Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/449/2015

Potvrdené rozhodnutím 24Co/122/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: S. T., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom C. XXX/XX, A., zastúpenému advokátkou: JUDr. Jana Hreňová, Koreničova 2, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 43272428, o zaplatenie 2.916,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 6. júla 2018 č.k. 37C/449/2015-181, takto rozhodol: I. Odvolací súd odvolanie o d m i e t a. II. Žalovaný m á proti žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: SPP Distribúcia, a.s., IČO 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpený spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: S. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, A., zastúpený JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom Krížna 17, Bratislava, o zaplatenie 2.916,78 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.311,67 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 3.4.2014 do zaplatenia zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 605,11 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 3.4.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 58,50%.

Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 131,80 €, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 5.10.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému, aby mu zaplatil sumu vo výške 2.916,78 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.916,78 € od 3.4.2014 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedol že na odbernom mieste žalovaného C. XXX/XX, A., v období od 19.3.2013 do 25.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - takýto odber zemného plynu je podľa § 82 ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber, keď porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu - konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.916,78 €, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, vyfakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2014, splatná dňa 2.4.2014, znejúca na sumu 2.916,78 €. Podľa § 82, ods. 2 zákona o energetike odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla, a spolu so škodou aj ušlý zisk; podľa § 1, ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ku škode spôsobenej

neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy za neoprávnený odber zemného plynu, na ktorú však žalovaný nereagoval, faktúru za neoprávnený odber neuhradil. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania v zákonom stanovenej výške. K návrhu priložil žalobca faktúru, list zo dňa 18.3.2014, výpočet škody zo dňa 27.2.2014 s prílohou, zápis zo dňa 25.2.2014, Montážny list meradla č. 1200042495 - výmena ku dňu 25.2.2014, znalecký posudok č. 147/PL-2014 vyhotovený dňa 16.3.2014 znalcom Ing. Petrom Leškom, Cenník externých služieb žalobcu účinný od 5.6.2013, prehľad úrokových sadzieb ECB.

2.

Okresný súd Trnava vo veci vydal Platobný rozkaz č. 37C/449/2015-23 zo dňa 5.11.2015, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 9.12.2015 - listom došlým súdu dňa 15.12.2015 (t.j. v zákonnej lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu) žalovaný podal -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- odôvodnený odpor v ktorom uviedol že zo strany žalovaného nikdy nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, preto žalobca nie je oprávnený žiadať náhradu škody ktorá mu reálne nikdy nevznikla. Žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie, nebol si vedomý poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Podľa žalovaného meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla, a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Nárok na náhradu škody je nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody - ak by v danom prípade boli naplnené znaky definície neoprávneného odberu plynu, žalobca by na účely preukázania existencie nároku na náhradu škody musel v súlade s § 82, ods. 2 zákona preukázať aj to, že mu škoda skutočne vznikla, čo sa však nestalo, keď v danom prípade nebolo preukázané že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne, a nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda. Podľa Občianskeho zákonníka je podmienkou vzniku nároku na náhradu škody preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody, a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou), pričom vzniknutá škoda musí byť skutočná a musí byť spôsobená porušením právnej povinnosti, príčinná súvislosť musí byť bezpečne preukázaná, vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť bezprostredný. Poukázal tiež na skutočnosť že znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia - preukázanie poškodenia plomby však nie je zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Uviedol že žalobca nesprávne aplikoval právny predpis vo vzťahu k výpočtu škody, keď aplikoval vykonávací predpis, avšak podľa § 82, ods. 4 mala byť údajná škoda určená pomocou typového diagramu dodávky; žalobca tiež relevantným spôsobom nepreukázal náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu. V ďalšom sa žalobca rozsiahlo zaoberá a poukazuje na množstvo rozhodnutí okresných a krajských súdov, ktoré však pre konajúci súd nie sú záväzné, preto sa nimi ani nezaoberal. K vyjadreniu priložil žalovaný list - odpoveď žalobcu zo dňa 23.7.2014. V zmysle v čase podania odporu platného § 174, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci ďalej konal.

3.

Žalobca sa k odporu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 4.5.2016 v ktorom uviedol že v období od 19.3.2013 do 5.2.2014 na odbernom mieste C. XXX/XX, A. dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií (plomba), pričom z § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike (neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete) vyplýva, že za neoprávnený odber sa považuje odber vykonaný meradlom, na ktorom bol porušený čo aj len jeden z jeho zabezpečovacích prvkov (plomba) - nie je teda podstatné aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie nedotkol; zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu, nakoľko nie je možné objektívne vylúčiť, že hodnoty ním namerané neboli cudzím zásahom manipulované (preto v prípade porušenia

zabezpečovacích prvkov meradla zákon prezumuje nesprávnosť nameraných hodnôt - je teda zrejmé, že napriek tomu, že si žalovaný údajne neoprávnený odber neuvedomuje a neuvedomoval, k takémuto neoprávnenému odberu dochádzalo). Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška č. 392/PL/2013 zo dňa 16.3.2014, v ktorom znalec uviedol že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo predelené a následne zlepené, sporné otlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné otlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja; znalec Ing. Peter Leška je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: 914169, vykonávajúci okrem iného znaleckú činnosť v odbore: 390000 - Strojárstvo, odvetvie: 391100 - Mechanické zabezpečovacie systémy, ako aj v odbore: 490000 - Kriminalistika, odvetvie: 490300 - Mechanoskopia, pričom znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a je nezávislou a nestrannou osobou. Spochybňovanie znaleckého posudku žalovaným je irelevantné, s účelom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Ďalej uviedol že kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podozrenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla zemného plynu, na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobcu; pri vyšetrovaní bolo orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené profesionálne falšovateľské náčinie, a tiež zoznamy na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. V zaistených zoznamoch sú pri jednotlivých osobách zapísané hodnoty už od marca 2010, teda existuje predpoklad že do zásahu meradla došlo v uvedenom čase - z tohto dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov zistiť spotrebu žalovaného, a preto nie je možné nazerať na predchádzajúce (bežné, či priemerné) spotreby žalovaného ako na relevantné (v zozname ktorý zaistili orgány činné v trestnom konaní je uvedené aj odberné miesto žalovaného). Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním resp. stavom je založená na objektívnom princípe, a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým že bolo preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, každý takýto odber sa v zmysle § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť že bolo poškodené zabezpečovacie zariadenie; v takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR). Uviedol ďalej že žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn ktorý žalovaný odobral bolo potrebné určiť v zmysle zákona; žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3, a ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, dodávateľ vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu žalovanému (nulová spotreba na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať). K tvrdeniam žalovaného že pri meradle plynu na ktorom boli poškodené zabezpečovacie prvky (plomby) nie je preukázané, že meradlo nemeria hodnoty odobratého plynu správne žalobca uviedol, že hodnoty spotreby plynu uvedené na meradle sú irelevantné, nakoľko stav spotreby indikovaný na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné brať do úvahy. K tvrdeniam žalovaného že žalobca nepreukázal vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu uviedol, že žalovaný v čase neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatil, ale plyn odoberá de facto zadarmo, jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu - majetok žalobcu sa v tomto prípade znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného; nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Keďže v tomto prípade skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, musel žalobca použiť výpočet škody podľa všeobecne záväzného nariadenia, a to vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako to ukladá zákon o energetike

- žalobca z zmysle vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. vyčíslil škodu na sumu 2.916,78 €, keď spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vychádza z § 1 vyhlášky. K vyjadreniu priložil žalobca fotografiu falšovateľského náčinia, a výpis zo zoznamu odberných miest (s menom žalovaného).

4.

Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- podaním došlým súdu dňa 2.9.2016 v ktorom uviedol že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému odberu plynu, nakoľko podľa neho meradlo bolo funkčné a zaznamenávalo správne hodnoty, a nebol do neho vykonaný

zásah a nebolo s ním manipulované; hodnoty zaznamenávané na meradle sú hodnoverné a relevantné. Uviedol ďalej že nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody podľa § 82, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z. z. o energetike, hlavne nie je preukázaný vznik skutočnej škody, a ak sa žalobca rozhodol uplatňovať si škodu, mal podľa § 82, ods. 4 použiť tzv. typový diagram pre určenie výšky škody. Znalecký posudok považuje žalovaný za nehodnoverný, pretože znalec nepostupoval tak aby nevznikli pochybnosti o správnosti jeho záverov. Podľa žalovaného je sporná aj aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko žalovaný riadne a včas uhrádzal faktúry za spotrebovaný plyn svojmu dodávateľovi plynu, a tento následne uhrádzal faktúry distribútorovi plynu - zo strany žalovaného preto nedochádzalo k odberu plynu zadarmo a k vzniku škody na strane distribútora (žalobcu). K aktívnej legitimácii ďalej uviedol že aktívne legitimovaný účastník je nositeľom práva, o ktoré v súdnom konaní ide, pričom v konaní o náhradu škody je aktívne legitimovaný ten subjekt, ktorému vznikla škoda, teda nie ten subjekt, ktorý nebol vlastníkom veci v čase vzniku škody. Podľa žalovaného odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je nedostatočné, nakoľko zákon označuje niekoľko osôb, ktoré sa môžu domáhať náhrady škody voči odberateľovi, a to dodávateľ plynu, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, a prevádzkovateľ zásobníka, pričom zákon o energetike žiadnym spôsobom neupravuje vzájomné vzťahy medzi týmito subjektmi. Zákon za zodpovednú osobu označuje „odberateľa", a to ako osobu ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby pričom za odberateľa možno považovať aj ostatné osoby uvedené v § 82, ods. 2 zákona o energetike. S poukazom na uvedené je ustanovenie § 82, ods. 2 zákona o energetike všeobecné ustanovenie o náhrade škody, a pokrýva vzťahy medzi rôznymi subjektmi - vzhľadom na jeho všeobecnosť z neho nemožno odvodiť aktívnu legitimáciu žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči koncovému odberateľovi plynu. Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé aké je postavenie žalobcu oproti ostatným subjektom uvedeným v § 82, ods. 2 zákona o energetike, teda prečo práve žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody, kto je vlastníkom plynu v distribučnej sieti, špecificky plynu ktorý mal byť neoprávnene odobratý žalovaným, v akom zmluvnom vzťahu sú žalobca a dodávateľ plynu pre žalovaného, akým spôsobom prebieha objednávka a dodanie plynu medzi dodávateľom žalovaného a subjektom od ktorého dodávateľ žalovaného kúpil plyn, akým spôsobom prebieha finančné vyrovnanie medzi dodávateľom plynu žalovanému a subjektom, od ktorého dodávateľ plyn kúpil, v prípade ak dodávateľ vráti konečnému odberateľovi / žalovanému preddavky za obdobie neoprávneného odberu plynu, má dodávateľ plynu žalovanému túto sumu vrátenú od subjektu od ktorého kúpil plyn, alebo od prevádzkovateľa distribučnej siete. K znaleckému posudku č. 147/PL-2014 zo dňa 16.3.2014 (ktorým žalobca preukazoval neoprávnený odber plynu) žalovaný uviedol že nepreukazuje bez pochybností neoprávnený odber plyn - odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, znalecký posudok nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca (v ďalšom sa rozsiahlo a zbytočne zaoberá hodnotením znaleckých posudkov inými súdmi, technikou výroby razníc platnosťou overenia určeného meradla a pod.). Zo znaleckého posúdenia porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii znalec podľa žalovaného nemôže vyvodiť záver, či plynomer na ktorom by bola údajne porušená plomba, meral hodnoty správne alebo nesprávne - neoprávnený odber plynu podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobcu. Uviedol ďalej, že žalobca tvrdí že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom zákona, resp. vyhlášky - podľa žalovaného však ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to že takéto meradlo nemožno ďalej používať, neznamená to ale, že hodnoty ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Čo sa týka vzniku škody a jej druhu žalovaný uviedol že vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu je možné použiť len pri skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu, pri ktorej možno predpokladať využívanie, resp. spotrebu plynu. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody - podľa žalovaného si žalobca túto povinnosť nesplnil, a v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody. K objektívnej zodpovednosti sa žalovaný rozsiahlo, avšak úplne nezrozumiteľne (jeho argumentácia je nepoužiteľná), venuje rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré považuje za „ústavne neudržateľné“. V ďalšom sa žalovaný venuje problematike spotrebiteľského práva, poukazuje a cituje najrôznejšie rozhodnutia vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora - podľa názoru súdu je táto argumentácia (rozpracovaná na piatich stranách vyjadrenia) irelevantná a zbytočná, bez zrejmej súvislosti s prejednávanou vecou, preto nepovažuje za potrebné sa jej podrobnejšie venovať. K zodpovednosti uviedol že všeobecnú povinnosť zabrániť neoprávnenému odberu plynu majú viaceré subjekty, vrátane odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete, teda

ak dôjde k neoprávnenému odberu plynu, nemôže byť za neho zodpovedný len jeden subjekt, keď nositeľom prevenčnej povinnosti je subjektov viacero - z tohto dôvodu sa má uplatňovať subjektívna zodpovednosť, a je potrebné zistiť kto skutočnú škodu spôsobil, aby bolo zrejmé, či škodu spôsobil porušením povinnosti odberateľ v domácnosti, prevádzkovateľ distribučnej siete, alebo tretia osoba. Len ak je v špeciálnej právnej úprave výslovne uvedené že sa jedná o objektívnu zodpovednosť, nepoužije sa všeobecná právna úprava. Priznanie náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu určeného podľa vyhlášky, len z titulu objektívnej zodpovednosti, bez preukázania vzniku skutočne vzniknutej škody, by bolo v rozpore s ustanovením § 82, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého odberateľ je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Na záver sa žalovaný zaoberá informáciami z trestného konania - podľa žalovaného si mal žalobca uplatniť náhradu škody v trestnom konaní; poukázal na skutočnosť že skutky ktoré sú predmetom trestného konania, sa týkajú elektromerov, ale sa netykajú plynomerov - informácie z trestného konania teda nepreukazujú tvrdenia žalobcu o činnosti organizovanej skupiny, ktorá sa zaoberala stáčaním plynomerov. K vyjadreniu priložil žalovaný správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 13.7.2015, uznesenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 21.3.2013, uznesenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 11.2.2015, správu Prezídia PZ, Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 28.6.2016.

5.

Žalovaný sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojej právnej zástupkyne- ďalším podaním došlým súdu dňa 23.12.2016 v ktorom uviedol (pozn. sudcu: vyjadrenie vo viacerých otázkach je totožné, resp. podobné z predchádzajúcimi vyjadreniami žalovaného - z uvedeného dôvodu sa týmito jeho časťami súd nezaoberal), že znalecký posudok bez pochybností nepreukazuje porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, a nespĺňa základné náležitosti znaleckého posudku podľa § 17, ods. 6 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, pretože v ňom nie je riadne opísaný postup znalca ktorým sa dopracoval k jednotlivým záverom, a ktorý by bolo možné preskúmať a overiť. V znaleckom posudku nie je uvedené akým spôsobom znalec demontoval plombu, či prichádzal do úvahy aj iný spôsobom demontáže plomby a ak áno, prečo znalec zvolil postup ktorý zvolil, či bolo s plombou možné manipulovať (opakovane ju demontovať a osádzať), akým spôsobom mohol nastať stav že znalec zistí poškodenie zaisťovacích prvkov plomby (na pravej, originálne plombe), ale nezistí poškodenie povrchu plomby, jej okrajov a okrajov miesta osadenia; podľa žalovaného závery znalca sú vzájomne rozporné a neodôvodnené (napr. uvádza že plomba je originálna, na druhej strane uvádza že originálna plomba bola nahradená), súčasťou znaleckého posudku mal byť obrazovo zvukový záznam z demontáže plomby, ktorý by umožnil spätné preskúmanie a kontrolu postupu znalca. Keďže nie je preukázaná možnosť opakovanej montáže a osadenia plomby, táto plnila svoju funkciu - bránila zásahu do meradla a tým neoprávnenému odberu, preto zistené poškodenie plomby nie je poškodením ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike. K „otázke priamej príčinnej súvislosti“ (??) uviedol že žalobca vymedzil predmet konania po skutkovej a právnej stránke („Na odbernom mieste C. 768/17, A., žalovaného v období od 19.4.2013 do 25.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii....“), čím určil predmet konania, ktorý je určený poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda poškodením plomby, a výpočtom výšky škody podľa vyhl.č. 449/2012 Z.z., po právnej stránke je predmet konania určený náhradou škody titulom neoprávneného odberu plynu podľa § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike. Súd je takto vymedzeným predmetom konania viazaný, a v prípade ak sa žalobca domáha plnenia titulom náhrady škody, musí byť preukázané porušenie povinností, vznik škody, a priama príčinná súvislosť - z takto vymedzeného predmetu konania nie je jeho predmetom tzv. nulová spotreba, vyúčtovanie vykonané dodávateľom, vrátenie zálohových platieb, a ani manipulácia / zásah do číselníka meradla (ak aj na základe týchto skutočností by vznikla žalobcovi škoda alebo sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil, nemôže súd žalobcovi takéto plnenie priznať a týmto spôsobom zhojiť nedostatky žalobného návrhu, resp. zhojiť postup žalobcu bez dostatočnej starostlivosti o svoje práva - ??, súd ani pri extrémnej snahe nedokázal zistiť, čo týmito vyjadreniami žalovaný mal na mysli). V ďalšom sa žalovaný, taktiež nezrozumiteľne, zaoberá „charakteristickými znakmi neoprávneného odberu“, a vznikom škody (pričom vôbec neberie do úvahy jasné znenie zákona - pozn. sudcu). Podľa žalovaného škoda ktorá môže vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia môže byť len škoda predstavujúca poškodené zabezpečenie, teda poškodenú plombu, pričom však poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii nemá priamy vplyv na prietok plynu, žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody v zmysle § 82, ods. 2 zákona o energetike, ktorá by vznikla v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii (len zásahom do meradla, následkom ktorého by meradlo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu, by mohla vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože medzi zásahom do meradla a množstvom plynu, za ktoré má odberateľ platiť, je daná priama príčinná súvislosť). V ďalšom sa žalovaný rozsiahlo, avšak opakovane, venuje otázke objektívnej zodpovednosti. Na záver uviedol že žalobca vykonal kontrolu odberného miesta dňa 25.2.2014 na základe zaistených zoznamov, ktoré dostal v apríli 2013, čo podľa žalovaného nie je súladné s § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka - preto navrhuje aby súd využil svoju moderačnú právomoc, a znížil náhradu škody, resp. prihliadol na § 441 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v možnostiach žalobcu aby kontroly na základe zaistených zoznamov vykonal do mája 2013. Uviedol že trvá na tom, že výška škody mala byť určená podľa typového diagramu dodávky, a nie podľa vyhl.č. 449/2012 Z. z., nakoľko sa jednalo o prvý neoprávnený odber a verejne prístupné meradlo. K vyjadreniu priložil žalovaný prehľad „judikatúry“ súdov SR, opravnú faktúru vystavenú dodávateľom žalovaného (SPP, a.s.), diagram / infografiku ohľadom vzniku škody s komentárom.

6.

Žalobca sa k vyjadreniam žalovaného vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním zo dňa 30.12.2016 v ktorom uviedol že aktívna legitimácia žalobcovi svedčí priamo zo zákona - v roku 2006 došlo k odčleneniu prepravných a distribučných služieb od dodávania plynu konečným spotrebiteľom, v dôsledku čoho vznikla firma SPP - distribúcia, a.s., ktorá má na starosti privedenie plynu ku konečnému spotrebiteľovi (je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví); dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa rôzne licencované subjekty, a nemožno ich stotožňovať s distribútorom - distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. (žalobca), je teda prevádzkovateľom distribučnej siete, nie je preto možné zamieňať žalobcu (SPP - distribúcia, a.s., resp. distribútora zemného plynu) a dodávateľov zemného plynu (ktorým sú viaceré spoločnosti). Súčasťou odberného miesta je meradlo plynu ktoré zaznamenáva spotrebu plynu, keď meradlo je vlastníctvom žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej sústavy, a žalovaný ako odberateľ má zákonnú povinnosť sprístupňovať meradlo prevádzkovateľovi distribučnej siete, aby vykonal odpočet spotreby, kontrolu meradla, prípadne jeho výmenu alebo demontáž. K námietke žalovaného ohľadom hodnovernosti znaleckého posudku žalobca uviedol že znalec (ktorý posudok vypracoval) je znalcom zapísaným v zozname znalcov (evidenčné číslo 914169), vykonávajúci znaleckú činnosť v odbore strojárstvo, odvetvie mechanické zabezpečovacie systémy, kriminalistika, mechanoskopia, pričom znalec je povinný postupovať pri vypracovaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a je nezávislou a nestrannou osobou. Ďalej žalobca poukázal na znenie § 82, ods. 1, písm. d) zákona o energetike, podľa ktorého neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Z uvedeného vyplýva, že skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby) - vzhľadom na toto striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je potrebné skúmať či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria; je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla (skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu nie je podmienená prípadnou funkčnosťou meradla, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu). Ku vzniku škody uviedol že žalovanému nebola za obdobie neoprávneného odberu fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jeho dodávateľa, keď dôvodom bol zánik platnosti overenia meradla - nakoľko platnosť meradla zanikla pre poškodenie jeho zabezpečenia nie je možné akceptovať údaje na meradle; zdôraznil že žalovaný mal na vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3, a v prípade ak uhrádzal zálohové platby, dodávateľ zemného plynu mu vrátil vzniknutý preplatok za predmetné obdobie neoprávneného odberu (nulová spotreba na vyúčtovaní je vedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať). Žalovaný plyn odoberal zadarmo, ale jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu, čím sa majetok žalobcu znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného - nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom (túto skutočnosť predpokladá aj zákon o energetike, ktorý s pojmom škoda za neoprávnený odber plynu pracuje); tvrdenia žalovaného že k škode nedošlo žalobca považuje za neopodstatnené.

V opísanom prípade však skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, preto musel žalobca použiť výpočet škody podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z., tak ako mu ukladá zákon o energetike - žalobca z zmysle vyhlášky vyčíslil škodu na sumu 2.916,78 €. Podľa žalobcu objektívna zodpovednosť v danej veci je zrejmá (vyjadril sa k tomu opakovane Najvyšší súd SR), a spochybňovanie objektívnej zodpovednosti zo strany žalovaného je scestné a ničím nepodložené. Uviedol tiež že v danej veci sa o spotrebiteľský vzťah nejedná - spotrebiteľský vzťah je daný medzi koncovým odberateľom plynu a dodávateľom plynu, pokiaľ však ide o distribútora plynu a konečného odberateľa plynu, tu spotrebiteľský vzťah neexistuje. K vyjadreniu priložil žalobca uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 99/2012 zo dňa 12.3.2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 30/2009 zo dňa 28.10.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, zmluvu o dodávke plynu uzavretú medzi spoločnosťou VEMEX ENERGO, s.r.o. a žalobcom, správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR zo dňa 13.7.2015, uznesenie Obvodného oddelenia PZ Cífer zo dňa 7.1.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.5.2016.

7.

Prednesom pred súdom dňa 9.1.2017, v spojení s podaním zo dňa 5.1.2017 žalobca -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- zobral návrh v časti prevyšujúcej sumu 605,11 € späť, spolu aj s úrokom z omeškania prislúchajúcemu k späťvzatej čiastke, a požiadal aby súd v tejto časti konanie zastavil. Uviedol že vzhľadom na dôkazovú situáciu vyčíslil žalobca škodu, ktorá mu vznikla, na základe typového diagramu, a to vo výške 605,11 €. Ak súd nemá za preukázané že zo strany žalovaného dochádzalo k dlhodobému a opakovanému neoprávnenému odberu zemného plynu, alebo by z iného dôvodu mal za sporný spôsob určenia škody tak ako ho žalobca predložil, vyčísluje škodu podľa typového diagramu dodávky zemného plynu (podľa § 82, ods. 4 zákona o energetike) - výška takto určenej škody predstavuje sumu 605,11 €. K podaniu priložil žalobca výpočet škody... zo dňa 4.1.2017. Súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu v konečnom rozhodnutí vo veci.

8.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 9.1.2017 uviedol že upravili návrh s poukazom na skutočnosť, že výšku škody si uplatňujú podľa typového diagramu - vzhľadom ku všetkým okolnostiam a skutočnostiam už považujú nárok za nesporný. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 9.1.2017 uviedol že žiada návrh zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi poškodením zabezpečovacieho prvku meradla a ním vyčíslenou škodou podľa typového diagramu. Spochybnil znalecký posudok, vychádza aj zo záverov SOI ktorá tiež znalecký posudok spochybnila, keď poukázala na nezhodu odtlačkov plombovacích klieští, nakoľko znalec v posudku neuviedol pôvod kontrolného odtlačku (mal ho zabezpečiť žalobca) - znalecký posudok teda hovoril o nezhode dvoch odtlačkov, z čoho nie je možné konštatovať poškodenie resp. výmenu resp. nahradenie plomby. V znaleckom posudku tiež nie je presne opísaný postup znalca pri jeho vypracúvaní, a teda nie je možné z neho vyvodiť že prišlo k neoprávnenému odberu podľa § 82, ods. 1 zákona o energetike, nakoľko poškodením zabezpečenia mohla vzniknúť iba škoda ktorá mala byť vyčíslená, a ktorá by predstavovala len samotné poškodenie plomby. Uviedol ďalej že poškodením plomby sa neznefunkčnilo samotné meradlo, žalovaný spotreboval plyn ktorý riadne fungujúcim meradlom pretekal; ak by nedošlo k zániku platnosti meradla, nenastal by stav tzv. nulovej spotreby, a za plyn ktorý by bol reálne spotrebovaný by bolo dodávateľovi zaplatené. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 9.1.2017 na otázky sudcu uviedol od 19.4.2013 do 25.2.2014 plyn odoberal, v tomto období platil zálohové platby, ktoré mu všetky boli vrátené. Plynomer sa nachádza na ulici, je verejne prístupný.

9.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu, oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalovaný mal / má uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), ktorému dodáva plyn ako distribútor žalobca (ktorý so žalovaným nie je v priamom vzťahu), čím je daná aktívna

legitimácia žalobcu vo veci (zároveň je zrejmé že sa nemôže medzi žalobcom a žalovaným jednať o spotrebiteľský vzťah). Na odbernom mieste žalovaného C. XXX/XX, A., v období od 19.4.2013 do 25.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (takýto odber je podľa § 82 ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber). Pri kontrole meradla dňa 25.2.2014 na odbernom mieste u žalovaného bolo zistené poškodenie / preplombovanie plomby meradla, toto bolo zdemontované (bola vykonaná fotodokumentácia), a odoslané na expertízu. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška - znalec konštatoval že skúmaním označení vytvorených plombovacími kliešťami zistil obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu znakov sporných a kontrolných odtlačkov; jednoznačne potvrdil že sporné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Uvedený znalecký posudok spochybnil žalovaný, jeho dôvody však neboli relevantné - v mnohých konaniach prebiehajúcich aj pred tunajším súdom bol ako svedok vypočutý znalec, pričom jeho svedecká výpoveď len potvrdila ním tvrdené závery (o porušení plomby na meradle) v znaleckom posudku. Súd preto považoval za neefektívne a nehospodárne opätovné vypočúvanie tohto znalca v pozícii svedka (naviac strany sporu ani nežiadali takýto dôkaz vykonať, resp. nežiadali o vypracovanie kontrolného znaleckého dokazovania). Meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované aj v montážnom liste meradla zo dňa 25.2.2014, potvrdil to aj žalovaný, žalobca túto skutočnosť nerozporoval). Žalobca pôvodne vyčíslil z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu škodu vo výške 2.916,78 €, v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorú vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.3.2014, splatná dňa 2.4.2014. V priebehu konania žalobca vyčíslil predtým uplatnenú škodu podľa tzv. typového diagramu dodávky vo výške 605,11 €. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie mal od svojho dodávateľa zemného plynu uvedenú spotrebu plynu vo výške 0 m3, a boli mu vrátené aj preddavkové platby ním zaplatené v uvedenom období. Žalovaný škodu nezaplatil ani len čiastočne, a to aj napriek výzve žalobcu. Žalobca vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 2.311,67 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 3.4.2014 do zaplatenia späť. Žalobca žiada tiež o priznanie úroku z omeškania zo sumy 605,11 € (žalovaná suma - dlh žalovaného, po čiastočnom späťvzatí návrhu) vo výške 5,25% ročne od 3.4.2012 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry na náhradu škody) do zaplatenia.

10.

Právny zástupca žalovaného navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to demonštráciu vylomenia plomby z plynomeru (ktorý má fyzicky pri sebe), čím by chcel preukázať že škoda mohla vzniknúť iba vo výške poškodenia plomby - tento dôkaz súd nevykonal, nakoľko dovtedajšie dokazovanie na preukázanie skutočnosti ohľadom poškodenia plomby nebolo potrebné, keď súd jej poškodenie mal za preukázané vypracovaným znaleckým posudkom (ktorý síce žalovaný spochybnil, ale ku svojim tvrdeniam nenavrhol vykonať žiadne relevantné dokazovanie); predvedenie „vylomenia plomby“ by pre súd nemalo žiadnu hodnotu. Iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 185, ods. 1 Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami sporu či ich zástupcami.

11.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145, ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146, ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu, 5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí, 6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete a zásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia, 9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník, zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do siete, 11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom, 12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu odberateľom, 18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie, 19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod, 20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu, 22. typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii. Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona sa rozumie c) v plynárenstve 4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto zákona, 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 11. koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti, ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu, 12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný

a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom. Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete. Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l). Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25%.

Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 11, ods. 3, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz. Podľa § 11, ods. 4, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura.

11.

V danom prípade mal súd za preukázané, že došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.311,67 €, spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,25% ročne od 3.4.2014 do zaplatenia, preto v súlade s ustanovením § 145, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie v tejto časti zastavil, pričom žalovaný voči späťvzatiu žaloby / zastaveniu časti konania nenamietal, a ani neexistuje vážny dôvod, pre ktorý by mal žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasiť. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu (v jeho zostávajúcej časti po čiastočnom späťvzatí) je oprávnený. Žalovaný mal v rozhodnom období (19.4.2013 až 25.2.2014) uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s dodávateľom (SPP, a.s.), ktorému dodával plyn ako distribútor žalobca - žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu jednať o spotrebiteľský vzťah (na čo obsiahlo, avšak bez logickej konzekvencie poukazoval žalovaný). V konaní žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom (ktorý by právne obstál) nepreukázal, že žalobca nie je oprávneným na uplatnenie náhrady škody; naopak žalobca súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v súdenom prípade spoločnosť SPP, a.s. žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo platné overenie (napr. bola poškodená plomba, ako v súdenom prípade), nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi / distribútorovi. Z uvedeného vyplýva, že keď žalobca zistil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, teda predmetné meradlo nemalo platné overenie, dodaný plyn nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V súvislosti s tým, že v konaní nebolo sporné že žalovaný v rozhodnom období od 19.4.2013 do 25.2.2014 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu (v konaní bolo preukázané že žalovaný za odobratý plyn nezaplatil, resp. zaplatené zálohové platby mu boli vrátené, plyn teda odoberal bezplatne). Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako práve žalobca. Na odbernom mieste žalovaného C. XXX/XX, A., v období od 19.4.2013 do 25.2.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - uvedená skutočnosť bola bezpochybne preukázaná tým, že pri kontrole meradla dňa 25.2.2014 na odbernom mieste u žalovaného bolo zistené poškodenie / preplombovanie plomby meradla (toto bolo následne, po vykonaní fotodokumentácie, zdemontované, a odoslané na expertízu). Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca Ing. Petra Leška - znalec konštatoval že skúmaním označení vytvorených plombovacími kliešťami zistil obsahovú zhodu, ale tvarovú a rozmerovú nezhodu znakov sporných a kontrolných odtlačkov; jednoznačne potvrdil že sporné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. V tejto súvislosti súd podotýka, že podľa jeho názoru nie je podstatné aký veľký zásah bol do meradla vykonaný, či došlo k jeho úplnému znefunkčneniu, alebo či zásah vykonaný do meradla sa jeho funkcie ne/ dotkol, nakoľko zákon predpokladá že v prípade akéhokoľvek (!!) porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného plynu. Vyššie uvedený znalecký posudok spochybnil žalovaný, jeho dôvody však neboli relevantné - v mnohých konaniach prebiehajúcich aj pred tunajším súdom bol ako svedok vypočutý znalec, pričom jeho výpoveď len potvrdila ním tvrdené závery (o porušení plomby na meradle) v znaleckom posudku. Súd preto považoval za neefektívne a nehospodárne opätovné vypočúvanie tohto znalca v pozícii svedka (naviac strany sporu ani nežiadali takýto dôkaz vykonať), iné dokazovanie v tomto smere (napr. vypracovaním kontrolného znaleckého posudku) žalovaný nenavrhol. V tejto súvislosti súd konštatuje, že takýto odber (teda meradlom na ktorom je poškodené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii - plomba) je podľa § 82, ods. 1, písm. d) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber, a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti (odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek!); neobstojí teda argumentácia žalovaného, že meradlo plynu meralo / mohlo merať hodnoty odobratého zemného plynu správne, preto žalobca mal dokázať nefunkčnosť meradla, a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle zák.č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej zodpovednosti (v zmysle úplne presného a jasného znenia zákona, ktorý nie je možné -tak ako sa o to účelovo snaží žalovaný- vykladať inak); úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody. Vzhľadom ku skutočnosti, že meradlo žalovaného je umiestnené tak, že je verejne dostupné (čo je konštatované aj v montážnom liste meradla zo dňa 25.2.2014), v spojení s objektívnym faktom, že u žalovaného nebol v predchádzajúcom období konštatovaný prípad neoprávneného odberu plynu, žalobca zvolil (v priebehu konania) postup podľa § 82, ods. 4 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, teda výšku škody určil ako cenu neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky, a to vo výške 605,11 €. Uvedený postup vo svojich vyjadreniach (naposledy vo vyjadrení zo dňa 23.12.2016!, na strane 9) navrhoval aj žalovaný - po revidovaní výšky náhrady škody zo strany žalobcu na základe typového diagramu však, aj napriek uvedenej zmene, žalovaný (z pre súd nepochopiteľných dôvodov) nesúhlasil ani s tak to určenou výškou škody. Žalovaný škodu nezaplatil ani len čiastočne, a to aj napriek výzve žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené, teda preukázanie poškodenia zabezpečovacieho prvku (plomby) na meradle žalovaného, pri nepreukázaní druhého / ďalšieho neoprávneného odberu plynu na tom istom odbernom mieste (žalovaným), súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, teda uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na istine sumu vo výške 605,11 €, a to z titulu náhrady škody určenej podľa typového diagramu spotreby. Čo sa týka úroku z omeškania na tento má žalobca nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 13.11.2013 do 10.6.2014 vo výške 0,25%) zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 605,11 € (prisúdená výška škody) od 3.4.2014 (deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry / dokladu č. 9000174485, ktorým bola žalovanému vyúčtovaná škoda) do zaplatenia. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní prevažne úspešnému žalovanému priznal v rozsahu 58,50% vychádzajúc z toho, že žalobca žiadal o priznanie sumy istiny 2.916,78 €, súd rozhodol o jeho nároku vo výške 605,11 € (konanie v časti sumy 2.311,67 € síce vzal späť samotný žalobca, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcom považoval za zastavené v dôsledku zavinenia žalobcu - § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku); nárok na náhradu trov konania potom súd určil vo výške 58,50% (100% mínus 20,75% ako úspech žalobcu mínus 20,75% ako neúspech žalovaného). O vrátení súdneho poplatku žalobcovi ktorý bol zaplatený vo výške 174,50 € súd rozhodol v súlade s ustanovením § 11, ods. 3, ods. 4 a ods. 6 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov tak, že po späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie sumy 2.311,67 € určil poplatok za zostávajúcu časť konania vo výške 36,00 € (z predmetu konania o zaplatenie istiny vo výške 605,11 € s prísl.), a rozdiel za pôvodne zaplatený súdny poplatok (vo výške 174,50 €), a novo určený súdny poplatok (vo výške 36,00 €), teda suma 138,50 € skrátená o 6,70 €, t.j. časť poplatku vo výške 131,80 €, bude žalobcovi vrátená prostredníctvom príslušného prevádzkovateľa systému (centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.