Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18T-87-2019.pdf
PDF · 130.96 KB
Case nature
Area
Subarea
18T/87/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda, samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v trestnej veci obžalovaného: K. L., U.. XX.XX.XXXX H. N. E., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 15.06.2022 v Dunajskej Strede, takto
rozhodol:
Obžalovaný K. L., U.. XX.XX.XXXX H. N. E., F. R. G. Z. XXX/XX, C., O. N.Á. E.
sa uznáva za vinného, že
v období od 16. septembra 2017 do 13. februára 2018 v mieste svojho trvalého bydliska G. Z. XXX/ XX, C., O. N. E. a všade tam, kde sa v tomto období zdržiaval, ako aj v mieste pobytu oprávnenej N. L. XXX, O. N. E., zanedbával plnenie svojej vyživovacej povinnosti na mal. dcéru Y.. L.., U.. XX.XX.XXXX, ktorá povinnosť' mu vyplýva priamo z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ako aj z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda pod číslom konania 9P/29/2017 zo dňa 01.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2017, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 70 eur mesačne vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pričom výživné platil len sporadicky, čím mu za horeuvedené obdobie vznikol dlh k rukám matky Y. D., U.. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur, s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp, zn. 10P/12/2018 - 217 z 27.02.2020, právoplatného 16.05.2020, najmä na výrok pod bodom III. rozsudku,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čim spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 1 v súvislosti s § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zameškané výživné spolu s bežným výživným vo výške 200 eur k rukám oprávnenej matky Y. D.Q., U.. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1. Okresná prokuratúra Dunajská Streda podala dňa 26.júla 2019 na tunajší súd obžalobu sp. zn. 2 Pv 622/18/2201 zo dňa 25.júla 2019 na obžalovaného zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 16. septembra 2017 do 15. februára 2019 v mieste svojho trvalého bydliska G. Z. XXX/XX, C., O. N. E. a všade tam, kde sa v tomto období zdržiaval, ako aj v mieste pobytu oprávnenej N. L. XXX, O. N. E., zanedbával plnenie svojej vyživovacej povinnosti na mal. dcéru Y.. L.., U.. XX.XX.XXXX, ktorá povinnosť' mu vyplýva priamo z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ako aj z rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda pod číslom konania 9P/29/2017 zo dňa 01.06.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2017, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 70 eur mesačne vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, pričom výživné platil len sporadicky, čím mu za horeuvedené obdobie vznikol dlh k rukám matky Y. D.Q., U.. XX.XX.XXXX vo výške 510 eur.
2. Na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 (č.l. 162) bola prednesená obžaloba prokurátorom a obžalovaný po riadnom poučení, v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. K veci nevypovedal, preto bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu z 02.04.2019 (č.l. 24 - 28). Z uvedeného bolo zistené, že obžalovaný v tom čase bol zamestnaný v spoločnosti Build Haus, s.r.o., Kostolné Kračany ako vodič nákladného vozidla. Predtým v spoločnosti Pongi s.r.o. Veľký Meder. Ukončil strednú odbornú školu SOU Š., odbor opravár poľnohospodárskych strojov, SZŠ - Dunajská Streda. Čistý mesačný príjem mal vo výške 580 eur, inak nemajetný. Má tri deti, z toho jednu 5- ročnú. K veci uviedol, že je si vedomý vyživovacej povinnosti voči svojej maloletej dcére Y..L.. U.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 9P/29/2017 z 01.06.2017 mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 70 eur vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. S matkou dieťaťa žil v druhovskom vzťahu od roku 2012 do decembra 2016. Po rozchode, dcéra za posledný poldruha roka vždy viac ako polovicu mesiaca bola u neho v starostlivosti. Dňa 14.02.2018 podal návrh o zmenu umiestnenie dieťaťa, sp.zn. 10P/12/2018, toho času zatiaľ neukončené, avšak vo veci bol vydané neodkladné opatrenie z 20.02.2019, ktorým súd zveril maloletú do jeho starostlivosti. Dňa 15.02.2019 predložil doklady o úhrade výživného a podľa jeho prepočtov na výživnom nedlhuje. K prečítanému uviedol, že dieťa je v jeho starostlivosti, matka doposiaľ nezaplatila žiadne výživné, o dieťa sa nezaujíma.
3. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.04.2021 (č.l. 170) bol obžalovaný poučený, aby doložil všetky doklady preukazujúce zaplatenie dlžného výživného a následne požiada o zloženie dlžnej sumy do úschovy súdu. Ďalej dňa 29.10.2021 (č.l. 238) sa obžalovaný vyjadril, že je ochotný zaplatiť zameškané výživné, ale nemá k dispozícií číslo účtu. Ešte v ten deň bolo zistené číslo účtu oprávnenej osoby a táto skutočnosť bola oznámená obžalovanému (č.l. 242, 243) a aj tento úradný záznam oboznámený na hlavnom pojednávaní dňa 06.07.2022 (č.l. 271 rub). Následne dňa 06.07.2022 uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 9P/29/2017 právoplatný 06.06.2017bolo malol. dieťa zverené do os. starostlivosti matke a uložená povinnosť otcovi platiť výživné vo výške 70 eur mesačne. Následne rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10P/12/2018 z 16.05.2020 bolo zverené malol. dieťa otcovi a uložená povinnosť platiť výživné matke. Predbežným opatrením vo veci 10P/12/2018 právoplatným 20.02.2019 bolo dieťa zverené otcovi a uložená vyživovacia povinnosť matke. V zmysle rozhodnutí mal obžalovaný platiť výživné za dobu 4 mesiacov vo výške 280 eur. Za rok 2018 za 12 mesiacov vo výške 840 eur. Za rok 2019, kedy dieťa bolo zverené otcovi predbežným opatrením od 15.02.2019 za dva mesiace vo výške 140 eur. Spolu vo výške 1.260 eur. Za rok 2017 mal otec zaplatiť za september 14 dní, a to 23,66 eur, za mesiac okt., nov., dec. celkom 210 eur, spolu 242,66 eur. Otec zaplatil za rok 2017 sumu 200 eur, chýba suma 42,66 eur. Za rok 2018 mal zaplatiť 840 eur a zaplatil 719,86 eur, chýba suma 122,14 eur. Za rok 2019 mal zaplatiť za január 70 eur a za mesiac febr. 14 dní, a to 33,74 eur, spolu 103,74 eur. Otec zaplatil 134,50 eur a za celé žalované obdobie má nedoplatok 164,80 eur. Malol. dieťa je v starostlivosti otca 5,5 roka až do právoplatného rozhodnutia 10P/12/2018 matka dieťaťa poberala rodinné prídavky, ktorých sa domáhal vrátenia, avšak neúspešne, nakoľko sa zdržuje v zahraničí. Na dieťa aj t. č. dlhuje za 3 mesiace. V prípade, že súd za sumu 164,80 eur uzná obžalovaného vinným, navrhol upustenie od potrestania.
4. Dňa 06.07.2022 (č.l. 271) sa k veci obžalovaný vyjadril v tom smere, že je slobodný, vychováva 9 ročné malol. dieťa už 5 rokov, matka sa o ňu riadne nestará. Má nevlastnú sestru H., je to dcéra matky malol. Y., sú v kontakte. Pracuje vo firme Pura v Bratislave sídlom vo H. N. ako strojník s čistým mesačným príjmom 900 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, nevlastní žiaden majetok, bývam u svojej matky, ktorá má 84 rokov, starajú sa o ňu spoločne s dcérou. K veci uviedol, že sa necíti byť vinný, dlh nemá, okrem toho platil aj iné veci, škôlku a pod. a 3 krát matke platil aj na ruku po 50 eur, ktoré však neuviedla. V období od 16.09.2017 do 15.02.2019 uhrádzal výživné pravidelne výške po 70 eur mesačne a potom 50 eur, lebo matka ničím neprispievala, ani na šatstvo. Dlh vo výške 164,80 eur vyplýva z predložených dokladov.
5. So súhlasom strán bola prečítaná zápisnica o jeho výsluchu výživou oprávnenej z 30.04.2019 (č.l. 31 a nasl.). Z uvedeného bolo zistené, že po riadnom poučení uviedla, že s obžalovaným majú spoločnú dcéru Y..L.., U.. XX.XX.XXXX. Nakoľko s otcom dieťaťa - obžalovaným nežijú v spoločnej domácnosti Okresný súd Dunajská Streda ho zaviazal k prispievaniu výživného na dcéru sumou 70 eur vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k jej rukám. Následne rozhodnutím súdu bola dcéra zverená do starostlivosti otca a ona má povinnosť platiť výživné na dcéru vo výške 30 % zo životného minima, zároveň bol určený styk s ňou. Obžalovaný si vyživovaciu povinnosť voči dcére plnil nepravidelne od júna 2017 do februára 2019, a to v roku 2017 v mesiacoch jún, júl a august jej poslal po 70 eur a októbri, novembri a dva krát v decembri po 50 eur; v roku 2018 mesačne po 50 eur v januári, dva krát v marci, potom v máji, júni, septembri, novembri a decembri; v roku 2019 v januári a vo februári taktiež mesačne po 50 eur, preto mu vznikol dlh vo výške 560 eur za obdobie od júna 2017 do februára 2019. Je zamestnaná ako robotníčka u spoločnosti SMRC, Nitra, kde má priemerný mesačný zárobok 700 eur, okrem toho dostáva rodinné prídavky na dve deti a výživné na staršiu dcéru vo výške 50 eur. Je nútená pracovať dlhšie alebo pracovať aj viac zmien, aby uživila rodinu. Jej bývalý druh - obžalovaný na jej meno pobral rôzne pôžičky a teraz ich ona musí splácať, takže darmo robí viac, exekútor jej zoberie peniaze. Býva na adrese trvalého bydliska so svojou dcérou. Dcéra navštevuje Materskú školu N. L. s vyučovacím jazykom maďarským, otec svoju dcéru nosieval k sebe domov a nikdy ju nedoniesol späť domov na čas, veľa krát musela ísť pre dcéru a bolo tak, že ho zato oznámila na polícii, lebo nebol ochotný ju vydať. Je pravda, že počas letných prázdnin sa zdržiavala dcéra viac krát u svojho otca viac dní po sebe, ale to nepovažuje za striedavú starostlivosť o dcéru. Vždy sa snažila vyhovieť požiadavkám obžalovaného, keď chcel svoju dcéru vidieť aj mimo stanovený čas, čo však jej nie je dovolené. Pokiaľ dcéra bola v jej starostlivosti, tak otec dieťaťa dcére nekúpil žiadne hračky, ošatenie alebo iné veci pre jej potrebu. Na Vianoce nedostala žiadne darčeky. K uvedenému sa vyjadrila obhajkyňa obžalovaného, že výpoveď matky nie je pravdivá, s obžalovaným žili v družskom pomere do roku 12/2016, od 15. januára 2017 bola malol. v osobnej starostlivosti otca do febr. 2019, kým nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Každý mesiac najmenej 21 dní, z uvedeného dôvodu bol podaný návrh v poručenskej veci už od roku 2017. V týchto konaniach bola preukázaná skutočnosť, že o malol. sa staral otec a staršia sestra. Výživné bolo uhrádzané podľa dokladov, čo predložili súdu. Obžalovaný k tomu uviedol, že v civilných veciach bolo preukázané, že matka klame.
6. Dňa 06.07.2022 boli oboznámené listinné dôkazy (č.l. 271 rub).
7. Z rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 9P/29/2017 (č.l. 45) z 01.06.2017, právoplatný 06.06.2017 je zrejmé, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke, pričom bola schválená rodičovská dohoda o povinnosti otca maloletej - obžalovaného prispievať na výživu maloletej vo výške 70 eur mesačne do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky; dlh na zročnom výživnom nevznikol a zároveň bol upravený styk s maloletým dieťaťom. Ďalej výchovné opatrenie - dohľad nad výchovou dieťaťa bolo zastavené.
8. Z uznesenia tunajšieho súdu sp.zn. 10P/12/2018 (č.l. 47) z 20.02.2019, je zrejmé, že bolo rozhodnuté neodkladným opatrením o dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca - obžalovaného a určená vyživovacia povinnosť matke, taktiež styk s maloletou a jej matkou. Následne rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda v tejto veci sp.zn. 10P/12/2018 (č.l. 183) z 27.02.2020 bolo rozhodnuté o (konečnom) zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca - obžalovaného a určená vyživovacia povinnosť matke, taktiež styk s maloletou a jej matkou, s tým že matkin dlh na výživnom vo výške 691,26 eur za obdobie od 14.02.2018 do 29.02.2020 sa jej povolil splácať spolu s bežným výživným po 50 eur a zároveň sa zmenilo predchádzajúce poručenské rozhodnutie sp.zn. 9P/29/2017 z 01.06.2017.
9. Z rodného listu maloletej (č.l. 52) je zrejmé, že maloletá sa narodila 18.05.2013, otcom maloletého dieťaťa je obžalovaný a matkou je výživou oprávnená.
10. Z rozhodnutia o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie (č.l. 53) je zrejmé, že maloletá bola prijatá na celodenný pobyt do Základnej škody s materskou školou Jahodná od 01.04.2019, na základe žiadosti rodičov z 26.03.2019.
11. Z poštových poukážok (čl. 54-56 s rozpisom na čl. 57) boli zistené platby na výživné zo strany obžalovaného k rukám maloletej na jej adresu, ktorá je zhodná s adresou výživou oprávnenej, a to 09.01.2017 vo výške 50 eur, 17.01.2017 vo výške 50 eur, 28.02.2017 vo výške 50 eur, 24.05.2017 vo výške 50 eur, 19.06.2017 vo výške 70 eur, 11.07.2017 vo výške 70 eur, 07.12.2017 vo výške 50 eur, 29.12.2017 vo výške 50 eur, 31.01.2018 vo výške 50 eur, 21.03.2017 vo výške 50 eur, 05.04.2017 vo výške 50 eur, 05.05.2017 vo výške 50 eur, 21.08.2017 vo výške 70 eur, 04.10.2017 vo výške 50 eur, 06.11.2017 vo výške 50 eur, 05.03.2018 vo výške 50 eur, 21.03.2018 vo výške 50 eur, 04.05.2018 vo výške 50 eur, 06.06.2018 vo výške 50 eur, 26.09.2018 vo výške 50 eur, 05.11.2018 vo výške 50 eur, 18.12.2018 vo výške 50 eur, 05.01.2019 vo výške 50 eur, 26.01.2019 vo výške 50 eur.
12. Z potvrdenia ÚPSVaR z 27.03.2019 (č.l. 61) je zrejmé, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy v období od 12.08.2008 do 28.02.2009, kedy bol vyradený z dôvodu, následne začal vykonávať samostatne zárobkovú činnosť. Uvedené potvrdzuje aj oznámenie zo sociálnej poisťovne z 27.03.2019 (č.l. 62), že obžalovaný bol evidovaný ako SZČO od 01.07.2010 do 30.09.2016. Potvrdzuje to aj výpis zo živnostenského registra (č.l. 66), kedy obžalovaný mal živnosť od 11.02.2009 do 26.01.2017.
13. Zo správy ÚPSVaR z 28.03.2019 (č.l. 68, 69) je zrejmé, že výživou oprávnená bola na posledky v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.01.2017 do 05.05.2017, nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi ani náhradného výživného za neplatené výživné.
14. Z odpisu registra trestov (č.l. 258) obžalovaného sú zrejmé 2 záznamy, a to 1/ rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda z 09.06.1986 sp.zn. 1T/114/86 pre trestný čin opilstva a neposkytnutia pomoci, za čo mu bol uložený 6-mesačný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou do 25.06.1988, pričom sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený; 2/ rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda z 28.07.1987 sp.zn. 1T/127/87 pre trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve, za čo mu bol uložený peňažný trest 3.500 Sk, ktorý zaplatil 17.09.1987, pričom sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený.
15. Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 259) obžalovanému vyplýva 8 záznamov, a to 1/ dňa 02.01.2017 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - nemal bezpečnostné pásy, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur; 2/ dňa 09.11.2017 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - nedal prednosť sanitke, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40 eur; 3/ dňa 15.09.2019 priestupok pre nesprávny výpočet mýta, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur; 4/ dňa 27.01.2020 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - nemal bezpečnostné pásy, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 eur; 5/ dňa 07.07.2020 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - nerešpektoval dopravnú značku, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur; 6/ dňa 12.08.2020 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - prekročenie najvyššej prípustnej hmotnosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 90 eur; 7/ dňa 29.10.2020 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - prekročenie povolenej rýchlosti, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 150 eur; 8/ dňa 27.09.2021 priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky - vedenej motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti.
16. Z lustrácie v registri sociálnej poisťovne (č.l. 268) na obžalovaného je zrejmé, že obžalovaný je v pracovnom pomere 1/ v spoločnosti Regasz plus s.r.o. od júla 2020 s vymeriavacím mesačným základom v roku 2022 vo výške 38 eur a 2/ v spoločnosti Pura W, s.r.o. od 09.05.2022 s vymeriavacím základom za mesiac vo výške 504 eur. K tomu obžalovaný uviedol, že u spol. Regasz plus, s. r. o. dostával na ruku denne 40 eur.
17. Z lustrácie v registri sociálnej poisťovne (č.l. 172) na výživou oprávnenú je zrejmé, že naposledy bola v pracovnom pomere u spoločnosti Jober s.r.o. od 30.08.2019 do 30.09.2019 s vymeriavacím základom mesačne 520 eur.
18. Z poštových poukážok predložených obhajobou (č.l. 178-182) sú zrejmé platby obžalovaného pre maloletú s adresou zhodnou ako u obžalovaného, a to dňa 03.06.2016 vo výške 50 eur, dňa 04.07.20?? vo výške 50 eur, dňa 28.02.2017 vo výške 50 eur, ďalej k rukám maloletej na jej adresu, ktorá je zhodná s adresou výživou oprávnenej, a to 28.02.2017 vo výške 50 eur, 17.01.2017 vo výške 50 eur, 09.0?.???? vo výške 50 eur, 05.05.2017 vo výške 50 eur, 05.04.2017 vo výške 50 eur, ??.??.???? vo výške 50 eur, 11.07.2017 vo výške 70 eur, 19.06.2017 vo výške 70 eur, 24.05.???? vo výške 50 eur, 06.11.2017 vo výške 50 eur, 04.10.2017 vo výške 50 eur, 21.??.???? vo výške 70 eur, 07.12.2017 vo výške 50 eur, 29.??.???? vo výške 50 eur; zároveň bolo predložené potvrdenie pre klienta - vklad v hotovosti v sume 200 eur dňa 10.08.2018 (č.l. 180 dole); potom dňa 18.12.2018 vo výške 50 eur, 26.09.2018 vo výške 50 eur, bez poštovej pečiatky vo výške 50 eur, 05.11.2018 vo výške 50 eur, dňa 29.11.2018 stravné v materskej škôlke vo výške 17,86 eur, dňa 11.02.2020 stravné vo výške 22,80 eur, 13.06.2019 stravné vo výške 40 eur, 24.??.???? vo výške 10 eur, 05.03.2018 vo výške 50 eur, 31.01.2018 vo výške 50 eur, bez poštovej pečiatky vo výške 50 eur, 06.06.2018 vo výške 50 eur, 04.05.2018 vo výške 50 eur a 21.??.???? vo výške 50 eur (pod otáznikom nečitateľný záznam - mimo rozsahu kopírovania).
19. Zo správy obce Jahodná (č.l. 199) zo dňa 16.07.2021 bolo zistené, že obžalovaný nebol priestupkovo riešený a vedie riadny život.
K výroku o vine:
20. Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
21. Rozsah vyživovacej povinnosti je ohraničený možnosťami a schopnosťami povinného, spravidla je určený tak, aby zodpovedal príjmom a majetkovým pomerom povinného (§ 62 ods. 2 ZR). Pri naturálnej forme plnenie spočíva najmä v osobnej starostlivosti o dieťa, v poskytovaní vlastnej výživy, ošatení, bývaní, v príprave na budúce povolanie. Relutárna forma predstavuje platenie výživného v pravidelne sa opakujúcich dávkach (§ 76 ZR), započítanie pohľadávok je prípustné len pri plnení vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa (§ 76 ods. 2 ZR). Rozsah plnenia relutárne určenej vyživovacej povinnosti sa vždy rieši formou predbežnej otázky.
22. Objektom prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. je nárok na výživu a tento je založený na príslušných ustanoveniach Zákona o rodine. Toto ustanovenie sa totiž vzťahuje iba na taký druh vyživovacej povinnosti, ktorá plynie priamo zo Zákona o rodine. Z uvedeného ďalej vyplýva, že sa nevyžaduje, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu. V prípade, že by civilný súd nerozhodol o vyživovacej povinnosti a o jej rozsahu, orgány činné v trestnom konaní, resp. súd by v rámci posúdenia predbežnej otázky určil existenciu a rozsah vyživovacej povinnosti sám a samostatne. Ak však v danej veci existuje rozhodnutie civilného súdu o otázke výživného a jej rozsahu, orgány činné v trestnom konaní a súd z tohto vychádzajú, avšak iba za situácie, že by sa v rámci konania nepreukázala existencia podstatných zmenených pomerov, či na strane povinného alebo oprávneného.
23. Objektívna stránka má dve formy - neplnenie vyživovacej povinnosti (in natura alebo relutárne) alebo vyhýbanie sa jej plneniu. Neplnením sa rozumie aj stav, v ktorom povinná osoba neplní vôbec alebo v určenom rozsahu, a to po dobu najmenej dvoch mesiacov v priebehu dvoch rokov.
24. Predmetom útoku trestného činu zanedbania povinnej výživy je osoba, voči ktorej má páchateľ zákonnú vyživovaciu povinnosť (spravidla maloleté dieťa, pričom platobným miestom je spravidla druhý rodič - osoba výživou oprávnená.)
25. Trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona je dokonaný naplnením jeho zákonných znakov, t. j. okamihom, keď páchateľ najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Páchateľ sa tohto trestného činu totiž dopúšťa už tým, že si najmenej po dobu 2 mesiacov v období 2 rokov neplní svoju zákonnú
povinnosť vyživovať, alebo zaopatrovať iného čo aj z nedbanlivosti. Pokiaľ tak koná aj nad rámec dvoch mesiacov už len udržuje tento protiprávny stav, inak povedané spojito, v každom časovom momente pokračuje v páchaní tejto trestnej činnosti až do jej dokončenia. Páchaním tejto trestnej činnosti - tohto trestného činu - sa preto rozumie celá doba jeho páchania, a to až do doby pokiaľ nie je dokončený, čo sa stane až vyhlásením rozsudku prvého stupňa.
26. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je jednou zo základných povinností rodiča voči dieťaťu a flagrantný prístup k tejto povinnosti musí viesť k postihu rodiča. Predpokladom zodpovednosti za trestný čin podľa § 207 Trestného zákona je, že povinnosť vyživovať iného vyplýva priamo zo zákona, a preto nie je nevyhnutné, aby vyživovacia povinnosť a jej rozsah boli určené rozhodnutím súdu. Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom upravuje Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1, v zmysle ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Aj v prípade, ak by výška vyživovacej povinnosti nebola autoritatívne určená rozhodnutím súdu, je osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči maloletým, povinná platiť výživné aspoň v minimálnej zákonom stanovenej výške. Určenie minimálnej výšky výživného sa odvodzuje od ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Z tohto ustanovenia vyplýva, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. V danej súvislosti má súd za potrebné uviesť, že povinnosťou rodiča, ktorému deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti, je prispievať na ich výživu a to aj na úkor svojich vlastných potrieb a neprenechávať ich výživu len na rodiča, ktorému je dieťa zverené.
27. Prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorý je predmetom prejednávanej veci je jedným z trestných činov, ktorý môže byť spáchaný pokiaľ ide o subjektívnu stránku z nedbanlivosti alebo úmyselne. Vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu vzniká priamo na základe zákona a nie je viazaná na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške a splatnosti rozhodol súd v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ obžalovaný založil svoje dôvody na tvrdení, že v predloženej veci nekonal úmyselne, a teda nebola preukázaná subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, súd sa s takýmto jeho obhajobným tvrdením nestotožňuje. Svoj vnútorný postoj k plneniu vyživovacej povinnosti voči svojej dcére obžalovaný deklaroval tak slovne, ako aj predložením potvrdení o platbách výživného, a tiež so skutočnosťou, že o maloletú sa väčšinu času sám staral.
28. Právna kvalifikácia súdeného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona však zostala zachovaná, nakoľko obžalovaný úmyselne najmenej 2 mesiace v období 2 rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. Táto právna kvalifikácia zostala zachovaná aj po čiastočnej úhrade výživného zo strany obžalovaného.
29. Podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
30. Obžalovaný sa dopustil konania, ktoré napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, tak po objektívnej stránke ako aj subjektívnej stránke, pretože obžalovaný neplnil svoju určenú vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu, navyše ignoroval osobu výživou oprávnenú, totiž výživné posielal svojej dcére - neplnoletej, čiastočne aj na svoju adresu, vo výške nižšej ako bola určená povinnosť. Z uvedeného je preukázaný jednoznačný minimálne nepriamy úmysel ukrátiť oprávnenú osobu - matku dieťaťa.
31. Vo veci bolo bezpečne preukázané, že maloleté dieťa bolo schválením rodičovskej dohody zverené matke do osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný vyživovacou povinnosťou vo výške 70 eur k rukám matky do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.06.2017. Následne bolo predbežným opatrením dieťa zverené otcovi a vyživovacia povinnosť určená matke v minimálnej výške, a to počnúc dňom 20.02.2019, pričom konečným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda v tejto veci sp.zn. 10P/12/2018 (č.l. 183) z 27.02.2020 bolo rozhodnuté o (konečnom) zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca - obžalovaného a určená vyživovacia povinnosť matke, taktiež styk s maloletou a jej matkou, s tým že matkin dlh na výživnom vo výške 691,26 eur za obdobie
od 14.02.2018 do 29.02.2020 sa jej povolil splácať spolu s bežným výživným po 50 eur a zároveň sa zmenilo predchádzajúce poručenské rozhodnutie sp.zn. 9P/29/2017 z 01.06.2017.
32. Z uvedeného vyplýva, že relevantné obdobie pre trestnosť činu je ohraničené dňom 06.06.2017, kedy bola určená povinnosť obžalovanému platiť výživné vo výške 70 eur a dňom 14.02.2018, kedy došlo k faktickej zmene zverenia vysloveného aj súdom a určenia vyživovacej povinnosti matke namiesto otca - obžalovaného. Za mesiac júl 2017 bola splatnosť výživného 15.06.2017. Z obžaloby vyplýva skutok počnúc od 16.09.2017, kedy 15.09.2017 nezaplatil obžalovaný výživné za mesiac október 2017. Z poštových poukážok vyplýva, že naposledy zaplatil 21.08.2017 vo výške 70 eur (č.l. 55), teda v omeškaní na september 2017. Následne zaplatil až 04.10.2017 vo výške 50 eur (č.l. 55, resp. č.l. 180) a to na mesiac november 2017 o 20 eur menej. Teda za mesiac október nezaplatil vôbec. Potom zaplatil 06.11.2017 vo výške 50 eur (čl. 55, resp. č.l. 180), a to na mesiac december 2017 o 20 eur menej. Následne zaplatil v mesiaci december 2 x po 50 eur, a to 07.12.2017 a 29.12.2017 (č.l. 54, resp. 180) za mesiac január 2018. Potom 31.01.2018 vo výške 50 eur za február (č.l. 54, resp. 180), teda v omeškaní o 20 eur menej. Následne vo februári nezaplatil výživné vôbec a 05.03.2018 vo výške 50 eur, hoc už mal zmenu zverenia.
33. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný skutočne viac ako 2 mesiace počas sledovaného obdobia nezaplatil riadne výživné súdom určené vo výške 70 eur, a už nehovoriac o tom, že neplatil na čas, pričom je zjavný dlh na výživnom vo výške 200 eur.
34. Čo do výšky zanedbania povinnej vyživovacej povinnosti, tu súd zobral do úvahy potvrdenia o jeho platení predložené ešte v prípravnom konaní výživou oprávnenou matkou (vľavo), ktoré na hlavnom pojednávaní boli aj riadne oboznámené. Taktiež súd zobral do úvahy potvrdenia predložené obžalovaným (vpravo) v priebehu hlavného pojednávania.
O prekrývaní úhrad svedčí tabuľka:
09.01.2017 vo výške 50 eur (č.l. 54) 17.01.2017 vo výške 50 eur (č.l. 54), 28.02.2017 vo výške 50 eur (č.l. 54), 21.03.2017 vo výške 50 eur (č.l. 55), 05.04.2017 vo výške 50 eur (č.l. 55), 05.05.2017 vo výške 50 eur (č.l. 55), 24.05.2017 vo výške 50 eur (č.l. 54), 19.06.2017 vo výške 70 eur (č.l. 54), 11.07.2017 vo výške 70 eur (č.l. 54), 21.08.2017 vo výške 70 eur (č.l. 55), 04.10.2017 vo výške 50 eur (č.l. 55), 06.11.2017 vo výške 50 eur (č.l. 55), 07.12.2017 vo výške 50 eur (č.l. 54), 29.12.2017 vo výške 50 eur (č.l. 54), 31.01.2018 vo výške 50 eur (č.l. 54), 05.03.2018 vo výške 50 eur (č.l. 55), 21.03.2018 vo výške 50 eur (č.l. 55), 04.05.2018 vo výške 50 eur (č.l. 55), 06.06.2018 vo výške 50 eur (č.l. 56), 26.09.2018 vo výške 50 eur (č.l. 56), 05.11.2018 vo výške 50 eur (č.l. 56), 18.12.2018 vo výške 50 eur (č.l. 56), 09.0?.???? vo výške 50 eur (č.l. 179) 17.01.2017 vo výške 50 eur (č.l. 179) 28.02.2017 vo výške 50 eur (č.l. 179) 05.04.2017 vo výške 50 eur(č.l. 179) 21.0?.???? vo výške 50 eur, (č.l. 179) 05.05.2017 vo výške 50 eur (č.l. 179) 24.05.???? vo výške 50 eur, (č.l. 179) 19.06.2017 vo výške 70 eur, (č.l. 179) 11.07.2017 vo výške 70 eur, (č.l. 179) 21.??.???? vo výške 70 eur (č.l. 180), 04.10.2017 vo výške 50 eur (č.l. 180), 06.11.2017 vo výške 50 eur (č.l. 180), 07.12.2017 vo výške 50 eur (č.l. 180), 29.??.???? vo výške 50 eur (č.l. 180), 31.01.2018 vo výške 50 eur (č.l. 182), 05.03.2018 vo výške 50 eur (č.l. 182), 21.??.???? vo výške 50 eur (č.l. 182), 04.05.2018 vo výške 50 eur (č.l. 182), 06.06.2018 vo výške 50 eur (č.l. 182), 26.09.2018 vo výške 50 eur (č.l. 181) 05.11.2018 vo výške 50 eur (č.l. 181) 18.12.2018 výške 50 eur (č.l. 181)
35. Z uvedených potvrdení vyplýva, že tieto sa prekrývajú, resp. niektoré potvrdenia obžalovaný predložil za rok 2016, alebo na úhradu iných potrieb maloletej (škôlka, stravné a pod.). Na tieto súd nemohol prihliadať, jednak predložené doklady za rok 2016 sú skutočnosti preukazujúce obdobie predžalobné a neovplyvňujúce skutkovú vetu a jednak ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, ktoré nepreukazujú súdom uloženú vyživovaciu povinnosť. Netreba totiž opomínať skutočnosť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom existuje niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného, ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože platí prvoradá premisia, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Teda okrem platenia výživného sú prirodzene aj ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o dieťa, napr. aj platenie šekov do školských zariadení, ktoré predložil obžalovaný.
36. Súd sa zároveň musí vyjadriť aj o položke 200 eur, ktorú obhajoba zaradila ako doklad o zaplatení výživného - vklad v hotovosti v sume 200 eur dňa 10.08.2018 (č.l. 180 dole). So zármutkom súd zistil, že takýto výdavok vôbec nebol spojený s vyživovacou povinnosťou, ako to prezentovala obhajoba. Totiž tento výdavok korešponduje s preddavkom spojeným s podaním návrhu na vypracovanie znaleckého posudku v poručenskej veci sp.zn. 10P/12/2018 (tam č.l. 49 - 52). Žiaľ takýto podsunutý dôkaz špatí meno inak vynikajúcej obhajkyne. Takže samozrejme na takýto doklad súd nemohol prihliadnuť, nakoľko nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť.
37. Žiada sa pripomenúť, že podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
38. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnymi legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť.
39. Podľa ust. § 62 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov
40. Čo do zmeny skutkovej vety ešte súd dodáva, že obžaloba v čase jeho podania bola podaná dôvodne. V priebehu súdneho konania došlo k zmene zverenia dieťaťa, a s tým spojená zmena vyživovacej povinnosti z otca (obžalovaného) na matku. Na uvedenú skutočnosť súd musel prihliadať, nakoľko určená vyživovacia povinnosť otca maloletej - obžalovaného bola zmenená, a to tak, že on sa osobnou starostlivosťou stará o dieťa a matke bola určená vyživovacia povinnosť. Z uvedeného dôvodu potom bolo potrebné aj pozmeniť a doplniť skutkovú vetu, tak ako je ustálená vo výrokovej časti tohto rozsudku.
41. Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe na základe vykonaného dokazovania pred súdom (viď vyšie).
42. K vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív, uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (riadne neplnenie si vyživovacej povinnosti) a najmä jeho následku (ohrozenie výživy maloletého dieťaťa), ale aj okolností, za ktorých bol čin spáchaný (obžalovaný vedel, že má takúto povinnosť, i napriek tomu neplnil riadne) a miere zavinenia obžalovaného (konal v nepriamom úmysle), po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
K výroku o treste:
43. Pri ukladaní trestu obžalovanému sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
44. Pri úvahách aký druh a výmera trestu spravodlivo zohľadňujú konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy, súd vychádzal zo zásady proporcionality (trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu), z účelu trestu,
podľa ktorého má pôsobiť, na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
45. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd zistil v prípade obžalovaného nezistil existenciu ani poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti.
46. Nakoľko pomer týchto okolností bol vyrovnaný nebolo treba ani zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby ani znižovať hornú hranicu trestnej sadzby.
47. Čo do trestu konajúci prokurátor navrhol 4-mesačný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na 12 mesiacov, s uložením povinnosti zameškané výživné v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatiť výživou oprávnenej matke. Obhajoba sama uvádzala, že eviduje dlh na výživnom vo výške 164 eur, nenamietla uznať vinu, avšak navrhla upustiť od potrestania.
48. Preto súd pri rešpektovaní práva na spravodlivý proces podľa § 2 ods. 7 Tr. por. a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie a článku 7 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na uloženie trestu výlučne na základe zákona, uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov, so skúšobnou dobou na 12 mesiacov, s uložením povinnosti zameškané výživné v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zaplatiť výživou oprávnenej matke.
49. Zhrňujúc všetky úvahy, ktorými sa súd riadil, bude podľa názoru súdu postačujúci na nápravu obžalovaného a na ochranu spoločnosti, pričom súd vzhľadom na okolnosti prípadu, na závažnosť a spôsob spáchania činu a jeho následky, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanému prečinu, ktorý svedčí o istej miere sebareflexie a uvedomení si následkov svojho počínania, nezistil prevahu takých okolností, ktoré by boli dôvodom na uloženie vyššieho trestu.
50. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Dunajská Streda. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 TP). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 TP). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ TP) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 TP),
- obžalovaný sa práva podať odvolanie vzdal a to aj v mene oprávnených osôb,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c/ TP), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 TP),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ TP). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 TP).