navrhovateľka sa nezúčastnila pojednávania konaného pred súdom dňa 09.01.2017 a svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 04.01.2017. Ako dôvod neprítomnosti uviedla pretrvávajúcu práceneschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav. Súhlasila s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez jej účasti. K ospravedlneniu pripojila lekársku správu MUDr. Jitky Janusovej zo dňa 22.11.2016. ďalej uviedla, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu zamestnávateľ Detský domov v Michalovciach na základe lekárskeho posudku na výkon konkrétnej činnosti MUDr. Pavla Hermana a MUDr. Dušana Godu s ňou uzavrel Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru k 30.11.2016. Vyslovila nesúhlas s lekárskym posudkom Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2016 a naďalej trvala na podanom odvolaní ako aj na dôvodoch, ktoré sú v tomto podaní uvedené a na ďalších jej vyjadreniach vo veci. Žiadala, aby súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia jej zdravotného stavu a bol ustanovený znalec z odboru zdravotníctva - farmácia, odvetvie psychiatria z okresu Michalovce s tým, aby bolo znalcovi umožnené pribrať konzultanta v potrebnom odvetví. Navrhla, aby znalcovi bolo uložené odpovedať na tieto otázky: a/ zistiť, či jej psychické ochorenie je hlavnou príčinou jej neschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ak áno, od ktorého dátumu, b/ vyjadriť sa, či jej zdravotné ťažkosti jej umožňujú sa uplatniť na trhu práce a ak áno, v akej profesii, c/ posúdiť vývoj jej zdravotných ťažkostí počas celej jej liečby psychiatrických ťažkostí, d/ kedy bolo možné z psychiatrického hľadiska považovať jej zdravotný stav za ustálený pre účely posúdenia invalidity, e/ vyjadriť sa k správnosti lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálnej poisťovne, f/ určiť rozsah jej obmedzení v pracovnom a osobnom živote, g/ vyjadriť sa prípadne k iným skutočnostiam, ktoré znalec bude považovať za potrebné z hľadiska predmetu súdneho konania. Opätovne zdôraznila, že žiada, aby bola uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 90 %, a to za položku 3, písm. b/ kapitoly V., prílohy č. 4 zákona v rozsahu 80 %, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia a 10 % zvýšenie pre neurologickú diagnózu podľa § 71 ods.8 zákona o sociálnom poistení.

16. Vzhľadom na ospravedlnenú neprítomnosť navrhovateľky na pojednávaní dňa 09.01.2017 súd v súlade s ustanovením § 250g ods. 2 za použitia § 250l ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti navrhovateľky.

17. Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní zotrvala na písomnom stanovisku odporkyne a navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť s poukazom na zhodné hodnotenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovými lekármi sociálneho poistenia s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky bola stanovená v rozsahu 45 % a takýto stav vyplýva aj z posledného posúdenia, a to lekárskej správy zo dňa 28.11.2016.

18. Podľa § 70 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

19. Podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

20. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

21. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

22. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe : a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutie pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

23. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods.4,5,6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z.).

24. Podľa § 73 ods.2 zákona o sociálnom poistení suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % , sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods.1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

25. Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch komplexne vyhodnotili zdravotné postihnutia navrhovateľky na základe odborných lekárskych vyšetrení, vrátane dodatočne predložených lekárskych správ a nálezov v súdnom konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne. Navrhovateľka v konaní pred súdom napriek týmto lekárskym správam nepreukázala, že jej zdravotný stav je iný, než bolo zistené posudkovými lekármi, prípadne, že u nej prichádza do úvahy iné stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia pre posúdenie jej invalidity. Zo zhodných lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyplýva, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s prejavmi nervového a svalového dráždenia, zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 3b, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení má navrhovateľka stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť oproti zdravej fyzickej osobe v rozsahu 35 %, t.j. na hornej hranici percentuálneho rozpätia ( 20 % až 35 %) pretože u navrhovateľky pretrvávajú chronické recidivujúce bolesti chrbtice, pričom funkčné postihnutie vyplývajúce z chorobných (degeneratívnych) zmien chrbtice je mierneho stupňa s poruchami kinetiky, bez trvalých ťažkých prejavov dráždenia nervov a svalov, bez svalových atrofií so samostatnou chôdzou bez nutnosti užívania opory. Ostatné iné zdravotné postihnutia navrhovateľky (bolesti krčnej a hrudnej chrbtice, iné spondylopatie, psoriáza, arteriálna hypertenzia III. štádium VVR, epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov, cukrovka nezávislá od inzulínu) zdôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, avšak ani jedno svojim charakterom a rozsahom hodnotené samostatne, nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. V prípade psychického ochorenia u navrhovateľky je táto liečená ambulantne, a naďalej u nej ide o epizódu ťažkej depresie bez psychotických a suicidiálnych tendencií. Z posudkového hľadiska s poukazom na toto ochorenie jej zdravotný stav nie je dlhodobo nepriaznivý

a neboli ešte vyčerpané všetky liečebné postupy. Navrhovateľkou predložené lekárske správy a nálezy v priebehu konania o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne tak nedokumentujú iné hodnotenie jej zdravotného stavu, než je zachytené a úplných a vyčerpávajúcich posudkoch posudkových lekárov sociálnej poisťovne, ktoré sú označené v odôvodnení tohto rozhodnutia. V priebehu konania súd nemal dôvod pochybovať o objektivite posudkov posudkových lekárov, v ktorých sa nenachádza žiaden podstatný rozpor v hodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, ktorý by prípadne odôvodňoval nariadenie znaleckého dokazovania za účelom odstránenia rozporu v hodnotení jej zdravotného stavu. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že v konaní pred správnym orgánom bol dostatočne zistený a posúdený aktuálny zdravotný stav navrhovateľky pre účely jej invalidity, a tento sa zákonným spôsobom premietol do odvolaním napadnutého rozhodnutia, ktoré súd považuje za vecne správe. Neobstojí ani námietka navrhovateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pretože z obsahu rozhodnutia o invalidnom dôchodku výslovne vyplýva, že odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Michalovce, ktorý tvorí časť Lekárskej správy zo dňa 11.12.2015 a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatie posudkového záveru tvorí súčasť rozhodnutia odporkyne popri osobnom liste dôchodkového poistenia a je uvedený aj v prílohách tohto rozhodnutia doručovaného navrhovateľke do jej vlastných rúk.

26. V závere je potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky týmto rozhodnutím nie je dotknuté jej právo požiadať odporkyňu o zvýšenie invalidného dôchodku, v ktorom správnom konaní bude znova posudzovaný zdravotný stav navrhovateľky za účelom zistenia, či pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav u nej dôjde k zmene posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Súd preto zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 25.01.2016 ako vecne správne potvrdil.

28. Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní nebola úspešná a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.