Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2T-82-2015.pdf
PDF · 99.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/82/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.01.2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný H. Š., nar. XX.XX.XXXX v U. R. U., okres J., trvale bytom U. XXX/XX, U. R. U., ženatý, netrestaný
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
v presne nezistenom čase dňa 04.09.2011 odcudzil z novostavby rodinného domu v obci X., parc. č. XXX/XX, elektrocentrálu značky Honda - Europower, typ ER 2 CAT, výrobného čísla: Y., model P., čím spôsobil poškodenému Z.. J. J., bytom R. - D. Č.. XXX škodu vo výške 860,50 €
teda
- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu
č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a § 36 písm. j) Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovaný zaväzuje k náhrade škody voči poškodenému Z.. J. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. - D. XXX, okres R. U. vo výške 860,50 €.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného a svedka. Súd sa ďalej oboznámením s listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiáli, prečítaním výpovede z prípravného konania, a s celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že obžalovaný a prokurátor nemali záujem o uzavretie dohody o vine a treste.
Poškodený Z.. J. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že škodu, ktorá mu vznikla si uplatňuje a to vo výške 860,50 €.
Obžalovaný H. Š. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení o možnosti urobiť vyhlásenie, učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku a prehlásil, že sa cíti nevinný zo žalovaného skutku.
K otázke škody obžalovaný uviedol, túto škodu nie je ochotný nahradiť, ktorú uplatňuje poškodený, pretože žiadny skutok nespáchal a škodu poškodenému nespôsobil.
K samotnému skutku obžalovaný vypovedal, že čo sa týka elektrocentrály túto zo stavby nezobral. V tom čase vykonával práce na stavbe v Zlíne. U poškodeného na stavbe ostalo jeho lešenie, ktoré zo stavby zmizlo. Poškodeného spoznal na základe inzerátu, ktorý uverejnila jeho účtovníčka. Na stavbe vykonával práce týkajúce sa zateplenia domu a fasády, nakoľko dostal prácu v Zlíne, tak vykonal iba zateplenie. Následne zo stavby odišiel a fasádu dokončila iná spoločnosť. V Zlíne pracoval nepretržite aj cez víkendy až do decembra 2011. Disponoval kľúčom od rodinného domu, tento poškodenému vrátil neskôr po skutku, presný deň si nepamätal. Čo sa týka elektrocentrály, tá sa na stavbe nachádzala, túto pri svoje práci využívali. Elektrocentrála cez týždeň ostávala v rodinnom dome, cez víkend si ju poškodený brával domov. V Zlíne sme vykonávali práce od mája do konca decembra 2011. Čo sa týka práce vykonávaných na stavbe v Zlíne tieto boli realizované aj počas víkendu aj keď o tom nie je záznam v stavebnom denníku, pretože stavbyvedúci tam bol iba cez týždeň. Nakoľko na zákazke pracovali aj iné firmy tak ich čas súril a museli pracovať nepretržite. Čo sa týka údajov uvádzaných v zmluve o dielo z ktorej vyplýva, že k zahájeniu prác malo dôjsť 07.07.2011 a k ukončeniu najneskôr do 30.09.2011, obžalovaný uviedol, že si presne dátumy nepamätá, je možné že mal nastúpiť v máji ale nastúpili neskôr, ale pracovali určite až do 20.12.2011. Počas výkonu prác v Českej republike sa obžalovaný nepravidelne cez víkend vracal na Slovensko, pretože aj niektorí z robotníkov boli z iných častí Slovenska potrebovali si vymeniť resp. vybaviť veci. Poškodený ho ohľadom krádeže elektrocentrály, telefonicky nekontaktoval. Až následne sa u neho zastavil aj s J., ktorý mu ukázal kde býva. Toto stretnutie prebiehalo tak, že svedok J. stál obďaleč, nemohol počuť o čom sa bavia, poškodenému obžalovaný uviedol, že vzhľadom na to akí ľudia pracovali na stavbe, niet divu, že sa elektrocentrála stratila. Po dokončení prác na rodinnom dome sa na predmetnú stavbu už nevrátil, nakoľko jediné čo tam ostalo, bolo lešenie. Obžalovaného syn, ktorý to tam bol skontrolovať, po určitom čase zistil, že lešenie sa už na stavbe nenachádza. O vrátenie lešenia obžalovaný poškodeného žiadal, avšak tento mu povedal, že sa stratilo. Na stave okrem obžalovaného na stave pracovali ešte ďalší dvaja až traja, ľudia a jedným z nich bol aj J. J., ktorý najprv pracoval pre neho, potom zostal pracovať pre poškodeného J.. Okrem toho tam pracovali ďalší dvaja robotníci z U. R. U., pričom na ich mená si spomenúť nevedel. Skutočnosť, o tom kto ďalší mal, kľúče od domu nevedel uviesť ale on kľúče mal určite, tieto dostal od poškodeného pána J., a pokiaľ pracoval na stavbe on so svojimi ľuďmi, tieto kľúče mal iba on. Keď po nich prišli elektrikári bol tam on, takže im ja otváral stavbu svojimi kľúčmi, či niekto chodil na stavbu a mal kľúče v čase, keď tam on nebol, o tom vedomosť nemal.
S predmetnou elektrocentrálou sa nakladalo tak, že túto na stavbu používali oni, t. j. obžalovaný a jeho partia, ale aj tí elektrikári, keď tam boli v čase, keď tam boli aj oni. Poškodený si elektrocentrálu, keď sa práce skončili väčšinou brával domov. V prípade, že elektrocentrálu poškodený domov neniesol, ukladal
ju oni do domu, kde ju uložili a prikryli a tam ostala uzamknutá. Kľúče zo stavby nikomu inému nedával, disponoval nimi len on.
K výpovedi svedka- poškodeného obžalovaný uviedol, že poškodený aj s pánom J. boli u neho nie v piatok ale bolo to v nedeľu, pričom sa ohlásili telefonicky a čo sa týka uvedenej nahrávky, na tej nahrávke nie je nič rozumieť, túto nahrávku mu prehrávali na polícii v Senci.
Svedok - poškodený Z.. J. J., na hlavnom pojednávaní zotrval na výpovediach z prípravného konania a ďalej uviedol, že po príchode na stavbu bol dom riadne uzamknutý. Všetky otvory boli pozatvárané, nič nebolo poškodené, nakoľko od stavby existovali tri kľúče z ktorých jedným disponoval budúci majiteľ, ktorý v tom čase pracoval vo Švajčiarsku, druhým svedok a tretím obžalovaný, ako jediný možný páchateľ prichádza do úvahy pán obžalovaný. Čo sa týka spôsobu akým spoznal obžalovaného, bolo to na základe inzerátu, ktorý zadala jeho manželka, na ktorý sa obžalovaný ozval, vykonával práce na fasáde domu. Obžalovaný práce na fasáde nedokončil, nakoľko sa vyhováral, že má inú zákazku v Čechách. Pokiaľ mal vedomosť na stavbe jeho veci vo vnútri neostali. Svedkove veci si riadne zabezpečil. Po skončení prác obžalovaný neodovzdal poškodenému kľúče od stavby aj keď ho o to žiadal. Pán J. ho v priebehu dvoch týždňov mal opakovane kontaktovať, pričom obžalovaný mu kľúče odmietal vydať avšak toto vedel iba z tvrdenia pána J.. Po krádeži elektrocentrály poškodený kontaktoval obžalovaného viackrát, sa mu snažil telefonicky dovolať, nepamätal si či sa mu dovolal, následne sa s pánom J. vybral za obžalovaným, kde si zapol nahrávanie na mobile, ktoré predložil aj policajtom v Senci, obžalovaný mu povedal, že ak mu zaplatím 1.300 € resp. aj menej tak mu elektrocentrálu vráti, uviedol že ju má na schodoch za domom. Svedok J. sedel v tom čase na múriku asi 3 metre od nich, takže počul ich rozhovor. Manželka obžalovaného následne na poškodeného kričala, aby odišli, že obžalovaný doma nič nemá, z čoho on usúdil, že asi o niečom vie, pretože oni dopredu neavizovali, že obžalovaného navštívia. Po ukončení prác na stavbe sa obžalovaný ešte za ním zastavil, avšak až po skutku, pričom si bol odniesť nejaké veci. Čo sa týka elektrocentrály, táto ostávala uskladnená na mieste v technickej miestnosti. Elektrocentrála v piatok pred dátumom 04.09.2011 ostala na mieste v rodinnom dome, tento zamkli a odišli. Po príchode v pondelok zistili, že elektrocentrála sa na mieste nenachádza. Obžalovaný prišiel pracovať na stavbu, s pánom J. a ešte občas tam býval jeden ďalší muž. Kľúče od stavby nepožičiaval nikomu, pričom od celej novostavby existovali len tri kľúče, pričom jeden z tých kľúčov bol u majiteľa, ktorý bol s ním vo Švajčiarsku, druhý kľúč bol u poškodeného, pričom on ho nedal nikomu ani nepožičal, a tretí kľúč bol u obžalovaného. Svedok si bol určite istý na 100% že elektrocentrálu v piatok, keď skončili bolo to pred 04.09.2011 riadne uzamkli v dome, pamätal si že tam bol prítomný pán J., s ktorým tú centrálu dával dovnútra, či tam v tom momente bol obžalovaný, to si už nepamätal. Dom teda riadne uzamkli a keď následne po 04.09.2011 prišli na stavbu, dvere, okná, nič nebolo poškodené, avšak elektrocentrála v dome nebola. Predmetný rozhovor medzi ním a obžalovaným sa mal u neho doma v Brezovej pod Bradlom odohrať ešte buď v ten týždeň v piatok, keď zistili, že elektrocentrála bola odcudzená alebo to bolo na ďalší týždeň v piatok, pričom presný dátum sa nachádza na tom rozhovore, ktorý si nahral na diktafón a nahrávku poskytol polícii.
Svedok J. J., na hlavnom pojednávaní uviedol, že na novostavbe v obci Kaplna v rolku 2011 pracoval pre obžalovaného Š., pričom tieto práce boli vykonávané pre pána J.. K zmiznutiu elektrocentrály uviedol, že sa nediví, že táto elektrocentrála odtiaľ zmizla, dá sa povedať, že na dennom poriadku tam prichádzali policajti, nakoľko boli dvere opakovane vylomené. Dokonca aj jemu z novostavby zmizlo niekoľko vecí. Taktiež uviedol, že ku krádeží jeho vecí z predmetnej novostavby musí existovať aj záznam polície, nakoľko ich vtedy volal a boli aj na stavbe následne prítomní. Ohľadom stretnutia po zmiznutí elektrocentrály a navštívenia obžalovaného, uviedol, že si nepamätá presný čas, ale boli to minimálne dva mesiace kedy s poškodeným navštívili obžalovaného. Nebol prítomný a ani nepočul obsah rozhovoru medzi poškodeným a obžalovaným, a na mieste sa nachádzal len z dôvodu, že išli za obžalovaným len z dôvodu zmiznutia elektrocentrály. Navyše chcel uviesť, že s pánom obžalovaný ako aj pánom poškodeným nechce mať už nič spoločné, z dôvodu vykonávania prác pre poškodeného je skôr škodový. Nemal vedomosť o tom, či bola medzi poškodeným a obžalovaným vyhotovená nejaká nahrávka.
Po skončení prác s elektrocentrálou toho konkrétneho dňa, sa táto preniesla do budovy novostavby a tam sa uzamkla. Pred krádežou s elektrocentrálou pracoval s ňou on sám. Toho času pracoval už pre poškodeného J., nie je obžalovaného Š.. Nevedel uviesť presný dátum ani deň, ale elektrocentrálu riadne uzamkol do budovy novostavby. Následne po príchode na stavbu aj s pánom J. zistil, že elektrocentrála
sa tam nenachádza, pričom svedok uviedol, že od predmetnej novostavby mal aj on kľúče. K uvedenému doplnil, že na predmetnú stavbu išiel vždy iba s pánom J., aj keď týmito kľúčmi disponoval. Nevedel uviesť či aj iné osoby mali od novostavby kľúče. V čase zmiznutia elektrocentrály tam pán Š. už nepracoval.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedka, bola na návrh prokurátora v súlade s § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, a následne bol svedok vyzvaný na vyjadrenie k predmetným rozporom, najmä k tomu čo mal počuť, keď bol spoločne s Z.. J. navštíviť obžalovaného, svedok uviedol: že je to pravda, že sa nachádzal v určitej vzdialenosti od pána J. a pána Š., počul Š. kričať na J., že mu má vyplatiť nejaké peniaze, že mu je dlžný, ešte sa tam spomínalo, že mu má vrátiť nejaké lešenie. Pred tým než išli s J. za Š., J. mu povedal, že ide za Š. kvôli vráteniu tej centrály.
Na otázku, aby svedok sa vyjadril ku svojej výpovedi z prípravného konania, kde uvádzal, že elektrocentrálu musel odcudziť len ten kto mal kľúče od stavby, vedel že tá elektrocentrála sa tam nachádza, svedok uviedol, že si pamätá na to, že on kľúč od stavby dostal od pána J. až potom čo ho vrátil pán Š. a teda pán Š. mal kľúč od stavby, o čom jednoznačne vedel, pretože tam spolu na tej stavbe robili.
Tu elektrocentrálu s ktorou robil aj on v prítomnosti pána J. vložil do stavby, dovnútra za dvere. Spomínal si, že v tom čase ešte kľúče od stavby nemal, pretože ak sa dobre pamätal, tak stavbu zamykal pán J. a odišli preč. Svedok nechodil každý deň na stavbu, avšak keď prišiel možno po týždni, bol v sprievode pána J.. Pán J. odomkol stavbu a následne zistili, že elektrocentrála sa vo vnútri v stavbe nenachádza. Dvere ani okná na stavbe porušené neboli, preto aj vo svojej výpovedi uviedol, že elektrocentrálu odcudzil iba ten, kto o nej vedel a mal kľúče od stavby.
Podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku bola na hlavnom pojednávaní za súhlasu procesných strán prečítaná výpoveď svedka H. U. z prípravného konania, v ktorej uviedol, že obžalovaný je jeho strýko /je to manžel sestry jeho matky/. Svedok vystavil čestné prehlásenie o prítomnosti obžalovaného na stavbe Vedecko- technického parku ICT, Univerzity Tomáše Bati ve Zlíne, ktoré potvrdenie chcel od neho obžalovaný, ktorý tam aj bol, a pracoval pre nich ako subdodávateľ so svojimi ľuďmi a robil tam stavebné práce. Skutočnosť, či sa obžalovaný skutočne nachádzal dňa 04.09.2011 na predmetnej stavbe sa dá overiť zrejme len zo stavebného denníka, kde sa uvádza mimo iných aj druh činnosti, ktoré sa v ten deň na stavbe vykonali a vzhľadom k tomu, že on bol ich vedúci, a pokiaľ by vykonávali tie práce, tak by tam musel byt. Stavebný denník môže doložiť. Či obžalovaného v ten deň on sám videl na stavbe svedok uviedol, že on je konateľ spoločnosti a stavbu navštevuje v určitých intervaloch, ako napríklad kontrolné dni, pričom o tom sú záznamy keď na stave je prítomný. Nie je tam ale prítomný denne od toho je personál. V prípade potreby bol ochotný uviesť zoznam spolubývajúcich, ktorí majú povinnosť trvale byť prítomný na stavbe. Obžalovaný mu predmetnú elektrocentrálu neponúkal na predaj a ani nemal vedomosť o jej krádeži.
Po predložení stavebných denníkov svedok vypovedal, že zo dňa 04.09.2011 nie je v stavebnom denníku žiaden záznam o vykonaní prác na stavbe, bola to nedeľa a on nemá povinnosť urobiť záznam do stavebného denníku v deň, kedy sa na stavbe nepracovalo a z toho dôvodu nemohol potvrdiť fyzickú prítomnosť obžalovaného na tejto stavbe v deň 04.09.2011. Podľa stavebného denníku sa dalo dohľadať, kedy bol na stavbe prítomný a to dňa 02.09.2011 a potom 05.09.2011. Následne odvolal svoje čestné prehlásenie o tom, že obžalovaný bol v deň 04.09.2011 na stavbe v Zlíne.
Na záver sa súd na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi: odpis registra trestov, správou o povesti, CD nosičom s nahrávkou, odborným vyjadrením, fotokópiou stavebného denníka.
Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako má na mysli § 2 ods. 12 Trestného zákona súd dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby je preukázaná, pričom súd má za to, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby sa stal tak, ako je uvedené a že tento skutok spáchal obžalovaný.
Napriek tomu, že obžalovaný v priebehu celého trestného konania popieral spáchanie skutku tak, ako mu bolo kladené za vinu, súd sa nemohol stotožniť s jeho verziou okolností ohľadne spáchaného trestného činu.
Obžalovaný pred súdom poprel spáchanie skutku a spôsobenie akejkoľvek škody poškodenému. Obžalovaný uviedol, že elektrocentrálu nevzal. Sám obžalovaný na druhej strane potvrdil, že mal kľúče od stavby a nikomu ich nedal. Priebehu skutkového deja tak, ako je opísaný vo výroku tohto rozsudku, zodpovedá výpoveď poškodeného ako aj svedka J.. Poškodený jednoznačne vypovedal, že kľúče od stavby mal len on budúci majiteľ rodinného domu a obžalovaný. Svedok J., rovnako potvrdil skutočnosť, že boli u obžalovaného doma a počul ako na seba poškodený s obžalovaným kričali ohľadom vyplatenia nejakých peňazí a vrátenia lešenia. Z výpovede svedka H. U. podporenej záznamom zo stavebného denníka bolo zistené, že obžalovaný sa nachádzal na stavbe dňa 02.09.2011 /piatok/a potom 05.09.2011 /pondelok/, pričom skutok sa mal stať dňa 04.09.2011 v nedeľu, čomu zodpovedá aj tá skutočnosť, že sám obžalovaný vypovedal, že chodieval na víkendy domov na Slovensko. Na podklade oboznámenia sa so záznamami zo stavebného denníka svedok U. následne pred dožiadaným orgánom činným v trestnom konaní odvolal svoje čestné prehlásenie o účasti obžalovaného v deň 04.09.2011 na stavbe v Českej republike. Obrana obžalovaného teda vyznieva iba ako snaha vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, pričom súd dodáva, že jeho motiváciou pre uvedené konanie mohlo byť nezaplatenie peňazí a stratené lešenie vo vlastníctve obžalovaného.
Súd teda z výsledkov vykonaného dokazovania ustálil priebeh skutkového deja tak, ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku, pri absencii akýchkoľvek pochybností o inej jeho alternatíve.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vykonaným dokazovaním bola v konaní zistená a preukázaná časová aj príčinná súvislosť okolností súvisiacich so spáchaným trestným činom, rovnako aj motív páchateľa, plynúci z nezaplatenia peňazí a strateného lešenia vo vlastníctve obžalovaného. Súd v konaní nezistil žiadne odôvodnené skutočnosti, ktoré by spochybňovali zavinenie obžalovaného, naopak celkovú výpoveď obžalovaného hodnotí súd vzhľadom na jednoznačne zistený a ustálený priebeh skutkového deja v celom rozsahu ako účelovú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za skutok, ktorý mu je kladený za vinu.
Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd pri kvalifikácii konania obžalovaného stotožnil s právnou kvalifikáciou obžaloby a konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko mal za jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim zavineným úmyselným protiprávnym konaním naplnil obligatórne pojmové znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.
Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko si prisvojil cudziu vec /elektrocentrálu/ tým, že sa jej zmocnil a spôsobil malú škodu tak ako má na mysli ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného vo vzťahu k trestnému činu ako konanie v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.
Súd pri úvahe o druhu a výške trestu, pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie vo forme priameho úmyslu a jeho mieru, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd taktiež prihliadol na to, že u obžalovaného je prítomná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, priťažujúca okolnosť u obžalovaného prítomná nie je.
Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného, najmä pre uvedomenie si závažnosti následkov, ktoré môžu vzniknúť jeho protiprávnym konaním, v rámci individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo vedenie riadneho života pred spáchaním skutku. Nakoľko priťažujúca okolnosť v prípade obžalovaného nebola prítomná,
u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, a preto sa podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona znižovala horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Takýto trest, spojený s hrozbou jeho premeny na nepodmienečný trest odňatia slobody, podľa názoru súdu splní najmä svoj výchovný účel a bude motivovať obžalovaného, aby sa v priebehu skúšobnej doby vyhýbal akémukoľvek protispoločenskému konaniu.
Nakoľko obžalovaný spôsobil svojim protiprávnym konaním škodu poškodenému Z.. J. J., súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody voči poškodenému vo výške 860,50 eur. Predmetná suma predstavuje zostatkovú hodnotu predmetu odcudzenia stanovenú znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov spol. JHS s.r.o.
Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny k okolnostiam predmetnej veci a splní svoj účel tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.