Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-266-2016.pdf
PDF · 105 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/266/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: P. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. X, A.D., zastúpený: Okenica Šula & Co., s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, v spore o zaplatenie 1.700,- Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.700,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.700,- Eur od 14.2.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania.
odôvodnenie:
1.Žalobou, podanou na súde dňa 25.7.2014, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.700,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 25.1.2013 do zaplatenia. Na odôvodnenie takto uplatneného nároku žalobca v podstatnom tvrdil, že žalovaný prostredníctvom svojho organizačného útvaru bez právnej subjektivity - Mestskej polície Košice, vykonala bez jeho súhlasu alebo oprávnenia, vyplývajúceho zo všeobecne záväzného právneho predpisu, dňa 28.7.2012 z verejného parkoviska na Húskovej ulici v Košiciach odťah osobného motorového vozidla zn. Citröen ZX, EČV: KE 587 CZ (ďalej tiež len „motorové vozidlo“) v jeho vlastníctve, ktoré podľa informácie od žalovaného bolo umiestnené v priestoroch areálu Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. na Južnom nábreží v Košiciach a na tomto mieste poškodené treťou, nezistenou osobou. Na prevzatie už takto poškodeného motorového vozidla žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 13.9.2012; ten však po zistení, že motorové vozidlo bolo zničené, odmietol ho od žalovaného bez doriešenia poškodenia prevziať, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 12.10.2012 a následne listom zo dňa 24.1.2013 i márne vyzval žalovaného na náhradu spôsobenej škody. Podľa argumentácie žalobcu zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mu za týchto okolností na motorovom vozidle vznikla, je daná ust. § 420a Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa jeho názoru tieto okolnosti majú pôvod v prevádzkovej činnosti žalovaného - vykonávaní odťahov motorových vozidiel podľa ust. § 43 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Čo do výšky žalovaným spôsobenej škody, žalobca tvrdil, že podľa predbežnej kalkulácie, náklady na opravu v sume 6.340,48 Eur značne prevyšujú cenu, za ktorú je možné si podľa ponuky na trhu použitých motorových vozidiel, zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo (1.700,- až 2.500,- Eur) a vychádzajúc z toho, uplatnil žalobca proti žalobcovi náhradu škody vo výške najnižšej ceny, za ktorú je možné si podľa ponuky na trhu motorových vozidiel obdobné vozidlo kúpiť.
2. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu ani len sčasti neuznal. Na svoju obranu rozporoval základ uplatneného nároku, popierajúc svoju zodpovednosť za škodu, náhrady ktorej sa žalobca domáhal. V
odpore proti platobnému rozkazu žalovaný v podstatnom sústredil svoju argumentáciu predovšetkým do zdôvodnenia oprávnenosti odťahu motorového vozidla žalobcu. Tvrdil v tejto súvislosti, že ešte dňa 14.12.2011 pracovníci Mestskej polície Košice zistili, že na parkovisku na Húskovej ulici v Košiciach sa nachádza nepojazdný a poškodený vrak, že po tomto zistení bol žalobca listom doručeným mu dňa 12.1.2012 vyzvaný na odstránenie motorového vozidla, v reakcii na ktorý žalobca listom zo dňa 25.1.2012 síce oznámil, že motorové vozidlo je iba aktuálne poškodené a že plánuje jeho opravu v mesiaci február 2012 avšak k žiadnej aktivite zo strany žalobcu nedošlo a motorové vozidlo stálo na jednom mieste bez pohnutia na parkovisku až do času vykonania jeho odťahu dňa 28.7.2012. Žalovaný k stavu motorového vozidla v čase jeho odťahu poznamenal tiež, že motorové vozidlo bolo nie len poškodené, ale nemalo platné kontrolné známky o kontrole technického stavu a o emisnej kontrole, ktorú skutočnosť oznámil listom zo dňa 9.2.2012 Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach. V odpore proti platobnému rozkazu zároveň žalovaný poukázal tiež na okolnosti, za ktorých došlo k poškodeniu motorového vozidla. Tvrdil v tomto zmysle, že motorové vozidlo bolo po odťahu umiestnené v areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. na Južnom nábreží v Košiciach, kde bolo, rovnako ako ostatné odtiahnuté motorové vozidlá, priebežne kontrolované - naposledy pred zistením poškodenia dňa 17.8.2012 dňa 8.8.2012. Žalovaný ďalej uviedol tiež, že z celkového počtu 17 motorových vozidiel zistil dňa 17.8.2012 poškodenie neznámym páchateľom až 16 motorových vozidiel, ktorú udalosť oznámil Obvodnému oddeleniu PZ Košice - Sídlisko Nad Jazerom, ktoré vec prešetrovala pod ČVS: ORP-3201/JA-KE-2012.
3. Žalobca k tejto obrane žalovaného predovšetkým odmietol, aby motorové vozidlo v čase odťahu bol nepojazdným vrakom. Motorové vozidlo podľa jeho tvrdenia bolo poškodené v časti pravého predného blatníka a pravej časti prednej kapoty po vystrelení pravého predného hydraulického tlmiča, bolo však pojazdné a žalobca ho mienil nechať opraviť, s tým, že náklady na odstránenie tejto poruchy predstavovali podľa odhadu autorizovaného servisu sumu približne 200,- Eur. K oprave podľa žalobcu nedošlo preto, že bolo obtiažne zabezpečiť náhradný diel na tento typ auta a zároveň opravu nemal dostatok peňazí, na opravu si však postupne šetril. Nepojazdným vrakom sa podľa tvrdenia žalobcu stalo motorové vozidlo až po tom, čo žalovaný vykonal jeho odťah. Žalobca vo svojej argumentácii vyvolanej obranou žalovaného akcentoval objektívny charakter zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú jeho prevádzkovou činnosťou a poukázal tiež na to, že žiaden zo zákonných liberačných dôvodov pre zbavenie tejto zodpovednosti (neodvrátiteľná udalosť alebo konanie samotného poškodeného) v danom prípade nie je daná. Žabca namietal existenciu oprávnenia žalovaného vykonať odťah motorového vozidla tiež z pohľadu úpravy všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. 5/1996, na ktoré žalovaný odkazuje vo svojej výzve zo dňa 18.12.2011, poukazujúc pri tom, že tento všeobecne záväzný právny predpis s možnosťou odťahu nepočíta a upravuje v prípade zabratia verejného priestranstva opusteného motorového vozidla len možnosť vyrubenia poplatku za zabratie verejného priestranstva. Takéto oprávnenie podľa argumentácie žalobcu nevyplývalo pre žalovaného ani zo zák. č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, nakoľko jednak motorové vozidlo nebolo vrakom, keďže malo tabuľky s evidenčným číslom a jednak na takýto postup podľa uvedeného zákona by musel byť žalovaný delegovaný príslušným orgánom štátnej správy.
4. Žalovaný vo svojom stanovisku k doplňujúcim vyjadreniam žalobcu už len zopakoval svoje skoršie tvrdenia a argumenty; na ich doplnenie tvrdil naviac len, že oprávnenie na vykonávanie odťahu motorových vozidiel pre žalovaného vyplývalo najprv zo splnomocnenia, udeleného organizačnému útvaru žalovaného - Mestskej polícii Košice dňa 31.8.2001 Správou komunikácii Košice a neskôr zo splnomocnenia udelenému tomuto organizačnému útvaru žalovaného dňa 19.6.2012 samotným žalovaným.
5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil (nad rámec písomností predložených žalobcom) výzvu na prevzatie motorového vozidla žalovaného zo dňa 13.9.2012, list zo dňa 12.10.2010, ktorým na túto výzvu reagoval, kalkuláciu opravy, inzertnú ponuku porovnateľných vozidiel a výzvu na náhradu škody adresovanú žalovanému zo dňa 24.1.2013. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil fotodokumentáciu, vyobrazujúcu stav motorového vozidla v čase jeho odťahu dňa 28.7.2012 spoločne s obrazovým záznamom z rovnakého dňa, fotodokumentáciou, vyobrazujúcou stav motorového vozidla v čase po zistení jeho poškodenia dňa 17.8.2012, úradný záznam o odťahu, spísaný dňa 28.7.2012, list zo dňa 9.2.2012, adresovaný Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, výzvy na odstránenie motorového vozidla č. MsP-6/11/V/725-001 zo dňa 18.12.2011 a č. MsP-6/11/V-001 z rovnakého dňa, list - vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.1.2012 k týmto výzvam žalovaného,
splnomocnenie udelené organizačnému útvaru žalovaného - Mestskej polícii Košice dňa 31.8.2001 Správou komunikácii Košice a dňa 19.6.2012 samotným žalovaným. Mimo týchto tvrdení a dôkazov žalobca ani žalovaný iné prostriedky procesného útoku či obrany neuplatnili.
6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.) ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust.§ 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy v zmysle ust.§ 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení tak aj v časného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stravu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie o ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016 postupoval bez zohľadnenia obmedzení vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust.§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.
7. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že v čase po odťahu motorového vozidla bolo toto poškodené tak, že náklady na jeho opravu, podľa predbežnej kalkulácie v sume 6.340,48 Eur vysoko prevyšujú cenu, za ktorú je možné si podľa ponuky na trhu použitých motorových vozidiel, zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo, ani že na trhu použitých motorových vozidiel je možné si zaobstarať porovnateľné motorové vozidlo najmenej za sumu zodpovedajúcu výške uplatneného nároku 1.700,- Eur. Naproti tomu žalobca nepoprel skutkové tvrdenia žalovaného, že motorové vozidlo bolo poškodené neznámou treťou osobou ako aj, že v čase poškodenia bolo umiestnené v uzavretom areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. na Južnom nábreží v Košiciach. Za tohto stavu súd uzaviera, že skutočnosť výšky škody, spôsobenej žalobcovi poškodením motorového vozidla nebola v konaní spornou a ako z nespornej z nej súd vyšiel postupom podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. Ťažisko sporu tak spočívalo len na posúdení existencie základu uplatneného nároku na náhradu škody, k čomu bolo potrebné zodpovedať z medzi stranami sporných výlučne len právne otázky týkajúce sa zodpovednosti za škodu žalovaného.
8. Podľa ust. § 488, ust. § 489 a ust. § 494 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. (2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. (3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
9. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny uplatnenej pohľadávky, za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru, súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že jedným z nevyhnutných predpokladov pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je existencia vzťahu príčinnej súvislosti medzi právnou skutočnosťou, za ktorú sa zodpovedá a škodou, a to bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na princípe prezumovaného zavinenia (§ 420 Občianskeho zákonníka) alebo zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (§ 420a Občianskeho zákonníka). Pritom
o vzťah príčinnej súvislosti ide, pokiaľ škoda vznikne následkom protiprávneho úkonu škodcu, poprípade je následkom škodovej udalosti, a teda pokiaľ je zrejmé, že nebyť protiprávneho úkonu či škodovej udalosti, k škode by nedošlo. Právna teória i aplikačná prax súdov sú zajedno v tom, že reťazec príčin nezakladá príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou vtedy, keď vstupuje do deja iná, na konaní škodcu nezávislá skutočnosť, ktorá je pre vznik škody rozhodujúcou. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, možno podľa úvahy súdu konštatovať, že i keď žalovaný prostredníctvom organizačného útvaru mestskej polície v rámci územia mesta Košice nesporne pravidelne a organizovane realizuje odťah motorových vozidiel, ktorá činnosť bezpochyby má prevádzkovú povahu, škodlivý následok v danom prípade nebol spôsobený typickými, či charakteristickými vlastnosťami, ktorými sa prejavuje táto činnosť navonok, bez ohľadu v tejto súvislosti na to, či táto činnosť bola alebo nie realizovaná správne (včítane oprávnenosti odťahu), ale za bezprostrednú príčinu poškodenia motorového vozidla žalobcu možno v tomto prípade označiť protiprávne konanie tretej osoby (tretích osôb), ktoré s prevádzkovou činnosťou žalovaného nijak nesúvisí. Medzi škodou, vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu a medzi prevádzkovou činnosťou žalovaného preto podľa posúdenia súdu niet príčinnej súvislosti a tak žalovaný za túto škodu nezodpovedá podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka, ako sa mylne domnieval žalobca. Inak ale súd posúdil zodpovednosť žalovaného z pohľadu ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Predpokladom pre vznik tejto zodpovednosti za škodu je kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej alebo všeobecnej prevenčnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť zavineným konaním alebo opomenutím škodcu, ktorá, ako už bolo spomenuté sa predpokladá. Porušením právnej povinnosti sa pritom rozumie objektívny rozpor medzi tým, ako fyzická alebo právnická osoba konala alebo nekonala a tým, ako konať mala, či už podľa zákona, podľa zmluvy alebo aby učinila zadosť všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka. A práve v zanedbaní preventívnych opatrení žalovaným súd vzhliadol jednu z príčin, ktoré k vzniku škody viedli. Vo všeobecnosti možno povedať, že podľa príkazu vyplývajúceho z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je po ňom, vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, možné rozumne požadovať a ktorý je, objektívne vzaté, spôsobilý škode zabrániť alebo ju aspoň, či už z hľadiska vzniku alebo rozsahu, eliminovať. Prirodzene, v zásade nie je možné predvídať akúkoľvek škodu, ktorá v budúcnosti môže nastať a preto kladenie neprimeraných nárokov na prevenčnú povinnosť vo vzťahu i k takýmto (pri náležitej starostlivosti nepredvídateľným škodám) by prakticky viedlo k vyvodzovaniu objektívnej zodpovednosti za škodu (por. rozsudok NS ČSR sp. zn. 1Cz 25/86 zo dňa 30.6.1986, publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod č. 36/1988). O takúto, vo vzťahu k žalovanému neprimeranú požiadavku na prevenčnú povinnosť sa však celkom zrejme nejedná. Treba si totiž uvedomiť, že žalovaný, ako už bolo spomenuté vyššie, vykonáva odťah motorových vozidiel ako pravidelnú činnosť (nie jednorazovú) pri ktorej dočasne odníma motorové vozidlo z fyzickej dispozície jeho vlastníka, ktorý tak stráca možnosť ovplyvniť jeho umiestnenie a spôsob ochrany. Práva v tomto smere, s ktorými sú ale nevyhnutne spojené i povinnosti a zodpovednosť, dočasne spočívajú na žalovanom, od ktorého tak možno so zvláštnym zreteľom tiež na to, že odťahom zasahuje do výkonu vlastníckych oprávnení iného a so zreteľom tiež na to, že Mestská Polícia Košice, ktorá odťah fyzicky vykonala, je poriadkovým útvarom žalovaného, plniacim úlohy mimo iného tiež na úseku ochrany majetku obyvateľov (§ 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii), rozumne očakávať, že vykoná primerané opatrenia na zabránenie možnosti poškodenia vozidla inou osobou. V danom prípade žalovaný ozrejmil, že motorové vozidlo žalobcu spoločne s ďalšími 16 vozidlami, ktoré odtiahol za rovnakých okolností, bolo umiestnené v uzavretom (oplotenom) areáli Bytového podniku mesta Košice, s.r.o. na Južnom nábreží v Košiciach s tým, že sa spoliehal na to, že keďže v tomto areáli bolo zabezpečené stráženie, sú takto dostatočne chránené aj v areáli na osobitnom mieste umiestnené motorové vozidlá. V tejto súvislosti žalobca nevedel uviesť, či ochranu areálu zabezpečovala strážna služba alebo vrátnik ani či táto ochrana bola nepretržitá, potvrdil však, že strážnik (strážna služba) do časti objektu, kde motorové vozidlá boli umiestnené nechodieval a preto ochranu vozidiel zabezpečoval aj sám, prostredníctvom svojho poriadkového útvaru, a to pravidelnými kontrolami, naposledy 11 dní pred zistením poškodenia motorových vozidiel. Podľa názoru súdu však tieto opatrenia, so zreteľom na už uvedené okolnosti, nemožno považovať za dostatočné, zodpovedajúce stupňu starostlivosti, ostražitosti a pozornosti, ktorý je možné rozumne požadovať či už od obce rovnako ako aj od iného subjektu vykonávajúceho nútený odťah motorových vozidiel.
Žalovaný sa podľa posúdenia súdu celkom iracionálne spoliehal na to, že umiestnením motorových vozidiel v oplotenom areáli, je ich ochrana pred zásahmi tretích osôb dostatočne zabezpečená. Ako sa ukázalo, nie len oplotenie, ale ani strážnik, či strážna služba týmto zásahom nezabránili, pritom zo skutočnosti, že došlo k poškodeniu zároveň 16 áut, v prípade motorového vozidla žalobcu rozbitím všetkých sklenených výplní a svetiel, odbitím spätných zrkadiel, zničením interiéru a zničením (zrejme prerezaním) všetkých plášťov a teda zrejmým hrubým vandalizmom, s prihliadnutím tiež na to, že poškodenie napriek rozsahu a spôsobu akým k nemu došlo nezistil strážnik, ale až žalovaný pri priebežnej kontrole, možno mať za to, že pri danom rozsahu a organizácii stráženia areálu, vzniku škody na motorových vozidlách účinne zabrániť ani nemohlo. Pritom, ako žalovaný v konaní potvrdil, mal k dispozícii iné zabezpečené a strážené priestory na Jarmočnej ul. v Košiciach, kde umiestňoval odťahované autá u ktorých bol predpoklad len krátkodobého zotrvania, ktoré mal podľa názoru súdu využiť pre účinné zabránenie vzniku škody i v prípade žalobcu. Pokiaľ tak neurobil, motorové vozidlo riadne nezabezpečil pred vandalizmom a páchatelia takejto činnosti zostali neodhalení, zodpovedá podľa názoru súdu i požiadavke spravodlivosti a rozumného usporiadania právneho vzťahu strán, že za škodu na motorovom vozidle zodpovedá žalovaný. Základ uplatneného nároku bol teda v danom prípade daný a nakoľko skutková otázka výšky škody, ako súd bližšie rozviedol už na inom mieste odôvodnená, nebola medzi stranami sporná, súd uložil žalovanému nahradiť žalobcovi škodu v ním uplatnenej výške.
10. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
11. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania z pohľadu citovaných ustanovení zákona, súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že v prípade záväzku zo zodpovednosti za škodu čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi tohto právneho vzťahu a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok nahradiť škodu, za ktorú zodpovedá prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní tvrdil, že na zaplatenie náhrady škody vyzval žalovaného listom zo dňa 24.1.2013, pričom okamih doručenia tejto písomnosti žalovanému už netvrdil a ani nepreukázal. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že k doručeniu písomnej výzvy na plnenie došlo dňa 12.2.2013 s tým, že ani okamih doručenia tejto písomnosti v konaní nepreukázal. Za tejto procesnej situácie súd vyšiel z tvrdenia o okamihu doručenia žalovaného, ktoré nakoľko žalobca nespochybnil, považoval ho súd za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.). Najneskôr nasledujúceho dňa po doručení výzvy na plnenia mohol žalovaný plniť s následkami včasného plnenia a nakoľko tak neurobil, druhým dňom po doručení tejto písomnosti sa dostal s plnením záväzku na peňažné plnenie do omeškania následkom čoho vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Počnúc týmto dňom až do zaplatenia súd priznal žalobcovi z omeškanej sumy 1.700,- Eur, s prihliadnutím na už citované ust. § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v aktuálnom znení, úroky z omeškania v výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (0,75%), zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a teda v percentuálnej výške 8,75% ročne. V prevyšujúcom rozsahu (za obdobie od 25.1.2013 do 13.2.2013) uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).