Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2284-2010.pdf
PDF · 69.95 KB
Case nature
Subarea
17Er/2284/2010
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Tatra - Leasing s.r.o., Černyševského 50, 851 01 Bratislava , IČO: 31326552 proti povinnému: INTERMEC, s.r.o., Sučianska cesta 31, 036 08 Martin, IČO: 36004651, v konaní o vymoženie 5.028,85 €, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, pod sp.zn. EX 215/2010 zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Šteinerovej sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde sa na návrh oprávneného podaného dňa 03.05.2010 na úrade súdneho exekútora vedie exekučné konanie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz OS Bratislava V. č. k. Zm 363/2009-13 zo dňa 24.09.2009. Na vykonanie exekúcie poveril súd súdneho exekútora poverením č. 5506 070374 zo dňa 17.05.2010.
2. Dňa 27.10.2014 podal súdny exekútor na tunajšom súde podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného bez likvidácie a právneho nástupcu. Súdu zároveň oznámil, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 112,31 €. Za týmto účelom predložil súdu exekučný spis.
3. Šetrením súd zistil, že povinný spoločnosť ITERMEC, s.r.o., bola na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 26CbR/183/2012-128 zo dňa 09.12.2013 zrušená bez likvidácie a následne dňom 31.01.2014 vymazaná z obchodného registra.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 67 Civilného sporového poriadku, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
6. Zánik povinného - právnickej osoby - bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka konania, ktorá je neodstrániteľná. V takom prípade musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Výmazom povinného z Obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a preto nemožno v exekúcii pokračovať.
7. Vyššie cit. ust. Exekučného poriadku umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t.j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený
žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku prichádza do úvahy len vtedy, ak povinný existuje. Pokiaľ však povinný právne zanikol, nemožno hovoriť o nedostatku majetku a preto súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, t.j. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 1a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom nemôže byť samostatná skutočnosť, že povinný zanikol
13. Z hľadiska komparatívneho výkladu možno poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela judikatúra Ústavného súdu Českej republiky (napr. II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10). Podľa uvedenej judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Východiskom pre určenie, kto zaplatí v tomto prípade trovy exekúcie je zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť a nie nemajetnosť povinného.
14. Na základe uvedeného súd zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.